{"guid": "e19927ed-c16a-4d57-abdc-202c2b99a710:783676aa-31ce-4b1a-bb6b-037deb8809f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1", "spisova_znacka": "4Obdo/40/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/40/2015 z 31. 3. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2017, sp. zn. 4Obdo/40/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1", "identifikacne_cislo": "6111209937", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2017-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "nazov": "§ 236 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "nazov": "§ 120 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/783676aa-31ce-4b1a-bb6b-037deb8809f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/40/2015\n6111209937\n31. 03. 2017\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2017:6111209937.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: GAS Familia, s.r.o. Stará Ľubovňa, so sídlom\nPrešovská 8, Stará Ľubovňa, IČO: 31 691 552, zastúpeného advokátskou kanceláriou Zathurecky\nInPaRtners, s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 4, Banská Bystrica proti žalovanému: ROYAL Drinks\nSlovakia, s.r.o., so sídlom Kremnička 3, Banská Bystrica, IČO: 44 047 762, zastúpený PRO iURE advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zámocká 32, Bratislava o ochranu práv k ochranným známkam\na pred nekalou súťažou, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 10CbPv/6/2011, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/360/2014- 351 z 31.\nmarca 2015 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.\nk. 41Cob/360/2014- 351 z 31. marca 2015 a rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.\n10CbPv/6/2011-316 zo dňa 15. apríla 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a\nOkresnému\nsúdu Banská Bystrica na nové konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 10CbPv/6/2011-316 zo dňa 15. apríla 2014 zamietol\nnávrh žalobcu a uložil mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného\nsúdneho poplatku 33,-Eur a z trov právneho zastúpenia 3.798,67,-Eur.\n2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, ako majiteľ platných trojrozmerných\nochranných známok pre triedu 33- alkoholické nápoje s výnimkou piva, resp. piva a vína tvoriacich obal\nliehovín produkovanej rady ORIGINÁL Spiš skleneného obalu fľaše OZ XXXXXX, skleneného obalu\nfľaše s etiketou ORIGINÁL Spiš Čučoriedka Spišská tradícia OZ XXXXXX, skleneného obalu fľaše\ns etiketou ORIGINÁL Spiš Marhuľa Spišská tradícia OZ XXXXXX, skleneného obalu fľaše s etiketou\nORIGINÁL Spiš Malina Spišská tradícia OZ XXXXXX, skleneného obalu fľaše s etiketou ORIGINÁL\nSpiš Slivka Spišská tradícia, OZ XXXXXX, skleneného obalu fľaše s etiketou ORIGINÁL Spiš Hruška\nSpišská tradícia OZ XXXXXX, skleneného obalu fľaše s etiketou ORIGINÁL Spiš Čerešňa Spišská\ntradícia OZ XXXXXX a kombinovanej ochrannej známky predstavujúcej vyobrazenie skleneného obalu\nfľaše s etiketou ORIGINÁL Spiš Borovička PRAVÁ SPIŠSKÁ TRADÍCIA OZ XXXXXX, v žalobe\ndoručenej Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11. mája 2011 žiadal podľa § 8 ods. 1, 2, 4 zákona\nč. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach (ďalej len „ zákon OZ\"), § 454 Obchodného zákonníka\nv súvislosti s naplnením skutkových podstát klamlivého onačenia tovarov a služieb podľa § 46 ods.\n1 Obchodného zákonníka, vyvolávania nebezpečenstva zámeny podľa § 47 písm. c) Obchodného\nzákonníka a parazitovania na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka, aby súd žalovanému uložil\npovinnosť\nzdržať sa dovozu, skladovania, distribúcie, uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek forme a predaja\nliehovín s príchuťou ovocia a lesných plodov označených ako „Fleret Friut Hruška\", „Fleret Fruit Švestka\",\n„Fleret Fruit-Meruňka\", „Fleret Fruit-Třešeň\", Fleret Fruit Premium-Hruška\", „Fleret Fruit PremiumŠvestka\", Fleret Fruit Premium-Meruňka\", „Fleret Fruit Premium-Třešeň\", „Fleret Fruit PremiumMalina\", „Fleret Fruit Premium-Borovička\" a „ Fleret Fruit Premium-Borůvka\" balených v zhodnom\n\nalebo podobnom sklenenom obale chránenom ochrannými známkami OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ\nXXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX a OZ XXXXXX zapísanými v registri\nochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR,\nposkytnúť žalobcovi informácie týkajúce sa okolností uvedenia týchto liehovín na trh v Slovenskej\nrepublike o dovezenom množstve a kúpnej cene, predanom množstve na území Slovenskej republiky\na osobách odberateľov a\nod jednotlivých odberateľov na území Slovenskej republiky stiahnuť doposiaľ konečnému spotrebiteľovi\nnepredané liehoviny s príchuťou ovocia a lesných plodov označené ako „Fleret Fruit- Hruška\", Fleret\nFruit Švestka\", „Fleret Fruit-Meruňka\", Fleret Fruit-Třešeň\", „Fleret Fruit Premium-Hruška\", „Fleret\nFruit Premium-Švestka\", „Fleret Fruit Premium-Meruňka\", „Fleret Fruit Premium-Třešeň\", „Fleret Fruit\nPremium-Malina\", „Fleret Fruit Premium-Borovička\" a „Fleret Fruit Premium-Borůvka\", balených v\nzhodnom alebo podobnom sklenenom obale chránenom ochrannými známkami OZ XXXXXX, OZ\nXXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX a OZ XXXXXX\nzapísaných v registri ochranných známok Úradu priemyselného vlastníctva SR,\nupraviť internetovú stránku www.royal-slovakia.sk <http://www.royal-slovakia.sk> tak, že nebude\nobsahovať ponuku, reklamu, či inú informáciu alebo zobrazenie týkajúce sa liehovín s príchuťou\novocia a lesných plodov označených ako „Fleret Fruit -Hruška\", „Fleret Fruit-Švestka\", „Fleret FruitMeruňka\", Fleret Fruit-Třešeň\", Fleret Fruit Premium-Hruška\", Fleret Fruit Premium-Švestka\", „Fleret\nFruit Premium-Meruňka\", „Fleret Fruit Premium-Třešeň\", „Fleret Fruit Premium-Malina\", „Fleret Fruit\nPremium-Borovička\" a Fleret Fruit Premium-Borůvka\".\n3. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný dovozom, reklamou, distribúciou a predajom liehovín s príchuťou\novocia a lesných plodov označených ako „Fleret Fruit -Hruška\", „Fleret Fruit-Švestka\", „Fleret FruitMeruňka\", „Fleret Furit-Třešeň\" a „Fleret Fruit Premium-Hruška\", „Fleret Fruit Premium-Švestka\", „Fleret\nFruit Premium-Meruňka\", „Fleret Fruit-Třešeň\", „Fleret Fruit Premium-Malina\", „Fleret Fruit PremiumBorovička\" a „Fleret Fruit - Borůvka\" porušuje práva žalobcu z ochranných známok, keď bez súhlasu\nžalobcu v obchodnom styku používa označenie zhodné s ochrannými známkami žalobcu pre tovary\n33 alkoholické nápoje s výnimkou piva a vína, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré sú tieto ochranné\nznámky zapísané a z dôvodu ich zhodnosti alebo podobnosti s ochrannými známkami a zhodnosti\nalebo podobnosti tovarov žalobcu a žalovaného existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti.\nZároveň žalovaný sa správa nekalo súťažne a to tým, že dováža a uvádza liehoviny v sklenených\nobaloch, resp. v napodobeninách obalov žalobcu na trh v Slovenskej republike a dochádza okrem\nporušenia generálnej klauzuly zakazujúcej nekalú súťaž (§ 44 Obchodného zákonníka) zo strany\nžalovaného aj k naplneniu skutkových podstát klamlivého označenia tovarov a služieb podľa § 46 ods.\n1 Obchodného zákonníka, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny podľa § 74 písm. c) Obchodného\nzákonníka a parazitovanie na povesti podľa § 48 Obchodného zákonníka.\n4. Keďže žalobca vzal žalobu v časti výroku o uložení povinnosti upraviť internetovú stránku (tretia\nvýroková veta petitu uvedeného v žalobe) späť, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil a\nzároveň pripustil zmenu žaloby o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie v\nsume 33.000,-Eur.\n5. Uznesením č.k. 10CbPv/6/2011-253 zo dňa 15. februára 2013 súd prvej inštancie, v časti prvej a\ndruhej výrokovej vety petitu uvedeného v žalobe, konanie zastavil a zároveň pripustil zmenu žaloby tak,\nže aktuálny petit žaloby v čase rozhodovania znel nasledovne:\nŽalovaný je povinný zdržať sa používania ochranných známok zapísaných na Úrade priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky OZ XXXXXX „Fleret Borovička PREMIUM\", OZ XXXXXX „Fleret Hruška\nPREMIUM\", OZ XXXXXX „Fleret Malina PREMIUM\", OZ XXXXXX „Fleret Meruňka PREMIUM\", OZ\nXXXXXX „Fleret Švestka PREMIUM\", OZ XXXXXX „Fleret Třešeň PREMIUM\" pre alkoholické nápoje,\nči vo vzťahu k alkoholickým nápojom.\nŽalovaný je povinný v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcovi písomné\nospravedlnenie v nasledovnom znení:\nSpoločnosť ROYAL Drinks Slovakia, s.r.o. Banská Bystrica, sa týmto ospravedlňuje spoločnosti GAS\nFamília, s.r.o., Stará Ľubovňa, so sídlom v Starej Ľubovni za porušovanie jej práv z ochranných známok\nnajmä z ochrannej známky OZ XXXXXX predstavujúcej sklenený obal, ako aj za nekalú súťaž, ktorých\nsa spoločnosť ROYAL Drinks Slovakia, s.r.o., dopustila distribúciou liehovín značky Fleret s príchuťou\novocia lesných plodov zameniteľných s liehovinami z produkovaného radu spoločnosti GAS Família,\ns.r.o. ORIGINÁL Spiš Hruška, ORIGINÁL Spiš Slivka, ORIGINÁL Spiš Marhuľa, ORIGINÁL Spiš Malina,\nORIGINÁL Spiš Čerešňa, ORIGINÁL Spiš Čučoriedka, ORIGINÁL Spiš Borovička.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na svoje náklady uverejniť písomné\nospravedlnenie vo vyššie uvedenom znení vo forme platenej plošnej inzercie 1 x v denníku Nový Čas\n\nvo formáte 1/3 206x85mm, v denníku Plus jeden deň vo formáte 1/3 255x119mm, a v denníku SME vo\nforme 1,3 šírka 258x113 mm s celkovými nákladmi vo výške 8.830,-Eur bez DPH.\nAk žalovaný nesplní uloženú povinnosť v stanovenej lehote, je žalobca oprávnený zverejniť písomné\nospravedlnenie na náklady žalovaného v uvedených médiách v stanovenom rozsahu a za stanovených\npodmienok.\nŽalovaný je povinný do 10 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody sumu\n33.000,-Eur a je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania.\n6. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť s odôvodnením, že Úrad priemyselného vlastníctva SR (ďalej len\nÚPV SR ) dňa 13. októbra 2011 vyhovel prihláškam žalovaného a zapísal mu ochranné známky „Fleret\nBorovička Premium\" OZ XXXXXX, „Fleret Hruška Premium\" OZ XXXXXX, „Fleret Malina Premium\" OZ\nXXXXXX, „Fleret Meruňka Premium\" OZ XXXXXX, „Fleret Švestka Premium\" OZ XXXXXX a „ Fleret\nTřešeň Premium\" OZ XXXXXX, a preto žiadal, aby súd uložil žalovanému zdržať sa ich používania.\nArgumentoval tým, že používaním obalov liehovín distribuovaných žalovaným a používaním jeho\nochranných známok dochádza k vyvolávaniu nebezpečenstva zámeny s ochrannými známkami žalobcu\na k parazitovaniu na jeho povesti.\n7. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že žalobca predložil návrh na doplnenie dokazovania\nna preukázanie dobrého mena ochranných známok žalobcu i k všeobecnej známosti a príznačnosti\nnezapísaného označenia s tým, že ide o dôkazy zameniteľnosti ochranných známok strán sporu.\nPísomným podaním zo dňa 11. apríla 2014 predložil ako dôkaz jeho dobrého mena, všeobecnej\nznámosti a príznačnosti ochranných známok výrobkov a ich obalov patriacich do známkového a\nprodukovaného radu ORIGINÁL Spiš marketingovú komunikáciu za obdobie rokov 2003-2010. Súd\nprvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na stanovisko právneho zástupcu žalobcu počas\npojednávania dňa 15. apríla 2014, ktorý konštatoval, že zápis ochranných známok žalovaného\nobmedzuje jeho právnu argumentáciu v tomto konaní na uplatňovania práva z nekalo súťažného\nkonania žalovaného, lebo známkovú ochranu už uplatňovať nie je možné. S poukazom na listinné\ndôkazy a marketingovú komunikáciu právny zástupca vyslovil názor, že tak rozsiahla marketingová\npodpora výrobkov znamená, že obaly výrobkov žalobcu nadobudli rozlišovaciu spôsobilosť. V prípade,\nže by nebolo možné argumentovať zameniteľnosťou obalov výrobkov uviedol, že možno argumentovať\nparazitovaním na povesti v zmysle § 48 Obchodného zákonníka, nakoľko v roku 2010, v čase vrcholiacej\npopularity výrobkov žalobcu vstúpil na slovenský trh žalovaný a nechal si zaregistrovať ochranné\nznámky, čo svedčí o tom, že išlo o premyslený krok s cieľom parazitovať na povesti výrobkov žalobcu.\n8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a odmietol tvrdenie žalobcu o zameniteľnosti obalov výrobkov\nžalobcu a výrobkov, ktoré dováža a distribuuje. Poukázal na registráciu vlastných ochranných známok\na rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva v Prahe aj v Banskej Bystrici a zároveň namietal\nkoncentračnú zásadu v zmysle § 118a O. s. p., keďže žalobca dôkazy nepredložil na prvom pojednávaní.\n9. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov a oboznámením\nsa s ich písomnými podaniami, obalmi výrobkov, korešpondenciou strán, reklamnými materiálmi oboch\nstrán, výpismi z obchodného registra a z registra ochranných známok ÚPV SR, rozhodnutiami ÚPV SR a\nÚPV Českej republiky, fotodokumentáciou, reklamnými letákmi predajcov, dodacím listom, pokladničným\ndokladom, záverečnou správou o sledovaní zameniteľnosti značky Spiš ORIGINÁL zo dňa 30. augusta\n2011, potvrdeniami spoločnosti Fleret Trade s.r.o., ponukami výrobcov a predajcov skla, správou\nColného úradu Banská Bystrica, marketingovou komunikáciou navrhovateľa 2003 - 2010, dohodou\no marketingovej spolupráci, povolením Colného riaditeľstva Brno, zmluvou o obchodnej spolupráci a\nvýhradnom predaji a ďalšími listinnými dokladmi.\n10. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že žalobca je majiteľom trojrozmerných ochranných\nznámok pre triedu 33 zapísaných v registri ochranných známok UPV SR, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX,\nOZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX. Od roku 2001\nvyrába liehoviny s príchuťou ovocia a lesných plodov v produkovaných radách Originál Spiš balených\ndo sklenených obalov chránených týmito ochrannými známkami. Považoval taktiež za nesporné, že\nžalovaný dováža od februára 2001 na slovenský trh výrobky spoločnosť Fleret Trade s.r.o., Frenštát\npod Radhoštem značky Fleret. Zároveň zistil, že dňa 13. októbra 2011 ÚPV SR zapísal do registra\nochranných známok v prospech žalovaného trojrozmerné ochranné známky pre triedu 33 sklenený obal\nfľaše s etiketou Fleret, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX a OZ\nXXXXXX.\n11. Konajúci súd zároveň poukázal na rozhodnutie ÚPV SR č. OPZ 364-201 LOZ 230737-1/10-2013\nzo dňa 28. januára 2013, ktorým bol zamietnutý návrh patentového zástupcu žalobcu na vyhlásenie\nneplatnosti OZ XXXXXX Fleret žalovaného. V tomto rozhodnutí ÚPV SR odmietol tvrdenie žalobcu\no zameniteľnosti ochrannej známky s jeho staršími ochrannými známkami, pričom totožne ÚPV SR\n\nrozhodol a argumentoval i v rozhodnutiach o návrhoch na vyhlásenie neplatnosti ďalších ochranných\nznámok žalovaného. Poukázal aj na rozhodnutie ÚPV v Českej republike č. J:0-4799883/D 61845/20111/\nÚPV zo dňa 28. novembra 2012, ktorým Úrad zamietol prihlášku priestorovej ochrannej známky (fľaše\nobalu výrobkov žalobcu) a v odôvodnení konštatoval, že prihlasovaný tvar výrobku nevykazuje žiadne\noriginálne znaky, ktoré by jednoznačne vyvolávali spojitosť s konkrétnou osobou jeho užívateľa. Naopak\nfľaša svojím prevedením zodpovedá fľašiam bežne dodávanými na trh rôznymi výrobcami a predajcami\nsklenených obalov, okruh odberateľov ktorý nie je nijak obmedzený. Úrad konštatoval, že aj ďalšie osoby\nplnia spravidla alkoholické nápoje do tvarovo totožných alebo podobných fliaš, ktoré s rôznymi etiketami\nuvádzajú na trh. Preto prihlasované označenie nemôže byť zárukou spoľahlivého odlíšenia výrobkov,\npredstavuje bežný typ fľaše, ktorý je súčasťou ponuky rôznych producentov a predajcov sklenených\nvýrobkov.\n12. Súd prvej inštancie po zmene právneho stavu zaregistrovaním ochranných známok žalovaného,\npo zmene petitu žaloby a argumentácie žalobcu sa sústredil na posúdenie existencie tvrdeného nekalo\nsúťažného konania žalovaného v zmysle § 44, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1 písme) a § 48 Obchodného\nzákonníka, ktorým žalobca argumentoval v pôvodnom návrhu. Pri rozhodovaní vychádzal z ustanovení\n§ 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. c) a § 48 Obchodného zákonníka. Prihliadol na § 120 ods.\n1, 3 O. s. p. a § 118a O. s. p. Uviedol, že s prihliadnutím na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 118a\nO. s. p. vychádzal pri rozhodovaní z dôkazov stranami predloženými alebo navrhnutými najneskôr do\nskončenia prvého pojednávania vo veci (dňa 15. novembra 2011) a zohľadnil fakt, že počas konania,\npo zaregistrovaní ochranných známok žalovaného a márnej snahe žalobcu o vyhlásenie ich neplatnosti,\nstratila pôvodná argumentácia porušovaním práv z ochranných známok žalobcu opodstatnenie tak, ako\nto konštatoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15. apríla 2014.\n13. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcom tvrdené vyvolanie nebezpečenstva zámeny by\nznamenalo to, že žalovaný „otrocky\" napodobnil a priamo kopíroval obal jeho výrobkov alebo\njeho výkony. Hodnotil zameniteľnosť výrobkov z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického s\nprihliadnutím na charakter cieľovej skupiny spotrebiteľskej verejnosti. Porovnal sklenené obaly (fľaše)\na konštatoval, že tvar fľaše žalobcu nie je tak jedinečný, aby mohol byť bez ďalších prvkov známkovo\nchránený, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ÚPV Českej republiky v konaní sp. zn.\n0-479883. Zistil, že na fľašiach žalobcu je výrazné plastické dominantné a viacnásobné označenie\nskleneného obalu písmenom G, obaly žalovaného sú hladké bez akéhokoľvek plastického označenia\nalebo vyobrazenia. Porovnal vrchnáky fliaš žalobcu, ktoré sú čiernej farby, s vrchnákmi fliaš dovážaných\nžalovaným, ktoré sú krémovo - zlatistej farby. Porovnával etikety a zistil, že etiketa na fľašiach žalobcu\nje oválna, prevažne béžová s výbežkom zo základného tvaru tupouhlého trojuholníka v hornej časti,\nso slovenským textom a základným označením Spiš ORIGINÁL. Etiketa na fľašiach žalovaného má\ntvar hranatého obdĺžnika s miernym oblúkom a čiastočne je priehľadná. Rada FLERET má označenie v\nčiernom poli, rada PREMIUM v zlatom poli. Text je v českom jazyku a rozdielne sú i „ woblery\". Woblery\nžalobcu majú čierne pozadie s červeným pásikom, zobrazením fľaše označením „ Spiš ORIGINÁL\",\nwoblery žalovaného sú krémovo-zlatisté s vyobrazením reálnej suroviny a označením „ PREMIUM Fruit\".\nSúd prvej inštancie z fonetického hľadiska považoval názvy porovnávaných výrobkov za nezameniteľné.\nZ hľadiska sématického považoval obaly výrobkov dovážaných žalovaným označené kľúčovým slovom\nFLERET(jedna z bodných zbraní používaných pri šerme) za nezameniteľné s označeniami žalobcu.\nVyššie uvedené rozdiely viedli súd prvej inštancie k záveru o nezameniteľnosti obalov výrobkov žalobcu a\nobalov výrobkov dovážaných žalovaným, preto súd prvej inštancie nemal preukázané, že by sa žalovaný\ndopúšťal nekalo súťažného konania voči žalobcovi podľa § 47 ods. 1 písm. c) a § 46 ods. 1 Obchodného\nzákonníka.\n14. Súd prvej inštancie posudzoval aj to, či sa žalovaný dopúšťa nekalo súťažného konania\nparazitovaním podľa § 48 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti konštatoval, že žalobca dôkazy na\nsvoje pôvodné všeobecné tvrdenie predložil až na ostatnom pojednávaní dňa 15. apríla 2014, preto\nsúd prvej inštancie v zmysle § 118a O. s. p. na ne nemohol prihliadnuť, keďže žalobca si dôkaznú\npovinnosť nesplnil a neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobu\nžalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol v prospech žalovaného, ktorý bol v konaní plne úspešný.\n15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca. Odvolací súd svojím rozsudkom\nč. k. 41Cob/360/2014-351 z 31. marca 2015 skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku\na na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal, že nezistil dôvod k tomu, aby zo strany\nodvolacieho súdu došlo k opakovaniu dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie alebo k doplneniu\ndokazovania. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahuje\nžiadne právne a relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku okresného súdu.\n\n16. Odvolací súd k námietkam žalobcu ohľadne zániku práva na ochranu z titulu starších známkových\npráv v súvislosti so zápisom mladších ochranných známok žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie\nvo svojom rozhodnutí nevyslovil názor o takomto zániku. Aj vzhľadom k jasnému a zrozumiteľnému\nvyjadreniu právneho zástupcu žalobcu dňa 15. apríla 2014 o tom, že zápis ochranných známok odporcu\na predložené rozhodnutia ÚPV SR, obmedzujú právnu argumentáciu žalobcu v tejto veci na uplatňovanie\npráva z nekalosúťažného konania žalovaného, lebo známkovú ochranu za daného stavu už uplatňovať\nnemožno, súd prvej inštancie posudzoval len právnu argumentáciu žalobcu o nekalo súťažnom konaní\nodporcu podľa predložených a navrhnutých dôkazov účastníkmi do skončenia prvého pojednávania vo\nveci dňa 15. novembra 2011. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uvedené doplnil, že žalovaný tým,\nže je majiteľom zaregistrovaných ochranných známok je nielen oprávnený, ale aj povinný používať\nochrannú známku vo forme, v akej je zapísaná v registri. Pokiaľ by súd zakázal žalovanému používať\njeho zapísané ochranné známky tak, ako to navrhoval žalobca, privodil by protiprávny stav, lebo by\nžalovanému uložil povinnosť, ktorá je v rozpore so zákonom o ochranných známkach. K námietke, že\nsúd prvej inštancie nerozhodol o celom nároku uplatnenom v žalobe odvolací súd uviedol, že okresný\nsúd zamietol žalobu v celom rozsahu, a preto túto námietku nepovažuje za dôvodnú. K námietke postupu\npodľa § 118a O. s. p. odvolací súd uviedol, že z obsahu zápisnice z pojednávania uskutočneného dňa\n15. novembra 2011 vyplýva, že žalobca si povinnosť vyplývajúcu z koncentračnej zásady podľa §118a\nO. s. p. nesplnil a neuviedol žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o nekalo súťažnom\nkonaní žalovaného, ktorým by došlo k naplneniu zvláštnych skutkových podstát nekalej súťaže (§ 46 ods.\n1, § 47c, § 48 Obch. zák.). Okresný súd preto správne hodnotil dôkazy z hľadiska naplnenia skutkových\npodstát nekalej súťaže podľa dôkazov predložených alebo navrhnutých stranami do skončenia prvého\npojednávania. Odvolací súd tiež uviedol, že rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia (pre ktoré\npostačuje osvedčenie tvrdených skutočností) nie je záväzné pri rozhodovaní súdu vo veci samej (o ktorej\nsúd rozhoduje na základe vykonaného dokazovania).\n17. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola\nodňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení\ns § 237 písm. f/ O. s.\np.). Dovolací dôvod je zároveň daný aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a má spočívať v prekvapivom\npostupe odvolacieho súdu, mimo rámca legitímnych očakávaní strany sporu, postupe narúšajúcom\nprincíp právnej istoty, zahŕňajúci prvok predvídateľnosti práva a jeho aplikácie. Ďalší dovolací dôvod je\ndaný podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. a má spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ\npreto navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.\nk. 41Cob/360/2014 - 351 zo dňa 31. marca 2015 zrušil, prípadne zrušil i rozsudok súdu prvej inštancie\na vec vrátil odvolaciemu, prípadne prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.\n18. Žalobca vo svojom dovolaní vytýka okresnému, ako i krajskému súdu a ich rozhodnutiam\nnevysporiadanie sa s jeho argumentáciou ohľadne ochrany známky s dobrým menom, ktoré mala\npreukazovať dôkazná sada predložená žalobcom v apríli 2014, prekvapivosť rozhodnutia súdu\no nezameniteľnosti dotknutých obalov výrobkov strán konania a porušenie legitímnych očakávaní\nkonsolidovaného posúdenia tej istej otázky vo vzťahu k nezameniteľnosti dotknutých obalov výrobkov\nstrán konania, nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a napokon i uplatnenie\nkoncentračnej zásady.\n19. Uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle § 118a O. s. p. súdom prvej inštancie napadol žalobca\naj v rámci odvolania ako arbitrárny, prekvapivý a nelegitímny. Žalobca v ňom namietal, že uplatnenie §\n118a O. s. p. vo vzťahu k zásadným návrhom na dokazovanie a dôkazom predloženým v rámci niekoľko\nrokov trvajúceho konania, je v rozpore s duchom a cieľom koncentračnej zásady, že takéto konanie\nsúdu bolo za daných okolností nepredvídateľné a prekvapivé v situácii, keď súd po skončení prvého\npojednávania účastníkov opakovane vyzýval na predloženie dôkazov, ku ktorým nakoniec odmietol\nprihliadnuť. Dovolateľ tiež poukázal na možnosť právnej kvalifikácie skutku v režime podliehajúcom i\nnepodliehajúcom koncentrácii podľa § 118a O. s. p. S vyčerpávajúcou argumentáciou dovolateľa sa\nodvolací súd však podľa mienky žalobcu nijako nevysporiadal, keď sa obmedzil na strohé konštatovanie,\nže žalobca si povinnosť vyplývajúcu z koncentračnej zásady podľa §118a O. s. p. nesplnil a okresný súd\nvo vzťahu k nekalej súťaži správne vyhodnotil dôkazy predložené do konca prvého pojednávania. Bez\nohľadu na postup súdu prvej inštancie mal odvolací súd v zmysle § 213 ods. 4 O. s. p. možnosť doplniť\ndokazovanie, prinajmenšom vykonaním zásadných dôkazov navrhnutých a predložených žalobcom 11.\na 15. apríla 2014, ku ktorým súd prvej inštancie neprihliadol. Odvolací súd odňal žalobcovi možnosť\nkonať pred súdom, keď nedostatočne zdôvodnil rozhodnutie o námietkach týkajúcich sa uplatnenia §\n118a O. s. p. a tým, že za daných podmienok nevyužil možnosť doplniť dokazovanie podľa § 213 ods.\n4 O. s. p.\n\n20. Žalobca vo svojom dovolaní ďalej uvádza, že nekalosúťažné konanie je nezriedka v jednočinnom\nsúbehu s porušovaním práv z ochranných známok, či iných práv z priemyselného vlastníctva. To\nplatí i v prejednávanej veci, avšak na konanie o ochranu práv z ochranných známok sa uvedené\nprocesné obmedzenie nevzťahuje. Právna kvalifikácia skutku je v právomoci súdu a pokiaľ skutok možno\nprávne kvalifikovať zároveň v režime podliehajúcom i nepodliehajúcom koncentrácii, súd by mal byť pri\nuplatňovaní ustanovenia § 118a O. s. p. (a to už v štádiu poučovania) zdržanlivý. Spravidla totiž pôjde\no neprimerane extenzívne až arbitrárne uplatnenia osobitného zákonného ustanovenia (vo vzťahu k §\n120 ods. 4 O. s. p.) V prípade takéhoto osobitného ustanovenia možno naopak legitímne očakávať jeho\nreštriktívnu aplikáciu súdom. Dovolateľ zároveň považuje uplatnenie ustanovenia § 118a ods. 1 O. s. p.\nza nezákonné v situácii, keď žalobca už v žalobe tvrdil nekalosúťažné konanie žalovaného parazitovaním\nv zmysle § 48 Obch. z., ako aj na dobrom mene výrobkov a ich označení, označil dôkazy všeobecnej\nznámosti a dobrého mena, ktoré dôkazy a tvrdenia neskôr len doplnil. Nelegitímnosť postupu súdu\nspočíva v arbitrárnom a selektívnom prístupe k tvrdeniam a dôkazom žalovaného, ktoré neodmietol, na\nrozdiel od tvrdení a dôkazov žalobcu. V prípade žalovaného nelegitímnosť jeho konania spočíva v tom,\nže navrhol uplatnenie § 118a O. s. p. proti dôkazom predložením žalobcom v situácii, keď sám ani v\njednom prípade nesplnil povinnosť tvrdenia a označenia dôkazu v zmysle dotknutého ustanovenia. Z\npriebehu konania je zrejmé, že konajúci súd sa nesprával tak, ako by bolo možné očakávať od súdu,\nktorý mieni uplatniť koncentračnú zásadu v zmysle ustanovenia\n§ 118a O. s. p. a jeho konanie tak\nbolo nepredvídateľné a prekvapivé.\n21. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v ňom absentujú zákonné dôvody\nprípustnosti dovolania a dovolanie v tejto veci nie je prípustné. K postupu, ktorým mala byť žalobcovi\nodňatá možnosť konať pred súdom žalovaný uvádza, že pri argumentácii žalobcu ohľadne ochrany\nznámky s dobrým menom, samotný právny zástupca žalobcu sa niekoľkokrát vyjadril v tom smere,\nže prvotná argumentácia práva z ochranných známok už po zápise ochranných známok žalovaného\nnie je možná a obmedzuje sa tak na uplatňovanie práva z nekalosúťažného konania žalovaného.\nŽalobca tak svoj nárok napokon odôvodňoval len nekalosúťažným konaním, a to konkrétne vyvolaním\nnebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obch. z. a parazitovaním na povesti podľa § 48 Obch. z., pričom\ntáto argumentácia preskúmaná súdom nebola z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady podľa\n§\n118a O. s. p. Prekvapivosť rozhodnutia súdu o nezameniteľnosti dotknutých obalov výrobkov strán\nkonania a porušenie legitímnych očakávaní konsolidovaného posúdenia tej istej otázky vo vzťahu k\nnezameniteľnosti dotknutých obalov výrobkov strán konania zdôvodňuje žalobca tým, že zameniteľnosť\ndotknutých obalov výrobkov strán sporu posúdil súd inak v rámci rozhodovania o predbežnom\nopatrení a inak v rámci rozhodovania vo veci samej a zameniteľnosť dotknutých obalov výrobkov\nstrán konania posúdil súd prvej inštancie inak než iný senát odvolacieho súdu v konaní sp. zn.\n43Cob/41/2011. K uvedenému žalovaný uvádza, že záver súdu o osvedčení jednotlivých podmienok\npre nariadenie predbežného opatrenia, nemôže byť a nie je záväzný pre rozhodnutie súdu o tomto\nnároku v merite veci, po vykonaní dokazovania. Súd nemá povinnosť sa zaoberať inými rozhodnutiami\na odôvodňovať rozdielnosť právneho posúdenia. K nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaný uvádza, že podľa jeho názoru je odôvodnené dostatočne, a ak by to tak aj nebolo,\nnedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia nie je odňatím možnosti konať pred súdom (R\n111/1998, III. ÚS 551/2012). K uplatneniu koncentračnej zásady žalovaný uvádza, že ustanovenia § 118a\nO.s.p. je kogentnou procesnou normou a súd koncentračnú zásadu uplatniť musí, a to bez ohľadu na\nto, či a kedy to namieta druhá strana konania, pričom tak môže urobiť kedykoľvek po tom, čo sú splnené\npodmienky na jej uplatnenie. Pokiaľ boli splnené podmienky na jej aplikáciu, žalobca teda nemohol mať\nlegitímne očakávania, že ju súd z nejakých dôvodov nebude aplikovať, preto takáto aplikácia nemôže\nbyť prekvapivá. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalobcu a zaviazal žalobcu na\nnáhradu trov dovolacieho konania.\n22. Dovolateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného v podstate zopakoval argumentáciu z\npodaného dovolania, pričom uviedol, že vo vzťahu k vyjadreniu zástupcu žalobcu, v nadväznosti na\nznámkovo-právnu ochranu po zápise ochranných známok žalovaného, došlo pri prepise vyjadrenia\nzástupcu do zápisnice k významovému posunu vyjadrenia. Právne hodnotenie zisteného skutkového\nstavu je v kompetencii súdu a akékoľvek vyjadrenie strán v uvedenom smere nemôže uvedenú\nkompetenciu súdu vylúčiť či obmedziť.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") ako súd dovolací\n[(§ 35\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.\")], po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či\n\ndovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom\n(§ 419 a nasl. C. s. p.).\n24. Dovolanie žalobcu bolo podané 27. mája 2015. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní\nsporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.\nPodľa čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa\nčl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,\nže jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p.\nzakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa\npoužije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona.\n25. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo\ndňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného\nzákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový\nporiadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené\ndovolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.).\n26. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O. s. p.).\n27. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvej inštancie. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti rozsudku\nodvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238\nods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od\nprávneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. bolo dovolanie\nprípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak\nodvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak išlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého\nstupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.\n3 a 4 O. s. p.\n28. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, že žalobcom podané dovolanie nie\nje podľa § 238 O. s. p. prípustné. Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala\ndo úvahy len ak by v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, došlo k niektorej z procesných\nvád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti\nkaždému rozhodnutiu ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\n29. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný;\nak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj\nrozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995).\nPre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je však významný subjektívny názor\nstrany sporu tvrdiacej, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo.\n30. V súvislosti s námietkou dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť\n(§ 242 ods. 1 O.\ns. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na\nskúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie\nnie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.\n31. Žalobca v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/\naž e/ a g/ O. s. p. a existencia takej procesnej vady nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n32. S prihliadnutím na obsah dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.), najmä so\n\nzameraním sa na žalobcom tvrdené nelegitímne a arbitrárne uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle\n§ 118a O. s. p. súdom prvej inštancie.\n33. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu,\nktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom\nkonaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená\nporušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú\nv podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy\nSlovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n34. S ohľadom na špecifické okolnosti rozhodovanej veci dovolací súd považuje za potrebné zaoberať sa\nnámietkou odňatia možnosti konať pred súdom zo širšieho hľadiska, a to najmä s ohľadom na procesný\npostup okresného súdu, ktorý predchádzal vyhláseniu rozsudku č. k. 10CbPv/6/2011-316 z 15. apríla\n2014, ako aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru ústavného súdu, konkrétne s ohľadom na nález ústavného\nsúdu č. k. I. ÚS 317/2015-37 zo 17. augusta 2016. V uvedenom náleze sa ústavný súd zaoberal otázkou\nnavodenia istých očakávaní sporovej strany po procesnom úkone súdu, v súlade s ktorým sporová strana\nočakávala ďalší postup súdu v rozhodovanej veci.\n35. V konkrétnej veci súd prvej inštancie predvolal strany konania na prvé pojednávanie, pričom tieto boli\nv rámci predvolania na pojednávanie poučené aj podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p., aj podľa § 118a\nO. s. p. Konajúci súd pojednávanie uskutočnené dňa 15. novembra 2011 na záver odročil na neurčito a\nzároveň uložil žalobcovi predložiť v lehote 10 dní originály výrobkov žalobcu a žalovaného s prípadným\nnávrhom na ďalšie dokazovanie a stranám poskytol možnosť vyjadriť sa v lehote 10 dní. Na druhé\npojednávanie boli strany opätovne predvolané s poučením podľa § 118a O. s. p. a § 120 ods. 4 O. s. p.,\ntoto pojednávanie bolo odročené za účelom poskytnutia lehoty na mimosúdne vyriešenie sporu. Ďalšie\npojednávanie z 23. októbra 2012 bolo odročené na neurčito s výzvou právnemu zástupcovi žalobcu na\npredloženie stanoviska. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 21. mája 2013 opätovne obsahovalo\npoučenie strán podľa § 118a O. s. p. aj § 120 ods. 4 O. s. p., pričom súd prvej inštancie na záver\nodročil pojednávanie na neurčito a opäť uložil právnemu zástupcovi žalobcu predložiť listinné dôkazy v\nzmysle návrhu zo dňa 20. mája 2013 v stanovenej lehote. Dňa 11. apríla 2014 žalobca predložil rozsiahly\ndôkazný materiál k dobrému menu, všeobecnej známosti a príznačnosti ochranných známok výrobkov\na obalov žalobcu s komentárom. Na pojednávaní konanom 15. apríla zároveň doložil právny zástupca\nžalobcu do spisu písomnú prípravu na pojednávanie. Až na tomto pojednávaní žalovaný namietal, že\ndôkazy z 11. apríla a 15. apríla 2014 boli žalobcom predložené v rozpore s § 118a O. s. p. a súd túto\nnámietku prijal s poukazom na koncentračnú zásadu a na tieto dôkazy neprihliadol.\n36. Vo veci nie je sporné, že žalobca sa svojich nárokov domáhal jednak titulom ochrany práv z\nochranných známok a taktiež ochrany práv porušených, reps. ohrozených nekalosúťažným konaním.\nUstanovenie § 118a O. s. p. predstavuje zákonnú koncentráciu konania vzťahujúcu sa k určitým\nexplicitne vymedzeným druhom konaní. V sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených\nnekalým súťažným konaním sa prejavuje povinnosťou substancovať rozhodujúce skutočnosti a označiť\nrozhodujúce dôkazy čo do základu veci, t. j. čo do základu uplatneného nároku, a to do skončenia prvého\npojednávania. Ochrana práv z ochranných známok je však konaním, kde sa uplatňuje koncentračná\nzásada v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p., ktorá je časovo ohraničená vyhlásením uznesenia, ktorým sa končí\ndokazovanie (resp. pri konaniach rozhodovaných podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania je\nto najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej).\n37. V konkrétnej veci žalobca od počiatku tvrdil, že dovozom a uvádzaním liehovín v sklenených obaloch\nžalobcu, resp. ich napodobeninách na trh v Slovenskej republike dochádza na strane žalovaného\nsúbežne s porušovaním práv k ochranným známkam aj k nekalosúťažnému konaniu. V tomto, i\nobdobných prípadoch nie je výnimočným stavom, kedy jedným a tým istým konaním (žalovaného) môže\ndôjsť k porušeniu jednak práv z ochranných známok, ako i k porušeniu práv nekalosúťažným konaním.\nKeďže právna kvalifikácia skutku je v právomoci súdu, v situácií, kedy možno skutok, resp. konanie\nžalovaného právne kvalifikovať zároveň v režime podliehajúcom koncentrácií podľa § 118a O. s. p. a\nzároveň koncentrácii podľa § 120 ods. 4 O. s. p. je podľa názoru dovolacieho súdu žiadúce, aby súd\npostupoval v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O. s. p.\n38. Citovaný § 118 ods. 2 O. s. p. ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní\ns predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom\nsúdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Stranám sporu sa\ntým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v\nkonaní (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo/18/2010 zo 17. februára 2011).\n39. V konkrétnom prípade, kedy sa argumenty žalobcu vzťahujú súbežne na ochranu práv z ochranných\nznámok i ochranu práv porušených nekalosúťažným konaním žalovaného a tieto nie sú jednoznačne\n\noddelené (pretože ako uvádza samotný žalobca to v danom prípade ani nie je možné), ale navzájom\nsa prelínajú, by súd splnením si tejto povinnosti mohol odstrániť stav, kedy objektívne nie je zrejmé,\nktorú časť argumentácie žalobcu a k nej náležiace navrhované dôkazné prostriedky vyhodnocuje ako\nvzťahujúcu sa k ochrane práv z ochranných známok a ktorú časť argumentácie spolu s náležiacimi\nnavrhovanými dôkaznými prostriedkami považuje za vzťahujúcu sa k ochrane práv poškodených\nnekalosúťažným konaním. Dodržaním postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p. by sa taktiež zabránilo situácii,\nkedy si žalobca zadovažoval dôkazné prostriedky nad rámec možností daných mu ustanovením § 118a\nO. s. p. v časti, v ktorej to konajúci súd už považoval za neprípustné a prispelo by tak k predvídateľnosti\npostupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.\n40. V nedodržaní postupu podľa § 118 ods. 2 O. s. p., ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú\nnesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu\nsledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu\nprvého stupňa (napr. aj uznesenie NS SR sp.zn. 3Obdo/34/2016 zo dňa 30. mája 2016).\n41. Uvedeným postupom zároveň súd prvej inštancie navodil u žalobcu isté legitímne očakávania (viď\nnález č. k. I. ÚS 317/2015-37 zo 17. augusta 2016) ohľadom ďalšieho procesného postupu v konaní,\nkedy sa nesprával tak, ako by bolo možné očakávať od súdu, ktorý mieni uplatniť koncentračnú zásadu\nv zmysle ustanovenia § 118a O. s. p., keď aj po skončení prvého pojednávania vo veci opakovane\nvyzýval žalobcu na predloženie ďalších a ďalších dôkazných prostriedkov, pričom nebolo špecifikované,\nči tieto dôkazné prostriedky sa majú vzťahovať k preukázaniu tvrdení žalobcu týkajúcich sa ochrany\npráv z ochranných známok alebo ochrany práv porušených nekalosúťažným konaním žalovaného.\nTaktiež za nepredvídateľný a neočakávaný možno považovať postup súdu prvej inštancie, kedy po\nkonkrétnej výzve súdu (realizovanej po odročení pojednávania konaného dňa 21. mája 2013) žalobcovi\nna predloženie listinných dôkazov (v zmysle návrhu zo dňa 20. mája 2013), po ich predložení žalobcom\nna tieto dôkazy neprihliadol.\n42. Ak teda konajúci súd napokon neprihliadol na dôkazy predložené žalobcom po prvom pojednávaní\na predložené na základe samotnej výzvy súdu, nepostupoval tak, ako to žalobcovi „naznačil\" tým,\nže ho opakovane vyzýval na predloženie ďalších dôkazných prostriedkov (vrátane tých, na ktoré\nnapokon na pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2014 neprihliadol). V nadväznosti na uvedené mal\npreto neskorší svoj odklon od zvoleného procesného postupu náležite odôvodniť tak, aby jeho postup\npredchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako i rozhodnutie samotné nevzbudzovali u žalobcu\ndôvodné pochybnosti týkajúce sa jeho správnosti, a to najmä, ak svojimi výzvami na predloženie ďalších\ndôkazných prostriedkov vzbudil u žalobcu isté očakávania (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Obo/70/2016\nz 30. januára 2017) ohľadne ďalšieho procesného postupu v konaní.\n43. Žalobca zároveň ako dôvod odňatia možnosti konať pred súdom uviedol aj nedostatok riadneho\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia (t. j. jeho nepreskúmateľnosť), nakoľko sa odvolací súd podľa\njeho názoru nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa uplatnenia §\n118a O. s. p. a tým, že za daných podmienok nevyužil možnosť doplniť dokazovanie v zmysle § 213\nods. 4 O. s. p.\n44. Z hľadiska obsahového tým dovolateľ zároveň namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny\nproces. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je\ntiež právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne\nkonanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi\na dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada\nnedostatku dôvodov rozhodnutia ale sama osebe nemusí disponovať potrebnou ústavnoprávnou\nintenzitou smerujúcou k porušeniu označených práv (viď bližšie III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08).\n45. Náležitosti rozhodnutia sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., pričom súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia\nmusí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým\nskutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.\nRozsudok súdu je nepreskúmateľný, ak náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. neobsahuje.\n46. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri\nhodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III. ÚS 36/2010). Nevyžaduje\nsa, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany, aj na taký, ktorý je\n\npre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje\nsa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz\nTorria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro Balany c. Španielsko z 9. decembra 1994).\n47. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 03. decembra 2015 (publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod R 2/2016),\npodľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania\nv zmysle §\n241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných\npre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho\nsúdneho poriadku.\n48. Najvyšší súd uvádza, že po preskúmaní dovolaním napadnutého rozhodnutia\ndospel k\nzáveru, že v danom prípade ide o výnimku vyplývajúcu z druhej vety stanoviska R 2/2016.\n49. Ako už dovolací súd uviedol, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezdôvodnil svoj procesný\npostup, ktorým v žalobcovi navodil určité očakávania týkajúce sa uplatnenia koncentračných zásad podľa\n§ 118a O. s. p. a § 120 ods. 4 O. s. p.. Z rozhodnutia okresného súdu žiadnym spôsobom nevyplynulo\nvysvetlenie, z akého dôvodu napriek tomu, že je možné konanie žalovaného právne kvalifikovať zároveň\nv režime podliehajúcom koncentrácií podľa § 118a O. s. p. a zároveň koncentrácii podľa § 120 ods. 4\nO. s. p. a napriek neustálym výzvam súdu žalobcovi na predloženie ďalších dôkazných prostriedkov,\nneprihliadol v zmysle koncentrácie podľa § 118a O. s. p. na dôkazné prostriedky predložené žalobcom\nna pojednávaní konanom dňa 15. apríla 2014. Na druhej strane, pokiaľ konajúci súd bol toho názoru, že\nje konanie žalovaného možné kvalifikovať samostatne buď v zmysle režimu ochrany práv k ochranným\nznámkam (vo vzťahu k izolovaniu právnej argumentácie a k nej vzťahujúcich sa dôkazov) alebo\nsamostatne v zmysle režimu ochrany práv porušených nekalosúťažným konaním (taktiež vo vzťahu k\nizolovaniu právnej argumentácie a k nej vzťahujúcich sa dôkazov), mal tento svoj myšlienkový postup\ndostatočne vysvetliť.\n50. Dovolací súd taktiež upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri konštatovaní\naplikácie zásady podľa § 118a O. s. p. sa žiadnym spôsobom nevyjadril k jednotlivým zmenám návrhu a\nnevysvetlil, či konkrétne zmeny petitu nemali dosah na obsah prejednávaného nároku, keďže zmenou\npetitu, ktorú súd pripustil, sa podstatným spôsobom zmenil žalovaný nárok, čo mohlo mať následne\nvplyv na rozsah a obsah ďalšieho dokazovania a či v súvislosti s týmito zmenami je na mieste trvať na\naplikácii zásady podľa § 118a O. s. p., a to k dátumu prvého pojednávania, t. j. k 15. novembru 2011.\n51. Zároveň prvoinštančný súd pri vymenovaní dôkazných prostriedkov, na základe ktorých vykonal\ndokazovanie, uviedol aj tie dôkazy, ktoré boli súdu predložené po prvom pojednávaní (str. 3), avšak ďalej\nv odôvodnení (na str. 6) tvrdil, že pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov stranami predložených alebo\nnavrhnutých najneskôr na prvom pojednávaní, so zohľadnením faktu, že počas konania stratila pôvodná\nargumentácia porušovaním práv z ochranných známok žalobcu opodstatnenie. Uvedené tvrdenie je tak\nvzájomné rozporné a spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.\n52. K námietke dovolateľa týkajúcej sa nedostatku riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v\nčasti týkajúcej sa nevysporiadania sa s opačným posúdením zameniteľnosti, resp. nezameniteľnosti\noznačení obalov výrobkov žalobcu a žalovaného v rámci predbežného opatrenia nariadeného konajúcim\nsúdom a v rámci samotného rozhodnutia vo veci samej, ako aj odlišným posúdením (ne)zameniteľnosti\nvýrobkov odvolacím súdom v inej veci týkajúcej sa konfliktu tých istých výrobkov (vo veci sp.zn.\n43Cob/41/2011, rovnako však týkajúcej sa nariadenia predbežného opatrenia), dovolací súd uvádza, že\nv odôvodnení tohto rozhodovacieho odklonu nevzhliadol taký prípad nepreskúmateľnosti, ktorý by bolo\nmožné subsumovať pod výnimku vyplývajúcu z druhej vety stanoviska R 2/2016.\n53. Dovolateľ taktiež namietal postup súdu, ktorý úplne opomenul zaujať stanovisko k uplatnenej\nochrane známky s dobrým menom, ktorú nemožno ospravedlniť ani uplatnením koncentračnej zásady\nv zmysle § 118a O. s. p., ktorá sa na konanie o ochranných známkach nevzťahuje. V tomto smere\nmusí dovolací súd konštatovať, že uvedená námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu\nprvej inštancie je odôvodnená. Okresný súd sa vôbec nezaoberal posudzovaním porušovania práv z\nochranných známok, čo napokon tvrdí aj vo svojom rozhodnutí (str. 5), čím dosiahol stav, že síce výrok\nrozhodnutia znie, že sa žaloba zamieta v celom rozsahu (ako to uvádza odvolací súd na margo námietky\nodvolateľa, že okresný súd nerozhodol o nároku uplatnenom v žalobe), avšak z odôvodnenia vyplýva,\nže vôbec nerozhodol o prvej časti petitu týkajúcej sa povinnosti zdržať sa používania ochranných\nznámok žalovaným. Takéto rozhodnutie je v príkrom rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.\na nič na tom nemení ani skutočnosť, že po formálnej stránke súd svojím výrokom rozhodol o celom\n\nuplatnenom nároku. Taktiež na tom nemení nič ani dodatočné konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že\n„....odporca je majiteľom OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX, OZ XXXXXX. Je teda\nnielen oprávnený ale aj povinný (§ 8 ods. 1 zák. č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach) používať\nochrannú známku vo forme, v akej je zapísaná v registri. Pokiaľ by súd zakázal žalovanému používať\njeho zapísané ochranné známky, privodil by sám súd protiprávny stav, lebo by odporcovi uložil povinnosť,\nktorá je v rozpore so zákonom o ochranných známkach.\" Uvedenou konštatáciou sa navyše odvolací\nsúd, neopakujúc ani nedoplňujúc dokazovanie a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného okresným\nsúdom, dostal nad rámec toho, čím sa reálne zaoberal okresný súd, keďže okresný súd sa vôbec\nnezaoberal porušovaním práv z ochrannej známky a teda v danom prípade ani nemohol vychádzať zo\nskutkového stavu zisteného okresným súdom.\n54. Nakoľko žalobca v dovolaní opodstatnene namietal, že mu súd svojim nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, je dovolanie žalobcu nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné.\n55. Vzhľadom na dôvodnosť dovolania dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§\n449 ods. 1 C. s. p.). Pretože dôvody, pre ktoré bol zrušený rozsudok odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj\nna rozsudok okresného súdu a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozsudku odvolacieho súdu,\nnajvyšší súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie\n(§ 449 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátil\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).\n56. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne postupovať v zmysle relevantných\nustanovení Civilného sporového poriadku, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a\ndostatočne odôvodniť. Zároveň sú v ďalšom konaní súd prvej inštancie a odvolací súd viazaní právnym\nnázorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s. p.).\n57. V konečnom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n58. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}