{"guid": "a8ca2d30-5d5b-44fd-a182-77a3faddfdb7:582c8666-3dd8-44e0-8e9e-55c2e2864012", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1", "spisova_znacka": "3Sžk/14/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/14/2017 z 13. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 3Sžk/14/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1", "identifikacne_cislo": "6016200038", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-231", "nazov": "§ 231 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-231", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-231"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/582c8666-3dd8-44e0-8e9e-55c2e2864012", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/14/2017\n6016200038\n13. 12. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:6016200038.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobca): Mgr. E. H., nar.\nXX.XX.XXXX, ul. E., zastúpený Advokátska kancelária ŠCURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618,\nČadca, pracovisko Za kasárňou 1, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. KRPZBB-VO-260/2015 a č. KRPZ-BB-VO-262/2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nuzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/8/2016-45 zo dňa 21. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici č. k. 24S/8/2016-45 zo dňa 21. októbra 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho\nporiadku (ďalej len „S. s. p.“) odmietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania dvoch\nrozhodnutí a predchádzajúcich konaní žalovaného a žiadal, aby súd postupoval podľa § 250b ods. 2 O.\ns. p. a uložil žalovanému povinnosť doručiť mu rozhodnutia žalovaného ako účastníkovi týchto konaní.\n2. Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že podľa § 231 zákona č. 73/1998 o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj ako „zákon o štátnej službe policajtov“) je\núčastníkom konania ten policajt, o ktorého právach a povinnostiach sa koná, ako aj iné osoby, ak tak\nustanoví osobitný predpis. To znamená, že v disciplinárnom konaní, predmetom ktorého je disciplinárne\nprevinenie (nie priestupok) policajta, je účastníkom konania len ten policajt, ktorý sa disciplinárneho\nprevinenia mal dopustiť a voči ktorému nadriadený urobil úkon, ktorým začalo disciplinárne konanie. Z\nvyššie uvedeného vyplýva, že oznamovateľ nie je účastníkom disciplinárneho konania podľa zákona\no štátnej službe policajtov, ktoré začal príslušný orgán na jeho podnet. Žalobca nebol opomenutým\núčastníkom administratívneho konania, ktorým malo byť začaté disciplinárne konanie voči iným\npolicajtom, preto súd nevyhovel jeho návrhu, aby súd uložil správnemu orgánu povinnosť doručiť\nžalobcovi rozhodnutie v predmetných administratívnych konaniach. Vzhľadom na to, že žalobca nebol\núčastníkom administratívneho konania a ani ním nemal byť, nebol ani osobou oprávnenou podať\nsprávnu žalobu o súdny prieskum takéhoto konania a rozhodnutia, ktoré bolo v ňom vydané. V zmysle §\n177 ods. 1, 2 a § 178 S.s.p., podľa ktorých správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pričom ochrany iných ako subjektívnych\npráv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne oprávnený zákonom, nedávajú žiadnu\npochybnosť o tom, že oprávnenou osobou na podanie správnej žaloby nie je každý, kto tvrdí, že bol\nporušený zákon konaním a rozhodnutím správneho orgánu, ale len ten, kto zároveň tvrdí, že bol v\ndôsledku toho ukrátený na svojich subjektívnych právach a právom chránených záujmoch. Správny súd\n\npreto podanú žalobu musel v súlade s § 98 ods. 1 písm. e/ S. s. p. odmietnuť, nakoľko žaloba bola\npodaná zjavne neoprávnenou osobou.\n3. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/,\ng/, h/ a j/ S. s. p., v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil. Podľa jeho názoru,\nsúd nedospel k správnemu právnemu záveru o tom, že rozhodnutím žalovaného nedošlo k ujme na\nsubjektívnych právach účastníka konania. Sťažovateľ uviedol, že rozhodnutím žalovaného došlo k\nporušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy tým, že žalovaný oddialil\nprístup sťažovateľa k súdu na rozhodnutie o tom, či mu bola rozhodnutím žalovaného spôsobená\nujma na jeho subjektívnych právach, pričom mu bola rozhodnutím žalovaného reálne odňatá možnosť\nv predmetnej veci sa obrátiť na súd a byť účastníkom konania. V tejto súvislosti poukázal na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.08.2001 sp. zn. II. ÚS 14/01.\n4. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením\nkrajského súdu. Sťažovateľ nebol a ani nemal byť účastníkom disciplinárnych konaní, ktoré boli vedené\nproti iným policajtom, pričom poukázal na § 231 zákona o štátnej službe policajtov. Preto navrhol, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n5. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 452 ods. 1 S. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvedených v kasačnej sťažnosti a dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n6. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým odmietol žalobu\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KRPZ-BB-VO-260/2015 a č. KRPZ-BBVO-262/2015. Sťažovateľ namietal, že došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu, ako\naj možnosti obrátiť sa na súd a byť účastníkom súdneho konania, v ktorom by mu bola poskytnutá súdna\nochrana pred prípadným meritórnym rozhodnutím o jeho podnete, ktorý bol postúpený na vybavovanie\nžalovanému.\n7. Podľa § 177 ods. 1 a 2 S. s. p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\nOchrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to\noprávnený zákonom.\n8. Podľa § 178 S. s. p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n9. Podľa § 179 ods. 1 a 7 S. s. p., ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť\ntohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako\ntri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný\ndoručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak sa správny súd\nnestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.\n10. Podľa § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej\nlen zákon č. 73/1998 Z.z.), účastníkmi konania vo veciach služobného pomeru sú policajti, bývalí policajti\nalebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.\n11. Kasačný súd uvádza, že každý štátny orgán má zákonom stanovené právomoci, môže konať len\nna základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. To znamená, že\njednotlivé štátne orgány môžu konať len tak, ako je to v právnych predpisoch ustanovené a nemôžu\nsi svojvoľne vziať, resp. odňať právomoc, ktorú má iný štátny orgán, prípadne konať iným spôsobom,\nnež je to ustanovené v zákone. Postup v konaní o disciplinárnom konaní, ako aj v konaní vo veciach\n\nslužobného pomeru, upravuje dvanásta časť zákona č. 73/1998 Z.z. Z ustanovení predmetného zákona\njednoznačne vyplýva, že účastníkmi konania môžu byť len taxatívne uvedené osoby, o ktorých právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, resp. iné osoby, ak to ustanoví osobitný\npredpis. Ako správne uviedol krajský súd v napadnutom rozhodnutí, takýmto osobitným predpisom by\nmohol byť zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v prípade, ak by predmetom disciplinárneho konania\nbol priestupok policajta podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch.\n12. Z obsahu spisu kasačný súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 26. 07. 2015 oznámil Ministerstvu\nvnútra SR skutočnosti, nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Jeho podanie bolo uznesením zo\ndňa 05. 11. 2015 príslušným orgánom odmietnuté, pretože nebol zistený dôvod na začatie trestného\nstíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Oznámenie žalobcu bolo postúpené\nkontrolnému odboru Prezídia Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, o čom bol\nžalobca upovedomený. Oprávnený orgán začal voči osobám, označeným žalobcom v podaní zo dňa\n26. 07. 2015 disciplinárne konania, ktoré boli na základe oznámení č. KRPZ-BB-VO-260/2015 a č.\nKRPZ-BB-VO-262/2015 zo dňa 09. 09. 2015 zastavené. Sťažovateľ nebol účastníkom disciplinárnych\nkonaní, pretože tieto boli vedené voči iným policajtom, pplk. Ing. G. D. a plk. Ing. C. H., ktorí boli\núčastníkmi predmetných konaní podľa § 231 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a nebol ani inou osobou,\no ktorej by to ustanovil osobitný predpis. Z disciplinárnych konaní a z rozhodnutí v takomto konaní\nvydaných vyplývajú práva a povinnosti len policajtom, voči ktorým je dané konanie vedené, preto sa\nžalobca, ako oznamovateľ spáchania trestného činu, nestal účastníkom disciplinárnych konaní, začatých\nz podnetu správneho orgánu. Krajský súd preto správne vec posúdil, keď sťažovateľa nepovažoval za\nopomenutého účastníka administratívneho - disciplinárneho konania.\n13. V podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva na súdnu\nochranu. V správnom súdnictve sa tejto ochrany môže domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo\nprávom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,\nopatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu\nverejnej správy. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení disciplinárneho opatrenia osobám odlišným\nod žalobcu - sťažovateľa, nedochádza k zmene postavenia žalobcu, k vzniku práva alebo povinnosti\nviažucej sa na jeho osobu. V posúdení žalobnej legitimácie sťažovateľa sa preto kasačný súd stotožňuje\nso správnymi závermi krajského súdu v tom, že táto nemôže byť odôvodnená v zmysle inštitútu\nopomenutého účastníka podľa § 179 S. s. p., keďže sťažovateľ účastníkom administratívneho konania\nnebol a ani nemal byť. Sťažovateľ rovnako ani nebol rozhodnutiami žalovaného ukrátený na svojich\nprávach alebo právom chránených záujmoch. Právo na súdnu ochranu by mu prináležalo v tom prípade,\nak by bol účastníkom administratívneho konania. Z obsahu podania žalobcu zo dňa 26.07.2015 vyplýva,\nže zo strany označených osôb boli porušené povinnosti povinnej osoby v zmysle ustanovení zákona č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon o slobode informácií) tým, že mu neboli poskytnuté informácie\nzo strany povinnej osoby, čím došlo zároveň k porušeniu jeho práv žiadateľa, vyplývajúcich zo zákona\no slobode informácií. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi - sťažovateľovi, by prislúchalo postavenie\núčastníka konania v prípadnom konaní, v ktorom by sa domáhal uvedených práv žiadateľa o informácie\na v tomto prípade by sa mohol domáhať súdnej ochrany. Oprávnenie podať správnu žalobu, z dôvodu\nporušenia zákona konaním alebo rozhodnutím správneho orgánu subjektom, ktorého práva a povinnosti\nneboli priamo rozhodnutím správneho orgánu dotknuté, prináleží za splnenia zákonných podmienok\nprokurátorovi, ako orgánu vykonávajúcemu dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy\nv zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. Krajský súd žalobu sťažovateľa preto správne posúdil ako podanú\nzjavne neoprávnenou osobou.\n14. Z uvedených dôvodov kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S. s.\np. zamietol.\n15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení\ns § 167 ods. 1 S. s. p. a sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže v\nkasačnom konaní nemala úspech.\n16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nZ disciplinárnych konaní podľa zákona č. 73/1998 Zb. a z rozhodnutí v nich vydaných vyplývajú práva\na povinnosti len policajtom, voči ktorým je dané konanie vedené, preto sa žalobca, ako oznamovateľ\nspáchania trestného činu nestal účastníkom disciplinárnych konaní, začatých z podnetu správneho\n\norgánu. V konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení disciplinárneho opatrenia osobám odlišným od\nžalobcu - sťažovateľa, nedochádza k zmene postavenia žalobcu, k vzniku práva alebo povinnosti\nviažucej sa na jeho osobu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/8/2016", "guid": "d14f7b20-9449-4663-99c3-bbd509fa7b85:f8b7591b-2d89-4694-81bc-712bfee2654a", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}], "citovane_v": []}