{"guid": "657b905e-cfbd-4290-af7f-558251c04904:34da94bd-fb1c-42b1-a6b0-3730f6ab8210", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1", "spisova_znacka": "7Sžo/50/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/50/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 7Sžo/50/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1", "identifikacne_cislo": "6016200010", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34da94bd-fb1c-42b1-a6b0-3730f6ab8210", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/50/2016\n6016200010\n23. 11. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:6016200010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nnavrhovateľky: M. K., trvale bytom C. 8, J. M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária\nNitra, Štefánikova trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 12565/2015KaNR zo dňa 10.12.2015, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč.k. 23Sp/1/2016-18 zo dňa 24. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23Sp/1/2016-18 zo\ndňa 24. februára 2016 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23Sp/1/2016-18 zo dňa 24. februára 2016 potvrdil\nrozhodnutie odporcu - Centra právnej pomoci, Kancelária Nitra, sp.zn. 12565/2015-KaNR zo dňa 10.\ndecembra 2015. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal a zároveň jej uložil povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok v sume 35,- Eur.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“), citujúc právnu úpravu právnej normy § 6 ods. 1, 2 v\nspojení s § 6a ods. 1, § 6b ods. 1, 2 uvedeného zákona a § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom\nminime, postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov a\ndospel k záveru, že žalovaný správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keďže vo veci navrhovateľky\nmal preukázané, že navrhovateľka nesplnila podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 06.11.2015 bola na Centrum právnej pomoci,\nkancelária v Nitre doručená žiadosť navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci ako dôvod na podanie\nžiadosti bolo vrátenie bytu. Navrhovateľka uviedla, že je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia a\nto starobného dôchodku 319,- Eur a vdovského dôchodku 94,20 Eur spolu 413,20 Eur. Centrum právnej\npomoci, Kancelária Nitra na základe vyhodnotenia spisového materiálu žiadateľky, dospelo k záveru,\nže žiadateľka mala pravidelný čistý mesačný príjem v období 6 mesiacov pred podaním žiadosti o\n\nposkytnutie právnej pomoci, teda od mája 2015 do októbra 2015 v sume 413,20 Eur mesačne a v mesiaci\npodania žiadosti, čiže v novembri 2015 sumu 413,20 Eur. Príjem žiadateľky tak v mesiaci podania\nžiadosti presahoval výšku 1,6 násobku životného minima pre jednu dospelú fyzickú osobu, t.j. sumu\n316,94 Eur. Žiadateľka nespĺňala podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom\npriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca - Centrum právnej pomoci sa zaoberal aj\notázkou, či navrhovateľka nespĺňala podmienky na priznanie právnej pomoci aj v súvislosti s § 6b ods.\n2 Zákona č. 327/2005 Z.z., keďže zo spisového materiálu nie sú zrejmé dôvody osobitného zreteľa, na\nktoré by mohlo centrum v rámci svojich oprávnení prihliadať, nebola poskytnutá pomoc a ani v súvislosti\nso spomínaným ustanovením zákona. Žiadateľka podanou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci\nžiadala právnu pomoc vo veci, ktorá je už pri predbežnom posúdení veci zjavne bezúspešná, neexistujú\ndôvody na zrušenie zmluvy o prevode členských práv a ani nie je možné konštatovať neplatnosť zmluvy,\nosoba, ktorej tieto práva žiadateľka previedla už zomrela, pričom ešte pred smrťou tieto previedla\nna ďalšiu osobu. Skúmaním podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ sa centrum však vyčerpávajúco\nnezaoberalo. Centrum posudzovalo daný spor v intenciách možností § 6b ods. 2. Nesplnenie hoci len\njednej z podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci má za následok negatívne\nrozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci.\nZo správneho spisu mal krajský súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľka starobného dôchodku\nv sume 319,- Eur, okrem toho poberá aj vdovský dôchodok 94,20 Eur spolu 413,20 Eur.\nKrajský súd prejednal vec na pojednávaní v súlade s ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku,\npri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa oboznámil s obsahom správneho spisu a\nvykonal dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia oboznámením sa\nso žiadosťou navrhovateľky o poskytnutie právnej pomoci ako aj napadnutým rozhodnutím a podaným\nopravným prostriedkom.\nKrajský súd poukazom na ust. § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. uviedol, že príjmy žiadateľky v mesiaci\npodania žiadosti presahovali výšku 1,6 násobok životného minima pre jednu dospelú fyzickú osobu,\nt.j. sumu 316,94 Eur suma platná odo dňa 01.07.2013. Z uvedených skutočností vyplynulo, že príjmy\nžiadateľky v mesiaci podania žiadosti presahovali výšku 1,6 násobok životného minima pre jednu\ndospelú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 Eur,\nžiadateľka - navrhovateľka teda nespĺňala jednu z podmienok materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným\npredpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Správny orgán ako aj súd sa zoberal\naj otázkou splnenia podmienky podľa § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci,\npričom dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné pri posudzovaní poskytnutí právnej pomoci\nnavrhovateľke postupovať ani v zmysle § 6b zákona č. 327/2006 Z.z., nakoľko zo žiadosti navrhovateľky\no poskytnutie právnej pomoci, ale predovšetkým z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní zo dňa\n24.02.2016 vyplynulo, že o poskytnutie právnej pomoci požiadala za tým účelom, aby mala advokáta\na aby bola odškodnená za dcéru, ktorú niekto zabil, ale vyšetrovanie bolo zastavené, pretože nebolo\nzistené, kto sa dopustil trestného činu. Ešte za života svojej dcéry previedla členské práva na svoju\ndcéru, dcéra previedla členské práva na vnučku L. I. - ktorá je dcérou jej nebohej dcéry.\nVzhľadom k uvedeným skutočnostiam, keď navrhovateľka nevie označiť, kto mal zabiť jej dcéru, trestné\nkonanie bolo zastavené, členské práva k dvojizbovému bytu previedla navrhovateľka na svoju dcéru,\ntáto ich previedla na vnučku navrhovateľky, medzi vnučkou a navrhovateľkou nie sú narušené vzťahy,\nnie je tu preto ani dôvod pre postup podľa § 6b Zákona o poskytovaní právnej pomoci, možnosťou\nposkytovania právnej pomoci v zmysle § 6b sa správny orgán zaoberal, nedospel k záveru, že by boli\nsplnené podmienky pre poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle spomínaného ustanovenia zákona,\npreto navrhovateľke nebola poskytnutá právna pomoc ani v zmysle § 6b. Skonštatoval, že poskytovanie\nprávnej pomoci v zmysle § 6b zákona č. 327/2005 Z.z. je len možnosťou a nie povinnosťou správneho\norgánu.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných v opravnom prostriedku\nnavrhovateľky dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom.\n2.\n\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie v lehote stanovenej\nzákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.).\nV dôvodoch odvolania navrhovateľka namietala, že výška jej príjmu je 307,17 Eur, a nie 413,20 Eur,\nuviedla, že dokladovala všetky svoje výdavky. Žiadala o prešetrenie jej veci a zistenie príjmových\nskutočností na nárok platenia opatrovateľky mestom. Ostatné skutočnosti uvedené v odvolaní nemali\nprávnu relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci.\n3.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že sa plne stotožňuje s vysloveným\nprávnym názorom krajského súdu, a navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.\nPoukázal na to, že navrhovateľka skutkový stav ohľadne jej príjmu 307,17 Eur nepodložila žiadnymi\ndôkazmi. Vo vzťahu k samotnému posúdeniu materiálnej núdze navrhovateľky sa plne pridŕžal\nvyjadrenia a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že odporca postupoval v súlade s\nrelevantnými ustanoveniami zák. č. 327/2005 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.\n4.\nPodľa § 492 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, účinný od 01.07.2016, konania\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len „S.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania navrhovateľky (§ 246c\nods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že jej odvolaniu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd\nodvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp.zn. 12565/2015-KaNR zo dňa 10. decembra 2015,\npotvrdil.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj\nkonanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami navrhovateľky uvedenými v jej opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu odporcu sp.zn.: 12565/2015-KaNR zo dňa 10. decembra 2015, ktorým navrhovateľke nebol priznaný\nnárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona\nč. 327/2005 Z.z..\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby\n\nsa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu\nso správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa uvádza.\nOdvolací súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu nie\nje súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho\norgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o\nopravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250 l a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v zmysle procesných\npravidiel zákonodarcom nastolených v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\ncitovaných vyššie.\nÚčelom zákona č. 327/2005 Z.z. je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej\nposkytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej\nmateriálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v\nazylových veciach alebo v konaní o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu a prispieť k\npredchádzaniu vzniku právnych sporov (§ 1).\nZákon č. 327/2005 Z.z. ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a\npríslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie\nposkytovania právnej pomoci (§ 2).\nPodľa § 25 ods. 1 zákon č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o\nsúvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nOdvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci a citovanej právnej úpravy dospel k\nzhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danom prípade postupoval\nnáležite v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z., vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval dostatočne v súčinnosti s navrhovateľkou\na v odôvodnení rozhodnutia pri aplikácii ustanovení § 6 ods. 1 v spojení s § 6a ods. 1, § 6b ods. 2 a\ns § 7 ods. 4 uvedeného zákona v spojení s ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime náležite\nodôvodnil svoju právnu úvahu, z ktorých dôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je treba\npovažovať za zákonné. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vo veci súladne so zákonom,\nkeď rozhodnutie odporcu napadnuté opravným prostriedkom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne\nsprávne potvrdil.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že žalovaný\nsprávny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že v danom prípade\nnebola splnená podmienka ustanovená v právnej norme § 6 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 6b ods. 2 zákona\nč. 327/2005 Z.z..\nPodľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného\nosobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde\no zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov,\nv ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nPodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas\ncelého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.\nPodľa ust. § 6b ods. 2 zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum\nmôže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam\nžiadanej právnej pomoci.\nVychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z.z., ktorým zákonodarca sledoval vytvoriť systém\nposkytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom\nfyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne\nuplatnenie a ochranu svojich práv, centrum právnej pomoci, do právomoci ktorého zákonodarca zveril\nprávomoc rozhodovať o žiadosti žiadateľov na poskytnutie právnej pomoci, je povinné si zaobstarať\nrelevantné podklady pre vydanie rozhodnutia, postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32\nods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola\nzistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o\ntom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre\npriznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv. Tejto svojej povinnosti sa centrum\nnemôže zbaviť.\nOdvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa považoval argumentáciu odporcu uvedenú v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia za správnu, keď centrum na základe listinných dokladov malo za preukázané,\nže žiadateľka nespĺňala podmienku materiálnej núdze. Taktiež centrum nezistilo dôvody hodné\nosobitného zreteľa s prihliadnutím na aplikáciu ust. § 6b ods. 2 zák. č. 327/2005 Z.z..\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\n\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú\nviazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika\nviazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie\npostupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca\nv predmetnej veci správne posudzoval splnenie podmienok splnenia nároku na poskytnutie právnej\npomoci navrhovateľke. Skutkové okolnosti potvrdzovali, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 06.11.2015\nžiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci vrátenia bytu. Odporca správne v prvom rade zisťoval,\nči žiadateľka spĺňala podmienky pre priznanie právnej pomoci. Pri posudzovaní majetkovej situácie\nžiadateľky vychádzalo centrum o.i. z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.12.2014, z ktorého\nvyplynulo, že žiadateľka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 319,- Eur ako i vdovského\ndôchodku vo výške 94,20 Eur. Uvedené potvrdila i žiadateľka vo svojej žiadosti, keď uviedla výšku dávky\ndôchodkového poistenia v sume 413,20 Eur. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca vychádzal a\nsprávne posudzoval predložené doklady k žiadosti o poskytnutie právnej povinnosti v súlade s § 7 zákona\nč. 327/2005 Z.z. a dospel k správnemu záveru, že v prípade navrhovateľky nie je splnená podmienka\nustanovená v § 6 ods. 1 písm. a/ tohto zákona. (materiálnu núdza)\nK uvedenému odvolací súd uvádza, že zákonodarca v zákone č. 327/2005 Z.z. stanovil tri podmienky\npriznania nároku na právnu pomoc, a to stav materiálnej núdze žiadateľa, skutočnosť, že spor nie je\nzrejme bezúspešný, a že hodnota sporu prevyšuje výšku minimálnej mzdy. Zákonodarca stanovil tieto\npodmienky kumulatívne, v zmysle ktorej právnej úpravy pokiaľ žiadateľ o právnu pomoc nesplní čo len\njednu z nich, má to za následok nepriznanie nároku na právnu pomoc. Správny orgán skúma splnenie\nzákonných podmienok v každom prípade samostatne.\nNemožno sa stotožniť s odvolacou námietkou navrhovateľky, že jej príjem bol 307,17 Eur, nakoľko z\npredložených listinných dokladov ako i zo samotnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci preukázateľne\nvyplývala výška starobného ako i vdovského dôchodku, ktorá spolu predstavovala 413,20 Eur mesačne.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov\nvychádzajúc zo skutkových okolností danej veci vyplývajúcich z administratívneho spisu dospel k\nzhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný správny orgán v danej veci náležite postupoval a\nrozhodol v súlade s citovanou právnou úpravou, predmetu konania venoval náležitú pozornosť sledujúc\núčel zákonnej úpravy poskytovania právnej pomoci, z ktorých dôvodov námietky navrhovateľky uvedené\nv jej odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu odvolací súd nepovažoval za relevantné k\nvyhoveniu jej odvolacieho návrhu.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1, 2 a s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ako vecne a právne\nsprávny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1, s § 246c\nods. 1 a s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.. Navrhovateľke pre jej neúspech v tomto\nkonaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/1/2016", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}