{"guid": "26471335-2f01-4873-aeac-2bc8699e3567:d360d019-cc94-42ad-87b8-f805115db63d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1", "spisova_znacka": "10Asan/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/3/2016 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 10Asan/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1", "identifikacne_cislo": "6016200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d360d019-cc94-42ad-87b8-f805115db63d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/3/2016\n6016200007\n25. 01. 2017\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2017:6016200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v\nprávnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., zastúpený: Mgr. Iankom\nTroiakom, advokátom, so sídlom Dukelských hrdinov 34, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Okresný úrad\nBanská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa\n14. septembra 2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/2/2016-64a zo dňa 19. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/2/2016-64a zo\ndňa 19. mája 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa\n14. septembra 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\nA)\n1. Rozhodnutím obce Selce, ako prvostupňového správneho orgánu, č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa\n15.07.2015 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na\ntom skutkovom základe, že sťažovateľ ako vlastník rodinného domu č. XX, na poz. parc. č. KN-C 29/3\nv k.ú. P. uskutočňuje od roku 2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v\nk.ú. P. vo vlastníctve L. Q., M. bez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové\npomery na pozemku susediacom s miestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú.\nP. a ohrozuje bezpečnosť premávky na miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu\nštátneho stavebného dohľadu. Za tento priestupok uložil sťažovateľovi podľa § 105 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.\n2. V rozhodnutí prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 01.04.2015 vydal pod č. j.: SK 9460/2015/28\nvýzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, ktorou vyzval sťažovateľa, aby terén na poz. parc. č. KNC 25/2 v k.ú. P. uviedol do pôvodného stavu. Následnými obhliadkami poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú.\nP. vykonanými orgánom štátneho stavebného dohľadu (posledná dňa 10.7.2015 - kolaudačné konanie\nSK 9837/2015/28) bolo zistené, že úpravy pozemku navážaním zeminy a odpadu zo stavby pokračujú,\nčím sa sklon terénu k miestnej komunikácii zväčšuje, odtokové pomery pozemku sa podstatne zmenili\n\na hrozí aj zosun nezhutneného násypu na miestnu komunikáciu, ktorá okrem rodinných domov tvorí\nprístup k zdroju pitnej vody pre zásobovanie obce. Z obhliadok bola vyhotovená fotodokumentácia, ktorá\njednoznačne preukazuje že úpravy terénu boli realizované aj v mesiaci júl 2015.\n3. Pri prejednávaní priestupku sa sťažovateľ necítil byť vinný zo spáchania priestupku s odôvodnením,\nže sa jedná o úpravy terénu v okolí objektov stavby „Hospodársky dvor Selce“, na ktorú bolo vydané\ndodatočné stavebné povolenie obcou Selce, stavebným úradom obce dňa 16.6.2012 pod č. j. SK\n541/2012/28. Stavebný úrad vykonanými obhliadkami, preštudovaním dostupných dokladov, ako aj\nprejednaním priestupku dospel k názoru, že vzhľadom k tomu, že obvinený z priestupku - sťažovateľ\nuskutočňoval úpravy terénu na pozemku vo vlastníctve L. Q., ktorá sa dlhodobo zdržiava mimo územia\nSR, bez predloženia jej súhlasu, pozemok nie je uvedený v predmetnom dodatočnom stavebnom\npovolení, obvinený zo spáchania priestupku výrazne zmenil tvar terénu ako aj odtokové pomery v\núzemí, jeho činnosť negatívne ovplyvňuje premávku na miestnej komunikácii, bola vina a naplnenie\nskutkovej podstaty spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. dostatočne\npreukázané. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie.\nB)\n4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14.09.2015 zamietol\nodvolanie sťažovateľa ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n5. V rozhodnutí uviedol, že na základe zákonných ustanovení (zákona č. 50/1976 Zb.) prvostupňový\nsprávny orgán správne postupoval, keď uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku a uložil mu\npokutu za to, že ako stavebník začal realizovať úpravu terénu na pozemku parc. č. K-C 25/2 v k.ú. P., na\nktorú je potrebné podľa § 39b ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o využívaní územia,\nbez takéhoto rozhodnutia.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14.09.2015, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil prvostupňové rozhodnutie obce Selce č.\nSK9900/2015/28-15369 zo dňa 15.07.2015, ktorým uznal sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., na tom skutkovom základe, že sťažovateľ ako\nvlastník rodinného domu č. XX, na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. P. uskutočňuje od roku 2012 do\n06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. P. vo vlastníctve L. Q., M. bez\nrozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s\nmiestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. P. a ohrozuje bezpečnosť premávky\nna miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento\npriestupok uložil sťažovateľovi podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.\n7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podstatou stavebného konania je skutočnosť, že\nstavbu domu, pripadne jeho rekonštrukciu je možné legálne realizovať len na základe rozhodnutí\nvydaných v územnom, resp. stavebnom konaní. Prvým vyžadovaným rozhodnutím je územné\nrozhodnutie, v ktorom stavebný úrad vymedzí územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými\nsa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania,\nvecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o\nživotné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území a rozhodne o námietkach\núčastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad\nmôže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti. Podľa\nnich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia (§ 39\nzákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa\nstavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej\ndokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného\nrozhodnutia (§ 39a ods. l zákona č. 50/1976 Zb.). Rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové\nvyužívanie územia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti (§ 39b ods. l zákona č. 50/1976 Zb.).\nRozhodnutie o využívaní územia sa pritom okrem iného vyžaduje na vykonávanie terénnych úprav,\n\nktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných\nkrajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo zasypanie priekop, zavážky,\nna násypy a meliorácie (§ 39b ods. 3 písm. a) zákon č. 50/1976 Zb.). Povolenie stavebného úradu\nvyžadujú terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery, pričom\nna terénne úpravy sa povolenie nevydáva, ak stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania\nupustil. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na\nktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie,\nmožno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im\npodobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich\npovolení (§ 76 ods. l, ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.).\n8. Podľa názoru krajského súdu z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ realizoval terénne práce bez\npovolenia stavebného úradu. V tomto smere krajský súd zdôraznil, že sťažovateľ sám na pojednávaní\nuviedol, že „urobil určité vyrovnávanie, resp. úpravu terénu tak, že zeminu, ktorá bola vykopaná na\nmieste jeho stavby použil na vyrovnanie terénu. Zeminu nenaviezol, nedoviezol, ale použil zeminu zo\nsvojej stavby a vyrovnal ňou len nerovnosti. Mal však zato, že sa nezmenili odtokové pomery na svahu a\ntieto úpravy nie je možné charakterizovať ako terénnu úpravu v zmysle Stavebného zákona“. Sťažovateľ\nvšak netvrdil, neargumentoval a ani nepreukázal, že na ním realizované práce bolo vydané povolenie\nstavebného úradu. V uvedenom smere nie je podľa názoru krajského súdu rozhodnutie správnych\norgánov spochybnené (a teda, že na realizované práce nebolo vydané povolenie stavebného úradu), o\nto viac, že sťažovateľ ničím nepreukázal (a ani netvrdil), že stavebný úrad v územnom rozhodnutí od\nvydania stavebného povolenia na terénne úpravy upustil.\n9. Sťažovateľ však namietal, že ním vykonané práce podľa predchádzajúceho odseku nemožno\ncharakterizovať ako terénnu úpravu podľa Stavebného zákona. V intenciách § 39b ods. 3 písm. a)\nzákona č. 50/1976 Zb. je terénnou úpravou taká úprava, ktorou sa podstatne mení územný systém\nekologickej stability, vzhľad krajiny alebo odtokové pomery v území, najmä výkopy, zasypanie priekop,\nnásypy a pod., stavebné povolenie vyžadujú také úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia\nalebo odtokové pomery (§ 71 ods. l písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.). Z charakteru stavebných činností je\nzrejmé, že bez terénnych úprav sa nezaobíde úprava akéhokoľvek pozemku, nakoľko sa nimi upravuje\nprírodný terén a povrch pozemku tak, aby sa dal čo najvhodnejšie využiť. Svahovitý terén pri rodinných\ndomoch je potrebné upraviť, aby bolo možné ho využívať. V tomto smere je potrebné podľa názoru\nkrajského súdu opätovne poukázať na prednes žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že „úpravy\nrealizoval po dohode so susedkou, ktorá nemala prístup na svoj pozemok, len cez jeho pozemok a tak\nsa dohodli, že vyrovnajú tú časť jej pozemku spoločne, aby bol zabezpečený prístup k jej pozemku“.\nKrajský súd považoval za nepochybné, že došlo k realizácii prác, ktoré mali účel upraviť svahovitý terén\n(ako to vyplýva z fotodokumentácie) a to za účelom tvrdeným sťažovateľom. Krajský súd je názoru, že\ntakúto úpravu terénu je nevyhnutne potrebné považovať za terénnu úpravu, ktorou sa nielen mení vzhľad\nprostredia ale aj odtokové pomery, nakoľko došlo k zvýšeniu, úprave terénu a jeho sklonu tak, aby bol\nmožný prístup k susediacemu pozemku. Zároveň je z fotodokumentácie zrejmé, že vykonanými prácami\ndošlo k vyrovnaniu nerovností stabilného svahovitého terénu navozením nezhutnenej zeminy zo stavby\nžalobcu, ktorá po navezení nevytvárala dovtedajší stabilný dovtedajší charakter svahu, čím došlo aj k\nzmene odtokových pomerov. Tvrdenie sťažovateľa o tom, že k zmene odtokových pomerov môže dôjsť\nlen zmenou povrchu na betónový alebo asfaltový, je podľa názoru krajského súdu nesprávne. Námietka\nsťažovateľa, že ním vykonané činnosti a práce nie sú terénnymi úpravami vyžadujúcimi povolenie\nstavebného úradu, je tak nedôvodná.\n10. Námietku sťažovateľa, že vlastníci pozemkov, na ktorých boli realizované práce, neboli zo\nstrany správneho orgánu o tom upozornení, nespôsobuje podľa názoru krajského súdu nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 105 ods. l písm. b) zákona č. zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva,\nže priestupku sa dopustí ten, kto uskutočňuje terénne úpravy, na ktoré je potrebné povolenie stavebného\núradu. Z obsahu spisu a tvrdení sťažovateľa je však nesporné, že práce, ktoré prvostupňový správny\norgán správne vyhodnotil ako terénne úpravy, realizoval sťažovateľ. Pre posúdenie jeho priestupkovej\nzodpovednosti tak nemá význam prípadná účasť alebo neúčasť ním uvádzaných vlastníkov susedných\npozemkov (na ktorých boli tieto práce realizované) a ani ich prípadný súhlas alebo nesúhlas s takto\nrealizovanými úpravami.\n\n11. Krajský súd je názoru, že nemožno súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľa o šikanóznom použití\nustanovenia § 39b ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. a zasahovaniu do jeho práv postupom\nstavebného úradu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vydanie územného rozhodnutia o využívaní územia\nje predpokladom pre následné povolenie stavebného úradu podľa § 71 ods. l zákona č. 50/1976 Zb., a\nto aj pri zmene, resp. rekonštrukcii stavby, pokiaľ žalobca mienil terénne úpravy realizovať. Skutočnosť,\nže sťažovateľ nepovažuje ním realizované činnosti za terénne úpravy, nespôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n12. Sťažovateľ tiež namietal, že mu neboli predložené žiadne dôkazy a ani svedecké výpovede.\nSťažovateľ bol účastníkom správneho (priestupkového) konania a v priebehu celého správneho konania\nbolo oprávnený realizovať svoje práva ako účastníka konania, vrátane nahliadania do administratívneho\nspisu. Zo spisu nevyplýva existencia svedeckých výpovedí a je zrejmé, na akých dôkazoch správny\norgán založil svoje skutkové zistenia. Krajský súd tak dospel k názoru, že ani táto žalobná námietka\nnie je dôvodná.\n13. Sťažovateľ tiež namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 56 Správneho poriadku stavebným\núradom, keď v rámci odvolacieho konania bol žiadaný o navrhnutie nových dôkazov. V tomto smere\nkrajský súd zdôraznil, že uvedené ustanovenie sa aplikuje v prípade, pokiaľ účastníkom správneho\nkonania je viac subjektov z dôvodu, aby o podaní odvolania a jeho obsahu mali vedomosť a mohli\nsa k nemu vyjadriť všetci účastníci konania. V prípade predmetného konania, vzhľadom k tomu,\nže účastníkom konania bol len sťažovateľ, nebolo potrebné ustanovenie § 56 Správneho poriadku\naplikovať, prvostupňový správny orgán, ktorý postup podľa § 56 Správneho poriadku realizoval konal\nnad rámec ustanovení Správneho poriadku, nakoľko tento neukladá správnemu orgánu povinnosť\nupovedomiť o podanom odvolaní a jeho obsahu účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Táto\nskutočnosť však nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.\n14. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré žalovaný napadnutým\nrozhodnutím potvrdil vyplýva, že sťažovateľ mal násypy a úpravy terénu (terénne úpravy) realizovať v\nobdobí od roku 2012 do júna 2015. Sťažovateľ s poukazom na ustanovenie § 20 zákona č. 372/1990\nZb. namietal, že jeho zodpovednosť za priestupok zanikla a priestupok nemožno prejednať, nakoľko od\njeho spáchania uplynuli už dva roky. V tomto smere má krajský súd za to, že zo strany sťažovateľa išlo o\npokračujúce konanie. Nakoľko pri správnom trestaní je potrebné analogicky použiť zásady trestania, tak\nako sú uvedené v Trestnom poriadku, pre posúdenie zániku zodpovednosti za priestupok je potrebné\nzistiť moment, kedy konanie, majúce znaky priestupku, pokračovalo, resp. trvalo. Sťažovateľ v žalobe\nani nenamietal skutkové zistenie stavebného úradu, že k realizácii úprav dochádzalo aj v roku 2015,\nkonkrétne v júni 2015. Bez takejto argumentácie námietku sťažovateľa o zániku zodpovednosti za\npriestupok nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú. Podľa názoru krajského súdu nie je rozhodujúce, v ktorom\nmomente sťažovateľ úpravy vyhodnotené ako terénne úpravy začal realizovať, ale časové obdobie, kedy\njeho konanie napĺňajúce znaky priestupku trvalo, resp. pokračovalo.\n15. Pokiaľ sťažovateľ namietal neobjektívnosť žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý nedoplnil spis o\nvýpovede prípadných svedkov a ani nevykonal zistenie skutkového stavu krajský súd poukázal na obsah\npodaného odvolania, v ktorom sťažovateľ s rozhodnutím stavebného úradu nesúhlasil a považoval ho za\nnezákonné bez toho, aby navrhol doplnenie dokazovania, prípadne bez toho, aby poukázal na dôvody\nnesprávnosti, resp. nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v celom rozsahu (a z napadnutého rozhodnutia iný postup žalovaného nevyplýva),\nskutočnosť, že ďalšie dokazovanie nevykonal a osvojil si závery prvostupňového správneho orgánu,\nsama o sebe podľa názoru krajského súdu nezákonnosť napadnutého rozhodnutia nespôsobuje.\n16. Na námietku sťažovateľa z pojednávania, že pokiaľ došlo k naplaveniu zeminy na miestne\nkomunikácie v blízkosti prác, ktoré vykonával on, tak došlo k naplaveniu zeminy aj v iných častiach obce\na bolo to v dôsledku prívalových dažďov, o čom má svedčiť aj ním predložená dokumentácia, krajský súd\nuviedol, že takéto tvrdenie v žalobe uvedené nebolo. S prihliadnutím na skutkovú podstatu priestupku\nkladeného sťažovateľovi za vinu (uskutočnenie terénnych úprav a prác podľa zákona č. 50/1976 Zb.,\nna ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním) toto\ntvrdenie sťažovateľa nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.\n\n17. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že sťažovateľovi ich náhradu\nnepriznal, pretože v konaní úspešný nebol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n18. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť a to z\ndôvodu, že má za to, že krajský súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, resp. že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nkeď napriek žalobcom viackrát uvádzaným nedostatkom napadnutých rozhodnutí stavebných úradov\nsa s týmito rozpormi nevysporiadal a svoje rozhodnutie s ohľadom na žalobcom tvrdené skutočnosti\nnáležite neodôvodnil. Hlavne išlo o žalobcom uvádzanú skutočnosť ohľadom zákonom vyžadovaného\nstavebného povolenia na terénne úpravy, ak sa pri ich realizácii podstatne mení územný systém\nekologickej stability, vzhľad krajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v\núzemí, čo podľa názoru žalobcu v jeho prípade naplnené nebolo.\n19. Navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu zruší v celom rozsahu a vec\nmu vráti na ďalšie konanie.\nB)\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s námietkami sťažovateľa a má\nza to, že krajský súd sa zistením skutkového stavu veci podrobne zaoberal a v odôvodnení rozsudku\npomerne rozsiahlo objasnil svoje rozhodnutie, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdil. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského\nsúdu, že úpravu terénu, ktorú vykonal sťažovateľ, je nevyhnutné považovať za terénnu úpravu, ktorou\nsa nielen mení vzhľad prostredia, ale aj odtokové pomery. Na takúto činnosť je potrebné povolenie\npríslušného stavebného úradu v zmysle ust. § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozsudku. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.01.2017 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného o uložení pokuty za spáchaný priestupok, a preto primárne v medziach odvolania Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä\nz toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 39b ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o využívaní územia sa povoľuje nové využívanie\núzemia, určujú sa jeho podmienky a čas jeho platnosti.\nPodľa § 39b ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutie o využívaní územia sa vyžaduje na\nvykonávanie terénnych úprav, ktorými sa podstatne mení územný systém ekologickej stability, vzhľad\n\nkrajiny, využitie významných krajinných prvkov alebo odtokové pomery v území, najmä na výkop alebo\nzasypanie priekop, zavážky, na násypy a meliorácie.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie\nsú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad\nprostredia alebo odtokové pomery,\nPodľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000 Sk (331,93\n€) sa potresce ten, kto uskutočňuje terénne úpravy a práce podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné\npovolenie stavebného úradu, bez takéhoto povolenia alebo v rozpore s ním.\nPodľa § 105 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o priestupkoch.\n23. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné pre jeho\nnepreskúmateľnosť zrušiť.\n24. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím obce Selce, ako\nprvostupňového správneho orgánu, č. SK9900/2015/28-15369 zo dňa 15.07.2015 bol sťažovateľ uznaný\nvinným zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) na tom skutkovom základe, že\nsťažovateľ ako vlastník rodinného domu č. XX, na poz. parc. č. KN-C 29/3 v k.ú. P. uskutočňuje od roku\n2012 do 06/2015 násypy a úpravy terénu na poz. parc. č. KN-E 25 v k.ú. P. vo vlastníctve L. Q., M.\nbez rozhodnutia stavebného úradu, čím mení sklon svahu, odtokové pomery na pozemku susediacom s\nmiestnou komunikáciou na poz. parc. č. KN-C 1117/1, 1086/34 v k.ú. P. a ohrozuje bezpečnosť premávky\nna miestnej komunikácii, napriek predchádzajúcej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu. Za tento\npriestupok uložil sťažovateľovi podľa § 105 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pokutu vo výške 200 €.\n25. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/024341-KA zo dňa 14.09.2015 zamietol\nodvolanie sťažovateľa ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n26. Z hľadiska ustálenej súdnej praxe považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že výrok rozhodnutia\no priestupku musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,\npoprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným.\nVýrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva\na povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo\nbolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku\nsvojho rozhodnutia, poruší tým ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6. marca 2008).\n27. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o priestupku musí spočívať v špecifikácii\ndeliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento záver má\noporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Taktiež je potrebné uviesť, že záver o\nnevyhnutnosti úplnej špecifikácie príslušného priestupku z hľadiska vecného, časového a miestneho\nplne korešponduje i s medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie\no priestupkoch je potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a\nzákladných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a taktiež veci správnych\ndeliktov je potrebné považovať v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter\nkonania o trestnom obvinení. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci\ntrestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie možnosť domôcť sa práva na\nspravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru. Správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve\npriestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za\nurčité nedovolené konanie (či opomenutie).\n28. Zákonná úprava je jednoznačná napr. pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa\ntrestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen\nzákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia ale aj uvedením miesta, času\n\na spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený\ns iným. U priestupkov je obdobná právna úprava a výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať\ntiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie.\nPri iných správnych deliktoch takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia v právnej úprave\nnie je a odkazuje tu len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.), teda vymedzenie\npredmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný z ustanovenia\n§ 47 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie správneho orgánu o uložení pokuty vo výške 200 € je\npotrebné, vzhľadom na uvedené, považovať za rozhodnutie trestného charakteru a takýmto rozhodnutím\nje teda i rozhodnutie o priestupku, a preto je nevyhnutné vymedziť presne vo výrokovej časti, za aké\nkonkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto požiadavka podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné\nkonanie, a to predovšetkým z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký\nskutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania (obdobne rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/238/2009 zo dňa 19. mája 2010).\n29. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za priestupok musí obsahovať\npopis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných\nskutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie\ntieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní\n(§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd uvádza, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného nespĺňa požiadavky uvedené v ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku,\na to, že neobsahuje konkrétne uvedenie času kedy malo prísť k spáchaniu priestupku. Vo výroku\nsprávnych rozhodnutí je totiž uvedený čas spáchania priestupku „...od roku 2012 do 06/2015...“ čo\nvšak podľa názoru kasačného súdu nespĺňa požiadavky o určitosti, konkrétnosti a zrozumiteľnosti\nvýroku rozhodnutia a zároveň vytvára pochybnosti o dobe protiprávnosti, čo má následne vplyv na\npremlčateľnosť priestupku ako aj na výšku uloženej pokuty. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie\nprvostupňového ako i druhostupňového správneho orgánu v tejto časti výroku nezrozumiteľné a\nnepreskúmateľné, čo je dôvod pre zrušenie napadnutého správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/66/1998 zo\ndňa 30. septembra 1998, ktorý uviedol, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa\nurčujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej\nformulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku\nurčitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia\nodvolacieho orgánu“.\n31. Na okraj kasačný súd uvádza, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy\nsprávneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom\nsprávny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom\npoužitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré\nje výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/163/2010 zo dňa 2. júna 2011). Je tak zrejmé, že výška uloženej\npokuty musí byť náležite odôvodnená.\n32. Vzhľadom na vyššie uvedené tak možno uzavrieť, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť výroku, čo odôvodňuje jeho zrušenie aj bez prihliadnutia na\nkasačné námietky uvedené v kasačnej sťažnosti.\n33. Pokiaľ si teda krajský súd tieto vady napadnutého rozhodnutia žalovaného nevšimol, dospel Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 462 ods. 2 S.s.p.\nzmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 S.s.p. v spojení s\nustanovením § 175 ods. 1 a 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.\n35. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}