{"guid": "7251dedd-b78a-4b76-a577-7527d0ccc4d0:00610809-aef1-4ca8-bf3d-911e3b3b7a5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1", "spisova_znacka": "3Sžo/31/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/31/2016 z 16. 8. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. augusta 2017, sp. zn. 3Sžo/31/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1", "identifikacne_cislo": "6015201450", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-08-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00610809-aef1-4ca8-bf3d-911e3b3b7a5f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/31/2016\n6015201450\n16. 08. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:6015201450.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: H.P.,\nU., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, Žilina, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 11640/2015-KaZa zo dňa 29. októbra 2015, v konaní o odvolaní\nnavrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sp/9/2015-15 zo dňa 25. januára\n2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sp/9/2015-15 zo\ndňa 25. januára 2016 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu sp. zn. 11640/2015-KaZa zo dňa 29. októbra\n2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 11640/2015-KaZa zo dňa\n29. októbra 2015 a navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania. Odporca predmetným\nrozhodnutím navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 10 ods. 5\nzákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila\nna Centrum právnej pomoci nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím navrhovateľka nesplnila\njednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že z obsahu administratívnej žiadosti je zrejmé, že navrhovateľka\nsa domáhala právnej pomoci vo veci, ktorú odporca správne vyhodnotil ako nárok vyplývajúci z\nustanovenia § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, a teda nárok na ochranu osobnosti. Navrhovateľka v\nžiadosti pritom uviedla, že k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti došlo od januára do septembra\n2011; žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podala dňa 6. októbra 2015. V tomto smere krajský súd\npoukázal na uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní, podľa ktorých súd nemôže\npremlčané právo veriteľovi priznať, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá. „Počiatok plynutia všeobecnej\ntrojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je\nviazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť\nosobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo\nk neoprávnenému zásahu do osobnostných práv“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011 sp.\n\nzn. 5 Cdo 265/2009). Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je pritom právom majetkovej povahy, ktoré\nsa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote ustanovenej § 101 Občianskeho zákonníka a ktorá je\ntrojročná. V kontexte vyššie uvedených skutočností sa právo navrhovateľky na náhradu nemajetkovej\nujmy premlčalo najneskôr 1. októbra 2014 (za predpokladu, že zásah do práva na ochranu osobnosti\ntrval do 30. septembra 2011) a v čase podania žiadosti (6. októbra 2015) právo na náhradu prípadnej\nnemajetkovej ujmy bolo premlčané. Na premlčanie musel odporca s prihliadnutím na ustanovenie § 6\nods. 1 písm. b/ v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. prihliadnuť. Navrhovateľka v odvolaní napokon\nnenamietala záver odporcu, že nespĺňa zákonnú podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,\npričom išlo o jeho podstatný záver, v dôsledku ktorého odporca žiadosť navrhovateľky zamietol.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľa včas odvolanie a navrhla, aby odvolací súd zrušil\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietala, že odporca\njej viackrát po jej žiadosti odmietol priznať právnu pomoc. Podľa jej názoru je odporca voči nej zaujatý.\nPoukázala aj skutkové okolnosti sporu, v ktorom žiadala o priznanie právnej pomoci. Popisovaným\nkonaním domovníka, jeho filmovaním má podľa jej názoru zníženú dôstojnosť voči ostatným obyvateľom\npaneláku. V predmetnej veci podala žalobu na Okresný súd Žilina, kde ju súd odporučil na Centrum\nprávnej pomoci. Centrum jej však právnu pomoc neposkytlo z dôvodu, že ide o zrejmú bezúspešnosť\nsporu. Centru doložila doklady, ktoré majú preukázať, že domovník ju dlhú dobu filmoval bez jej súhlasu\na kamery boli namontované bez povolenia. Uviedla, že vie označiť aj svedkov uvedeného konania. Z\ntoho dôvodu namietala tvrdenie odporcu, že v predmetnej veci nedoložila potrebné doklady. Odporca\nuviedol, že ide o premlčanú vec a podľa názoru navrhovateľky práve kvôli nekonaniu odporcu nastalo\nv predmetnej veci premlčanie. V predmetnej veci podala na Okresný súd Žilina žalobu na ochranu\nosobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy avšak kvôli konaniu odporcu nemá zabezpečenú dostatočnú\nprávnu pomoc.\nIII.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom\na navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Centrum poskytuje právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.\nPrvou podmienkou poskytnutia právnej pomoci je materiálna núdza žiadateľa, pričom pri rozhodovaní\no nároku na právnu pomoc sa posudzuje aj otázka zrejmej bezúspešnosti sporu a hodnoty sporu.\nÚspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť iba ten, kto súčasne\npreukáže splnenie všetkých troch podmienok. Žiadateľ musí spĺňať podmienky na poskytnutie právnej\npomoci počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. Odporca postupoval podľa zákona č.\n327/2005 Z.z. a po preskúmaní podmienok podľa § 6 uvedeného zákona dospel k záveru, že vo veci s\nktorou sa navrhovateľka obrátila na Centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,\nďalej len „O.s.p.“) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo\nverejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 3 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v odvolacom konaní postupoval v zmysle\n§ 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa\nktorého sa konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963\nZb., Občiansky súdny poriadok.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa\n06.10.2015 požiadala odporcu o poskytnutie právnej pomoci vo veci žaloby proti J. X., pričom uviedla, že\ntento ju od januára do septembra 2011 ako domovník bytového domu nakameroval v ich paneláku, ako\nz neho vychádza, toto sa dialo celé obdobie a kamery boli nainštalované načierno. Dlhodobo ju sledoval\n\nbez jej súhlasu a bez nejakých trestných náležitostí. Hodnotu sporu žiadateľka vyčíslila na 2.500,€. Navrhovateľka žiadala o poskytnutie právneho poradenstva. Vo vzťahu k svojej majetkovej situácii\nnavrhovateľka uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 26,90 €, poberá invalidný dôchodok\nvo výške 204,80 €. Je nájomcom bytu. K žiadosti žiadateľka pripojila Rozhodnutie Sociálnej poisťovne\nč. 61580672450 zo dňa 04.12.2014, ktorým jej bol zvýšený invalidný dôchodok o 4,60 € mesačne na\nsumu 204,80 € a potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 2. septembra 2015 o\npoberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2015 vo výške 26,90 €.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nCentrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc podľa zákona\nč. 327/2005 Z.z. svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi (§ 5 ods. 1 zákona č.\n327/2005 Z.z.). Centrum právnej pomoci, podobne ako predtým všeobecné súdy, skúma každú žiadosť\nžiadateľa a vyhodnocuje ju z hľadiska splnenia podmienok podľa zákona č. 327/2005 Z.z., osobitne\npodmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Zákon zároveň ustanovuje kritériá pre posudzovanie\nsplnenia ním ustanovených požiadaviek (§ 6 až § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.).\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci v ktorej sa navrhovateľka\nobrátila na Centrum so žiadosťou o právnu pomoc možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8\nzákona č. 327/2005 Z.z.), ktorá by vylučovala navrhovateľku z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej\nodporcom podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia\nsúdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia odplatenia súdnych poplatkov vylučuje\nzrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne\nneupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z.z. príkladmo uvádza,\nnačo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre\npriznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné\nsúdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je\nnepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nPosudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci je výsledkom správnej\núvahy správneho orgánu, k čomu sa nevyžaduje vykonávanie dokazovania ohľadne samotného nároku\n(uplatneného práva), o ktorom sa rozhoduje v základnom konaní, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie\nprávnej pomoci. Súd v preskúmavacom konaní skúma to, či rozhodnutie správneho orgánu vydaného\nna základe správneho uváženia nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. V prejednávanom\nprípade sú tieto upravené v § 6 ods. 1 v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., v ktorých ustanoveniach\nsú určené zákonné podmienky pre možnosť poskytnutia právnej pomoci, vrátane podmienky, že nejde o\nzrejmú bezúspešnosť sporu. Správny orgán je v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia povinný uviesť, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov smerujúcich k preukázaniu podmienok pre priznanie nároku\nna právnu pomoc, k objasneniu skutočného stavu veci a k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie.\nSprávny orgán pritom vykonáva dokazovanie podľa § 32 a nasl. správneho poriadku, na ktorého použitie\nodkazuje § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.\n\nOrgán verejnej správy sa v prejednávanom prípade zaoberal posudzovaním otázky zrejmej\nbezúspešnosti sporu, keďže zákon ustanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na\nposkytnutie právnej pomoci, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Účelom prijatia zákona č. 327/2005\nZ.z. bolo zabezpečiť prístup k súdu tým žiadateľom v hmotnej núdzi, ktorým evidentne hrozí ujma na\nich právach z dôvodu, že nemajú finančné prostriedky na zaplatenie právneho zastúpenia v ich veci.\nSkúmanie otázky možného reálneho poškodenia ich práv, resp. právom chránených záujmov súvisí s\ntým, či by mohli byť úspešní (s prihliadnutím na hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy) vo veciach,\nv ktorých žiadajú o priznanie, resp. o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky patrí do\nprávomoci odporcu, ktorý musí každú vec posudzovať individuálne a to s prihliadnutím na osobitosti v\njednotlivých prípadoch.\nJe možné, že záver odporcu o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy totožný s následným rozhodnutím\npríslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd v preskúmavacom\nkonaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. však nenahrádza konanie tohto všeobecného súdu. Správny\nsúd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu, t.j. či konanie bolo vedené v súlade\ns procesnými predpismi, či správny orgán aplikoval príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy\nnenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov a nemôžu ani prejudikovať rozhodnutie všeobecného\nsúdu vo veci, s ktorou sa navrhovateľ obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na odporcu.\nOdporca ako orgán verejnej správy má povinnosť zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou sporu. Len\nv prípade, ak konštatuje, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (za predpokladu splnenia ostatných\npodmienok stanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.), môže priznať žiadateľovi nárok na právnu\npomoci.\nSkutočnosťou rozhodujúcou pre vyslovenie záveru o zrejmej bezúspešnosti navrhovateľky v konaní,\nv ktorom požiadala o poskytnutie právnej pomoci je podľa napadnutého rozhodnutia to, že pokiaľ by\nsa aj navrhovateľke podarilo preukázať, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv,\npremlčania lehota by začala plynúť najneskôr v septembri alebo októbri 2001 a skončila by v septembri\nalebo októbri 2014. Právo na náhradu prípadnej nemajetkovej ujmy bolo teda už v čase podania žiadosti\no priznanie právnej pomoci premlčané. Odporca poukázal na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka\na na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/265/2009 zo dňa 17.02.2011.\nZákon č. 327/2005 Z.z. vyžaduje súčasné splnenie požiadaviek uvedených v § 6 ods. 1, preto\nnenaplnenie ktorejkoľvek z nich vylučuje priznanie nároku na právnu pomoc žiadateľovi. Odporca sa\npo zistení zrejmej bezúspešnosti sporu navrhovateľky ďalej nezaoberal jej majetkovými a osobnými\npomermi, preto táto otázka nebola relevantná pre prejednanie tunajšej veci.\nNajvyšší súd sa teda ako kľúčovou zaoberal otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu navrhovateľky v\nkonaní o ochrane osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy.\nOdporca skonštatoval, že navrhovateľka k žiadosti nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy na\npreukázanie jej tvrdení a že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sa podľa súdnej praxe\npovažuje za právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe a že\nuž v čase podania žiadosti bolo predmetné právo premlčané.\nUstanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. ukladá Centru právnej pomoci prihliadnuť pri zisťovaní zrejmej\nbezúspešnosti najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník\npremlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.\nPodľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou\nvlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než\nzabezpečená pohľadávka.\nPodstata premlčania spočíva v priebehu dvoch samostatných štádií jeho uplynutia:\n\n1. uplynula zákonom ustanovená doba (premlčacia doba), a oprávnený subjekt svoje právo nevykonal,\nhoci tak urobiť mal a mohol:\nV tomto štádiu však veriteľovi ostáva premlčané právo zachované, rovnako tak ostáva zachovaný dlh\ndlžníka. V dôsledku premlčania však dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým\nspôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva, alebo spôsobiť\nzánik nároku. Až keď povinný subjekt námietku premlčania uplatní, nastáva druhé štádium.\n2. Vznesenie námietky premlčania na to oprávneným subjektom:\nVznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku vyplývajúceho z premlčaného práva. Takéto\nprávo nemôže byť priznané súdom, stáva sa nevynútiteľným, tzv. naturálnym právom (bez nároku).\nKeďže však právo ako také existuje, dlžník môže na základe svojho slobodného rozhodnutia plniť, čo bol\nz premlčaného záväzku povinný, bez toho, že by na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu.\nSamo uplynutie premlčacej doby síce oslabuje právo žalobcu v občianskoprávnom konaní, avšak\nnemožno na základe neho vyvodiť zrejmú bezúspešnosť. V opačnom prípade by šlo o zásah do konania,\nhraničiaci s narušením zásady rovnosti strán v súdnom konaní, kedy Centrum právnej pomoci ako tretí\nsubjekt skúma premlčanie, čím v konečnom dôsledku napomáha budovaniu obrany žalovaného bez\ntoho, že by bolo jeho zástupcom v konaní.\nNajvyšší súd si uvedomuje, že odporca v tomto smere len rešpektoval § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.,\navšak je nevyhnutné, aby tak robil s čo najmenšími následkami pre vzťah, ktorý je predmetom sporu\nv občianskoprávnom konaní. Teda, aby § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. realizoval v súlade čl. 152 ods.\n4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), v zmysle ktorého výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto\nústavou.\nNajvyšší súd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 Ústavy, v ktorých sú ustanovené možnosti obmedzenia\nzákladných práv a slobôd. Ako vyplýva z čl. 13 ods. 2 Ústavy medze základných práv a slobôd možno\nupraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Následne, zákonné obmedzenia\nzákladných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky\n(čl. 13 ods. 3 Ústavy); a napokon pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu\na zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 Ústavy).\nZ uvedeného vyplýva tiež obmedzenie práva na bezplatnú právnu pomoc - požiadavka ustanovená ako\nv § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z., ako aj v § 138 O.s.p. (v aktuálne platnom a účinnom § 166\nSprávneho súdneho poriadku sa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nevyžaduje skúmanie\nzrejmej bezúspešnosti sporu), aby spor, pre ktorý sa žiada poskytnutie právnej pomoci, nebol zrejme\nbezúspešným sporom. Takým je i spor, v ktorom je právo uplatňované iným než zákonom ustanoveným\nspôsobom, alebo spor, v ktorom zo skutkových tvrdení (popísania udalostí, ktoré viedli k sporu) je „na\nprvý pohľad“ zrejmé, že tu nie je tvrdené právo, resp. je zrejmé, že toto právo nie je ohrozené (reálne\nmožným) nezákonným zásahom. Sama skutočnosť, že osoba pociťuje krivdu alebo nespravodlivosť\nneznamená, že dochádza k porušeniu zákona v jej neprospech.\nAko už bolo uvedené vyššie, bezúspešnosť sporu je pre potreby posúdenia žiadosti o právnu pomoc\nskúmaná len povrchne, nie je úlohou Centra právnej pomoci a ani súdu v správnom súdnictve ísť do\nhĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu o veci samej. Preto ani názor\nvyslovený v takomto konaní o poskytnutie právnej pomoci nie je záväzný pre konanie a rozhodnutie o\nveci samej. Toto vyplýva aj z oddelenia subjektov rozhodujúcich o veci a rozhodujúcich o poskytnutí či\nneposkytnutí právnej pomoci, kedy druhý z orgánov nemá a nemôže mať k dispozícii taký komplexný\nprehľad o veci, aký má orgán, ktorý o nej koná. Preto sa môže zaoberať len tým, čo je zrejmé, pričom má\nvšak povinnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 32, § 47 ods. 1, 3 Správneho\nporiadku v rámci zákonom ustanovených medzi čo najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, z neho vyvodiť\nprávne závery a tieto riadne odôvodniť.\nNajvyšší súd považuje za potrebné dodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/\nzákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné,\naby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného\nposúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje\n\nžiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Treba mať na zreteli,\nže rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z.\npredstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš\nnutné brať do úvahy čl. 13 Ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej\nmiere a vždy v súlade so zákonom.\nS ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že je potrebné odvolaniu navrhovateľky vyhovieť a\nrozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods. 3 O.s.p.,\n§ 250l ods. 2 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odporcu z rovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na\nďalšie konanie (§ 250q ods. 3 O.s.p.). V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť navrhovateľky\nz hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom vo vzťahu\nk zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 250r O.s.p.).\nNajvyšší súd upriamuje pozornosť navrhovateľky tiež na § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii\na o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 586/2003 Z.z.“), v zmysle ktorého advokát môže poskytnúť\nprávne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové\npomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.\nPreto, ak by navrhovateľka nebola so svojou žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č.\n327/2005 Z.z. úspešná, môže sa o právnu pomoc v jej veci uchádzať priamo u advokáta. Je namieste\nupozornenie, že bezplatné poskytnutie právnej pomoci je pre advokáta len možnosťou a záleží výlučne\nod jeho osobného rozhodnutia, či takéto zastupovanie prijme, pretože v takomto prípade mu nevzniká\nnárok na odmenu hradenú štátom (§ 25 zákona č. 586/2003 Z.z.).\nO trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250k O.s.p.\na § 250l ods. 2 O.s.p. Keďže úspešnej navrhovateľke trovy v konaní nevznikli, najvyšší súd jej nemohol\npriznať ich náhradu.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Sp/9/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "d1ee68de-4233-4306-9a1f-c08812606e82:80620438-6dd0-4025-8f11-32b9c35a1e6a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015200038.1", "spisova_znacka": "29Sp/9/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 29Sp/9/2015 z 19. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015200038.1"}], "citovane_v": []}