{"guid": "b9ad56cc-ef62-4a67-889c-97eafb652b1a:1d86c042-ad86-43ae-9b38-60c8db6c6f6a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1", "spisova_znacka": "10Sžo/20/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/20/2016 z 19. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 10Sžo/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1", "identifikacne_cislo": "6015201380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "nazov": "§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b.odsek-2", "nazov": "§ 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d86c042-ad86-43ae-9b38-60c8db6c6f6a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/20/2016\n6015201380\n19. 04. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:6015201380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nnavrhovateľa: C. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, G., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci,\nkancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu sp. zn. 4N 11 342/2014-KaBB zo dňa 12.10.2015, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/79/2015-16 zo dňa 30.11.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23Sp/79/2015-16\nzo dňa 30. novembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporcu sp. zn. 4N 11 342/2014-KaBB zo dňa\n12.10.2015, ktorým odporca nepriznal navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č.\n327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní\nprávnej pomoci“) nárok na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň navrhovateľovi nepriznal právo na\nnáhradu trov konania.\nV odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa skonštatoval, že v danom prípade rozhodnutie odporcu\nbolo vydané v súlade so zákonom.\nZ predložených dokladov v súvislosti s dosahovanými príjmami navrhovateľa mal súd za preukázané,\nže navrhovateľ svojím príjmom (415,- Eur mesačne) presiahol 1,6 násobok minima pre jednu dospelú\nosobu (t. j. 316,94 Eur), platnú odo dňa 01.07.2015. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa navrhovateľ\nnenachádza v stave materiálnej núdze. Odporca sa tiež zaoberal ust. § 6b/ ods. 2 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci, v zmysle ktorého, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,\nodporca môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané\nokolnostiam žiadanej právnej pomoci. Poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 2 citovaného\nzákona je „možnosťou“ nie povinnosťou správneho orgánu. V danom prípade bolo vecou správneho\nuváženia odporcu, či takúto pomoc poskytne, alebo nie.\nV danom prípade navrhovateľ (žiadateľ) žiadal o poskytnutie právnej pomoci v súvislosti s podanou\nústavnou sťažnosťou na Ústavnom súde SR. Krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ podal\nžiadosť o poskytnutie právnej pomoci v čase, keď navrhovateľovi už uplynula lehota na podanie\nústavnej sťažnosti a preto všetko nasvedčovalo tomu, že by šlo o zrejmú bezúspešnosť sporu a preto\n\npoznamenal, že úvaha odporcu (správne uváženie) o neposkytnutí právnej pomoci aj v súvislosti s touto\nskutočnosťou nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nZ uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci a postupu správneho orgánu dospel k záveru, že\nrozhodnutie nebolo vydané v rozpore so zákonom a preto napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.\nNeúspešnému navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok\npodľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľ je poplatníkom,\nkeďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní bol neúspešný.\nRozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Uviedol, že rozhodnutie\nnapadol z dôvodov právne relevantných uvedených v časti odôvodnenia teraz napadnutého rozsudku,\nktorých sa v plnej výške pridržiava (uvedených v rozsudku na liste č. 2, 3 a 4 v ods. 1 a 2).\nPodľa názoru navrhovateľa nie sú dané dôvody na odmietnutie mu poskytnutia právnej pomoci z\ndôvodov :\n1./ Pretože by odporca nebol úspešný v tejto kauze s poukazom aj na stanovisko Ústavného súdu SR v\nKošiciach, ktorý v podstate len konštatova1, že jeho právny zástupca nie je advokát, je t. č. dôchodca, a\nnie je evidovaný v Advokátskej komore. Z finančných dôvodov/dôchodok len tak- tak stačí navrhovateľ\npokrývať svoje životné potreby, preto z tohto dôvodu si nemôže dovoliť pribrať si advokáta v žiadnom\nkonaní, teda z týchto dôvodov žiada o poskytnutie právnej pomoci.\n2./ Odporca uviedol, že druhým dôvodom je skutočnosť, že navrhovateľ poberá 415 Eur dôchodok a jeho\npríjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nejde\no verejnú bezúspešnosť sporu, že hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v\nktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nUvedené tvrdenie je podľa navrhovateľa totálne právne irelevantné, pretože po odpočítaní zo sumy 415\nEur, t. č. jeho životných nákladov - ubytovanie, nájom na byt, lieky a iné, ktoré v odvolaní podrobne\nrozvádza, na živobytie mu zostáva cca 160,- Eur, čo je pod hranicu životného minima. Každý mesiac\ndopláca na lieky, lekárske ošetrenie a pod., ktoré sú pre jeho zdravotný stav životne dôležité, k čomu\nodporca ako aj odvolací súd absolútne neprihliadal.\nTaktiež ani odporca, ani odvolací súd neuznáva navrhovateľove právne relevantné skutočnosti podvodným spôsobom prišiel o jednoizbový byt, počas PN-ky bol navrhovateľ lúpežne prepadnutý,\nhospitalizovaný a operovaný na hlavu, následne po násilnom vlámaní byt doslovne celý komplet\nvykradnutý s tým, že trestné stíhanie je dodnes prerušené.\nZ uvedených právne relevantných skutočností žiadal o objektívne prešetrenie celej jeho do nekonečna\nsa naťahujúcej kauzy a aby už konečne súdne orgány, orgány v trestnom konaní boli brané na\nzodpovednosti v týchto dvoch kauzách a bola mu ako občanovi tohto štátu, dôchodcovi, poskytnutá\nprávna pomoc.\nNavrhovateľ sa v zákonnom stanovenej lehote k odvolaniu odporcu vyjadril v podaní zo dňa 01.02.2016.\nUviedol, že rozsudok krajského súdu považuje za správny a navrhuje, aby bol v odvolacom konaní ako\nvecne správne potvrdený. Mal za to, že krajský súd sa dostatočne venoval zisteniu skutkových okolností\na na základe zistených skutočností dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Zistenia uvádzané\nv rozsudku nesporne vyplývajú z právneho posúdenia zákonnosti postupu správneho orgánu krajským\nsúdom, ako aj z ústnych prednesov účastníkov na uskutočnenom pojednávaní.\nKrajský súd správne rozhodol, keď rozhodnutie odporcu potvrdil, ako aj ďalej rozhodol, že navrhovateľovi\nnáhradu trov konania nepriznal a rozhodol o povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške\n35 Eur.\nPoukázal, že navrhovateľ nie je osoba v materiálnej núdzi, čo mal súd za preukázané, lebo navrhovateľ\nsvojím príjmom (415,-6 mesačne) presahuje aj 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu dospelú\nosobu (t. j. 316,94 €) ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a taktiež súd mal\nza preukázané, že sa odporca zaoberal aj ust. § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní\n\nprávnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Odporca, správny orgán v konaní o nároku na poskytovaní\nprávnej pomoci konal v intenciách zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v\nmateriálnej núdzi.\nObranu navrhovateľa v podanom odvolaní zo dňa 21.12.2015 považuje odporca za účelovú. Vzhľadom\nna vyššie uvedené dôvody odporca navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade\ns § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti\nodvolacích dôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 19.04.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1\na 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania\nprávnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej\npomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je\nprávnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s\nuplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach,\nvrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v\nkonaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov\ns tým spojených.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o\nposkytnutie právnej pomoci (ďalej len \"žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu\nfyzickej osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické\nosoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má\nprávo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej\núčasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa §\n6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.\n\nPodľa § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu\nmateriálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak\nje to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci sa za príjem podľa tohto zákona považujú príjmy\nfyzických osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní\na) poistného na verejné zdravotné poistenie,\nb) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné\npoistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,\nc) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a\nd) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj\na) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých\nnáhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti\nza škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,\nb) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené\nosobitným prepisom,\nc) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,\nd) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.\nPríjem na účely zákona o poskytovaní právnej pomoci sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom\nbola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných\nšesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci (ustanovenie § 7 ods.\n4 zákona o poskytovaní právnej pomoci).\nZa majetok podľa tohto zákona o poskytovaní právnej pomoci sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľnosti,\na ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty okrem majetku, ktorý sa za majetok\nnepovažuje podľa osobitného predpisu (ustanovenie § 7 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci).\nPodľa § 2 <aspi://module='ASPI'&link='601/2003%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'> písm. a\nzákona č. 601/2003 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='601/2003%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o\nživotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o životnom minime“), za\nživotné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne,\nsa považuje suma alebo úhrn súm 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. 4N 11342/2014-KaBB zo dňa 12.10.2015, ktorým\nodporca podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepriznal navrhovateľovi nárok na\nposkytnutie právnej pomoci vo veci „ústavná sťažnosť Ústavný súd SR č. k. Rvp 11516/2015“\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal odvolacie dôvody navrhovateľa najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v\nodôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť, že\nsprávny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľ ako\nžiadateľ nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci, v zmysle ktorej fyzická osoba, ktorej príjem presahuje 1,4-násobok sumy životného\n\nminima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej\npomoci určeným advokátom alebo odporcom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 %\ntrov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu. Uvedená podmienka je pritom nevyhnutným\npredpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6a ods. 1 cit. zákona, s poukazom na to, že\núspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne\npreukáže splnenie aj podmienok v zmysle cit. § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ uvedeného zákona. Okolnosti\nprípadu neodôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci ani v zmysle ustanovenia § 6b\nods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci.\nOdporca v predmetnej veci posudzoval otázku materiálnej núdze na základe žiadosti navrhovateľa\no poskytnutie bezplatnej právnej pomoci zo dňa 28.09.2015 a priložených dokladov, a to z\nhľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami. Vzhľadom k tomu, že z dokladov predložených navrhovateľom vyplynulo, že navrhovateľ\nsa v správnom konaní vedenom u odporcu domáhal priznania nároku na právnu pomoc vo veci ústavnej\nsťažnosti, ktorou chcel docieliť zrušenie rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/119/2010-145\nzo dňa 15.05.2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/119/2010-157 zo dňa 18.06.2012,\nktorým bol zamietnutý jeho návrh o zaplatenie 6.000 Eur s príslušenstvom, rozsudku Krajského súdu\nBanská Bystrica č. k. 17Co/191/2012-172 zo dňa 17.09.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa, uznesenia Obvodného oddelenia PZ SR Zvolen ČVS: ORP-2310/ZV-ZV-2001\nzo dňa 29.06.2013 o prerušení trestného stíhania a rozhodnutie prokurátorky Krajskej prokuratúry\nBanská Bystrica č. k. Kc 61/15/6600-6 zo dňa 08.06.2015, ktorým odložila podnet navrhovateľa na\npodanie mimoriadneho dovolania ako nedôvodný, dospel odporca k záveru, že žiadateľ presiahol v\nkaždom období posudzovaného obdobia svojím príjmom 1,6 násobok životného minima pre 1 dospelú\nosobu (sumu 316,94 Eur platnú od 01.05.2015). Uvedené skutočnosti mal odporca za dostačujúce pre\nkonštatovanie absencie materiálnej núdze navrhovateľa, a teda jednej z podmienok pre priznanie nároku\nna právnu pomoc. Vzhľadom k tomu, že nesplnenie čo i len jednej z podmienok zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o žiadosti žiadateľa, odporca sa zvyšnými\npodmienkami ďalej nezaoberal. Pri rozhodovaní sa však odporca v rámci správnej úvahy zaoberal aj\ndôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej\npomoci, vyhodnotením ktorých dospel k záveru, že neposkytnutie právnej pomoci by pre navrhovateľa\nnemalo vážne následky a nespôsobilo by vážnu ujmu na jeho právach a oprávnených záujmoch, nakoľko\nuplatnenie práva žiadateľa sa javí ako celkom zrejme bezúspešné.\nO podanom odvolaní rozhodol súd prvého stupňa tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako\nsúladné so zákonom.\nOdvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom\nrozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých\nzákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci,\na teda musí sa venovať aj materiálnej núdzi ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie\nprávnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na\nposkytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. Za predpokladu, že\npríjem žiadateľa presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nsúčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy, skúma odporca splnenie uvedených podmienok v\nsúvislosti s možnosťou priznať právo na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa.\nOdvolacie námietky navrhovateľa, ktorými spochybňoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a\nzákonnosť rozhodnutia odporcu spočívali v tom, že navrhovateľ sa neuspokojil s posúdením skutkového\nstavu, na základe ktorého odporca zamietol navrhovateľovu žiadosť o poskytnutie právnej pomoci\nosobám v materiálnej núdzi, pričom navrhovateľ mal za to, že jeho príjem neprevyšoval sumu 1,6 násobku životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu a teda mal za to, že spĺňal podmienky pre\nposkytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.\nArgumentácia navrhovateľa bola založená v podstate na jeho presvedčení, že jeho finančná situácia bola\novplyvnená viacerými faktormi, a to výškou jeho dôchodku 415 Eur, z ktorého mu po odpočítaní životných\nnákladov (ubytovanie, nájom na byt, lieky, lekárske ošetrenia a pod.) ostáva na živobytie suma 160 Eur,\nčo je pod hranicou životného minima. Svoju argumentáciu podporil poukazom na právne relevantné\n\nskutočnosti (strata jednoizbového bytu podvodným spôsobom, lúpežné prepadnutie, hospitalizácia,\noperácia hlavy) čím podľa navrhovateľa spĺňal požiadavky pre vyhovenie jeho žiadosti o poskytnutie\nprávnej pomoci osobám v hmotnej núdzi.\nOdvolací súd v odvolacom konaní je viazaný rozsahom odvolacích dôvodov, v rozsahu ktorých v\ndanom prípade posudzoval, či súd prvého stupňa správne aplikoval právnu úpravu ustanovenú v\nzákone o poskytovaní právnej pomoci, ktorou zákonodarca stanovil podmienky pre priznanie nároku na\nposkytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.\nV súlade s § 2 <aspi://module='ASPI'&link='601/2003%20Z.z.%25232'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nzákona o životnom minime predstavuje 1,4 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú\nosobu sumu 277,33 Eur a 1,6 - násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu\npredstavuje sumu 316,94 Eur.\nOdporca pri posudzovaní príjmových pomerov navrhovateľa vychádzal z potvrdenia Sociálnej poisťovne,\npobočka Zvolen zo dňa 18.09.2015 o poberaní invalidnej dávky v sume 415,- Eur mesačne s tým,\nže nebral do úvahy príjem ďalšej posudzovanej osoby, keďže navrhovateľ takéto osoby nemá. Na\nzáklade lustrácie údajov z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej\nrepubliky zistil, že navrhovateľ nevlastní žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok, ktorým by si vedel\nzabezpečiť ochranu svojich práv. Na podklade predložených dokumentov, dospel odporca k zisteniu,\nže čistý mesačný príjem navrhovateľa predstavuje sumu 415 Eur, čo o 98,06 Eur presahuje zákonnú\nhranicu 1,6 násobku životného minima na priznanie práva na poskytnutie právnej pomoci s finančnou\núčasťou.\nOdporca sa v ďalšom venoval preskúmaniu dôvodov hodných osobitného zreteľa, nakoľko odporca\nmá v súlade s ustanovením § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci možnosť poskytnúť\nprávnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľovi, ktorého príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu\nmateriálnej núdze, no poskytnutie právnej pomoci je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. S\nprihliadnutím na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o poskytnutie právnej pomoci vo veci ústavnej\nsťažnosti, ktorú je podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení možné podať v lehote dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, mal odporca za\npreukázané, že navrhovateľ v danej veci nedisponuje rozhodnutiami, proti ktorým by prichádzalo do\núvahy podanie ústavnej sťažnosti.\nKeďže zákon o poskytovaní právnej pomoci vyžaduje pre priznanie nároku na poskytnutie právnej\npomoci kumulatívne splnenie všetkých podmienok ustanovených v tomto zákone, treba prisvedčiť\nnázoru krajského súdu, že nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok spôsobuje nepriznanie nároku\nna poskytnutie právnej pomoci.\nNa základe vyššie uvedeného stavu veci a taktiež listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľ nespĺňa\npodmienku materiálnej núdze, nakoľko jeho príjem presahuje 1,6 - násobok sumy životného minima\npre 1 plnoletú fyzickú osobu a rovnako nespĺňa podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej\npomoci podľa ustanovenia § 6b ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Tým, že navrhovateľ\ntieto podmienky nespĺňa, musel najvyšší súd považovať rozhodnutie krajského súdu, ktorý rozhodnutie\nodporcu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci potvrdil, za vecne správne.\nOdvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odporca v danom\nprípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom\nkonania, vo veci rozhodol vecne a právne správne a preskúmavané rozhodnutie aj náležite odôvodnil,\nz ktorých dôvodov súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil v súlade so\nzákonom.\nV odvolacom konaní bolo potrebné posúdiť, či námietka navrhovateľa, (ktorou spochybňoval\nnedostatočné posúdenie skutkového stavu, na základe ktorého odporca zamietol navrhovateľovu\nžiadosť o poskytnutie právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď tvrdil, že jeho príjem neprevyšoval\nsumu 1,6 -násobku životného minima a teda mal za to, že spĺňal podmienky pre poskytnutie právnej\n\npomoci osobám v materiálnej núdzi) bola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporcu.\nPodľa odvolacieho súdu pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci\nv zmysle § 4 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='327/2005%20Z.z.%25234'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a\n§ 7 ods. 4 <aspi://module='ASPI'&link='327/2005%20Z.z.%25237'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona o\nposkytovaní právnej pomoci bola rozhodujúca výška jeho príjmu, t. j. výška invalidného dôchodku 415,Eur, avšak nebolo účelom odporcu posudzovať aké má žiadateľ výdavky, teda čo všetko zabezpečuje\nzo svojho invalidného dôchodku. Námietka navrhovateľa týkajúca sa výšky výdavkov tak nebola podľa\nodvolacieho súdu dôvodná.\nK uvedenému odvolací súd dodáva, že nielen z gramatického výkladu § 7 citovaného zákona, ale\ni zo zmyslu a účelu zákona o právnej pomoci vyplýva, že za príjem podľa citovaného zákona sa\npovažujú príjmy fyzických osôb po odpočítaní poistného na verejné zdravotné poistenie, na nemocenské\npoistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie\nv nezamestnanosti, ako i preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a ďalších výdavkov\nvynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.\nZa stavu, že pre účely posudzovania výšky príjmu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci bola\nrozhodujúca výška jeho príjmu z invalidného dôchodku, a nie jeho výdavkov, odvolaciemu súdu\nnezostávalo nič iné ako skonštatovať, že právny záver krajského súdu bol v súlade so zákonom.\nKrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Navyše odvolací súd\nzistil, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje také právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli\novplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu s poukazom na § 250l\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľovi, ktorý\nv tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.,\n§ 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/79/2015", "guid": "bf39fb26-bb95-499f-916d-1fa2b5b37af6:abfc7591-9d4d-4ad7-88ed-1379185ec862", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}