{"guid": "c9845fff-f8d5-40cf-bf8f-86b212bfd950:7763be99-641a-4893-b885-dc54b4f006d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1", "spisova_znacka": "10So/63/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/63/2016 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 10So/63/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1", "identifikacne_cislo": "6015201236", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "nazov": "§ 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "nazov": "§ 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "nazov": "§ 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-196.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "nazov": "§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-196", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7763be99-641a-4893-b885-dc54b4f006d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/63/2016\n6015201236\n27. 09. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:6015201236.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nD. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., právne zast. JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Ul.\nDobšinského č. 14, Banská Štiavnica, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,\nBratislava, o úrazovú rentu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 20Sd/322/2015 - 39 zo dňa 1. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/322/2015 - 39\nzo dňa 1. júna 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 4602-9/2015-BA zo dňa 26.\naugusta 2015 podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„O.s.p.“), ako vecne správne a zákonné. Odporkyňa týmto rozhodnutím podľa § 112 ods. 4 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že navrhovateľ\nnemá nárok na úpravu sumy úrazovej renty.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,\noboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočutí účastníkov dospel k záveru, že opravnému\nprostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. V odôvodnení rozsudku podrobne popísal, ktoré\nskutočnosti považoval za nesporné a preukázané, vrátane podrobného priebehu administratívneho\nkonania.\nNavrhovateľ v žiadosti necitoval žiadne konkrétne rozhodnutia odporkyne, z ktorých čerpá údaje o\nsumách tam uvádzaných. Právny zástupca navrhovateľa nepredložil odporkyni ani súdu doklad o\ndosiahnutých zárobkoch navrhovateľa v 11/2003 a v 12/2003. Ako vyplýva zo spisového materiálu,\nnavrhovateľ ani k žiadosti z roku 2013 nepriložil doklady o skutočne dosiahnutých príjmoch v tomto\nobdobí, teda nepredložil dôkaz, že sumy 4 200 Sk a 5 652 Sk nie sú správne.\nOdporkyňa v rozhodnutí zo dňa 18.03.2013 podrobne uviedla, z akých podkladov vychádzala pri určení\nvýšky úrazovej renty k 01.01.2004. Spôsob výpočtu náhrady za stratu na zárobku bol upravený v\nZákonníku práce a realizoval sa tak, že od priemerného zárobku pred vznikom škody sa odpočítaval\ndosiahnutý zárobok, resp. vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok. Výška náhrady straty na zárobku\nuvedená v predmetnej tabuľke je navrhovateľovi vyplácaná od 01.01.2004 ako úrazová renta s\npríslušnými valorizáciami do dnešného dňa.\n\nS poukazom na § 159 ods. 3 O.s.p. uviedol, že v danom prípade totožnosť účastníkov nie je sporná.\nPre posúdenie, či ide o res iudicata je rozhodujúce, či námietky, o ktorých rozhodla odporkyňa v\nrozhodnutí zo dňa 18.03.2013 sú totožné s námietkami uvádzanými v žiadosti navrhovateľa z roku 2015.\nPodľa názoru súdu v danom prípade ide o právoplatne rozhodnutú vec rozhodnutím odporkyne zo dňa\n18.03.2013, pretože odporkyňa v tomto rozhodnutí sa zaoberala prepočtom výšky úrazovej renty za\nobdobie namietané v žiadosti z roku 2015, tzn. ide o prepočet výšky za obdobie november a december\n2003, počas ktorých sa navrhovateľ zamestnal.\nKu konaniu podľa § 112 zákona o sociálnom poistení súd uviedol, že konaniam podľa tohto paragrafu\ndochádza v prípadoch zmeny nároku na dávku, zmeny nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky,\nku ktorým v danom prípade nedošlo.Súd sa tiež stotožnil s právnym názorom odporkyne, pokiaľ ide o\njej možnosť zastaviť konanie. Súd posúdil napadnuté rozhodnutie a zistil, že odporkyňa postupovala\nsprávne a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom o sociálnom poistení. Na základe uvedeného\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že napadnutý rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou je posúdenie otázky existencie prekážky\nprávoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p., ako aj posúdenie, kedy sa aplikuje § 112\nzákona o sociálnom poistení.\nDôvodil tým, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa viac zaoberá predchádzajúcim rozhodnutím\nodporkyne č.4589-7/2013-BA, a menej pozornosti súd venuje napadnutému rozhodnutiu odporkyne,\nktoré je predmetom konania. Trval na tom, že tieto skutkové okolnosti a teda skutkový stav, ktorým\nsa odporkyňa vo svojich rozhodnutia zaoberala, nie sú totožné. V roku 2013 námietka smerovala k\nzohľadneniu jeho mzdy z krátkodobého zamestnania v mesiacoch november a december 2003. V\nskutočnosti v novembri 2003 ešte navrhovateľ nepoberal úrazovú rentu, lebo tá vznikla až účinnosťou\nzákona o sociálnom poistení v roku 2004. V novembri a decembri 2003 mu vyplácaná náhrada za\nstratu na zárobku krátená nebola. Žiadosť navrhovateľa z roku 2003 neuvádza konkrétne pochybenie\nodporkyne, len konštatuje nezákonné skrátenie renty. Až v žiadosti z roku 2015 je uvedená konkrétna\nvýhrada voči vypočítaniu a použitiu fiktívneho zárobku zo strany odporkyne. Je to nová námietka, ktorú\nv minulosti nikdy neuplatnil. Súčasne je to najpodstatnejšia skutková okolnosť v predmetnej veci.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálila právny názor, podľa ktorého odporkyňa\nnebola oprávnená prepočítavať rentu, ale mala len prevziať výplatu v takej výške, v akej ju vyplácal\nbývalý zamestnávateľ. Výnimkou sú len prípady, kde došlo od 01.01.2004 k zmene pomerov.\nNavrhovateľa sa takáto výnimka netýka. Je zarážajúce, ako odporkyňa účelovo a selektívne argumentuje\nÚstavou SR. V súčasnosti tento argument používa účelovo pri ďalšom porušovaní zákona. Týka sa však\nv danom prípade pre navrhovateľa nepodstatnej otázky, či ide o zastavenie konania alebo zamietnutie\nžiadosti meritórnym rozhodnutím.\nSúd však nesprávne vyhodnotil námietky navrhovateľa ako totožné. Podľa názoru navrhovateľa sú\nzjavne rozdielne. V roku 2003 ide o námietku zohľadnenia krátkodobého zamestnania a teda príjmu\nz neho. V roku 2015 ide o námietku výpočtu a zohľadnenia fiktívneho zárobku. Inými slovami v roku\n2003 sa domnieval, že problém spočíva v započítaní jeho skutočného zárobku a v roku 2015 tvrdí, že\nproblém spočíva v započítaní fiktívneho zárobku s tým, že v súlade so zákonom má byť započítanie\nskutočného zárobku.\nV tomto štádiu konania nie je potrebné zaoberať sa samotným výpočtom fiktívneho zárobku, ani skúmať\nskutočný zárobok. Týmito otázkami je potrebné zaoberať sa v meritórnom konaní odporkyne, ktoré\nnavrhovateľ inicioval a z procesných dôvodov k tomu nedošlo. Preto je prekvapujúce tvrdenie krajského\nsúdu, že nepredložil ani súdu ani odporkyni doklad o dosiahnutých zárobkoch navrhovateľa. Súdu ich\npredkladať nemusel, pretože to pre jeho rozhodnutie je irelevantné a keby ich súd od navrhovateľa\nžiadal, kedykoľvek ich môže predložiť. Odporkyni ich predkladať nemusel, lebo ich už dávno má.\nPokiaľ ide o § 112 zákona o sociálnom poistení, krajský súd opomenul, že tento sa používa aj v prípade,\nkeď sa dávka vyplácala v nižšej sume ako patrí. Je to výslovne uvedené v prvom odseku citovaného\n\nustanovenia a bežne odporkyňa takto postupuje v obdobných prípadoch. Súd vychádzal iba z nadpisu\na nie zo znenia právnej normy.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a napadnuté\nrozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V prípade, že odvolací súd si osvojí\nnázor krajského súdu a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdí, žiadal, aby vo výroku rozsudku\npripustil podanie dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Za\nprávnu otázku zásadného významu považoval posúdenie totožnosti predmetu rozhodovania správneho\norgánu a teda posúdenie, či ide v predmetnej veci o res iudicata. Navrhovateľ vychádza z ustanovenia §\n492 S.s.p., podľa ktorého sa konanie dokončí podľa predpisov účinných do 30.6.2016. Podľa S.s.p. už\ndovolanie nie je prípustné, ale to je samostatný problém, s ktorým sa bude musieť súdna prax vyrovnať.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že v plnej miere súhlasí s právnym názorom\nkrajského súdu. Pre ozrejmenie celého priebehu dávkového konania navrhovateľa v súvislosti s jeho\nnárokom na úrazovú rentu popísala priebeh administratívneho konania. Zotrvávala na svojom právnom\nnázore, tak ako ho uviedla vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľa, pričom s týmto právnym\nnázorom sa plne stotožnil aj krajský súd.\nK námietke navrhovateľa ohľadom toho, že v žiadosti zo dňa 29. júna 2015 je uvedená nová námietka,\na preto v predmetnej veci nejde o res iudicata opätovne uviedla:\nS poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 280/2010 zo dňa\n20.10.2011 uviedla, že nakoľko navrhovateľ vo svojej žiadosti zo dňa 29. júna 2015 neuviedol žiadne\nnové skutočnosti vyvracajúce skutkový stav, ktoré by odporkyni neboli známe, a ktoré by nezohľadnila v\nrozhodnutí zo dňa 18. marca 2013 (proti ktorému navrhovateľ nepodal opravný prostriedok) a vzhľadom\nk tomu, že ide o rovnaký predmet konania (rovnaký nárok) a tie isté osoby, zakladá to prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci, a teda odporkyňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Podstatou zásady právoplatne rozhodnutej veci je eliminovanie takých podaní, ktorými sa\nosoba domáha opätovne nároku, o ktorom je už právoplatne rozhodnuté. V opačnom prípade by tak\nnavrhovateľ mohol podávať takéto žiadosti bez obmedzenia a v konečnom dôsledku by tak došlo k\nneúmernému zaťažovaniu správnych orgánov.\nNavrhovateľ opakovane tvrdí, že nesprávne vyložila pojem totožnosť predmetu konania. V tejto súvislosti\nuviedla, že navrhovateľ sa v oboch žiadostiach jednoznačne domáha toho istého nároku, teda v zmysle\nustálenej judikatúry ide o rovnaký predmet konania. Argumentáciu navrhovateľa ohľadom poukázania\nna nové pochybenie, považovala za zmätočnú a nedôvodnú.\nZdôraznila, že navrhovateľ nepodal proti rozhodnutiu zo dňa 18. marca 2013 opravný prostriedok, a\nteda týmto postupom vyslovil konkludentný súhlas so znením predmetného rozhodnutia. Ak navrhovateľ\nnesúhlasil so znením jeho obsahu, a to najmä so zdôvodnením prepočítania náhrady za stratu na\nzárobku, ak túto skutočnosť podľa tvrdenia právneho zástupcu v odvolaní zo dňa 21. júla 2016 „vôbec\nnenamietal“, mal možnosť proti jeho obsahu podať opravný prostriedok podľa III. hlavy V. časti O.s.p. a\nkonkretizovať bližšie svoje námietky. Uvedené konštatoval aj krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí.\nK tvrdeniu, že pokiaľ ide o § 112 zákona o sociálnom poistení súd vychádzal iba z nadpisu a nie\nzo znenia právnej normy, uviedla, že slovo „zmena“ začínajúce v názve § 112 zákona o sociálnom\npoistení subsumuje aj prípady, kedy sa poškodenému vypláca nižšia suma dávky ako mu patrí. Tvrdenie\nnavrhovateľa preto považovala za nesprávne, nakoľko súd nesporne pozná význam slova „zmena“ s\nohľadom na § 112 predmetného zákona.\nPo odcitovaní § 196 ods. 6, §227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, k námietke navrhovateľa, že\n„v tomto štádiu konania nie je potrebné zaoberať sa samotným výpočtom fiktívneho zárobku, preto\nnepredložil ani súdu ani odporkyni doklad o dosiahnutých zárobkoch navrhovateľa...“ uviedla, že toto\ntvrdenie je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami, nakoľko uniesť bremeno dôkazu tvrdenej\nskutočnosti je povinnosť účastníka konania, ktorý uniesol bremeno tvrdenia. V tomto smere krajský súd v\nrozsudku uviedol, že „Odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 18.03.2013 podrobne uviedla, z akých podkladov\nvychádzala pri určení výšky úrazovej renty k 01.01.2004“, čím si odporkyňa splnila dôkaznú povinnosť.\n\nRovnako nie je pravdivé tvrdenie, že v tomto štádiu konania nie je rozhodujúci samotný výpočet\nfiktívneho zárobku. Takéto tvrdenie je priam zarážajúce, nakoľko v opravnom prostriedku zo dňa 28.\nseptembra 2015 podanom proti rozhodnutiu zo dňa 26. augusta 2015, sám namietal prepočítanie a\npoužitie „fiktívneho výpočtu“ zárobku navrhovateľa pre určenie sumy úrazovej renty od 1. januára 2004.\nPostup určenia priemernej sumy náhrady za stratu na zárobku vyplýva zo stanoviska Ministerstva práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 725/2003-1/41 zo dňa 8. decembra 2003, pričom\nuvedeným postupom dochádza k zlepšeniu postavenia navrhovateľa, ktorý bol napr. k 31. decembru\n2003 dočasne práceneschopný, čo by znamenalo pretransformovanie náhrady za stratu na zárobku na\núrazovú rentu v neprospech poškodeného.\nK žiadosti navrhovateľa, aby vo výroku rozsudku súd pripustil podanie dovolania, pričom poukazuje na\n§ 492 S.s.p., uviedla, že takáto požiadavka nemá právny základ a je výslovne v rozpore s právnou\núpravou. Predmetné odvolacie konanie navrhovateľa začalo po nadobudnutí účinnosti S.s.p., nakoľko\nodvolanie zo dňa 21. júla 2016 bolo podané na poštovú prepravu za účinnosti S.s.p., preto sa na neho\nvzťahujú ustanovenia S.s.p., ktoré dovolanie nepripúšťajú.\nNa základe vyššie uvedenej argumentácie odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského\nsúdu potvrdil ako zákonný a vecne správny a zároveň navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa §\n212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.\n1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá\nveta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n27. septembra 2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca\nv nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.\nPodľa § 194 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak\na) účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo o nich rozhodnuté,\na ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,\nb) odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne alebo\nc) prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.\nPodľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\nPodľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\nPodľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,\nktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.\njanuára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej\nrenty platí § 82 primerane.\n\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporkyne, a to najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd má z obsahu administratívneho spisu preukázané, že navrhovateľ dňa 30.01.2013\npožiadal o prehodnotenie úrazovej renty. V žiadosti uviedol, že žiada o prehodnotenie výšky úrazovej\nrenty, ktorá mu bola nezákonne skrátená v mesiaci november 2003 na základe skutočnosti, že v\nmesiacoch november a december 2003 bol krátkodobo zamestnaný, zo sumy 11 174 Sk na sumu\n9 806 Sk. Na základe uvedenej žiadosti odporkyňa vydala rozhodnutie č. 4589-7/2013-BA zo dňa\n18.03.2013, ktorým rozhodla, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení od 01.01.2004 v sume 325,50 EUR mesačne, ktorá podlieha zvyšovaniu podľa\npríslušných ustanovení zákona a podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nemá nárok na\núpravu výšky úrazovej renty. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nárokov navrhovateľa vychádzala z\nnasledovných podkladov: právoplatný rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. 5C 393/01-56\nzo dňa 27.05.2002, potvrdenie Národného úradu práce, Okresného úradu práce Banská Bystrica zo\ndňa 08.12.2003, pracovná zmluva zo dňa 07.11.2003, potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 15.12.2003,\npotvrdenie zamestnávateľa zo dňa 14.01.2003, potvrdenie SP, ústredie zo dňa 18.07.2003 o výplate\ndávok dôchodkového zabezpečenia. Odvolanie zo strany navrhovateľa podané nebolo a rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 04.05.2013.\nSúd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 29.06.2015 opätovne požiadal odporkyňu\no zmenu výšky úrazovej renty. Navrhovateľ v žiadosti uviedol, že pôvodne mu bola vyplácaná náhradu\nza stratu na zárobku až do 31.12.2003 z titulu choroby z povolania. Ku dňu 31.12.2003 bola výška\ntejto náhrady vypočítaná ako rozdiel medzi valorizovaným PMZ, zárobkom a skutočne poberaným\ndôchodkom. Zárobok však nebol započítaný v skutočne vyplácanej výške, ale bol umelo upravený\nprepočtom. Skutočne dosiahnutý zárobok v mesiaci december 2003 dosiahol len výšku 1 610 Sk a nie\nzapočítanú sumu 5 652 Sk. Vznikol tak v neprospech žiadateľa rozdiel 4 042 Sk, čo je podľa konverzného\nkurzu 134,17 Eur. Na podklade tejto žiadosti odporkyňa napadnutým rozhodnutím rozhodla o tom, že\nnavrhovateľ nemá nárok na úpravu sumy úrazovej renty.\nPodobne ako krajský súd, aj odvolací súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne\nmusí konštatovať, že odporkyňa vyhodnotila správne a v súlade so zákonom, že námietky, ktoré uvádzal\nnavrhovateľ v žiadostiach zo dňa 18.03.2013 a v roku 2015 sú totožné.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na obsah námietok navrhovateľa. V žiadosti zo dňa 30. januára\n2013 navrhovateľ uviedol: „Žiadam Vás o prehodnotenie výšky úrazovej renty, ktorá mi bola nezákonne\nskrátená v mesiaci november 2003 ... zo sumy 11 174 SK na sumu 9806 SK“, pričom v žiadosti zo dňa\n29. júna 2015 bolo uvedené: „Žiadateľovi je vyplácaná úrazová renta v nesprávnej výške a to nižšia, ako\nmu patrí (ide o obdobnú citáciu ako „bola nezákonne skrátená“) ... zárobok v mesiaci december 2003\ndosiahol len výšku 1610,00 SK a nie započítanú sumu 5652,00 SK. Vznikol tak v neprospech žiadateľa\nrozdiel 4042,00 SK (obdobná s citáciou „skrátená v mesiaci november 2003 ... zo sumy 11 174 SK na\nsumu 9806 SK“).“\nVzhľadom na uvedené má odvolací súdu za to, že totožnosť predmetu konania je bez pochybnosti daná\na vzhľadom na totožnosť účastníkov konania sú v predmetnej veci splnené podmienky pre záver o\ntom, že ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nakoľko v prípade navrhovateľa išlo o obsahovo\nidentický návrh z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi bezo\nzmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom podľa názoru odvolacieho súdu\nprípustné, aby skoršie právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o jednom z týchto podaných návrhov\nza splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí prekážku res iudicata. Ak by boli zo strany\nnavrhovateľa uvedené nové relevantné skutočnosti, odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, bol by to dôvod na meritórne zaoberanie sa vecou aj napriek existencii prekážky res iudicata.\nNavrhovateľ však v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali\nsprávnosť zisteného skutkového stavu a zmenu okolností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky.\n\nV odôvodnení rozhodnutia č. 4589-7/2013-BA zo dňa 18.03.2013 odporkyňa o. i. uviedla tabuľkový\nprehľad náhrad za obdobie od 07/2003 až do 12/2003, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ v mesiacoch\n07/ až 10/2003 nedosahoval žiadny príjem, ale v mesiaci 11/2003 dosiahol príjem 4 200 Sk a v\n12/2003 dosiahol príjem 5 652 Sk, pričom vychádzala z potvrdenia zamestnávateľa zo dňa 15.12.2003\na zo dňa 14.11.2003, a z toho dôvodu došlo aj k zníženiu straty na zárobku. Navrhovateľ ani v\npredchádzajúcom konaní, ani v predmetnom konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že sumy,\nz ktorých vychádzala odporkyňa na základe potvrdenie zamestnávateľa, boli nesprávne. Tvrdenie\nnavrhovateľa, že je v tomto konaní výpočet fiktívneho zárobku irelevantný a preto nemal povinnosť\npredkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, aj napriek tomu že výpočet sám namietal v odvolaní,\nje nedôvodné. Vzhľadom na uvedené odvolací súd poukazuje na to, že účastník správneho konania má\nnielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť\ndôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok\nneunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania.\nOdvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom krajského súdu, že odporkyňa postupovala procesne\nsprávne, keď rozhodla v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, nakoľko zastavenie konania\nv predmetnej veci neprichádzalo do úvahy vzhľadom na vyššie citovaný § 194 predmetného zákona a\ntaxatívne stanovené podmienky odôvodňujúce zastavenie konania, medzi ktorými prekážka právoplatne\nrozhodnutej veci absentuje.\nNávrh na pripustenie podania dovolania je taktiež nedôvodný a bez zákonného podkladu. Uvedený\nprávny záver rešpektuje aj dnes už konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve\nneprípustné“ (k tomu pozri rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 87/09\na sp. zn. IV. ÚS 208/08). Ústavný súd taktiež uviedol, že: „v civilnom dovolacom konaní dohliada\nnajvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v\nsúdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na\nvšeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je kontrolou inej\nsústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola\nešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť\nzjednocované prostredníctvom dovolania, pretože druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v\nsprávnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a civilné\nsúdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS 208/08).\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne\npovažoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti\ntakéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako\nvecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom\nich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov\nnepatrí zo zákona.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sd/322/2015", "guid": "21619b19-cb55-4049-a216-5db728e127bd:3d8d2b95-ea33-485f-ba31-01f372fcfbb2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}