{"guid": "8ed0c2bd-756b-402c-9064-3ec6a57408d1:d24c9b5f-9ab7-452f-a1e3-009b266c5380", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1", "spisova_znacka": "5Sžh/2/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžh/2/2016 z 13. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 5Sžh/2/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1", "identifikacne_cislo": "6015201064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d24c9b5f-9ab7-452f-a1e3-009b266c5380", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžh/2/2016\n6015201064\n13. 12. 2017\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2017:6015201064.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. O. Z., bytom Y., právne zastúpený:\nPRO iURE - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zámocká 32, Bratislava, proti žalovanému: Úrad\npriemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom Jána Švermu 43, Banská Bystrica, za účasti:\n1.Chemko, a.s. Slovakia, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 210 625, právne zastúpený:\nAdvokát Pirč, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom kpt. Nálepku 17, Košice, 2. Ing. B. N., bytom U.,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. PP 1631-2003/P 287841 II/50-2015\nzo dňa 5. júna 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/131/2015-109 zo dňa 13. apríla 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/131/2015-109\nzo dňa 13. apríla 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 23S/131/2015-109 zo dňa 13.\napríla 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie predsedu žalovaného č. PP 1631-2003/P\n287841 II/502015 zo dňa 05.06.2015 a prvostupňové rozhodnutie č. PP 1631-2003/P 287841-I/123-2013\nzo dňa 31.10.2013 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s\npoukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania vo výške 1 321,14 € a pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej\nrepubliky(ďalej len „Úrad“) svojim prvostupňovým rozhodnutím č. PP 1631-2003/P 287841-I/123-2013\nzo dňa 31.10.2013 v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových\nochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „patentový zákon“) rozhodol o žiadosti o určenie spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia, (ďalej\naj ako „žiadateľ“) tak, že predmet určenia „Postup výroby fenolformaldehydovej živice“ (ďalej len\n„predmet určenia“) podľa pripojeného opisu predmetu určenia nepatrí do rozsahu ochrany patentu\nč. 287841 s názvom „Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice“ (ďalej len „patent“), ktorého\nspolumajiteľmi sú žiadateľ a Ing. B. N., (ďalej len „spolumajiteľ“). Žiadosť o určenie podal žiadateľ z\ndôvodu, že na Okresnom súde v Košiciach I prebieha konanie vedené pod sp.zn. 31Cbpv/3/2008 vo\nveci určenia zamestnaneckej odmeny Ing. O. Z. (v procesnom postavení žalobca), ktorý je jedným\nz pôvodcov vynálezu, na ktorý bol udelený patent. Dôvodom rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu bola skutočnosť, že predmet určenia neobsahuje všetky podstatné znaky spôsobu prípravy\nfenolformaldehydovej živice podľa patentového nároku č. 1 tohto patentu, tzn. hlavného patentového\nnároku. Keďže predmet určenia nepatrí do rozsahu nezávislého (hlavného) patentového nároku, potom\nnemôže patriť ani do rozsahu závislých patentových nárokov predmetného patentu, v dôsledku čoho na\nzáver, ku ktorému dospel prvostupňový správny orgán, nemali vplyv ani závislé patentové nároky č. 2 a\n3, ktoré len špecifikujú ďalšie znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice.\n\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu podal žalobca rozklad, v ktorom okrem iného namietal,\nže východiskové suroviny a konečné produkty porovnávaných spôsobov sú zhodné, že viaceré časti\nprvostupňového rozhodnutia sú nepreskúmateľné a namietal, že Úrad postupoval v rozpore so zákonom\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Žalovaný rozhodnutím predsedu\nč. PP 1631-2003/P 287841-II/50-2015 zo dňa 05.06.2015 rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie Úradu potvrdil.\n4. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že nebol splnený účel určovacieho konania.Poukázal na to, že\nžiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným na Okresnom\nsúde Košice I pod sp.zn. 31Cbpv/3/2008, v ktorom si žalobca ako pôvodca zamestnaneckého patentu\nuplatnil voči spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia svoje nároky v súvislosti s využitím patentu č. 287841\ntouto spoločnosťou v rokoch 2006 a 2007, avšak opis predmetu určenia sa týka obdobia od roku 2009 a\nnetýka sa obdobia 2006 a 2007, na ktoré si žalobca uplatnil svoje nároky pôvodcu v uvedenom súdnom\nkonaní. Túto skutočnosť konkretizoval tým, že spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia do opisu predmetu\nurčenia pojala aj využitie tepla z exotermickej reakcie, ktoré však začala podľa vlastných tvrdení využívať\naž v roku 2009, čo považoval za zavádzajúce. Mal za to, že do roku 2009 spoločnosť Chemko, a.s.\nSlovakia pri výrobe fenolformaldehydovej živice formaldehyd zohrievala tak, ako je to uvedené v patente,\npretože reakcia prebieha pri teplote 60o až 85oC a formaldehyd mal skladovú teplotu okolo 35oC.\nPred rokom 2009 sa musel formaldehyd klasicky zohrievať v reaktore, navyše spoločnosť Chemko, a.s.\nSlovakia nevyužívala teplo z exotermickej reakcie ani po roku 2009, pretože týmto výrobným postupom\nsa nedala zabezpečiť rovnaká kvalita výrobku a preto od toho upustila. Z opisu predmetu určenia tak\nbolo potrebné vylúčiť využitie exotermickej reakcie, inak je pre súdne konanie vedené na Okresnom\nsúde Košice I irelevantný.\n5. Správnym orgánom taktiež vytýkal nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, keď\nnevykonali navrhnuté dôkazy a nezabezpečili si znalecký posudok na posúdenie odborných okolností. V\ndanom prípade bolo potrebné obrátiť sa na znalca, napr. Fakultu chemickej a potravinárskej technológie\nSTÚ Bratislava, ktorú navrhol účastník konania Ing. B. N., prípadne na iného odborníka z oblasti\nchémie. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že v určovacom konaní sa vychádza len z dôkazov\npredložených žiadateľom a že Úrad nemá povinnosť ani možnosť skúmať pravdivosť predložených\ndôkazov a venuje sa výlučne zisteniu, či sa znaky predmetu určenia zhodujú so všetkými podstatnými\nznakmi predmetu ochrany patentu. Uvedené závery sú podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 3\nods. 5 správneho poriadku, pretože rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu veci, pričom Úrad musí prihliadať na to, aby sa dosiahol účel určovacieho\nkonania, ktorým je zodpovedanie otázky vo vzťahu k prebiehajúcemusúdnemu konaniu. Poukázal na\nto, že patentový zákon v ustanovení § 79 ods. 3 síce vylučuje použitie niektorých ustanovení správneho\nporiadku na konanie pred Úradom, avšak ustanovenia § 3, § 34 a § 36 medzi vylúčenými nie sú. Podľa\nžalobcu je nepochopiteľné, ako mohli správne orgány dospieť k záveru, že východiskové suroviny a\nkonečné produkty porovnávaných spôsobov nie sú zhodné. Na posúdenie týchto odborných otázok\nbolo potrebné ustanoviť znalca, keďže Úrad nedisponuje takými vedomosťami a nedokáže namietané\nskutočnosti a tvrdenia účastníkov náležite posúdiť. Okrem uvedeného namietal, že Úrad mu nedoručil\nvšetky zmeny opisu predmetu určenia a vyjadrenia účastníkov konania, čim malo dôjsť k porušeniu §\n3 ods. 2 správneho poriadku.\n6. Žalovaný opierajúc sa o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3SžoKS/153/2006\nzo dňa 13.12.2007 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS/197/07 zo dňa 21.02.2008\nzdôraznil, že posúdenie technického stavu veci, ktoré je spojené s aplikáciou zákona je nutné považovať\nza správnu úvahu správneho orgánu a súd preskúmava iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z\nmedzí a hľadísk ustanovených zákonom. Následne poukazujúc na absenciu tvrdenia žalobcu o ukrátení\nna svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. žalovaný spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu\nna podanie správnej žaloby. Ďalejuviedol, že predmetné určovacie konanie a súdne konanie sú dve\nsamostatné konania, v rámci ktorých sa posudzujú síce súvisiace, ale odlišné otázky. Skutočnosť, že\nurčovacie konanie začalo v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním sa odzrkadlila v zmysle § 49\nods. 3 patentového zákona v tom, že žalovaný konal popri žiadateľovi aj so žalobcom a spolumajiteľom\npatentu ako s účastníkmi určovacieho konania a v konaní postupoval primerane podľa § 47 ods.1\naž 6 patentového zákona. Základom určovacieho konania je návrh na určenie a jeho obsah a to bez\nohľadu na to, či toto konanie začne v súvislosti so súdnym konaním. Tvrdenie žalobcu, ktorým mu\nvytýkal, že opis predmetu určenia sa netýka rokov 2006 a 2007 preto považoval za bezpredmetné. V\n\nsúvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočne zisteného skutkového stavu uviedol, že pri\nrozhodovaní vychádzal výlučne z návrhov žiadateľa, pričom odmietol tvrdenie žalobcu, že by predmet\nurčenia prispôsoboval ostatným účastníkom konania. Pokiaľ sa týka návrhu žalobcu a spolumajiteľa\npatentu na pribratie znalca, žalovaný s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 3 zákona č. 575/2001 Z.z. ale\naj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010 uviedol,\nže znalca nie je možné ustanoviť na posúdenie tých skutočností, ktoré patria do jeho správnej úvahy.\nNestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že mu nebola doručená finálna, ale aj predchádzajúce žiadosti\no predmet učenia. K tvrdeniu žalobcu, ktorým žalovanému vytýkal nedoručenie vyjadrení ostatných\núčastníkov poznamenal, že takáto povinnosť mu zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala.\n7. Uznesením č.k.23S/131/2015-91 zo dňa 07.03.2016 krajský súd postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p.\npribral do súdneho konania účastníkov správneho konania Chemko a.s., Slovakia a Ing. B. N. ako\nspolumajiteľov patentu č. 287841.\n8. Krajský súd sa prednostne zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa výluky súdneho prieskumu a\nnesplnenia formálnoprávnej podmienky pre konanie z dôvodu chýbajúceho tvrdenia žalobcu o ukrátení\nna svojich právach. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 v ktorom konštatoval, že zotrváva na svojom stanovisku\nvyplývajúcom z rozsudku sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010, v zmysle ktorého rozhodnutia Úradu\npriemyselného vlastníctva nepodliehajú zákonnej výluke zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b/\nO.s.p., pretože posudzovanie technického stavu veci je nevyhnutne spojené s právnym hodnotením\npri aplikácii zákona. Proces subsumpcie zisteného technického stavu pod zákonné ustanovenie vždy\nvyžaduje vykonať správnu úvahu, a preto je preskúmateľný na princípoch preskúmania správneho\nuváženia v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p.. Úrad priemyselného vlastníctva disponuje zákonom povolenou\núvahou týkajúcou sa posúdenia technického stavu veci, ktorej rozsah súdneho prieskumu je obmedzený\npodľa § 245 ods. 2 O.s.p., nie však vylúčený.\n9. Nestotožnil sa s názorom žalovaného, že v žalobe absentuje tvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho\nprávach. Mal za to, že z argumentácie žalobcu v žalobe je zrejmé, že sa cíti dotknutý jednak na svojich\npatentových právach, ale aj na svojich právach na odmenu, ktorých sa domáha v konaní pred Okresným\nsúdom Košice I, v súvislosti s ktorým začalo predmetné správne konanie. Krajský súd považoval túto\nformálnoprávnu podmienku za splnenú, a preto pristúpil k posudzovaniu žalobných námietok t.j., či\ntvrdenie žalobcu o ukrátení na jeho právach je dôvodné.\n10. Vo vzťahu k posudzovaniu žiadosti o určenie a vplyvu súdneho konania pred Okresným súdom\nKošice I na určovacie konanie vyslovil názor, že ak sa určovacie konanie začalo na základe žiadosti o\nurčenie, podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené\npatentovým zákonom, potom by Úrad v rámci posudzovania splnenia náležitostí žiadosti mal trvať\nna tom, aby žiadosť korešpondovala s predmetom prebiehajúceho súdneho konania, inak by účel\nurčovacieho konania nebol naplnený. V tejto súvislosti sa stotožnil s námietkou žalobcu o nesprávnom\nvýklade a aplikácii ustanovenia § 49 ods. 3 patentového zákona, keď mal za to, že výklad k akému sa\nuchýlil žalovaný je prísne formalistický. Podľa názoru krajského súdu jedinou odlišnosťou určovacieho\nkonania, ktoré začalo na základe žiadosti podanej v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, nie\nje len iný okruh účastníkov určovacieho konania, ktorými sú všetci účastníci súdneho konania a v tom,\nže na určovacie konanie sa v takomto prípade použijú primerane ustanovenia § 47 ods. 1 až 6, ale\ntakéto určovacie konanie sa od iných odlišuje aj v tom, že súvisí s prebiehajúcim súdnym konaním,\nktorého predmetom je právo chránené patentovým zákonom, a preto je potrebné zohľadniť aj predmet\nsúvisiaceho súdneho konania v tom zmysle, či výsledok určovacieho konania bude použiteľný pre\nprebiehajúce súdne konanie. Poznamenal, že splnenie tejto požiadavky je možné v rámci komunikácie\nÚradu so žiadateľom pri odstraňovaní vád žiadosti, vrátane príloh, či opisu predmetu určenia. Ďalej\nuviedol, že ak by nebolo možné rozhodnúť na základe písomných podaní účastníkov, Úrad mal možnosť\nurčiť dátum ústneho pojednávania, na ktoré by zvolal všetkých účastníkov konania (§ 47 ods. 5\npatentového zákona). Ak tak nepostupoval, jeho konanie nie je súladné so všeobecnými zásadami\nsprávneho konania, najmä s § 3 ods. 2 správneho poriadku.\n11. Krajský súd stotožňujúc sa s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave v\ndôsledku nevykonania navrhnutých dôkazov, najmä pribratia znalca do správneho konania uviedol,\nže rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v obdobných konaniach, predmetom\n\nktorých je posudzovanie zákonnosti rozhodnutí, ktorých vydanie závisí od posúdenia technického stavu\nveci posunula v tom zmysle, že za účelom posúdenia správnosti rozhodnutia žalovaného súd môže\nvykonať znalecké dokazovanie v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. (rozsudok sp.zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa\n02.12.2015). Krajský súd mal za to, že pri dodržaní zásady, že súdy nenahrádzajú rozhodovaciu činnosť\nsprávneho orgánu, nie je vylúčené, aby znalecké dokazovanie bolo nariadené už v správnom konaní,\nkeďže ustanovenie § 79 ods. 3 patentového zákona nevylučuje v tomto druhu konania aplikovať § 34\nSprávneho poriadku.\n12. S poukazom na uvedené konštatoval, že pre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a\nodstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a žalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť\nznalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne príslušným ústavom. Až v prípade, pokiaľ by sa\nsprávnemu orgánu nariadením znaleckého dokazovania nepodarilo odstrániť rozpory medzi účastníkmi\nkonania, súd by v rámci konania (v prípade, ak by bola podaná žaloba), v plnej jurisdikcii nariadil znalecké\ndokazovanie v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. za účelom posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nkedy by v podstate nenahrádzal činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, len by\noveroval správnosť záveru Úradu.\n13. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedoručovaní všetkých podaní ostatných účastníkov konania dal\nkrajský súd do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález II. ÚS 168/2012\nzo dňa 30.04.2013, sp.zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007, sp.zn. I. ÚS 100/04). Z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola\ndaná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne\nnevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca. Právo na kontradiktórne konanie zase znamená,\nže procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich\nnávrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim. Z uvedenej judikatúry možno vyvodiť záver,\nže je v záujme rešpektovania princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie doručovať\ntaké podania, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci. V prípade pochybností, či sa jedná o takéto\npodanie, je vhodné doručiť ho účastníkovi konania v zmysle zásady poskytnúť radšej viac práv. Krajský\nsúd zároveň prisvedčil aj argumentácii žalovaného, že účastník konania má možnosť nahliadať do spisu,\ninformovať sa o stave konania, sám požiadať o zaslanie dokumentov a podobne.\n14. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm.\nd/ a f/ O.s.p. včas odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a\nžalobu zamietol, alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V\ndôvodoch odvolania namietal, že krajský súd posúdil charakter a ciele určovacieho konania v rozpore s\npatentovým zákonom. K argumentácii krajského súdu o potrebe zohľadňovať predmet súdneho konania\ntak, aby bol výsledok určovacieho konania použiteľný v súvisiacom súdnom konaní uviedol, že takýto\nzáver je v rozpore s doterajšou praxou Úradu, výkladom a právnym chápaním dotknutých zákonných\nustanovení týkajúcich sa určovacieho konania, pričom uvedený postup by nemohol viesť k výsledkom,\nktoré od neho krajský súd očakáva. Mal za to, že v určovacom konaní je predmet konania vymedzený\nžiadateľom a to bez ohľadu na to, či v súvislosti s týmto konaním prebieha súdne konanie, alebo\nnie. Ďalej zdôraznil, že účelom určovacieho konania nie je riešiť spory medzi účastníkmi, keďže túto\nkompetenciu má v zmysle § 33 ods. 1 patentového zákona jedine súd. Ak by sa aj pripustila argumentácia\nkrajského súdu, že zákonné vymedzenie určovacieho konania umožňuje presah súdneho konania\nna určovacie konanie, cieľ sledovaný krajským súdom by bol prakticky nedosiahnuteľný. Žalovaný\npokiaľ nie je oslovený priamo konajúcim súdom, nemá možnosť zistiť, čo je predmetom súdneho\nkonania, a aký by mal byť predmet určovacieho konania tak, aby to vyhovovalo potrebám súdneho\nkonania. Ďalej zdôraznil, že aj keby sa účastníci určovacieho konania vzájomnou komunikáciou, resp.\nkomunikáciou s Úradom dohodli na predmete určenia(čo je vysoko nepravdepodobné až nereálne),\nÚrad nemá ako zistiť, či takto vymedzený predmet určenia zodpovedá potrebám konajúceho súdu.\nK záverom krajského súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a potrebe nariadiť znalecké\ndokazovanie uviedol, že krajský súd prekročil rámec záverov vyslovených v rozsudkoch Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžh/1/2010 a sp.zn. 3Sžhuv/1/2014, keď prípustnosť znaleckého\ndokazovania posunul zo správneho súdnictva do štádia správneho konania, čím navyše rozhodol v\nrozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžh/1/2010 zo dňa 07.12.2010,\npodľa ktorého žalovaný nemôže ustanoviť znalca na tie veci, ktoré spadajú do rámca jeho zákonnej\nkompetencie. Žalovaný ďalej namietal nezrozumiteľnosť záverov krajského súdu, keď z odôvodnenia\n\nrozsudku nemožno jednoznačne usúdiť, na odstránenie akých rozporov malo byť nariadené znalecké\ndokazovanie. V tejto súvislosti vyslovil nesúhlas aj s krajským súdom vykonaným posúdením možnosti\nresp. povinnosti správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie. Mal za to, že nariadenie ústneho\npojednávania závisí od rozhodnutia správneho orgánu, ktorý po vyhodnotení dôkaznej situácie môže,\nale nemusí nariadiť ústne pojednávanie. V posudzovanom prípade mal žalovaný za to, že predložené\ndôkazy sú dostatočné na to, aby na ich základe mohol dospieť k rozhodnutiu, pričom skutočnosť, že\núčastníci konania mali medzi sebou rozpory, neznamená automaticky, že by tieto rozpory museli mať\npodstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Záverom poukázal na vnútornú rozpornosť rozsudku krajského\nsúdu, keď z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ako by mal žalovaný po zrušení napadnutého rozhodnutia\npostupovať vo vzťahu k ústnemu pojednávaniu a čo by malo byť predmetom znaleckého dokazovania.\n15. Pribratý účastník 1/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom Košice I. bolo dvoma znaleckými posudkami ustálené, že výrobok FENOCHEM 507 nepatrí\npod príslušnú patentovú ochranu, pričom s týmito stanoviskami znalca a kontrolného znalca sa pribratý\núčastník stotožnil. Mal za to, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby si podal novú žiadosť o určenie.\nSúčasne poukázal na ustanovenie § 135 ods. 2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že súd nie je viazaný\nrozhodnutím správneho orgánu, avšak môže z neho vychádzať. Zároveň mu nebolo jasné, prečo krajský\nsúd neprihliadal na ním deklarované dva znalecké posudky vypracované v konaní pred Okresným\nsúdom Košice I.\n16. Pribratý účastník 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil.\n17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že v predmetnom určovacom konaní bolo potrebné\nzohľadniť predmet súvisiaceho súdneho konania, pričom Úrad sa mal vo svojom rozhodnutí vyjadriť,\nči v určovacom konaní bola vyriešená otázka, pre ktorú súd vyzval účastníkov, aby určovacie konanie\niniciovali. Zdôraznil, že formalistické vyjadrenia Úradu popierajú zmysel existencie § 49 ods. 3\npatentového zákona. Trval na tom, že Úrad môže v určovacom konaní nariadiť znalecké dokazovanie,\nčo neodporuje ani samotnému patentovému zákonu.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z\ndôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.)\na dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie.\n19. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n20. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n21. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú\npráva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom\nchránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\n22. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie predsedu žalovaného, ktorým zamietol\nrozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Úrad v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/\npatentového zákona rozhodol o žiadosti o určenie spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia tak, že predmet\nurčenia „Postup výroby fenolformaldehydovej živice“ podľa pripojeného opisu predmetu určenia nepatrí\ndo rozsahu ochrany patentu č. 287841 s názvom „Spôsob prípravy fenolformaldehydovej živice“, ktorého\nspolumajiteľmi sú žiadateľ a Ing. B. N., s odôvodnením,že predmet určenia neobsahuje všetky podstatné\nznaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice podľa patentového nároku č. 1 tohto patentu,\ntzn. hlavného patentového nároku. Keďže predmet určenia nepatrí do rozsahu nezávislého (hlavného)\npatentového nároku, potom nemôže patriť ani do rozsahu závislých patentových nárokov predmetného\n\npatentu, v dôsledku čoho na záver, ku ktorému dospel Úrad, nemali vplyv ani závislé patentové nároky\nč. 2 a 3, ktoré len špecifikujú ďalšie znaky spôsobu prípravy fenolformaldehydovej živice.\n23. Podľa § 49 ods. 1 patentového zákona, úrad na žiadosť určí, či predmet uvedený a opísaný v návrhu\npatrí do rozsahu ochrany určitého patentu (ďalej len „žiadosť o určenie“).\n24. Podľa § 49 ods. 3 patentového zákona,v prípade, ak žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti\ns prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené týmto zákonom, účastníkmi\nurčovacieho konania sú všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu byť konaním\na rozhodovaním vo veci dotknuté.\n25. Podľa § 49 ods. 4 patentového zákona,na určovacie konanie, ktorého účastníkom j výlučne\nnavrhovateľ, sa primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1, ods. 5 prvá veta a ods. 6, inak sa na\nurčovacie konanie primerane použije ustanovenie § 47 ods. 1 až 6.\n26. Podľa § 47 ods. 2 patentového zákona,ak konanie nebolo zastavené podľa odseku 1, úrad doručí\nnávrh na zrušenie majiteľovi patentu a zároveň ho vyzve, aby sa o návrhu v určenej lehote vyjadril a\nzároveň označil dôkazy a pripojil listiny.\n27. Podľa § 47 ods. 5 patentového zákona, ak nemožno rozhodnúť na základe písomných podaní\núčastníkov, úrad určí dátum ústneho pojednávania. Úrad zároveň doručí navrhovateľovi vyjadrenie\nmajiteľa o návrhu.\n28. Podľa § 53 ods. 1 patentového zákona, účastník konania pred úradom je povinný predložiť alebo\nnavrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.\n29. Podľa § 53 ods. 2 patentového zákona, Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej\núvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n30. Podľa § 53 ods. 3 patentového zákona, Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z\nvykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.\n31. Podľa § 79 ods. 3 patentového zákona,na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahuje\nzákon o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, § 23, § 28 až 32, § 39, § 49, § 50, § 59 ods.\n1 a § 60.\n32. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n33. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku,na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n34. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n35. V predmetnej veci bolo potrebné vyhodnotiť správnosť záverov krajského súdu, ktorými konštatoval\npredovšetkým nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi v určovacom konaní začatom\nv zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona.\n36. Najvyšší súd zhodne s názorom žalovaného uvádza, že účelom určovacieho konania upraveného\nv ustanovení § 49 patentového zákona je predovšetkým poskytnúť žiadateľom ako používateľom\nriešení možnosť zákonom vymedzeným spôsobom preveriť si na základe (odborného ako aj\nprávneho)posúdenia Úradu ako orgánu, ktorému je táto právomoc zverená zákonom, či svojim riešením\nnedochádza k zásahu do priemyselných práv priznaných iným subjektom eventuálne, aby majitelia\n\npredmetov priemyselných práv mali štátom aprobované potvrdenie, že iný subjekt zasahuje do im\npriznaných práv. Je potrebné uviesť, že určovacie konanie je konaním návrhovým,v rámci ktorého sa\nuplatňuje dispozičná zásada, čo znamená, že je na žiadateľovi, aby v žiadosti opísal predmet určenia,\navšak takým spôsobom, aby bolo možné dosiahnuť účel určovacieho konania. Z uvedeného tak vyplýva,\nže vymedzenie predmetu určenia je na žiadateľovi, pričom Úrad môže žiadateľa vyzývať a usmerňovať\nlen vo smere odstránenia formálnych nedostatkov a nejasností, s cieľom ustáliť spôsobilý predmet\nposúdenia.\n37. V správnom konaní, ale aj v žalobe proti rozhodnutiu žalovaného žalobca opakovane namietal,\nže nebol splnený účel určovacieho konania, nakoľko žiadosť o určenie bola podaná v súvislosti s\nprebiehajúcim súdnym konaním vedeným na Okresnom súde Košice I, v ktorom si žalobca ako pôvodca\nzamestnaneckého patentu uplatnil voči spoločnosti Chemko, a.s. Slovakia svoje nároky v súvislosti s\nvyužitím patentu č. 287841 touto spoločnosťou v rokoch 2006 a 2007, avšak opis predmetu určenia\nsa týka obdobia od roku 2009 a netýka sa obdobia rokov 2006 a 2007, na ktoré si žalobca uplatnil\nsvoje nároky pôvodcu v uvedenom súdnom konaní. Zdôrazňoval, že spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia\ndo opisu predmetu určenia zahrnula aj využitie tepla z exotermickej reakcie, ktoré však začala podľa\nvlastných vyjadrení využívať až v roku 2009, čo považoval za zavádzajúce. Mal za to, že do roku 2009\nspoločnosť Chemko, a.s. Slovakia pri výrobe fenolformaldehydovej živice formaldehyd zohrievala tak,\nako je to uvedené v patente, pretože reakcia prebieha pri teplote 60o až 85oC a formaldehyd mal\nskladovú teplotu okolo 35oC. Pred rokom 2009 sa musel formaldehyd klasicky zohrievať v reaktore,\nnavyše spoločnosť Chemko, a.s. Slovakia nevyužívala teplo z exotermickej reakcie ani po roku 2009.\nZ opisu predmetu určenia tak bolo potrebné vylúčiť využitie exotermickej reakcie, inak je pre súdne\nkonanie vedené na Okresnom súde Košice I irelevantný. Žalobca vytýkal správnym orgánom taktiež\nnesprávne posúdenie technických otázok, pričom poukazoval na konkrétne nezrovnalosti v odborných\nzisteniach správnych orgánov, ktoré mali podľa jeho tvrdení preukázať, že východiskové suroviny a\nkonečné produkty porovnávaných spôsobov sú zhodné.\n38. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nestotožnil jednak s vymedzením predmetu určenia, tak ako\nho opísal žiadateľ, ale aj s posúdením odborných otázok správnymi orgánmi.\n39. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa opisu predmetu určenia krajský súd v odôvodnení\nrozsudku na str. 11 ods. 3 uviedol:,,ak sa určovacie konanie začalo na základe žiadosti o určenie, podanej\nv súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktorého predmetom je právo chránené patentovým\nzákonom, potom by úrad v rámci posudzovania splnenia náležitostí žiadosti mal trvať na tom, aby žiadosť\nkorešpondovala s predmetom prebiehajúceho súdneho konania, inak by účel určovacieho konania nebol\nnaplnený.“\n40. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd síce poukazoval na potrebu zosúladenia žiadosti\no určenie s predmetom súvisiaceho súdneho konania, avšak túto požiadavku nepodporil žiadnymi\nrelevantnými právnymi úvahami, keď len stroho konštatoval, že inak by účel určovacieho konania nebol\nnaplnený. Krajský súd sa pritom bližšie nezaoberal a ani v náznakoch neuviedol, aký by mal byť účel\nurčovacieho konania v zmysle § 49 ods. 3 patentového zákona. V nadväznosti na to považoval najvyšší\nsúd za nezrozumiteľnú argumentáciu krajského súdu, keď uviedol, že Úrad by mal v rámci posudzovania\nsplnenia náležitostí žiadosti trvať na tom, aby žiadosť korešpondovala s predmetom prebiehajúceho\nsúdneho konania. S ohľadom na vyššie popísaný účel a povahu určovacieho konania odvolaciemu súdu\nnie je zrejmé, akým spôsobom by mal Úrad korigovať žiadosť o určenie tak, aby bol naplnený účel tohto\nurčovacieho konania. Krajský súd poznamenal, že k úprave predmetu určenia by malo dôjsť v rámci\nodstraňovania vád žiadosti. Odôvodnenie rozsudku tak v tejto časti naznačuje, že v určovacom konaní\nzačatom v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním je možné opis predmetu určenia upravovať nielen\nv súvislosti s odstraňovaním formálnych nedostatkov žiadosti a pod., ale aj po vecnej stránke a to\ndokonca aj proti vôli žiadateľa. Vzhľadom na rozpornosť vyjadrení účastníkov ohľadom vymedzenia\npredmetu určenia je preto skutočne otázne, či a akým spôsobom by sa mali tieto rozpory odstraňovať v\nrámci ústneho pojednávania, na ktoré poukazoval krajský súd, keď ani z ustanovenia § 47 patentového\nzákona nevyplýva, že by sa na zmene opisu predmetu určenia priamo podieľali okrem žiadateľa aj ďalší\núčastníci určovacieho konania. Najvyšší súd nepopiera, že určovacie konanie začaté podľa § 49 ods. 3\npatentového zákona môže mať nepochybne význam pre súvisiace súdne konanie, v ktorom si žalobca\nako pôvodca zamestnaneckého patentu uplatnil voči žiadateľovi svoje nároky v súvislosti s využitím\n\npatentu, avšak pokiaľ krajský súd zastával názor, že táto skutočnosť sa premieta aj do postupu Úradu\npri úprave predmetu určenia, bolo jeho povinnosťou tieto závery po právnej stránke náležite odôvodniť.\n41. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a jeho návrhu na\nnariadenie znaleckého dokazovania krajský súd na str. 12 ods. 2 odôvodnenia rozsudku uviedol, že,,\npre účely objektívneho zistenia skutkového stavu a odstránenia rozporov medzi tvrdeniami žalobcu a\nžalovaného bude potrebné v ďalšom konaní nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne\npríslušným ústavom. Až v prípade, pokiaľ by sa správnemu orgánu nariadením znaleckého dokazovania\nnepodarilo odstrániť rozpory medzi účastníkmi konania, súd by v rámci konania (v prípade, ak by bola\npodaná žaloba), v plnej jurisdikcii nariadil znalecké dokazovanie v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. za účelom\nposúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kedy by v podstate nenahrádzal činnosť správnych\norgánov pri zisťovaní skutkového stavu, len by overoval správnosť záveru úradu.“\n42. Najvyšší súd aj s poukazom na vyššie uvedené musel prisvedčiť námietke žalovaného, že z\nodôvodnenia rozsudku krajského súdu nemožno jednoznačne ustáliť, za účelom odstránenia akých\nrozporov medzi tvrdeniami účastníkov by malo byť nariadené znalecké dokazovanie, t.j. či by mal znalec\npo odbornej stránke posudzovať súlad opisu predmetu určenia vo vzťahu k predmetu súvisiaceho\nsúdneho konania, alebo by mal zaujať odborný názor k otázke, či predmet určenia patrí do rozsahu\nochrany dotknutého patentu. Až po ustálení tejto skutočnosti je možné posudzovať otázku, či je potrebné\nodstrániť nedostatky skutkového stavu nariadením znaleckého dokazovania. Pokiaľ mal krajský súd\nna mysli nariadenie znaleckého dokazovania za účelom odstránenia názorových rozporov v odbornom\nposúdení veci t.j. či predmet učenia patrí do rozsahu ochrany patentu, bolo potrebné túto skutočnosť\nzrozumiteľne odôvodniť.\n43. V predmetnej veci žalobca trval na tom, aby na posúdenie odborných otázok bol ustanovený\nznalec, keďže Úrad nedisponuje takými vedomosťami a nedokáže namietané skutočnosti a tvrdenia\núčastníkov náležite posúdiť. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v prípade začatia určovacieho\nkonania v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním sú podľa § 49 ods. 3 patentového zákona\núčastníkmi určovacieho konania všetci účastníci súdneho konania, ktorých práva a povinnosti môžu\nbyť konaním a rozhodovaním vo veci dotknuté. Je teda nepochybné, že žalobca ako účastník súdneho\nkonania vedeného pred Okresným súdom Košice I. sa stal aj účastníkom určovacieho konania, ktorá\nskutočnosť však neznamená, že sa iba pasívne ,,zúčastní“ určovacieho konania, ale spočíva v tom, že\nako účastník konania má právo podávať vyjadrenia, predkladať návrhy a pod., čím môže v konečnom\ndôsledku ovplyvniť rozhodnutie Úradu o tom, že predmet určenia patrí do rozsahu ochrany patentu. Z\nprávnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 53 ods. 1, 2, 3 patentového zákona dokonca vyplýva\npovinnosť účastníkov konania predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojich\ntvrdení, pričom Úrad, ktorý dokazovanie vykonáva a dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, rozhoduje\nna základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli žalobcom ako účastníkom\npredložené. Podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd správne poukazoval na § 79 ods. 3 patentového\nzákona v spojení s § 34 správneho poriadku, ktoré nevylučuje nariadenie znaleckého dokazovania\nani v konaní pred Úradom, avšak v tejto súvislosti sa bližšie nezaoberal výkladom ustanovenia § 53\npatentového zákona, t.j. otázkou, či v prípade spochybňovania odborného posúdenia veci Úradom,\nktoré je nepochybne v jeho zákonnej kompetencii, je možné trvať na nariadení znaleckého dokazovania\nÚradom aj bez toho, aby účastník v určovacom konaní, alebo napr. aj v konaní pred správnym súdom\npredložil znalecký posudok ktorým by oponoval odborným zisteniam Úradu. Je teda zrejmé, že v\npredmetnej veci nejde o návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ktorým by sa mali\nodstrániť pochybnosti medzi odborným posúdením veci žalobcom a Úradom, ale ide o prípad, kedy\nby mal Úrad nariadiť znalecké dokazovanie o posúdení ním vyslovených odborných záverov. Krajský\nsúd poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžhuv/1/2014 zo dňa 02.12.2015 správne\nkonštatoval, že v konaniach, predmetom ktorých je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, ktorých\nvydanie závisí od posúdenia technického stavu veci sa judikatúra posunula v tom zmysle, že správny\nsúd za účelom posúdenia správnosti rozhodnutia žalovaného môže vykonať znalecké dokazovanie v\nzmysle § 250i O.s.p., avšak svoje úvahy o presune znaleckého dokazovania do štádia určovacieho\nkonania aj v kontexte vyššie uvedených skutočnosti zrozumiteľne neodôvodnil.\n44. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd\nuvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný\núčastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré\n\nnie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal\nďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé.\n45. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nRozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vo veciach sp.zn. IV. ÚS/115/03, či sp.zn. III. ÚS/60/04 - www.concourt.sk <.).\n46. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu, však zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia nezodpovedá. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\ndostatočnosti konajúceho všeobecného súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na námietky\núčastníkov konania.\n47. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky účastníkov a\nnevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku postupoval nedôsledne, a preto odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní\nsa s námietkami účastníkov vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne\nodôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.\n48. V novom rozhodnutí rozhodne však krajský súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}