{"guid": "e66096b1-e81a-4a1d-b69f-a94a20db2885:cf30686f-dfef-4de8-a747-efea274f6fdc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1", "spisova_znacka": "7Sžo/274/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/274/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/274/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1", "identifikacne_cislo": "6015200398", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf30686f-dfef-4de8-a747-efea274f6fdc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/274/2015\n6015200398\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:6015200398.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobcu: Horský hotel Minciar, s.r.o., Partizánska dolina 531/21, 967 01 Kremnica, IČO: 43 787 177,\nzast. JUDr. Adriánou Šebestovou, advokátkou so sídlom AK Ul. SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom,\nproti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného, číslo OPS/BEZ/2015/2208, O-590/2014 zo dňa 21. januára 2015, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2015, č.k. 24S/41/2015-78,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júla 2015, č.k.\n24S/41/2015-78 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd\", „súd prvého stupňa\") rozsudkom č.k.\n24S/41/2015-78 zo dňa 10. júla 2015 (ďalej len „rozsudok krajského súdu\", „rozsudok súdu\", „napadnutý\nrozsudok\") zamietol žalobný návrh žalobcu, v ktorom sa domáhal žalobca preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného číslo OPS/BEZ/2015/2208,\nO-590/2014 zo dňa 21. januára 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\", „rozhodnutie žalovaného\"),\nktorým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce\nBanská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán\") č.k.: 225/14-1.0/pok/r. zo dňa 14. novembra\n2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\", „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\"), ktorým\nprvostupňový správny orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.\") za porušenie povinnosti vyplývajúceho\nz predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4, § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.\") ktoré žalobca ako zamestnávateľ porušil tým, že využíval závislú\nprácu fyzickej osoby F. P., nar. XX.XX.XXXX, na základe Dohody o vykonaní práce zo dňa 27.12.2013,\na to dňa 06.01.2014 od 20.00 hod. do 22.00 hod. a dňa 07.01.2014 od 5.30 hod. do 15.11 hod. a P.\nT., nar. XX.XX.XXXX, Dohoda o vykonaní práce zo dňa 27.12.2013, a to dňa 05.01.2014 od 16.00\nhod. do 20.30 hod. a dňa 06.01.2014 od 6.30 hod. do 21.30 hod. a dňa 07.01.2014 od 5.50 hod. do\n15.26 hod., ktorí vykonávali pracovné činnosti - obsluha hostí a pomocné práce v kuchyni na pracovisku\nžalobcu v Horskom hoteli Minciar, s.r.o., Partizánska dolina 531/21, Kremnica, keď mal s nimi založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného\npredpisu - Zákonníka práce a nesplnil si povinnosť podľa osobitného predpisu - zákona č. 461/2003 Z.z.\nzákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, za to mu správny orgán uložil pokutu vo výške\n\n5 000,- eur. Skutkova veta vymedzená prvostupňovým správnym orgánom a žalovaným je rovnaká,\nodlišuje sa len v tom, že žalovaný opomenul v skutkovej vete vo vzťahu k zamestnankyne žalobcu P. T.\nuviesť výkon práce - obsluha hostí a pomocné práce v kuchyni na totožnom pracovisku aj dňa 05.01.2014\nv čase od 16.00 hod. do 20.30 hod., čo následne napravil žalovaný vydaním rozhodnutia o oprave chyby\nv texte podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. pod číslom OPS/BEZ/2015/2208 O-590/2014 zo dňa\n24.04.2015. Žalovaný naviac vo výroku rozhodnutia uviedol § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003\nZ.z. a vo vzťahu k výške uloženej pokuty uviedol § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z..\nKrajský súd poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a bod 4 , § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 19 ods.\n6 zákona č. 125/2006 Z.z., § 3 ods. 1 - 3, § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. ako aj § 231\nods. 2 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a ustanovenia § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. a konštatoval,\nže z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nvidel v tom, že prvostupňové správne rozhodnutie nevymedzuje vo svojom výroku konkretizáciu\ndeliktuálneho skutku žalobcu, keďže prvostupňový správny orgán neuviedol, akú konkrétnu povinnosť\npodľa osobitného predpisu (Zákona o sociálnom poistení) mal žalobca porušiť, resp. akú konkrétnu\npovinnosť nemal splniť. Namietal, že prvostupňový správny orgán vôbec nepremietol do výrokovej\nčasti svojho rozhodnutia skutočnosť, že v rozhodnutí menovaní zamestnanci neboli pred začatím\nvýkonu závislej práce žalobcom prihlásení do Sociálnej poisťovne a túto skutočnosť možno vyvodiť\nlen z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Mal zato, že už v rozhodnutí\nprvostupňového správneho orgánu absentuje v jeho výroku skutková veta. Vo vzťahu k nezákonnosti\nžalobou napadnutého rozhodnutia mal žalobca zato, že žalovaný pri svojom rozhodovaní mal akútnu\nabsenciu uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti vyhodnotiť ako vadu prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia a táto právna skutočnosť zakladala dôvod minimálne na zmenu vadného\nindividuálneho správneho aktu prvostupňového správneho orgánu, ak nie na zrušenie rozhodnutia\nnapadnutého odvolaním. Pokiaľ sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil s vadným rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu, potvrdil tak v plnom rozsahu výrok, neobsahujúci skutkovú vetu a\nteda výrok bez opisu deliktuálneho skutku, ktorým malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti na strane\nžalobcu a bez správnej konkretizácie tento právnej povinnosti. Žalobca mal zato, že postup žalovaného\nvykazuje aj inú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, keď\nžalovaný svojím postupom prejavil snahu o určitú konvalidáciu rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu, neurobil tak však zákonnou formou a to vydaním zmeňujúceho rozhodnutia, ktorým by pôvodný\nvýrok zmenil tak, aby tento v plnom rozsahu zodpovedal zásadám zákonného ustanovenia § 47 ods.\n2 Správneho poriadku. Ani žalovaný však sám vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil, nakoľko\nani sám neuviedol akú konkrétnu povinnosť žalobca nesplnil, pretože ustanovenie § 231 ods. 1 písm.\nb/ Zákona o sociálnom poistení obsahuje niekoľko druhov oznamovacích povinností zamestnávateľa.\nZo žalobných dôvodov vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nenamietal, že na jeho strane došlo k\noneskorenému prihláseniu zamestnancov do registra poistencov, ktoré je potrebné v zmysle platnej\nprávnej úpravy (§ 231 ods. 2 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení) urobiť najneskôr pred začatím\nvýkonu činnosti zamestnanca. V priebehu správneho konania žalobca namietal, že došlo k nelegálnemu\nzamestnávaniu, tak ako ho definoval prvostupňový správny orgán, pričom poukazoval na skutočnosti,\nza ktorých došlo k omeškaniu s prihlásením zamestnancov (výpadok servera Sociálnej poisťovne),\na vzhľadom k uvedenému v správnom konaní považoval postup správneho orgánu za šikanózny a\nformalistický. V žalobe však ako žalobný dôvod takúto skutočnosť neuviedol, nezákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov videl v tvrdených procesných pochybeniach žalovaného, resp. prvostupňového\nsprávneho orgánu, keď podľa názoru žalobcu nebola vymedzená konkretizácia deliktuálneho skutku\nžalobcu a nebolo uvedené, ktorú konkrétnu povinnosť žalobca porušil.\nV preskúmavanej veci nebolo sporné, že vo veci rozhodovali oprávnené správne orgány a to Inšpektorát\npráce Banská Bystrica (§ 7 ods. 3 písm. i/ Zákona o inšpekcii práce) rozhodujúci v prvom stupni o uložení\npokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 Zákona o inšpekcii\npráce) a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán (§ 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o inšpekcii\npráce). Nebolo sporné, že prvostupňový správny orgán konštatoval porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania (§ 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) v nadväznosti\nna vymedzenie pojmu nelegálneho zamestnávania (§ 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní). V správnom konaní tak rozhodoval príslušný orgán a rozhodol na základe\nspoľahlivo zisteného skutkového stavu, ktorý v konaní namietaný nebol.\n\nSporné bolo, či vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím\nžalovaného bol dostatočne konkretizovaný skutok tak, aby nebol zameniteľný s iným deliktom. Krajský\nsúd konštatoval, že náležitosti rozhodnutia upravuje Správny poriadok v ustanovení § 47 ods. 1;\nrozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok rozhodnutia\nobsahuje rozhodnutie v prejednávanej veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo a pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu (§\n47 ods. 2 Správneho poriadku).\nSúdna prax dospela vo vzťahu k správnym deliktom k záveru, že vymedzenie predmetu konania vo\nvýroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované\nkonanie nebolo zameniteľné s iným deliktom, čo je možné zaručiť len konkretizáciou údajov\nobsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením\niných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán\nneuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho\nporiadku.\nPokiaľ ide o rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a jeho výroky, nemožno konštatovať, že by\nsprávny orgán porušil ustanovenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Súd po preskúmaní rozhodnutia mal\nzato, že rozhodnutie a jeho výroky obsahujú všetky podstatné náležitosti, výrok obsahuje rozhodnutie v\nprejednávanej veci, uvedenie ustanovenia právneho predpisu, výšku uloženej pokuty, ako aj lehotu jej\nsplatnosti. Podstatnou námietkou žalobcu bola námietka, že vo výroku nebola vymedzená konkretizácia\ndeliktuálneho skutku žalobcu.\nPrvostupňový správny orgán pritom vo výroku svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že žalobca\nsvojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Citované ustanovenie (§ 3 ods. 2) pritom ustanovuje\nzákaz nelegálneho zamestnávania právnickou osobou a fyzickou osobou - podnikateľom, ktorého sa\ntáto osoba dopúšťa vtedy, ak\n- využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného\npredpisu (§ 2 ods. 2 písm. b/) alebo\n- štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného\npredpisu (§ 2 ods. 2 písm. c/).\nZákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k osobitnému predpisu v § 2 ods. 2 písm.\nb/ odkazuje na ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, ktoré zakotvuje povinnosť\nzamestnávateľa prihlásiť svojich zamestnancov do registra poistencov pred vznikom týchto poistení, a to\nnajneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Zároveň ustanovuje povinnosť zamestnávateľa\nodhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Výrok rozhodnutia jasne\ndefinuje, ktorú základnú zákonnú povinnosť vo vzťahu k správnemu deliktu žalobca ako zamestnávateľ\nporušil - a teda zákaz nelegálneho zamestnávania spôsobom uvedeným v § 2 ods. 2 písm. b/ Zákona o\nsociálnom poistení. Výrok rozhodnutia pritom dostatočne špecifikuje, že k nelegálnemu zamestnávaniu\ndošlo:\n- využívaním závislej práce fyzických osôb: p. F. a p. P.,\n- s ktorými mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce na základe Dohôd o\nvykonaní práce,\n- ku ktorému došlo vo výroku rozhodnutia uvedených časových intervaloch (v rámci ktorých tieto osoby\npre žalobcu vykonávali pracovné činnosti),\n- s uvedením druhu pracovných činností (obsluha hostí a pomocné práce),\n- ako aj miesta, kde tieto činnosti vykonávali (pracovisko v Horskom hoteli Minciar s.r.o.),\n- a tieto osoby vykonávali pre žalobcu práce bez toho, aby si žalobca splnil svoju povinnosť podľa\nosobitného predpisu - Zákona sociálnom poistení.\nV tomto smere je potrebné zdôrazniť, že nelegálneho zamestnávania sa zamestnávateľ môže v\nzmysle vyššie citovaného ustanovenia Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní dopustiť\niba a výlučne porušením ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ\nprvostupňový správny orgán takýmto spôsobom špecifikoval delikt žalobcu, za ktorý mu bola uložená\n\npokuta, dostatočným spôsobom popísal skutok s uvedením miesta, času ako aj spôsobu jeho spáchania\ntak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom žalobcu ako zamestnávateľa. V naznačenom\nsmere nie je možné považovať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné. Žalobná\nnámietka preto nie je dôvodná.\nZjednodušene povedané, žalobca sa správneho deliktu nedopustil tým, že nesplnil oznamovaciu\npovinnosť ustanovenú v § 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. Správnym deliktom\nje porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca dopustil spôsobom dostatočne\nšpecifikovaným vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nŽalovaný ako odvolací správny orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia mohol\npodľa Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť alebo odvolanie zamietnuť a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdiť.\nŽalobou vytýkanou vadou rozhodnutia žalovaného je tvrdenie, že žalovaný mal pri svojom rozhodovaní\no odvolaní žalobcu absenciu uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti vyhodnotiť ako vadu\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a táto vada zakladala dôvod minimálne na zmenu\nvadného prvostupňového správneho rozhodnutia, v žiadnom prípade nie jeho potvrdenie. Pokiaľ súd\nvyhodnotil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, že jeho výrok rozhodnutia jasne definuje,\nktorú základnú zákonnú povinnosť vo vzťahu k správnemu deliktu žalobca ako zamestnávateľ porušil, a\nzároveň výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu špecifikoval delikt žalobcu, za ktorý mu\nbola uložená pokuta a dostatočným spôsobom popísal skutok s uvedením miesta, času ako aj spôsobu\njeho spáchania tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom žalobcu ako zamestnávateľa,\nnemohol konštatovať inak, než že uvedená žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná. Prvostupňové\nrozhodnutie a ani rozhodnutie žalovaného vytýkanou vadou netrpí.\nPokiaľ ide o výrok žalobou napadnutého rozhodnutia, tento znie nasledovne:\n„Národný inšpektorát práce podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok\"), odvolanie účastníka konania\nzamieta\na rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.: 225/14-1.0/pok.r. zo dňa 14.11.2014\npotvrdzuje.\"\nTýmto výrokom žalovaný nemenil špecifikáciu deliktu žalobcu, pre ktorý mu bola uložená pokuta\nvo výške uvedenej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd konštatoval, že je\npravdou, že skutkový opis konania žalobcu uvedený v žalobou napadnutom rozhodnutí sa mierne\nodlišuje od jeho špecifikácie v prvostupňovom rozhodnutí, v prípade rozhodnutia žalovaného však nie\nje súčasťou výroku rozhodnutia, ktorý by bol pre účastníka konania záväzným. Prvostupňový súd sa v\ntomto smere priklonil k stanovisku žalovaného, že skutočnosť, že v rámci formulácie skutku žalovaným\ntento opomenul uviesť jeden deň, počas ktorého bola p. T. nelegálne zamestnávaná, nemôže mať\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ani skutočnosť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí\ndoplnil konkrétne ustanovenie Zákona o sociálnom poistení neznamená, že rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu trpelo vadou - absenciou uvedenia deliktuálneho skutku vo výrokovej časti. Uvedená\nskutočnosť platí o to viac, že žalovaný po zistení nesprávnosti vo svojom rozhodnutí túto vyhodnotil ako\nzrejmú nesprávnosť a podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku vykonal opravu chyby v písaní, na čo bol v\nzmysle zákona oprávnený a účastníka o oprave upovedomil. Oprava chyby vykonaná podľa § 47 ods. 6\nSprávneho poriadku sa stáva súčasťou rozhodnutia, postup žalovaného bol zákonný a námietka žalobcu\nvo vzťahu k vykonanej oprave nie je dôvodná. Vykonanou opravou žalovaný nezasiahol do rozhodnutia\nspôsobom, ktorým by došlo k zmene právnej situácie, založenej vydaným rozhodnutím a nedošlo k\nzmene obsahu a zmyslu rozhodnutia. Definícia správneho deliktu a výška uloženej sankcie ostala\nnedotknutá. O trovách konania rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 OSP, žalobcovi ako neúspešnému\núčastníkovi náhradu trov konania nepriznal.\n1.\nProti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas odvolanie žalobca. Žiadal rozhodnutie žalovaného\nako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Nestotožnil\nsa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré považoval za nesprávne, ani s\nvyhodnotením, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zákonné a\n\nže rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím netrpia vadou, ktorá by spôsobovala\nich nezákonnosť. Tvrdil, že absencia presného a určitého formulovania deliktuálneho skutku vo výrobku\nv obidvoch napadnutých rozhodnutiach, bola porušená s poukazom na § 47 ods. 2 zákona č 71/1967\nZb., čo je dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti\nrozhodnutí pre nedostatok dôvodov následne aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP pre nesprávne právne\nposúdenie veci, ako aj podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že v rozhodnutiach o správnych deliktoch je nevyhnutné vo výroku\npresne vymedziť skutok, za ktorý je subjekt postihnutý. Vo výroku rozhodnutia musí byť jednoznačne a\nnespochybniteľne presne určené čoho sa páchateľ správneho deliktu skutkovo dopustil, v čom spáchaný\ndelikt spočíva, čo mal vykonať a nevykonal a je nepostačujúce, keď uvedené náležitosti obsahuje len\nzdôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností\núčastníka konania. Poukázal na článok 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách\na tvrdil, že jeho právo chránené dohovorom bolo rozhodnutím žalovaného dotknuté, keď napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím trpí vadou nezrozumiteľnosti.\n3.\nK odvolaniu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 03.11.2015, v ktorom považoval napadnutý\nrozsudok za vecne správny a zákonný.\n4.\nPodľa § 492 ods. 1, 2 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach\npodaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP a § 492 ods. 2\nSSP.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP, § 492 ods.\n2 SSP ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP a s § 492 ods. 2 SSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu. V rámci\nodvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, a to najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd sa\nstotožňuje so skutkovými závermi, ktoré si osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym\norgánom ako aj žalobcom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe\nktorých krajský súd rozhodol.\nVýrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sa v ňom určujú konkrétne\npráva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok obsahuje rozhodnutie veci a teda je jadrom\ncelého rozhodnutia. Navyše len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.\nV tejto súvislosti možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n\nz 30. septembra 1998, sp.zn. 5Sž/66/98, z ktorého vyplýva, že „Výrok rozhodnutia je jadrom celého\nrozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v\npresnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom\nrozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri\nvydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu\".\nV konkrétnom prípade žalovaný správny orgán uvedené zásady určitosti a zrozumiteľnosti rešpektoval.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému\nzáveru ako krajský súd, že sa žalobca posudzovaného administratívneho deliktu dopustil a že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je súladné so zákonom. Žalobca\nv žalobe ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nespochybňuje skutočnosť, že došlo podľa\nžalobcu aj z rozličných dôvodov (technických príčin na strane sociálnej poisťovne a iných okolností) k\noneskorenému prihláseniu jeho zamestnancov do príslušného registra sociálnej poisťovne.\nKontrolovaní zamestnanci žalobcu vykonávali u žalobcu práce na základe dohôd o vykonaní práce\nuzavretých dňa 27.12.2013 a to v dňoch 06.01.2014 a 07.01.2014 zamestnanec P. a 05. 07.01.2014 zamestnankyňa T., v časových obdobiach uvedených v Protokole o kontrole vykonanej dňa\n24.01.2014, v čase keď neboli prihlásení do príslušných registrov sociálnej poisťovne. Oznamovaciu\npovinnosť zamestnávateľ splnil dňa 07.01.2014. V konaní neboli preukázané technické prekážky\nna strane sociálnej poisťovne, ktoré by znemožnili riadne a včas spred výkonom práce vykonať\nregistráciu uvedených zamestnancov žalobcom, keď tak, ako konštatovali správne orgány, žalobca\nako zamestnávateľ mal rôzne možnosti ako povinnosť prihlásiť zamestnancov do príslušného registra\nsociálnej poisťovne splniť.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že definícia nelegálneho zamestnávania je upravená v § 2 ods. 2 a 3 zákona\nč. 82/2005 Z.z. .Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. je nelegálnym zamestnávaním\naj zamestnávanie právnickou osobou (podnikateľom), ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby,\nmá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a nesplní si povinnosť podľa osobitného predpisu s odkazom na ustanovenie § 231 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z.z.. Skutkovú\npodstavu administratívneho deliktu porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobca naplnil, keď\npreukázateľne zamestnával zamestnancov, ktorých pred výkonom práce neprihlásil do príslušného\nregistra sociálnej poisťovne s poukazom na § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.\nOdvolaciu námietku žalobcu, ktorou spochybňoval vecnú správnosť rozsudku krajského súdu a\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a tvrdil,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je nezrozumiteľné a\nneobsahuje všetky zákonné náležitosti, odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu neakceptoval.\nV tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie k tejto žalobnej námietke, ktorá je\nsúčasne aj odvolacou námietkou, v rozsudku krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje\na v plnej miere na dôvody rozsudku krajského súdu poukazuje.\nNaviac zdôrazňuje, že v prvostupňovom rozhodnutí v jeho výrokovej časti je uvedené zákonné\nustanovenie, ktorého porušenia sa žalobca dopustil (§ 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ.z.), v skutkovej vete sú identifikovaní zamestnanci žalobcu ako i časové obdobie, v ktorom vykonávali\nprácu u žalobcu, sú identifikované právne úkony - dohody o vykonaní práce, na základe ktorých\nzamestnanci prácu vykonávali, ďalej je uvedená právna úprava zákona č. 461/2003 Z.z., ktorú žalobca\nporušil. Vo výroku absentuje len uvedenie zákonného ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré\nkonkrétne mal svojim postupom žalobca porušiť, čo znamená, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nabsentuje uvedenie ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.\nPrvostupňový správny orgán toto ustanovenie v dôvodoch rozhodnutia cituje a poukazuje na jeho\nporušenie zo strany žalobcu, vo vzťahu ku kontrolovaným zamestnancom žalobcu.\nSúčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia je rozhodnutie o výške pokuty, súčasťou výroku nie\nje uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého prvostupňový správny orgán pokutu uložil, tá je\nobsiahnutá len v dôvodoch prvostupňového rozhodnutia.\n\nŽalovaný vo výroku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu\nzamietol. Absenciu konkrétneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. a § 19 ods. 2 písm. a/ bod\n1 zákona č. 125/2006 Z.z., ktorú opomenul uviesť prvostupňový správny orgán, žalovaný v záhlaví\nsvojho rozhodnutia „upravil\" výrok prvostupňového správneho rozhodnutia. Tento postup, aj podľa\nodvolacieho súdu, nespôsobuje nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku prvostupňového rozhodnutia aj v\nkontexte s jeho dôvodmi a podľa odvolacieho súdu nemôže byť dôvodom nezákonnosti prvostupňového\nrozhodnutia, v spojení s rozhodnutím žalovaného, naviac táto námietka nebola ani odvolacou námietkou\nžalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu v správnom konaní.\nOdvolací súd zhodne s názorom krajského súdu poukazuje, že vymedzenie skutkovej vety v\nprvostupňovom rozhodnutí je dostatočne konkrétne, určité a zrozumiteľné a v konečnom dôsledku\ndostačujúce pre vymedzenie skutkovej stránky deliktuálneho konania žalobcu, preto odvolací súd\nnepriznal relevanciu, v tomto smere, riadne a včas podanej odvolacej námietke žalobcu. V rozhodnutí\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu je dostatočne vymedzená skutková veta konkrétneho\ndeliktuálneho konania žalobcu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu administratívneho deliktu, ktorého sa\nžalobca porušením zákonnej povinnosti dopustil.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s námietkami odvolateľa sa súd prvého\nstupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu relevantnú spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde a preto námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\ntaké, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, resp. zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd vadu, na\nktorú by bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení\ns § 219 ods. 1 a 2 OSP, § 246 ods. 1 prvá veta OSP a § 492 ods. 2 SSP a napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil ako vecne správny, stotožniac sa s jeho dôvodmi.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 a contrario v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta OSP a § 224 ods. 1 OSP, § 492 ods. 2 SSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,\nkeďže žalobca v konaní nemal úspech, a žalovanému náhradu trov konania zákon nepriznáva.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/41/2015", "guid": "5bf9cabb-4859-46d8-bb11-1aeb5d44574c:e7ac730e-1fab-4b5e-96eb-e863c1d42f40", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}