{"guid": "e57ab22f-aade-4f41-bf90-b1c3e8058fe9:8d151889-be52-4044-9e46-d36c548cefbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3", "spisova_znacka": "4Sžo/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/6/2017 z 3. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. októbra 2017, sp. zn. 4Sžo/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3", "identifikacne_cislo": "6015200243", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2017-10-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-8", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d151889-be52-4044-9e46-d36c548cefbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/6/2017\n6015200243\n03. 10. 2017\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2017:6015200243.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci navrhovateľky:\nP., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 88, Nitra,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 10769/2014-KaNR, R. z.: 78231/14 zo dňa 31.\ndecembra 2014, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.\nk. 24Sp/11/2015-58 zo dňa 15. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/11/2015-58\nzo dňa 15. decembra 2016 vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/11/2015-58\nzo dňa 15. decembra 2016 vo výroku III. z r u š u j e .\nNavrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250q ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.\") potvrdil rozhodnutie odporcu (ďalej aj „Centrum\") a navrhovateľke náhradu\ntrov konania nepriznal.\n1.2 Napadnutým rozhodnutím odporca navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s\npoukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.\"). Odporca tak\nrozhodol z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z\ntroch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\n1.3 Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že spornou otázkou v konaní je posúdenie\nzrejmej bezúspešnosti sporu vo veci týkajúcej sa navrhovateľky, pre ktorú žiada právnu pomoc. Pojem\nzrejmej bezúspešnosti zákon č. 327/2005 Z. z. bližšie neobjasňuje. V ustanovení § 8 len príkladmo\nuvádza, na čo najmä musí Centrum prihliadať pri posudzovaní splnenia podmienky, že nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a\nzávisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Za plne opodstatnené je nutné považovať oprávnenie Centra,\naby skúmalo či v konkrétnom prípade už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že\n\njeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času, alebo ak je v dôkaznej\nnúdzi. Za obdobnú je potrebné považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už\nboli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z\nprocesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravných prostriedkov. Krajský súd v tejto\nsúvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/42/2014, sp. zn.\n6Sžo/36/2011.\n1.4 Posudzovanie splnenia zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 zákona\nč. 327/2005 Z. z. je vecou Centra právnej pomoci. Tento orgán rozhoduje bez hodnotenia dôkazov, čo\nprináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak orgán verejnej správy musí posúdiť, či žiadateľ\no poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, teda, nie\nakékoľvek dôkazy, ale dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho tvrdení. Odporca preskúmal dokumenty,\nktoré predložila navrhovateľka spolu s podanou žiadosťou a podľa názoru krajského súdu dospel k\nsprávnemu záveru, že navrhovateľka neoznačila žiadne také dôkazy, ktorými by preukazovala svoje\ntvrdenia. Naopak, niektoré z nich, na ktoré poukázal odporca, svedčia v neprospech navrhovateľky, a to\nnajmä rozhodnutie Okresného prokurátora v Nitre o odložení veci. V zhode so stanoviskom odporcu aj\nkrajský súd zastáva názor, že v prípade súdneho konania by navrhovateľka bola v dôkaznej núdzi.\n1.5 Podľa krajského súdu, odporca správne poukázal na existenciu zrejmej bezúspešnosti v súvislosti\ns uplynutím subjektívnej premlčacej lehoty na možné uplatňovanie nároku na náhradu škody. Správne\ntiež odporca vyhodnotil, že navrhovateľka nie je ani oprávnenou osobou pre podanie takejto žaloby.\n1.6 Záverom ešte krajský súd uviedol, že samotná navrhovateľka nevie, čoho sa mieni domáhať,\npre akú právnu vec žiada právnu pomoc. Centrum vyhodnotilo jej žiadosť ako možné uplatňovanie\nnároku na náhradu škody v súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti o jej nebohého otca,\navšak z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní vyplynulo, že sa nemieni domáhať náhrady škody,\nže jej nejde o peniaze, len sa chce dozvedieť, čo bolo skutočnou príčinou úmrtia jej otca. K tomu, aby\nmohla byť priznaná právna pomoc žiadateľke, musí byť žiadateľka schopná uviesť, pre akú právnu vec\nžiada priznanie právnej pomoci, musí byť schopná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré\nsú dôležité na zistenie skutkového stavu a napokon Centrum právnej pomoci musí mať preukázané\nsplnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/,\nb/, c/ zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré musia byť splnené kumulatívne.\n2.\n2.1 Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie v lehote ustanovenej zákonom.\nUviedla, že žiadala právnu pomoc v Centre, nakoľko žiadny lekár si neprizná svoju vinu, že nesprávne\nkonal, ani že zobral úplatok a mal za to zaplatené. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa\nnevyjadrilo k postupu lekára a namiesto toho pripustilo, že lekár po smrti matky navrhovateľky podal\nstanovisko, že matku navštívil v jej dome 09.02.1996, pričom matka zomrela 22.01.1996 a bola už dávno\npochovaná. Lekár A.. L. objednal matku navrhovateľky na operáciu, kde mala dostať strojček na srdce,\nKeď však v stanovený deň prišla, odmietli ju s tým, že nemajú voľné miesto, pričom voľných izieb mali\ndosť.\n2.2 Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej matka bola hospitalizovaná v Nitre na internom oddelení. Obvodný\nlekár napísal, že bola uňho a mohla sa dostaviť. Lekár sa priznal navrhovateľke, že sudca a policajti ho\nzobrali na súd, aby ovplyvňoval ľudí proti navrhovateľke a jej matke.\n3.\n3.1 Odporca využil svoje právo písomne sa vyjadriť k odvolaniu navrhovateľky. Navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n3.2 Odporca vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľka opäť opakuje okolnosti smrti svojich rodičov,\nim poskytnutej zdravotnej starostlivosti či svojho skončenia pracovného pomeru. Odporca mal nad\nakúkoľvek pochybnosť preukázané, že navrhovateľka podala svoju žiadosť o poskytnutie právnej\npomoci vo veci náhrady škody za smrť otca, ku ktorej malo dôjsť zanedbaním starostlivosti zo\nstrany ošetrujúceho lekára. Nárok na poskytnutie právnej pomoci bol teda ohľadne tejto právnej veci\n\npreskúmaný a odporca vo svojom konaní zistil, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu z\ndôvodov v rozhodnutí jasne definovaných.\n3.3 Odporcovi bolo z jeho činnosti známe, že navrhovateľka sa dlhodobo rôznymi spôsobmi, návrhmi\na opakovanými žalobami domáha spravodlivosti v súvislosti s okolnosťami smrti jej rodičov. Z tohto\ndôvodu odporca považoval za potrebné zistiť, v akej právnej veci má navrhovateľka záujem o poskytnutie\nprávnej pomoci. Keďže navrhovateľka požiadala v tomto správnom konaní o poskytnutie právnej pomoci\nvo veci náhrady škody, odporca skúmal splnenie podmienok pre poskytnutie právnej pomoci v týchto\nsúvislostiach.\n3.4 Na základe vyššie uvedeného mal odporca za to, že v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu\nsúdu o odmietnutí odvolania nedošlo k takým vadám konania, ktoré by odôvodňovali vyhovenie\npodanému odvolaniu, pričom z podaného odvolania nevyplýva, aký návrh ohľadne rozhodnutia o\nodvolaní navrhovateľka robí, ani čoho sa v súvislosti s konaním vedeným pred krajským súdom domáha\na o čo svoje odvolanie opiera.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk,\nrozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n4.2 Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n4.3 Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\n4.4 Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. na účely tohto zákona je právnou pomocou\nposkytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním\njej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane\nsprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie, podaní na súdy, zastupovanie v konaní\npred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým\nspojených.\n4.5 Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti žiadosti navrhovateľa\no priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.\n4.6 Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že navrhovateľka podala dňa\n24.10.2014 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci zanedbania zdravotnej starostlivosti, v\nštádiu pred začatím súdneho konania. Centrum právnej pomoci vyzvalo navrhovateľku na doloženie\npotrebných dokladov a spresnenie petitu svojej žiadosti. Rozhodnutím Sp. zn.: 10769/2014-KaNR, R.\nz.: 78231/14 zo dňa 31.12.2014 odporca nepriznal navrhovateľke nárok na poskytnutie právnej pomoci.\nDôvodil, že navrhovateľka nesplnila kumulatívne stanovenú podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti\nsporu. Odporca z predložených listinných dôkazov vyvodil, že navrhovateľka sa chce v prípadnom\nsúdnom konaní domáhať náhrady škody za smrť jej otca, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku zanedbania\nzdravotnej starostlivosti zo strany ošetrujúceho lekára MUDr. D.. Zrejmú bezúspešnosť prípadného\nsúdneho konania vyvodil odporca v tom, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovanou osobou na\n\npodanie takejto žaloby, ale aj z toho, že predmetný nárok je už najmenej 20 rokov premlčaný. Taktiež\ndospel k záveru, že navrhovateľka by v prípadnom súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno.\n4.7 Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa\ncíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého\norgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale\nbude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n4.8 Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V\nrámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv opravnom prostriedku, najmä ak je uvedené procesné pochybenie správneho orgánu takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n4.9 Z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania\nprávnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám,\nktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a\nochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej\nmiere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac\nako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť,\na to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok\nje skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.\nz.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa §\n3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie\nsprávneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr.\nči už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho\nnávrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za\nobdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené\nv iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.\nz dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných\npredpisov.\n4.10 Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v\n§ 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z. z. príkladmo uvádza, na čo je potrebné\nprihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto\nnároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné súdy judikovali,\nže o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné,\nže mu vo veci nemôže byť vyhovené.\n4.11 Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré\nmusí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne\nskutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má\nCentrum prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a\nzávisí od okolností konkrétneho prípadu.\n4.12 K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013,\nv ktorom konštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci\npodľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide\n\nlen o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby\nv materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo\nneúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci\nkoná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej\npomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej\nnúdzi.\"\n4.13 Z vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených\nv § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ\nprávnu pomoc žiada.\n4.14 Najvyšší súd konštatuje, že žiadna z navrhovateľkou vznesených námietok v odvolaní nie je\nspôsobilá privodiť zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tak, ako to konštatoval odporca\nvo vyjadrení k odvolaniu, navrhovateľka vo všetkých svojich podaniach opisuje okolnosti úmrtia svojich\nrodičov, avšak žiaden z predložených listinných dôkazov nie je spôsobilý privodiť navrhovateľke úspech\nv prípadnom súdnom konaní, bez ohľadu na to, či by sa jednalo o konanie o náhradu škody, alebo\nakékoľvek iné konanie. Aj napriek tomu, že navrhovateľka v žiadnom zo svojich podaní striktne\nnevymedzila, čoho sa vlastne domáha, z povahy jej podaní, ako aj priložených listinných dôkazov je\nzrejmé, že žiada zadosťučinenie (či už finančné alebo morálne) za zanedbanie zdravotnej starostlivosti\no jej rodičov, s následkom smrti. Vzhľadom k tomu, že od smrti rodičov navrhovateľky prešlo viac\nako 20 rokov, po zrelej úvahe možno objektívne a bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že\nnavrhovateľka nemôže byť úspešná v prípadnom súdnom konaní. Po uplynutí toľkých rokov nie je možné\nrelevantne preukázať pochybenie ošetrujúceho lekára. V prípade začatia súdneho konania by na strane\nnavrhovateľky došlo k dôkaznej núdzi, v dôsledku ktorej by v konaní nebola úspešná.\n4.15 Štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve\nnaopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je\nprijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto\ndruhu v absolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu\noblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje. Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne\npreberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\n4.16 Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom\nprípade nejde u navrhovateľky o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení navrhovateľky, bez\npotreby vykonávať dokazovanie, nie je nepochybné, že jej návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k\nzániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi.\n4.17 Odvolací súd zaoberajúc sa námietkami vznesenými v podanom odvolaní a po ich vyhodnotení\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku, z ktorých\ndôvodov sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Senát odvolacieho súdu považoval právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\n4.18 Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné argumenty, pre ktoré by bolo\npotrebné dospieť záveru o nesprávnosti právneho záveru krajského súdu. Krajský súd sa dostatočným\na náležitým spôsobom vysporiadal s obsahom odvolania, pričom s jeho právnym posúdením veci sa\nstotožnil aj odvolací súd.\n4.19 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka nespĺňa jednu z troch\npodmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené na priznanie právnej pomoci, konkrétne negatívne\n\nformulovanú podmienku, že sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť konania. V takomto prípade nie je možné\nnavrhovateľke vyhovieť a priznať jej právnu pomoc v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z.\n4.20 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n4.21 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n4.22 Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky a s prihliadnutím na všetky individuálne\nokolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici vo výroku I. a II. ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\n4.23 O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s §\n246c ods. l veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Navrhovateľka v konaní nebola\núspešná, preto jej súd právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n5.\n5.1 Najvyšší súd SR rozhodoval aj o odvolaní navrhovateľky proti tretiemu výroku rozsudku, ktorým\nbola uložená navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie pred Krajským súdom v\nBanskej Bystrici vo výške 35,- €. Vzhľadom na následne vydané uznesenie krajského súdu č. k.\n24Sp/11/2015-75 zo dňa 13. marca 2017, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní oslobodenia od súdnych\npoplatkov navrhovateľke, Najvyšší súd SR zrušil výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok 35,- € za\nkonanie pred krajským súdom, keďže podľa § 138 ods. 1 veta druhá O.s.p. oslobodenie má i spätnú\núčinnosť.\n6.\n6.1 Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - Správny súdny poriadok. Vzhľadom k\ntomu, že predmetné konanie je konanie podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., najvyšší súd vec procesne\ndokončil podľa ustanovení O.s.p. (§ 492 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sp/11/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e46a1fa8-e453-4351-b980-609b6d1d59b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e46a1fa8-e453-4351-b980-609b6d1d59b9"}], "citovane_v": []}