{"guid": "a57b9927-5707-40dc-8d22-6efe6b0749a5:62b396d5-b9cf-4961-b29a-ac964ba553fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1", "spisova_znacka": "6Sžo/212/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/212/2015 z 28. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 6Sžo/212/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1", "identifikacne_cislo": "6014201677", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62b396d5-b9cf-4961-b29a-ac964ba553fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/212/2015\n6014201677\n28. 06. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:6014201677.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčlenov senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: B.\nL., bytom H. XXXX/XXX, XXX XX O. A. P., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so\nsídlom Národná 34, 011 00 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 10354/2014KaZA zo 6. novembra 2014, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n25Sp/77/2014-14 zo 16. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/77/2014-14\nzo 16. júna 2015 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd\" alebo „prvostupňový súd\") rozsudkom č. k.\n25Sp/77/2014-14 zo 16. júna 2015 zrušil rozhodnutie odporcu sp. zn.: 10354/2014-KaZA zo 6. novembra\n2014 podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\"), ktorým nepriznal\nnavrhovateľke nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o\nposkytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní\nprávnej pomoci\") z dôvodu nesplnenia podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu v konaní vo\nveci platenia nájmu spoločnosti Kysuca, s.r.o., čím navrhovateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych\npodmienok na priznanie nároku na právnu pomoc a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nKrajský súd po posúdení ustanovení § 6 ods. 1, 2 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci uviedol,\nže odporca zamietol navrhovateľkinu žiadosť o poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že nie je možné\nvylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa krajského súdu odporca k tomuto záveru dospel tak, že sám\nprávne posúdil skutkový stav, keď naň aplikoval § 8 ods. 2 písm. e), § 10 ods. 1 a § 10 ods. 7 zákona č.\n182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a § 696 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.\nĎalej zdôraznil, že z citovaného § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci vyplýva, že žiadosti možno\nnevyhovieť len vtedy, keď podmienky stanovené v tomto ustanovení splnené nie sú. To znamená vo\nvzťahu k podmienke podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o poskytovaní právnej pomoci, že táto nie je\nsplnená vtedy, keď je zrejmé, že spor musí byť neúspešný. Zároveň tento zákon stanovil v § 8 základné\n\nkritériá, ktoré správny orgán posudzuje pri hodnotení zrejmej bezúspešnosti sporu. Nestačí preto, že nie\nje možné vylúčiť, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, ale treba dospieť k záveru, že v danom prípade\nide o zrejmú bezúspešnosť sporu.\nPodľa názoru krajského súdu sa odporca predmetným ustanovením neriadil, nakoľko ako vyplýva z\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmú bezúspešnosť sporu žiadateľky o poskytnutie právnej\npomoci podľa týchto kritérií neposudzoval. Kritériá posudzovania sú v tomto ustanovení uvedené\npríkladmo, čo znamená, že správny orgán môže bezúspešnosť sporu posudzovať aj z iného kritéria, ak\nje pre daný prípad rozhodujúce na určenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Podľa názoru krajského súdu §\n8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nemožno vykladať tak, že odporca je oprávnený urobiť právny\nrozbor veci, v ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc a podľa vlastného právneho posúdenia hodnotiť\núspešnosť či neúspešnosť žiadateľa v prípadnom súdnom konaní.\nĎalej krajský súd uviedol, že dôvod, z ktorého odporca vyvodil záver o tom, že nemožno vylúčiť zrejmú\nbezúspešnosť uplatňovania práva, neobstojí. Pre bezúspešné uplatňovanie práva možno zamietnuť\nžiadosť len v takom prípade, keď je daná jeho zrejmosť. Inak povedané, niečo zrejmé je alebo nie je.\nTeda aj bezúspešnosť sporu zrejmá je alebo nie je. To znamená, že aj kritérium, ktoré sa pri posudzovaní\nzrejmej bezúspešnosti sporu použije, musí byť také, ktoré je porovnateľné s tými, ktoré stanovil zákon.\nStačí jednoduché posúdenie toho, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či\nžiadateľ disponuje nejakým dôkazom, ktorým by mohol v prípadnom konaní preukázať ním tvrdené\nskutočnosti, čo sú kritériá, podľa ktorých sa hodnotí zrejmá bezúspešnosť sporu v zmysle citovaného § 8.\nKrajský súd konštatoval, že záver ku ktorému dospel odporca a to, že v danom prípade nemožno\nvylúčiť zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva, chýba logika. Logický záver je, že nemožno vylúčiť\nneúspešnosť uplatňovania práva. To však nestačí na nepriznanie nároku na poskytovanie právnej\npomoci pre nesplnenie podmienky, že nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva. Naopak, ak je\nbezúspešnosť uplatňovania práva zrejmá, to znamená jednoznačná, nepochybná, logický je len taký\nzáver, že ide o bezúspešné uplatňovanie práva.\nKrajský súd zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie preskúmal výlučne z dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku a neposudzoval oprávnenosť či neoprávnenosť nároku, ktorý mieni navrhovateľka\nuplatňovať v prípadnom súdnom konaní. Krajský súd skúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z tých\ndôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktoré smerovali voči nezákonnosti rozhodnutia odporcu.\nV tomto prípade išlo o nesprávne právne posúdenie skutočností uvádzaných navrhovateľkou v žiadosti\nako o zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva.\nNa základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia v rozpore so zákonom a pre takýto záver nie sú podklady v správnom\nspise, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi\npodľa § 250q ods. 2 OSP na ďalšie konanie.\nK náhrade trov konania krajský súd poukázal na § 151 ods. 1 OSP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť\ntrovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Navrhovateľka\nv tomto konaní návrh na náhradu trov konania nepodala, a preto krajský súd o nároku na náhradu trov\nkonania úspešnej navrhovateľky nerozhodol.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom odvolanie odporca (§ 204 ods. 1 OSP, §\n246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP), ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil a rozhodnutie odporcu potvrdil. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods.\n2 písm. b) a § 205 ods. 2 písm. f) OSP.\nV podanom odvolaní odporca uviedol, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o poskytovaní\nprávnej pomoci, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je\nSlovenská republika viazaná. Centrum preskúmalo žiadosť o poskytnutie právnej pomoci a s ohľadom\n\nna ustanovenia § 6 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci konštatovalo, že vo veci s ktorou sa\nnavrhovateľka obrátila na odporcu ide o zrejmú bezúspešnosť sporu.\nPodľa odporcu jeho rozhodnutie nemožno považovať za právny rozbor veci a vlastné právne\nposúdenie úspešnosti či neúspešnosti navrhovateľky v prípadnom súdnom konaní. Ide o správnu\núvahu odporcu, ktorý v medziach zákona posudzoval, či je splnená jedna z podmienok na priznanie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, a to zrejmú bezúspešnosť sporu. Odporca poukázal na\nrozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sp/57/2013 z 12. decembra 2013, ktorý\nk posudzovaniu bezúspešnosti sporu uviedol, cit.: „Správny orgán sa musí zaoberať posudzovaním\notázky zrejmej bezúspešnosti, ak zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Záver\nCentra o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný s následným rozhodnutím príslušného sudu,\ndo právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti\nO.s.p. nenahrádza konanie tohto súdu. Správny súd posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu\ncentra právnej pomoci, t. j. či viedlo konanie v súlade s procesnými predpismi, či aplikovalo správny\nhmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani\nnemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum\nprávnej pomoci. Tak správny orgán, ani súd konajúci podľa piatej časti O.s.p. nemá možnosť, vzhľadom\nna upravený proces, dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude alebo nebude so svojou vecou,\npre ktorú žiada o poskytnutie právnej pomoci úspešný v konaní pred všeobecným súdom. To ovšem\nnezbavuje správny orgán povinnosti zaoberať sa zrejmou bezúspešnosťou a len v prípade, že správny\norgán dospeje k záveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže priznať žiadateľovi nárok na\nposkytovanie právnej pomoci.\"\nĎalej odporca uviedol, že súd v rozhodnutí konštatoval, že kritérium, ktoré sa pri posudzovaní\nzrejmej bezúspešnosti použije musí byť také, ktoré je porovnateľné s tými, ktoré stanovil zákon. Stačí\njednoduché posúdenie toho, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ\ndisponuje nejakým dôkazom, ktorým by mohol v prípadnom konaní preukázať ním tvrdené skutočnosti,\nčo sú kritéria, podľa ktorých sa hodnotí zrejmá bezúspešnosť sporu v zmysle § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci.\nS týmto názorom súdu sa odporca nestotožnil, nakoľko v ustanovení § 8 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci sú kritéria posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu uvedené len príkladmo, čo\nvyplýva z formulácie daného ustanovenia. Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že Centrum môže\nposudzovať aj iné kritéria ako tie, ktoré sú uvedené v zákone. V danom prípade dôvodom nepriznania\nnároku na poskytnutie právnej pomoci bola absencia právneho dôvodu, na základe ktorého by\nžalobe navrhovateľky mohlo byť vyhovené. Táto bezúspešnosť je pritom zrejmá, tak ako centrum aj\nskonštatovalo v napadnutom rozhodnutí.\nOdporca tiež poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.\nzn. 6Sžo/36/2011 z 22. augusta 2012, v zmysle ktorého, cit.: „Senát Najvyššieho súdu SR prisvedčil\nargumentácii žalovanému v tom, že za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky\nzrejmej bezúspešnosti sporu má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len\notázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď\nžiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž\nznamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení\nžalobcu, ktoré nevie preukázať. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že za účelom odbremenenia\nsúdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon o poskytovaní právnej pomoci citovaným\nustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní\nnegatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to dôvodu nesplnenia\njednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.\"\nOdporca ďalej uviedol, že priznanie právnej pomoci a prípadne i ustanovenie právneho zástupcu\ncentrom v tomto prípade by tak bolo nehospodárnym a neefektívnym konaním centra. Úlohou centra\nje aj „filtrovať\" šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje\nčinnosť súdov. Zároveň však týmto centrum aj určitým spôsobom chráni žiadateľov pred podávaním\nneúspešných žalôb či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní, kde im v prípade neúspechu hrozí\nnáhrada trov konania, ktoré môžu byť v danom prípade značné. Nepriznanie právnej pomoci centrom\n\nvšak ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a tiež centrum takýmto rozhodnutím\nneporušuje právo navrhovateľky na prístup k súdu.\nV tomto smere poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s porušením práva\npodľa čl. 47 ods. 2, ktorý napr. v rozhodnutí IV. ÚS 345/04 alebo II. ÚS 84/07 skonštatoval, že k\nporušeniu základného práva na poskytnutie právnej pomoci podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy by došlo vtedy,\nak by účastníkovi konania nebolo zo strany súdu, resp. iného orgánu umožnené hájiť jeho záujmy\nprostredníctvom zvoleného či ustanoveného právneho zástupcu alebo by mu bolo bránené pri realizácii\njeho práva na právnu pomoc v rozpore s podmienkami ustanovenými zákonom.\nZáverom odporca skonštatoval, že postupoval v zmysle zákona o poskytovaní právnej pomoci a v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,\ndostatočne a správne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k jednoznačnému\nzáveru, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci.\n\nIII.\nK podanému odvolaniu sa stručne vyjadrila navrhovateľka v písomnom vyjadrení z 12. septembra 2015,\nv ktorom uviedla, že každý občan má nárok na právnu pomoc.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok krajského\nsúdu je potrebné zmeniť a rozhodnutie odporcu potvrdiť.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zrušil rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci\na vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľky a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nktorým podľa ustanovenia § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci navrhovateľke nepriznal\nnárok na poskytovanie právnej pomoci.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 220 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie (§ 219 <.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 <.).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak:\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\n\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, podmienky na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania\nposkytovania právnej pomoci.\nPodľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum\nprihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ\nschopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nRozsudok krajského súdu napadol odvolaním odporca, ktorý krajskému súdu vytýkal vady uvedené v\nustanovení § 250j ods. 2 písm. b) a f) OSP.\nMedzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie splnenia podmienok pre priznanie právnej pomoci\nnavrhovateľke, konkrétne posúdenie, či v právnej veci, v ktorej žiadala navrhovateľka zastupovanie\nnejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.\nZ obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvodom jeho vydania bola skutočnosť,\nže správny orgán na základe priložených listinných dokladov mal za preukázané, že navrhovateľka\nako žiadateľka nesplnila zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. b) zákona o\nposkytovaní právnej pomoci, v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Uvedená podmienka je pritom nevyhnutným\npredpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona, s poukazom na to, že\núspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne\npreukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle cit. § 6 ods. 1 uvedeného zákona.\nOdporca v predmetnej veci posudzoval otázku zrejmej bezúspešnosti sporu na základe žiadosti\nnavrhovateľky o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov, a to z hľadiska\nsplnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením.\nVzhľadom k tomu, že zo žiadosti predloženej navrhovateľkou vyplývalo, že navrhovateľka sa v správnom\nkonaní vedenom u odporcu domáhala priznania nároku na právnu pomoc z dôvodu, že sa chce na súde\ndomáhať, aby súd uložil správcovi domu povinnosť prijať plnenie od nej ako užívateľky bytu, dospel\nodporca k záveru, že v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť práva z dôvodu, že zákon ukladá\npovinnosť poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkovi bytu.\nNa základe tejto skutočnosti navrhovateľka, nakoľko nie je vlastníčkou bytu, nemá právny nárok na\nplatenie úhrad správcovi domu s tým, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by navrhovateľka nemohla\nuhrádzať náklady do predmetného fondu za služby spojené s užívaním bytu vlastníkovi bytu.\nOdvolací súd konštatuje, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku\nfyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok\nustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a teda musí sa venovať\naj zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky, nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej\npomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil.\nV súvislosti s inštitútom zrejmej bezúspešnosti v spore odvolací súd dáva ďalej do pozornosti, že tento\ninštitút nie je výslovne definovaný Občianskym súdnym poriadkom ani iným právnym predpisom, avšak\nzo zákona o poskytovaní právnej pomoci možno vyvodiť, predovšetkým na čo je potrebné prihliadať pri\nposudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu ako jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytovanie\nprávnej pomoci s tým, že všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy,\nak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nOdporca pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka a\nzákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, na základe ktorých mal preukázané,\nže platby spojené s užívaním bytu uhrádza len vlastník bytu a rovnako tak správca bytov môže prípadné\nnedoplatky vymáhať len od vlastníka bytu. Preto dospel k záveru, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu,\nčo uviedol aj vo svojom rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu odporca jasne uviedol tento záver,\n\nneuviedol, že je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu ako to uviedol vo svojom rozhodnutí krajský\nsúd. Je pravdou, že odporca tiež konštatoval, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, avšak\nnie, že je možné ju vylúčiť, ale že bola vylúčená. Nehovoril teda o možnosti, ale o skutočnosti, že bola\nvylúčená.\nOdvolací súd zhodne s odporcom poukazuje na už citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22. augusta 2012, z ktorého vyplýva, že odporca musí skúmať\naj podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a to nielen z tvrdení žiadateľa, nakoľko by\ndochádzalo k podávaniu šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie\npreukázať. Rovnako tak pri posudzovaní tejto podmienky sa odporca neobmedzuje len na zistenie,\nči právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy\nna preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, nakoľko ide o výpočet\ndemonštratívny, čo na jednej strane sám uviedol aj krajský súd, cit.: „Kritériá posudzovania sú v tomto\nustanovení uvedené príkladmo, čo znamená, že správny orgán môže bezúspešnosť sporu posudzovať\naj z iného kritéria, ak je pre daný prípad rozhodujúce na určenie zrejmej bezúspešnosti sporu.\" na druhej\nstrane krajský súd tvrdí, cit.: „...kritérium, ktoré sa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti použije, musí\nbyť také, ktoré je porovnateľné s tými, ktoré stanovil zákon. Stačí jednoduché posúdenie toho, či právo\nnezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či žiadateľ disponuje nejakým dôkazom, ktorým by\nmohol v prípadnom konaní preukázať ním tvrdené skutočnosti, čo sú kritériá, podľa ktorých sa hodnotí\nzrejmá bezúspešnosť sporu v zmysle citovaného § 8.\"\nNa tomto mieste považuje odvolací súd zdôrazniť, že uvedená argumentácia prvostupňového súdu je\nrozporuplná. Na jednej strane totiž správne tvrdí, že výpočet posudzovaných kritérií je príkladmý, ale\nzároveň na strane druhej, že stačí posúdiť len kritériá, ktoré sú uvedené v § 8, čím si odporuje.\nOdvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s názorom odporcu a konštatuje, že predmetné ustanovenie\nobsahuje demonštratívny výpočet skutočností, na ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý\nkomplex skutočností, práve naopak, centrum môže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ\npri rozhodovaní.\nOdvolací súd uvádza, že krajský súd správne uviedol, že nestačí, že nie je možné vylúčiť, že ide o zrejmú\nbezúspešnosť sporu ale, že treba dospieť k záveru, že v danom prípade ide o zrejmú bezúspešnosť\nsporu. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/249/2015,\nv ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýrazňuje skutočnosť, cit.: „pre naplnenie požiadavky § 6\nods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale\nje nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe\nzbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe\nnevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa z. 327/2005 Z.z.\" (obdobne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/100/2014, sp. zn.\n5Sžo/14/2014). Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len\nformálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa.\nOdvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade odporca nešiel nad rámec svojej právomoci a\nneprejudikoval rozhodnutie súdu v prípadnom konaní, pretože už zo zbežného posúdenia veci mal\nza preukázané, že pôjde o zrejmú bezúspešnosť sporu, nakoľko vychádzal z toho, že úhrady za\nslužby spojené s užívaním bytu sa platia spolu s nájomným vlastníkovi bytu, preto nie je dôvod, aby\nnavrhovateľka platila tieto úhrady priamo správcovi domu. Takýto nárok navrhovateľky nemá oporu v\nzákone a táto povinnosť sa viaže len na vlastníka bytu, ktorý je povinný hradiť platby správcovi domu.\nNavyše medzi navrhovateľkou ako nájomcom a správcom domu neexistuje právny vzťah a z toho\nvyplýva, že platba za služby by bola uskutočňovaná bez právneho titulu.\nĎalej odvolací súd konštatuje, že záver odporcu, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu automaticky\nneznamená, že bude navrhovateľka v konaní pred súdom neúspešná, nakoľko neúspešnosť je len\nzrejmá, nie definitívna. Zároveň nepriznaním právnej pomoci navrhovateľke tak nebude ani dotknuté\njej ústavné právo na súdnu ochranu, pretože jej uvedené rozhodnutie nebráni podať žalobu na súd\na domáhať sa ochrany svojho práva, a v rámci podanej žaloby požiadať o oslobodenie od súdnych\npoplatkov, ak to odôvodňujú jej pomery.\n\nNajvyšší súd s poukazom na obsah administratívneho spisu dospel k záveru o správnosti postupu\nodporcu pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky na poskytnutie právnej pomoci, keď rozhodol o jej\nnepriznaní z dôvodu, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky odporcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici zmenil tak, že rozhodnutie odporcu potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP postupom\npodľa § 220 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 posledná veta OSP a s § 250l ods. 2 OSP.\nO náhrade trov konania (prvostupňového aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 2 OSP tak, že neúspešnej navrhovateľke\nich náhradu nepriznal. Odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}