{"guid": "75f84705-b044-4362-8e95-61538bd907dd:8e5c0001-c8b9-4c84-872b-5c5888609a72", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1", "spisova_znacka": "7Sžso/20/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2016 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžso/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1", "identifikacne_cislo": "6014201180", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-2", "nazov": "§ 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e5c0001-c8b9-4c84-872b-5c5888609a72", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/20/2016\n6014201180\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:6014201180.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: U. I., bývajúceho v F. XXX, zastúpeného advokátkou Mgr. Jankou Krakovskou, so sídlom\nKošice, Čajakova 1, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta\n8, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 19. augusta 2014, č.\n44478-2/2014-BA, a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/126/2014-36\nzo dňa 17. marca 2016, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/126/2014-36 zo dňa\n17. marca 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 19. augusta 2014, č. 44478-2/2014-BA,\na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa 6. júna 2014, č. 15089-7/2014-RV, z r u\nš u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške\n363,56 eur na účet jeho právnej zástupkyni advokátke Mgr. Janke Krakovskej, so sídlom Košice,\nČajakova 1, v lehote 30 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/126/2014-36 zo dňa 17. marca 2016 podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu zo dňa 19. augusta 2014,\nč. 44478-2/2014-BA, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“)\nodvolanie žalobcu zamietla a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa\n06.06.2014, č. 15089-7/2014-RV, ktorým podľa § 194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zastavila konanie vo\nveci náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, o ktorú si žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu požiadal žiadosťou zo dňa 08.04.2014, žiadajúc, aby súd rozhodnutie žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil na nové konanie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania\nnepriznal\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava,\nrozhodnutím zo 06.06.2014, č. 15089-7/2014-RV, podľa § 194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.\nzastavila konanie o žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2014 vo veci náhrady za sťaženie spoločenského\nuplatnenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobca so žiadosťou predložil písomnú žiadosť zo\ndňa 03.04.2014, v ktorej poukázal na už vydané a právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky\nRožňava, o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia: rozhodnutie č. 300-430/2005-2\nzo dňa 17.05.2005 a rozhodnutie č. 300-431/2005-2 zo dňa 17.05.2005. Obe rozhodnutia nadobudli\n\nprávoplatnosť 31.05.2005. Správny orgán v konaní o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského\nuplatnenia žalobcu vyzval výzvou zo dňa 22.04.2014 o predloženie dôkazov nevyhnutných na posúdenie\nnároku na dávku, nároku na jej výplatu a určenie jej sumy, a to nového lekárskeho posudku o sťažení\nspoločenského uplatnenia vydaného v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Na lekársky posudok zo dňa\n10.03.2005, na ktorý prihliadala Sociálna poisťovňa už v právoplatne skončenom konaní, nebude\nv prebiehajúcom konaní prihliadať. Žalobca nový lekársky posudok nepredložil, preto konanie bolo\nzastavené. Na základe odvolania žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. augusta 2014,\nč. 44478-2/2014-BA, podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava, zo dňa 06.06.2014.\nč. 15089-7/2014-RV. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná konštatovala, že po preskúmaní napadnutého\nrozhodnutia a priloženej dokumentácie v celom rozsahu zistila, že postup správneho orgánu\nprvého stupňa bola správny. Ďalej konštatovala, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za\nsťaženie spoločenského uplatnenia podaním žiadosti doručenej pobočke Sociálnej poisťovne, Rožňava\n25.04.2005, ku ktorej pripojil posudok o odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách\nz povolania, profesionálnej otravy a iného poškodenia zdravia pri práci zo dňa 10.03.2005, vystavený\nlekárom Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura Košice a potvrdený\nprednostom tejto kliniky. V posudku bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 350\nbodov. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, rozhodnutím zo 17.05.2005, č. 300-430/2005-2, priznala\nžalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\nv sume 21.000,- Sk (350 bodov x 60,- Sk). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n31.05.2005. Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, na základe zápisnice zo zasadnutia komisie pre\nodškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania zo dňa 19.04.2005, spísanej zamestnávateľom\nžalobcu, ktorý navrhol a schválil zvýšenie sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov za sťaženie\nspoločenského uplatnenia o 80 %, vydala dňa 17.05.2005 rozhodnutie č. 300-431/2005-2, ktorým\nžalobcovi priznala nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 16.800,- Sk.\nRozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.05.2005.\nKrajský súd poukazom na právnu úpravu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorú citoval, konštatoval,\nže z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca\nsi v roku 2005 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku\nz 10.03.2005, ktorý vyhotovil lekár KPLaKT, a z ktorej vyplýva, že žalobca mal zistenú chorobu z\npovolania dňa 20.07.2004, a to chorobu z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín\nspôsobené vibráciou. Toto sťaženie spoločenského uplatnenia kolektív lekárov KPLaKT v Košiciach\nhodnotili podľa položky č. 90 tabuľky č. IV, prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. počtom bodov 350. Posudok\nobsahuje poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie. V spise sa nachádza tiež hlásenie choroby\nz povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, z ktorého vyplýva dátum prvého zistenia choroby\n20.07.2004, dátum priznania 10.03.2005. Na základe týchto listín, ako aj oznámenia zamestnávateľa\nžalobcu o vzniku poistnej udalosti, žalovaná rozhodnutiami zo 17.05.2005, č. 300-410/2005-2 a č.\n300-431/2005-2 priznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume\n21.000,- Sk a 16.800,- Sk (zvýšenie o 80 %). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca\nnepodal odvolanie ani proti posudku, ani proti rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava,\nktoré nadobudli právoplatnosť 31.05.2005.\nKrajský súd ďalej uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, pri rozhodovaní o nároku žalobcu\no náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodovala v roku 2005 podľa platných a účinných\nprávnych predpisov zákona č. 461/2003 Z.z., ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a vyhlášky\nč. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Pretože choroba z povolania bola u žalobcu zistená\n20.07.2004, postupovala v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a výšku náhrady\nstanovila podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa názoru krajského súdu v\nčase rozhodovania o nároku žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, postupovala v súlade s\nplatnými a účinnými právnymi predpismi, keďže podľa citovaného prechodného ustanovenia zákona č.\n437/2004 Z.z. rozhodujúci bol dátum zistenia choroby z povolania. Neskoršou judikatúrou Najvyššieho\nsúdu SR bolo ustálené, že aj v týchto prípadoch, keď choroba z povolania bola zistená pred účinnosťou\nzákona č. 437/2004 Z.z., sa výška bodu posudzovala podľa novej právnej úpravy. Krajský súd uviedol,\nže z uvedeného vyplýva, že žalobcovi v roku 2005 nič nebránilo, aby sa proti rozhodnutiam Sociálnej\npoisťovne, pobočky Rožňava, eventuálne aj proti posudku KPLaKT odvolal, a ak by v odvolacom konaní\n\nneuspel, mal ešte právo podať v dvojmesačnej lehote žalobu na preskúmanie právoplatných rozhodnutí\nSociálnej poisťovne na príslušnom krajskom súde.\nPoukazom na to, že žalobca 08.04.2014 doručil Sociálnej poisťovne, pobočky Košice podanie, ktoré\nnazval Uplatnenie nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ku ktorému pripojil žiadosť o\npriznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a lekársku správu z 24.02.2005, krajský súd\nuviedol, že keďže žalobca k svojej žiadosti nepripojil žiadne nové dôkazy, Sociálna poisťovňa, pobočka\nRožňava, postupovala v súlade s ustanovením § 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého\nžiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená\nv odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu\nspôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Zároveň bol žalobca upozornený,\nže ak v stanovenej lehote nepredloží nový lekársky posudok, konanie bude podľa § 194 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení zastavené.\nKrajský súd poukazom na právnu úpravu § 186 ods. 4, § 194 ods. 3 a § 210 ods. 1 uvedeného\nzákona, ktorú citoval, konštatoval, že žalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v\nsúlade s nimi. Požiadavku žalobcu, aby správny orgán v konaní v roku 2014 zrušil svoje právoplatné\na vykonateľné rozhodnutia z roku 2005 ako nulitné, s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho\nzákonníka, považoval za neprípustnú, rovnako ani opätovné rozhodovanie vo veciach, v ktorých už bolo\nprávoplatne rozhodnuté, a to na základe tých istých podkladov, majúc za to, že tento postup by mal za\nnásledok revíziu rozhodnutí\nz roku 2005, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom SR, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR z 24.09.2014, č.k. 9Sžso/6/2013, ktorým rozhodoval v obdobnej skutkovej a\nprávnej veci.\nKrajský súd sa nezaoberal jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu, vzhľadom na to, že nie sú k\npovahe veci právne významné. Žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobcovi, ktorý nemal v\nkonaní úspech, krajský súd nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Navrhoval, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej\nzruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Náhradu trov konania si uplatnil za prvostupňové ako aj odvolacie\nsúdne konanie.\nV dôvodoch odvolania žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa. Uviedol že u žalovanej si\nnárokoval zmenu rozhodnutia vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 112 zákona č. 461 2003\nZ.z.), ktorý nárok, ako rozdiel na zmenu výšky sumy, skutkovo a právne riadne odôvodnil. Predovšetkým\npoukázal na § 112 zákona č. 461/2003 Z.z. a ustanovenie § 28 tohto zákona v spojení s osobitným\nzákonom, ktorým je Občiansky zákonník podľa štvrtej hlavy prvej časti v osobitných prípadoch (§§ 34\na 39 a nasl.)\ntiež na právnu vec C- 453/00 Kühne und Heinz, ktoré v súhrnne skutočných a právnych dôvodov\npripúšťajú zákonom prípustnú zmenu výšky sumy. Dôvodil, že skutočný dôvod vznesených námietok\nv správnom konaní, v žalobe, ako aj v tomto odvolaní je daný nezákonnosťou postupu žalovanej pri\npriznaní choroby z povolania, absolútnej neplatnosti vydaných rozhodnutí a uplatnení neprípustnej\nprávnej retroaktivity, keďže ide predovšetkým o vyriešenie otázky, ktorá má právnu povahu. Namietal,\nže zo strany žalovanej\nide o nesprávny a nezákonný postup založený na obchádzaní zákona. Tvrdil, že vo vzťahu k priznanej\nchorobe z povolania v odškodniteľnom stupni od 10.03.2005, preukázal dôvod na zmenu nároku na\ndávku, zmenu v nároku na výplatu dávky a zmenu sumy dávky\npodľa § 112 zákona č. 461/2003 Z.z.. Mal za to, že tvrdenie žalovanej uvedené v rozhodnutí zo dňa\n19.08.2014, že žalobca v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 20. júla 2004, je nesprávne a\nodporuje právnej úprave, považujúc toto rozhodnutie za nezákonné a aplikujúce neprípustnú právnu\nretroaktivitu, a teda nezlučiteľné s princípmi právneho štátu. Dôvodil, že princíp viazanosti vykonávateľov\nverejnej moci právom vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich\nobsah bol s nimi v súlade a boli účinné a vynútiteľné, poukazom na čl. 41 Charty základných práv\n\nEurópskej únie a základné zásady správneho konania - § 3 ods. 4 správneho poriadku a porušením\nzásady zákonnosti.\nPoukazom na teoretické právne ponímanie právnej skutočnosti o sociálnom zabezpečení a sociálnej\nudalosti, na skutkové zistenia veci sa týkajúcej, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR - rozhodnutia\nsp.zn. 7Sžso 50/2011 z 27.06.2016, 6Sžo 42/2008 zo dňa 01.04.2009, 6Sžp 6/2012 z 27.02.2013, 1Cdo\n16/2005, rozhodnutie Ústavného súdu ČR\nII. ÚS 366/97 (Sb.n.u.US Svazek č. 9 Nález č. 120), judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnutie sp.zn. II. ÚS 48/97, I. ÚS 59/00, nálezy sp.zn. PL ÚS 36/95,\nPL ÚS 37/99, PL ÚS 29/05, ako aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora - vec Delcourt, A-11 (1970),\nLe Compete ai., A-43, 1981, Le Compete, A-58, ods. 29, 1983, namietal,\nže konaním žalovanej došlo aj k porušeniu čl. 6 Dohovoru. Vytýkal žalovanej, že svojim nesprávnym\npostupom citeľne zasiahla aj do majetkových práv žalobcu a to do jeho práva na pokojné užívanie\nmajetku z dôvodu, že vzhľadom na to, že na jeho finančný a sociálny status, jeho vek a zdravotný stav\npo vzniku nároku na úrazovú dávku a vzniku nároku na jej výplatu, tento nárok mu nebol vyplatený,\nčo považoval v rozpore s čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru, v ktorej súvislosti\npoukázal tiež na judikatúru Európskeho súdneho dvora (Vec Karakalios c. Grécko, Timbal c. Moldavsko,\nAlmeida Carret, Mascanenhas Falca c. Portugalsko, Akkus c. Turecko).\nŽalobca vytýkal súdu prvého stupňa, že nadviazal na nesprávne závery žalovanej a prisvedčil všetkým\njej tvrdeniam. Tvrdil, že keďže v posudzovanej veci je jednoznačné,\nže o chorobe z povolania rozhoduje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti určený lekár, potom už iba\nsamotná Lekárska správa zo dňa 24.02.2005 je dôkazom o záverečnom hodnotení a rozhodnutí zmeniť\npôvodné všeobecné ochorenie na ochorenie profesionálne, ku ktorému boli dňa 10.03.2005 vystavené\naj príslušné akty - hlásenie o chorobe z povolania ako aj lekársky posudok na sťaženie spoločenského\nuplatnenia. Vyslovil názor, že nemôže obstáť ani ďalšie tvrdenie súdu prvého stupňa, keď poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR 9Sžso 6/2013 z 24.09.2014, ktorý aj keď je právoplatný, neznamená, že\nje správny. Nesúhlasil s tvrdením žalovanej ako i právnym záverom súdu prvého stupňa, že žalobca k\nsvojej žiadosti nepripojil žiadne nové dôkazy, keď bolo povinnosťou súdu prvého stupňa si ozrejmiť, že\nžalobca si neuplatnil nový nárok na úrazovú dávku, ale domáhal sa zákonom prípustnej zmeny sumy\npodľa § 112 a § 28 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj §§ 39 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nNamietal, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne rozhodnutie, pretože pre posúdenie veci\nmal pre posúdenie nároku žalobcu predložený dostatok tvrdených argumentov, dôkazov o porušení\nprávnych predpisov a o tom, že celkové postupy žalovanej boli nezákonné, obchádzajúce zákon, a preto\naj vydané rozhodnutia sú absolútne neplatné, keď v posudzovanej veci bola uplatnená aj neprípustná\nprávna retroaktivita. Dôvodil,\nže v nadväznosti na nesprávne a nezákonné postupy žalovanej súd prvého stupňa zaťažil svoje\nrozhodnutie tiež z dôvodu, že popri tvrdených argumentoch zo strany žalobcu odmietol argumenty\no potrebe odstránenia rozporu ustanovením znalca z odvetvia choroby z povolania, poukazom na\nto, že takýto znalecký posudok je vzhľadom k hospodárnosti konania vhodné nahradiť aj písomným\ndotazom na Celoslovenskú komisiu na posudzovanie chorôb z povolania pri Ministerstve zdravotníctva\nSlovenskej republiky zriadenej týmto ministerstvom podľa § 31d ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. o\nochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona\nčíslo 204/2014 Z.z.. Mal za to, že iba vyhodnotením znaleckého posudku by sa odstránil doterajší rozpor\nmedzi tvrdeniami žalobcu a postupom žalovanej. Ďalej namietal, že na nesprávne postupy žalovanej\nnadviazal súd prvého stupňa aj v tom, že neprihliadol k argumentom, ktoré vyplývajú z veci C 181/03 PAlbert Nardone proti komisii Európskych spoločenstiev s predmetom posúdenia choroba z povolania,\nktorý záver potvrdzuje aj stanovisko Asociácie FN SR. Za najzávažnejšie pochybenie súdu prvého\nstupňa žalobca považoval popri odmietnutiu posudzovať absolútnu neplatnosť a neprípustnú pravú\nretroaktivitu aj celkový obsah podľa právnych záverov rozsudku vo veci C - 453/00 Kühne und Heinz z\ndôvodu zásahov žalovanej do právnej istoty ako všeobecnej zásady úniového práva.\nZáverom žalobca uviedol, že zásadu spravodlivého procesu a spravodlivého prejednania veci považuje\nza zásadnú otázku, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru Európskeho súdu C 181/03 Albert\nNardone proti komisii Európskych spoločenstiev. Tiež dal do pozornosti rozhodnutie Európskeho súdu\nvo veci Le Compte a iní, A- 43 (1981) a Le Compte, A-58 ods. 29 (1983).\n\nŽalobca záverom tiež navrhoval, aby konanie vo veci bolo podľa § 109 ods. 1\npísm. c/ O.s.p. prerušené s tým, že Súdnemu dvoru európskeho spoločenstva sa na základe článku\n234 Zmluvy predloží predbežná otázka prípustnosti aplikácie §§ 28, 112 39 a nasl. odškodnenia\nSSU, zrušenia absolútne neplatných rozhodnutí vydaných žalovanou, tiež vydaných s pripustenou\nneprípustnou právnou retroaktivitou všetko v kontexte veci C 453/00 Kühne und Heinz, z dôvodov\nnesprávne uplatňovaných kompetencií žalovanou ako verejnoprávnou inštitúciou, ktorú štát poveril\nvýkonom sociálneho zabezpečenia v oblasti, ktorá v rámci európskej integrácie popri prevažujúcej\nhospodárskej oblasti zahŕňa aj koordináciu sociálnych dimenzií.\n3.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhovala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako\nvecne správny potvrdiť. S odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcom v jeho odvolaní nesúhlasila.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaná poukazom na skutkové zistenia danej veci a citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 184 ods. 5, § 186 ods. 4, § 194 ods. 3 a § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., vo vzťahu\nk odvolacím námietkam žalobcu uviedla, že lekársky posudok zo dňa 10. marca 2005 bol predložený\nv konaniach, ktoré boli ukončené právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami č. 300-430/2005-2 a\nč. 300-431/2005 - 2. Žalobca nevyužil zákonom danú možnosť na podanie žaloby na preskúmanie\nprávoplatného rozhodnutia v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.. Tvrdila, že sociálna poisťovňa\npri vydaní toho času právoplatných rozhodnutí zo dňa 17. mája 2005 vychádzala z právnych predpisov\nvzťahujúcich sa na vec v čase posúdenia žiadosti poškodeného v roku 2005. Poukazom na právnu\núpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., ktorú citovala, žalovaná ďalej uviedla, že\nz hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania vystavenom v mesiaci marec\n2005 Fakultnou nemocnicou L. Pasteura Rastislavova 43 Košice - KPL a KT jednoznačne vyplýva,\nže žalobcovi bola choroba z povolania prvýkrát zistená (§ 11 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z.) dňa 20.\njúla 2004, teda pred účinnosťou zákona č. 437/2004 Z.z. (01.08.2004). Ďalej uviedla, že v lekárskom\nposudku zo dňa 10. marca 2005 je v poučení uvedené: „V zmysle § 77 ods. 2 zákona č. 303/1998\nZ.z. o zdravotnej starostlivosti, môže fyzická osoba do 15 dní odo dňa, kedy jej bol posudok, resp.\nrozhodnutie doručené, podať odvolanie, o odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia, pričom\njeho rozhodnutie je konečné“. Poškodený nevyužil možnosť podania odvolania ani proti lekárskemu\nposudku zo dňa 10. marca 2005. Konštatovala, že sociálna poisťovňa nepovažuje za potrebné nariadiť\nznalecké dokazovanie, nakoľko pri rozhodovaní o nároku žalobcu sa riadila platnou úpravou § 11 ods.\n1 zákona č. 337/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v\nplatnom znení, poukazom na to, že toto prechodné ustanovenie je v zákone č. 437/2004 Z.z. vymedzené\njednoznačne, neumožňujúc dvojaký spôsob výkladu.\nŽalovaná považovala označenie právoplatných rozhodnutí zo dňa 17. mája 2005, zo strany právnej\nzástupkyne žalobcu ako nezákonných a ničotných, za svojvoľné, ničím nepodložené a s platným právom\nabsolútne nesúladné. Poukázala tiež na to, že žalobca sa s právoplatnými rozhodnutiami zo dňa\n17. mája 2005 stotožnil, nakoľko v roku 2005 nevyužil tak podanie odvolania ako aj podanie žaloby\nna preskúmanie a výplatu dávky prijal. Konštatovala, že akékoľvek spochybňovanie právoplatných\nrozhodnutí zo dňa 17. mája 2005 ako individuálnych právnych aktov znamená spochybňovanie prejavu\nvnútornej štátnej suverenity, a preto poukazovanie právnej zástupkyne na § 39 Občianskeho zákonníka\npovažovala za neopodstatnené.\n4.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.),\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2\nS.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.)\na dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. augusta 2014, č.\n44478-2/2014-BA, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým rozhodnutím\nbolo s konečnou platnosťou zastavené konanie o žiadosti žalobcu z 08.04.2014 vo veci náhrady za\nsťaženie spoločenského uplatnenia.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania im predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z\ntakto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovanej. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku,\na preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a konania mu predchádzajúceho v rozsahu\nodvolacích námietok odvolací súd mal preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v zmysle procesných\npravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\ncitovaných vyššie.\nŽalobca v žalobe ako aj v odvolaní proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu predovšetkým namietal,\nže žalovaná ako aj prvostupňový súd dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a ich rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že prvostupňový súd\n\nako aj žalovaná v danej veci postupovali a rozhodli v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v zákone\nč. 461/2003 Z.z. a s judikatúrou Európskeho súdu a súčasne, že sa náležite nevysporiadali s jeho\nnámietkami a argumentáciou.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd zamera svoju pozornosť najmä na to, či krajský súd venoval\nnáležitú pozornosť prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vydaných sociálnou poisťovňou v\noboch stupňoch vo vzťahu k namietanej právnej úprave ustanovenej v zákone č. 461/2003 Z.z. a či vo\nvzťahu k žalobcovi bolo správne konanie zastavené v súlade so zákonom.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec\nmusí konať tak, ako určuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999,\nNález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.\nÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382,\nI. S 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR\nč. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy\ns uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti,\ntrvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy\nvlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti,\nresp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nZ citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovohodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný\nvýklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty\nrealizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.\n2 ods 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v\nmedzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nZákon o sociálnom poistení vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne\nvzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho\npoistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.\n(§ 1 ods. 1)\n\nPodľa § 184 ods. 1, 3, 5, 7 zákona o sociálnom dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje\ninak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu\ndávky.\n\nDávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína na základe\npísomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej\npoisťovne.\nŽiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená\nv odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu\nspôsobom určeným sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.\nSociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že fyzická osoba\nuvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, alebo ak žiadosť nie\nje doložená potrebnými dokladmi.\nPodľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne konanie\npreruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil\nnedostatky podania.\nPodľa § 172 ods. 1 veta prvá, ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení na konanie vo veciach\nsociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\nKonanie vo veciach podľa odseku 1 je konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (dávkové\nkonanie)\nPodľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého\ndávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa\nvyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo\nnároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca\nv nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého\npatrí.\nPodľa § 195 ods. 1, 2, 3 organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak,\naby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.\nPodkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložkesSociálnej poisťovne\nz jej činnosti.\nOrganizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky\nrozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.\nPodľa § 196 ods. 1, 6, 7 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti sociálnej poisťovne.\nÚčastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka sociálnej\npoisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka sociálnej poisťovne je povinná\nvykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie\nskutočného stavu veci.\nOrganizačná zložka sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne\na všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.\n\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový\nsprávny orgán veci nevenovali náležitú pozornosť, v konaní nepostupovali v súčinnosti so žalobcom,\npre svoje rozhodnutie si nezadovážili dostatok skutkových podkladov, keď konanie o žiadosti žalobcu\nzastavili bez zistenia skutočného stavu a svoje rozhodnutia náležite neodôvodnili, keď s námietkami\na argumentáciou žalobcu sa riadne nevysporiadali, majúce za následok nezákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov oboch stupňov, a preto neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby\nprvostupňovým súdnym rozhodnutím.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovanej, vyplýva, že žalobca ako žiadateľ svojou žiadosťou z 08.04.2014\nžiadal o zaplatenie 2.422,50 eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku\npriznanej choroby z povolania z 10.03.2005, žiadajúc o opätovne posúdenie pôvodných rozhodnutí z\n17.05.2005, č. 300-430/2005-2\na 300-431/2005-2 a ako nezákonné ich zrušiť. Žalobca už v pôvodnej žiadosti poukazoval na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Na základe výzvy Sociálnej\npoisťovne, pobočka Rožňava, žalobca vzniesol návrh na vykonanie dokazovania nariadiť znalecké\ndokazovanie a rozšíril uplatnený nárok na výplatu dávky minimálne do 3 677,30 eur.\nDoručenie neformálneho podania, ktorým sa žalobca ako žiadateľ domáhal priznania (doplatenia) dávky\nsociálneho poistenia alebo jej zmeny, bol okamihom doručenia žiadosti o dávku.\nPrvostupňový správny orgán príslušný na konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ štrnásteho bodu a § 210\nods. 1 zákona o sociálnom poistení zastavil konanie vo veci žiadosti žalobcu z 08.04.2014 o náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou z povolania mu zistenou dňa 20.04.2004,\nz dôvodu, že vo veci žiadanej náhrady bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodnutiami z\n17.05.2005, č. 300-430/2005-2\na 300-431/2005-2, voči ktorým žalobca nepodal opravný prostriedok. Na základe odvolania žalobcu,\nktorým namietal porušenie právnej úpravy ustanovenej v § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení,\npoukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a opätovne na judikatúru Súdneho\ndvora, žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Z odôvodnia\nrozhodnutia žalovanej vyplýva, že sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového ako aj odvolacieho správneho\norgánu nie je zrejmé, ako sa vyporiadali s námietkami a argumentáciou žalobcu ako žiadateľa.\nŽalovaná ako aj správny orgán prvého stupňa si neujasnili predmet konania, keď nevychádzali z\nobsahu žiadosti žalobcu zo dňa 08.04.2014 a nesprávne zamerali svoju pozornosť len na skutočnosť,\nže vo veci nároku žalobcu ako žiadateľa o dávku za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti\ns chorobou z povolania bolo právoplatne a vykonateľne rozhodnuté rozhodnutiami z 17.05.2005,\nč. 300-430/2005-2 a 300-431/2005-2, voči ktorým žalobca nepodal opravný prostriedok. Z obsahu\nžiadosti pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca ako žiadateľ uvedenou žiadosťou sa domáhal priznania\nvyčíslenej istiny titulom doplatku na dávke za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s chorobou\nz povolania v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 112 zákona o sociálnom poistení.\nZ logického výkladu právnej normy ustanovenej v § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že\nv uvedenej právnej úprave zákonodarca prejavil svoju vôľu priznať dávku alebo jej zvýšenie odo dňa,\nod ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala\nalebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku\nalebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí,\nb) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu,\nnež od ktorého patrí. V uvedenej právnej úprave zákonodarca priznáva sociálnej poisťovni oprávnenie\nrevidovať svoju rozhodovaciu činnosť v dávkových veciach.\nZ uvedených dôvodov bolo povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov sa neformálnou žiadosťou\nžalobcu zaoberať v merite veci, postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v §§ 195 a nasl.\nzákona o sociálnom poistení, t.j. presne a úplne zistiť skutočný stav veci, a na ten účel obstarať potrebné\npodklady na rozhodnutie, a následne vo veci samej vydať rozhodnutie a v odôvodní sa vyporiadať sa\nso zásadným námietkami a argumentáciou žiadateľa.\n\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania mu predchádzajúceho mal preto\nodvolací súd v danej veci preukázané, že súd prvého stupňa v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovanej nepostupoval v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.), náležite nepreskúmal zákonnosť\nrozhodnutia žalovanej a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov. Odvolací súd\nvychádzajúc z dôvodov vyššie uvedených na rozdiel s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru,\nže žalobné námietky žalobcu boli spôsobilé zvrátiť posúdenie zisteného skutkového a právneho stavu\nveci, podmieňujúce zrušenie rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím\na vrátenie veci na ďalšie konanie. Pokiaľ teda súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil rozhodnutia\nsociálnej poisťovni oboch stupňov ako zákonné, odvolací súd odvolacie námietky žalobcu proti rozsudku\nkrajského súdu vyhodnotil ako dôvodné, majúce za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.\nV danej súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na to, že súd prvého stupňa v danom prípade\nnesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti aj vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 9Sžso/6/2013, na ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, keďže najvyšší súd v konaní\nvedenom pod sp.zn. 9Sžso/6/2013 preskúmaval na základe žaloby žalobcu zákonnosť rozhodnutia\nžalovanej č.22619-4/2012-BA zo dňa 21.05.2012, ktorou zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, č. 9281-4/2012-PO z 21.03.2012,\nktorým táto podľa § 99 zákona č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nrozhodla, že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z uvedeného\nvyplýva, že najvyšší súd v označenom konaní vychádzal z rozdielneho skutkového aj právneho základu.\nOdvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3\nveta prvá O.s.p. v spojení s § 492 ods. 2 S.s.p. zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej\nv spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nZáverom však odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy (v danom prípade sociálnej poisťovne) nie je možné ani prípustné posudzovať a zrušiť\npodľa § 28 zákona č. 461/2003 Z.z. ani podľa §§ 39 a nasl. OZ. Rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy ako výsledok jeho rozhodovacej činnosti na základe zákonného oprávnenia (právomoci) je\nindividuálnym správnym aktom a teda nejde o právny úkon správneho orgánu, z ktorých dôvodov\nnie je možné posudzovať platnosť, resp. neplatnosť rozhodnutia správneho orgánu podľa právnej\núpravy ustanovujúcej platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov. Taktiež dáva do pozornosti žalobcu,\nže rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné zrušiť alebo zmeniť len na základe riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov, resp. na základe žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1,\ns § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p.. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, keďže bol v konaní\núspešný. Odvolací súd žalobcovi priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby - v roku\n2014 - prevzatie a príprava, podanie žaloby po 61,87 eur za úkon a paušál po 8,04 eur za úkon; v roku\n2016 - vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej - právny rozbor v podaní z 14.03.2016, účasť na pojednávaní\nkrajského súdu, podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu po 66,- eur za úkon a režijný paušál\npo 8,58 eur za úkon v zmysle § 11 ods. 4, v spojení s § 13a ods. 2, písm. a/, c/, d/ a s § 16 ods. 1 vyhlášky\nč. 655/2004 Z.z. v platnom znení - (61,87 x 2 + 8,04 x 2 + 66 x 3 + 8,58 x 3)- v celosti 363,56 eur.\nOdvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania v zmysle vyčíslenia trov právneho zastúpenia\njeho právnou zástupkyňou, pretože v zmysle § 11 ods. 4, vyhl. č. 655/2004 Z.z. zákonodarca priznáva v\ndávkových veciach sociálneho poistenia odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny\nvýpočtového základu (podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach\npodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach\nsociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon\nprávnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.)\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/126/2014", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}