{"guid": "d3def02d-9b9e-42d8-a19b-b524fe8d95c1:4f8a0176-c26b-4ec7-909c-06619e956bd6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1", "spisova_znacka": "10So/20/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/20/2016 z 19. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. apríla 2017, sp. zn. 10So/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1", "identifikacne_cislo": "6014200891", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-04-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov", "Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-3", "nazov": "§ 112 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "nazov": "§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-6", "nazov": "§ 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4f8a0176-c26b-4ec7-909c-06619e956bd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/20/2016\n6014200891\n19. 04. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:6014200891.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľky C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústredie, so\nsídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX\nXXX XXXX X zo dňa 28. mája 2014 v znení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2015,\no odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/186/2014-111 zo\ndňa 10. decembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sd/186/2014-111\nzo dňa 10. decembra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.05.2014\nv znení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. júna 2015 ako správne potvrdil.\nPreskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľke bol prvýkrát priznaný starobný dôchodok od\n01.03.2003 rozhodnutím odporkyne z 03.04.2004 a to výške 3.213,- Sk mesačne, keď bol určený ako 79\n% jej obmedzeného priemerného mesačného zárobku zisteného z rokov 2002 až 1998 vo výške 4.067,Sk. Celková započítaná doba zamestnania bola 38 rokov, pre výšku dôchodku bolo rozhodných 36 rokov,\n14 rokov v III. pracovnej kategórii a 22 rokov v II. pracovnej kategórii. Následne jej bol rozhodnutím\nodporkyne zo 16.07.2003 od 08.08.2003 starobný dôchodok odňatý s poukazom na zákonné ust.\n21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), pretože od 01.07.2003 sa pre účely zistenia\nobdobia dôchodkového poistenia policajtovi neprihliadalo na dobu profesionálnej služby, za ktorú mu\nbola priznaná výsluhová dávka. Ďalším rozhodnutím odporkyne zo 14.06.2004 bola zamietnutá novo\npodaná žiadosť navrhovateľky o priznanie starobného dôchodku od 01.01.2004, pretože navrhovateľka\nnezískala potrebných 25 rokov doby zamestnania pre možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok s\ntým, že jej nebolo započítané obdobie výkonu služby v ZNB, len obdobie jej civilného zamestnania v\nrozsahu 22 rokov a 73 dní. Nadväzujúci potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24.05.2005\nbol zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5So/115/2005 z 13.06.2006\ntak, že rozhodnutie odporkyne zo 14.06.2004 bolo zrušené. V dôsledku uvedeného vydala odporkyňa\n21.01.2008 ďalšie rozhodnutie, ktorým navrhovateľke od 01.01.2004 podľa § 21 zákona č. 100/1988\nZb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) priznala starobný dôchodok vo výške 9.218,Sk mesačne s tým, že pre účely určenia jeho výšky bolo započítané celé obdobie jej dôchodkového\n\npoistenia, t.j. doba jej služby v ZNB aj výkon civilného zamestnania. Takto priznaný starobný dôchodok po\njednotlivých každoročných valorizačných zvýšeniach navrhovateľka poberala, pokiaľ nebolo rozhodnuté\no jeho znížení vyššie označeným preskúmavaným rozhodnutím.\nPodaním z 10.07.2013 požiadala navrhovateľka odporkyňu o zmenu priznania starobného dôchodku 3\nroky spätne s tým, že išlo o žiadosť o zmenu starobného dôchodku poberateľa výsluhového príspevku,\nvýsluhového dôchodku. V ZNB navrhovateľka vykonávala službu od 01.10.1966 do 31.03.1989, v II.\nkategórii funkcií. Od 01.04.1989 jej bol priznaný príspevok za službu podľa § 111 a § 112 zákona č.\n100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov ZNB. Po ukončení služby navrhovateľka pracovala\nv civilnom zamestnaní a od 12.04.1989 až do vzniku nároku na starobný dôchodok odpracovala\nešte 22 rokov a 73 dní. Obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky bolo potvrdené evidenčnými\nlistami dôchodkového zabezpečenia, ktoré vypracovali jej jednotliví zamestnávatelia s uvedením\nkonkrétneho počtu dní výkonu zamestnania a prípadných náhradných dôb. Obsahovali aj zárobky, ktoré\nnavrhovateľka v tom - ktorom roku dosiahla. Tieto údaje boli v celosti a správne prenesené do osobného\nlistu dôchodkového poistenia, ktorý bol prílohou napadnutého rozhodnutia o znížení sumy jej starobného\ndôchodku.\nVýkladom zákonných ustanovení, týkajúcich sa nezapočítania profesionálnej služby u príslušníkov\nozbrojených zborov pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre možnosť vzniku nároku na\nstarobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky\nsa zaoberal v spojení s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvo svojej rozhodovacej činnosti. Výsledkom bolo zverejnenie jeho rozhodnutia pod č. 55 v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, v ktorom bola riešená rovnaká\nprávna problematika ako v prejednávanej veci. Z označeného judikovaného rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyplynulo, že „ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho\nzabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa\nvšeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z\nosobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške\nstarobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a tiež, že „pri určení výšky\nstarobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na\núčely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného\ndôchodku krátiť najviac o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“, z čoho\nvyplýva jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do\ndoby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až\npo takom stanovení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej\ndávky, ktorá je považovaná za výsluhový dôchodok. Právo na primerané hmotné zabezpečenie totiž\nneznamená len to, že pre účely priznania starobného dôchodku musí byť každému poistencovi\nzohľadnené celé získané obdobie jeho dôchodkového poistenia ale aj to, že za totožné obdobie\ndôchodkového poistenia nemôže dostávať 2 dávky rovnakého druhu, (t. j. pokrývajúce rovnakú sociálnu\nudalosť - dovŕšenie dôchodkového veku), pretože ktorékoľvek z týchto prístupov by bol v rozpore s\nÚstavou Slovenskej republiky, článkom 39 ods. 1 i článkom 12, podľa ktorého sú ľudia slobodní a rovní\nv dôstojnosti i v právach.\nKrajský súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou\nzohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti, pretože tieto sú podľa článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky analogicky s §\n250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta v konkrétnej rozhodovacej veci, v ktorej bol daný právny\nnázor vyslovený ale aj pre správny orgán a pre konajúci preskúmavací súd. Pokiaľ by tak nepostupoval,\nvyvolal by svojím postupom vadu, ktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože\nby bola porušená zásada legitímneho očakávania účastníkov vo vzťahu k judikovanému právnemu\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom totožnej právnej problematiky.\nPríspevok za službu, ktorý bol navrhovateľke priznaný podľa § 111 a 112 zákona č. 100/1970 Zb. o\nslužobnom pomere príslušníkov ZNB sa mal podľa § 110 ods. 4 cit. zákona vyplácať len do dosiahnutia\nfyzického veku 60 rokov. Vývojom právnej úpravy, naposledy prijatím zákona č. 328/2002 Z.z. o\nsociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti 01.07.2002 bolo v § 124 ods. 4\nupravené, že príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 110-114 zákona č. 100/1970 Zb. o\n\nslužobnom pomere príslušníkov ZNB od 01.01.1971 do 09.03.1992 a tento nárok trvá ku dňu účinnosti\ntohto zákona (t. j. k 01.07.2002) považujú sa za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške,\nv akej patrili ku dňu jeho účinnosti a zvyšujú sa od tohto dňa o 2 % jeho výšky za každý skončený\nrok trvania služobného pomeru. Z uvedeného vyplýva, že novou právnou úpravou bolo zmenené\nobmedzenie výplaty príspevku za službu dovŕšením fyzického veku 60 rokov, tento sa navrhovateľke\nnaďalej vypláca (považujúc ho za výsluhový dôchodok) a za každý rok trvania služobného pomeru sa\nzvýšil, čo bolo preukázané aj rozhodnutiami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 20.08.2002 o\npovažovaní príspevku za službu vo výške 3.371,- Sk k 01.07.2002 za výsluhový dôchodok a o jeho\nzvýšení na sumu 4.855,- Sk s tým, že bol zvýšený o 44 % zo sumy 3.371,- Sk za 22 rokov trvania jej\nslužobného pomeru.\nOdporkyňa vydala 21.01.2008 rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke od\n01.01.2004, v ktorom správne zohľadnila celé obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré získala ku\ndňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. aj obdobie výkonu jej služby v ZNB. Nesprávne však\nurčila výšku starobného dôchodku, keď nezohľadnila skutočnosť, že za časť obdobia dôchodkového\npoistenia, ktoré bolo pre účely priznania starobného dôchodku započítané (t. j. 22 rokov výkonu služby\nII. kategórie funkcií) jej bola priznaná výsluhová dávka, ktorá je jej vyplácaná aj po vzniku nároku na\nstarobný dôchodok a plní čiastočne funkciu starobného dôchodku vo vzťahu k výkonu služby príslušníčky\nZNB, pretože takýmto postupom bolo totožné obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľky (22 rokov\nvýkonu jej služby v ZNB) zhodnotené vo výške jej hmotného zabezpečenia v starobe, po dovŕšení\ndôchodkového veku 2x a to jednak v jej starobnom dôchodku zo všeobecného systému sociálneho\nzabezpečenia a tiež vo výške jej výsluhového dôchodku (predtým príspevok za službu) z osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, opravný prostriedok nebol\npodaný.\nPo zistení vyššie uvedeného postupovala odporkyňa napadnutým rozhodnutím v znení jeho zmeny\npodľa názoru krajského súdu správne, keď sumu starobného dôchodku navrhovateľky znížila a to\nodo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré jej bol vyšší starobný dôchodok už\nvyplatený. Jej postup bol v súlade s ust. § 112 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Správne, v súlade s\nvyššie označeným judikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola určená suma\nzníženého starobného dôchodku tak, ako to bolo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne,\nkonkrétne a správne uvedené. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého\nrozhodnutia, pretože suma zníženého starobného dôchodku bola určená v súlade s aplikovanými\nprávnymi predpismi, Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnou zmluvou. Po zistení, že aj po\nvzniku nároku na starobný dôchodok a počas jeho poberania navrhovateľka získala ďalšie obdobie\ndôchodkového poistenia bolo odporkyňou uvedené správne zohľadnené v zmenovom rozhodnutí z\n24.06.2015 tak, že došlo k čiastočnému zvýšeniu sumy jej zníženého starobného dôchodku. Odporkyňa\ntiež správne konštatovala, že naviac vyplatené sumy na starobnom dôchodku nemá navrhovateľka\npovinnosť vrátiť, pretože ona svojím konaním nezavinila, že sa jej dôchodková dávka vyplácala vo vyššej\nsume, než jej patrila.\nNámietka navrhovateľky o nezákonnom, retroaktívnom znížení sumy jej starobného dôchodku nebola\npodľa názoru krajského súdu dôvodná, pretože k zníženiu sumy jej starobného dôchodku nedošlo\nspätne, ale len odo dňa nasledujúceho po dni, za ktoré už bola vyššia dôchodková dávka vyplatená.\nNeodôvodnené bolo aj tvrdenie navrhovateľky, že sa nedomáhala prehodnotenia sumy jej starobného\ndôchodku ale vrátenia daní, ktoré nebolo nijakým spôsobom preukázané a postrádalo aj určitú vnútornú\nlogiku, pretože Sociálna poisťovňa nie je subjektom spravujúcim dane. Uvedené však bolo nepodstatné\npre posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože k zníženiu sumy starobného\ndôchodku navrhovateľky mohla odporkyňa pristúpiť aj z vlastnej iniciatívy, ex offo, po zistení, že sa\nnavrhovateľke vypláca dávka vo vyššej sume, než jej patrí, v súlade s ust. § 184 ods. 1, 3, 4, § 112 ods.\n3 zákona č. 461/2003 Z.z.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. tak,\nže neúspešnej navrhovateľke trovy konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom popísala skutkový stav a žiadala\nprehodnotenie napadnutého rozhodnutia odporkyne.\n\nVo vyjadrení k odvolaniu odporkyňa uviedla, že dôvody navrhovateľky nepovažuje za opodstatnené, a\npreto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľky nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie dňa 10.12.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 19.04.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka\nalebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala\nv nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na\njej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka\na) priznala v nižšej sume, ako patrí,\nb) vypláca v nižšej sume, ako patrí,\nc) odoprela neprávom alebo\nd) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.\nPodľa § 112 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej\nsume, ako patrí.\nPodľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v\nnižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.\nPodľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa\nnasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.\nPodľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola\nzamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala dve deti.\nPodľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) (ďalej len\n„Dohovor“) ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore\na ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou\nrodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok\n\na v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú\ndávku.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie\nodporkyne ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal\naj napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľky uplatnenými v návrhu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených odporkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nvzhľadom na jednoznačnosť skutkového a právneho stavu v prerokúvanej veci, v podstate odkazuje na\nkonanie pred krajským súdom a odôvodnenie jeho napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením\n§ 219 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, pripadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nOdvolací súd v uvedenej právnej veci udáva, že predmetom preskúmania súdom je rozhodnutie\nodporkyne XXX XXX XXXX X zo dňa 28.05.2014 v znení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n24.06.2015, ktorým bol navrhovateľke podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 259 ods. 1, § 293k,\n112 ods. 4 a 6, § 82 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 04.07.2014 znížený starobný dôchodok\nna sumu 306,90 € mesačne. Od 1. januára 2015 ho valorizovala na 311,70 € mesačne.\nPo preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že krajský súd sa dôkladne vysporiadal s predchádzajúcimi\nrozhodnutiami odporkyne vo vzťahu k výpočtu starobného dôchodku navrhovateľky a dostatočne\nsa venoval správnosti výpočtu dôchodkovej dávky v napadnutom rozhodnutí. Čo sa týka správnosti\nvýpočtu dôchodkovej dávky navrhovateľky najvyšší súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého súdneho\nrozhodnutia v tejto časti je plne vyčerpávajúce a logicky odôvodnené. V tejto súvislosti poukazuje\nodvolací súd na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa\ntvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby najvyšší súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové\na právne závery súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd sa stotožnil s výpočtom priznanej dôchodkovej dávky navrhovateľke tak, ako to vyplýva z\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne v znení rozhodnutia rovnakého čísla zo dňa 24.06.2015 a rovnako\nodvolací súd považuje za zákonné aj zvýšenie starobného dôchodku navrhovateľky v zmysle § 82\nzákona č. 461/2003 Z.z. a príslušným opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky od 01.01.2015 na sumu 311,70 € mesačne.\nV zmysle uvedeného dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako krajský súd, že odporkyňa pri znížení\nstarobného dôchodku navrhovateľky postupovala správne v súlade s platnými právnymi predpismi o\nsociálnom zabezpečení a poistení, s čl. 33 ods. 2 Dohovoru a ustálenou praxou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (R 55/2011).\nOdvolací súd podobne ako krajský súd dospel k záveru, že odporkyňa správne konštatovala, keď naviac\nvyplatené sumy na starobnom dôchodku nemá navrhovateľka povinnosť vrátiť, pretože navrhovateľka\nsvojím konaním nezavinila, že sa jej dôchodková dávka (starobný dôchodok) vyplácala vo vyššej sume,\nnež jej patrila.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s dôvodmi odvolania odvolateľky\nsa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto dôvody uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nZ vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za zákonné, a preto\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, §\n246c ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľka v\nkonaní nemala úspech a odporkyňa nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "26Sd/186/2014", "guid": "decea6bd-266c-4121-81c3-13ab61915a69:218c0201-215b-43f7-b495-b8ee4b497668", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}