{"guid": "f66663b5-e903-41d3-bc3e-60391b243b68:d51a19c6-b168-4095-8984-b6fb8c7ef889", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1", "spisova_znacka": "3Sžo/170/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/170/2015 z 22. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 3Sžo/170/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1", "identifikacne_cislo": "6014200842", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2017-02-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-5", "nazov": "§ 35 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-91", "nazov": "§ 91 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-91", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-33", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d51a19c6-b168-4095-8984-b6fb8c7ef889", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/170/2015\n6014200842\n22. 02. 2017\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2017:6014200842.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Soni Langovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Mgr. X. V., PhD.,\nE., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, Tichá 45, Bratislava,\nproti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, 9. mája 1812/1, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PK zo dňa\n24. apríla 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n24S/82/2014-43 zo dňa 6. marca 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 24S/82/2014-43 zo dňa 6. marca 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 177,86 € do 30 dní\nod právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu REKEN & PARTNERS Law Firm, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Bratislava.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-6-008/2014-PL zo\ndňa 24.04.2014 v spojení s Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Personálnym rozkazom\nriaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. 535 zo dňa 12.12.2013 bol žalobca\ndňom 31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru\nkriminálnej polície OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR\na prevedený dňom 01.01.2014 na OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici. Personálnym rozkazom\nriaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 (prvostupňové\nrozhodnutie) bol ustanovený dňom 01.01.2014 do funkcie referent (ID 12651) Obvodného oddelenia\nPZ Brezno, odboru poriadkovej polície OZ PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu\nMinisterstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Brezno a podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č.\n73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru\nväzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom ku dňu vydania\nadministratívnych rozhodnutí (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bol zaradený do 1. platovej triedy.\nKrajský súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že rozhodnutie, ktorým sa policajt ustanovuje alebo vymenuje\ndo voľnej funkcie, musí obsahovať rozhodné skutočnosti, z ktorých musí byť zrejmé splnenie podmienok\nstanovených v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., čo samozrejme predpokladá, že pred vydaním\n\nrozhodnutia je príslušný orgán povinný zabezpečiť si podklady, z ktorých zistí riadne skutkový stav\na ktoré obsahujú skutočnosti podstatné pre posúdenie, či boli splnené podmienky stanovené v § 33\nods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Prvostupňový správny orgán neprihliadal pri ustanovení žalobcu do\nvoľnej funkcie k okolnostiam, ku ktorým podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. mal povinnosť\nprihliadať, pričom odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahovalo skutkové zistenia vo vzťahu\nk skúmaniu podmienok stanovených v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Rovnako ani žalovaný\nneprihliadal na kvalifikačné predpoklady žalobcu, dĺžku jeho odbornej praxe a závery jeho služobného\nhodnotenia. Žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadal k vykonanej „analýze služobnej činnosti žalobcu\nza obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2013“, ktorá však nie je služobným hodnotením podľa § 27 zákona\nč. 73/1998 Z.z. Pokiaľ žalovaný pri svojom rozhodovaní prihliadal na skutočnosti, ktoré nevyplývajú\nz uvedeného ustanovenia zákona, t.j. prihliadal na iné hodnotenie, než ustanovuje zákon (za takéto\nhodnotenie je možné považovať len služobné hodnotenie podľa § 27 a nasl. zákona č. 73/1998\nZ.z.), nepostupoval v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., a preto vec nesprávne právne\nposúdil. Základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov je služobné\nhodnotenie, s ktorým musí byť policajt oboznámený, pričom § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. ustanovuje\nobsahové a formálne náležitosti služobného hodnotenia, ako aj časové intervaly, v ktorých sa toto\nslužobné hodnotenie vyhotovuje. § 28 zákona č. 73/1998 Z.z. súčasne ustanovuje osobu oprávnenú\nvykonať služobné hodnotenie policajta, ako aj postup pri jeho vyhotovovaní, prerokovaní a oboznámení.\nVykonaná „analýza služobnej činnosti žalobcu“, z ktorej žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia\nvychádzal, resp., ku ktorej prihliadal, takýmto služobným hodnotením v zmysle § 27 zákona č. 73/1998\nZ.z. nie je. Prvostupňový súd v tejto súvislosti poukázal na „služobné hodnotenie“ žalobcu vykonané v\nsúlade s § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého bol žalobca hodnotený kladne.\nKrajský súd ďalej uviedol, že pre vydanie rozhodnutia bolo nevyhnutné, aby si oprávnený orgán, pokiaľ\nmal rozhodnúť o ustanovení žalobcu do voľnej funkcie, predovšetkým zaobstaral podklady, z ktorých\nby bolo možné zistiť, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu vydania predmetného rozhodnutia voľné\na súčasne podklady, z ktorých by bolo možné zistiť, či žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na tú\n- ktorú funkciu, ako aj podklady, z ktorých by bolo možné zistiť splnenie podmienok stanovených v\n§ 33 ods. 1 in fine zákona č. 73/1998 Z.z. (povinnosť prihliadať na dĺžku odbornej praxe žalobcu,\nzávery jeho služobného hodnotenia a zdravotný stav). Z obsahu napadnutého administratívneho\nrozhodnutia nevyplýva, že by správne orgány oboch stupňov takto postupovali, prvostupňový súd\nvyhodnotil námietku žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave za dôvodnú. Z dikcie zákona\nč. 73/1998 Z.z. síce nevyplýva povinnosť ustanoviť policajta do konkrétnej, resp. rovnocennej funkcie,\nakú vykonával do organizačných zmien, avšak vyplýva z neho povinnosť ustanoviť policajta do voľnej\nfunkcie za splnenia podmienok stanovených v predmetnom ustanovení, t.j. s prihliadnutím na jeho\nkvalifikačné predpoklady, na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a zdravotný stav.\nSúčasťou rozhodnutia musí byť aj úvaha, ktorou sa správny orgán riadil pri svojom postupe.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch opätovne\nnamietal nedostatok pasívnej legitimácie v súdnom konaní z dôvodu, že nemá byť účastníkom\ntohto konania, napriek tomu, že ho žalobca v žalobe označil ako žalovaného - Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici napriek tomu, že napadnuté rozhodnutie vydal riaditeľ Krajského\nriaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici. Nemožno stotožňovať riaditeľa Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.\nSlužobný pomer príslušníka Policajného zboru nemá znaky súkromno-právneho pomeru, ale vždy\nmal a má znaky verejno-právneho pomeru vzhľadom na jeho charakter a právnu povahu zvláštnosti\nštátu ako „zamestnávateľa“ policajta a súčasne nositeľa verejnej moci. Medzi policajtom a Policajným\nzborom, resp. štátom ide o právny pomer štátno-služobný, ktorý vzniká individuálnym mocenským\naktom služobného funkcionára. V štátno-služobnom pomere účastníci nemajú rovnaké postavenie,\nčo sa prejavuje v spôsobe vzniku, zmeny a skončenia tohto pomeru, úprave nárokov vyplývajúcich\nz tohto pomeru a úprave konania pred služobnými orgánmi. Príslušník Policajného zboru sa\nprostredníctvom svojho „zamestnávateľa“, t.j. štátu, priamo zúčastňuje na výkone verejnej moci\na preto má štát výsostné oprávnenie jednostrannými aktmi zakladať, meniť alebo rušiť vzťahy v\ntakomto služobnom pomere. Práva a povinnosti policajta v služobnom pomere sa zakladajú, menia a\nzanikajú rozhodnutím (rozkazom), ktorý vydáva príslušný služobný orgán s personálnou právomocou\n\n(nadriadený). Personálny rozkaz nadriadeného nie je právnym úkonom, ale individuálnym právnym\naktom. Personálny rozkaz je rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve, ktorému sa poskytuje\nochrana v správnom súdnictve podaním návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného\nnadriadeným. Teda ak ide o rozhodnutie nadriadeného potom aj žaloba musí smerovať voči tomuto\norgánu - nadriadenému a nie proti inštitúcii, ktorú tento nadriadený riadi. Napadnuté rozhodnutie v\nzáhlaví obsahuje riadne označenie toho orgánu, ktorý ho vydal a teda riaditeľa Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Banskej Bystrici. Aj v texte napadnutého rozhodnutia je zreteľne označené, že ide\no rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici ako orgánu, ktorý\nv zmysle ustanovení § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhoduje o odvolaní voči prvostupňovému\nrozhodnutiu. Súd mal z uvedeného dôvodu žalobu zamietnuť, pretože vecná legitimácia je ustanovením\nhmotnoprávnym a následkom nedostatku pasívnej legitimácie je zamietnutie žaloby.\nPodľa názoru žalovaného prvostupňový súd rozhodol nesprávne, keď si osvojil závery žalobcu,\npričom odôvodnenie rozsudku je v rozpore s preskúmavanými rozhodnutiami - personálnymi rozkazmi,\nktoré obsahujú podrobné odôvodnenie, pričom sa jednoznačne tieto rozhodnutia zaoberali všetkými\ndostupnými podkladmi pre zákonný postup podľa § 35 ods. 9 a § 33 zákona č. 73/1998 Z.z. Naopak,\nžalobca ujmu na svojich subjektívnych právach nijako nepreukázal, pretože k jeho ustanoveniu do\nfunkcie došlo, pričom neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by ho nebolo možné do funkcie ustanoviť,\npretože splnil všetky predpoklady pre ustanovenie do predmetnej funkcie. Právo na podanie žaloby\nv správnom súdnictve je podmienené ukrátením na subjektívnych právach žalobcu. V tomto prípade\nvšak ustanovením do funkcie, na ktorú spĺňal kvalifikačné predpoklady, k ujme žalobcu nedošlo. Pokiaľ\nide o dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného, tieto sú v podstate založené len na tom, že žalovaný\nnepostupoval podľa ustanovenia § 33 zákona č. 73/1998 Z.z., pretože neprihliadol a nezdôvodnil svoj\npostup pri ustanovovaní žalobcu do funkcie tak, aby bolo zrejmé, či prihliadol na služobné hodnotenie.\nTáto skutočnosť bola žalovanému vytýkaná konajúcim súdom, pretože neprihliadal k okolnostiam,\nna ktoré mal podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuť. Nie je však pravdou, žeby\nžalovaný rozhodol tak, ako rozhodol v dôsledku toho, že prihliadal na iné, ako zákonom predpokladané\nokolnosti. Rozhodnutie o ustanovení do funkcie bolo a je zákonné, preto v rámci odvolania nebol dôvod\ntoto rozhodnutie meniť. Ako konštatuje súd vo svojom rozsudku, nejestvuje povinnosť nadriadeného\nustanoviť policajta do konkrétnej, resp. rovnocennej funkcie, ako vykonával do organizačných zmien.\nPovinnosťou je ustanoviť policajta do funkcie, na ktorú spĺňal požadované kvalifikačné predpoklady.\nToto bolo v prípade žalobcu splnené. Potom žalobca v konaní nepreukázal, v čom mal byť poškodený\nna svojich subjektívnych právach, pretože rozhodnutia, vrátane rozhodnutia žalovaného, ho nijakým\nspôsobom nepoškodili. Poškodiť ho ani nemohli, pretože kvalifikačné predpoklady boli splnené, a teda\nje rozhodnutie zákonné. Pokiaľ by žalovaný rozhodol tak, že by žalobcu vymenoval do funkcie, kde\nby nespĺňal kvalifikačné predpoklady a odôvodňoval takéto vymenovanie inými okolnosťami, ako je\nuvedené v § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z.z. a teda prihliadol na iné okolnosti ako je uvedené\naj v § 33 ods. 1 posledná veta uvedeného zákona, potom by rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné,\nresp. nepreskúmateľné. V posudzovanom prípade je však nesporné, že ustanovenie do funkcie tak,\nako vyplýva z rozhodnutia - personálneho rozkazu Okresného riaditeľa PZ v Brezne z 19.12.2013 do\nfunkcie referent Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície, bolo možné, zákonné a\nustanovenie do tejto funkcie je založené na splnení kvalifikačných predpokladov. Ak teda prvostupňový\nsúd zrušil rozhodnutie žalovaného a prikazuje mu opäť konať vo veci, potom je nutné uviesť, že\ntento postup nebude spieť do iného rozhodnutia, pretože celé konanie sa týka ustanovenia do funkcie\nreferent Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície. Toto je predmetom rozhodnutia\n- personálneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Brezne a taktiež rozhodovania riaditeľa KR PZ v Banskej\nBystrici o podanom odvolaní. Neexistuje povinnosť nadriadeného ustanoviť policajta do inej konkrétnej\nfunkcie, ani funkcie, v ktorej si žalobca predstavuje svoje prípadné ďalšie pôsobenie. V konaní nebolo\nzistené, žeby žalobca nespĺňal kvalifikačné predpoklady na výkon svojej funkcie, a preto rozhodnutie\nje v tomto smere dôvodné, riadne odôvodnené a zákonné. Žalovaný preskúmaním celého spisového\nmateriálu zistil, že podmienky § 35 ods. 9 a § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sú splnené, personálny\nrozkaz riaditeľa OR PZ v Brezne je vydaný v súlade so zákonom a nejestvujú žiadne prekážky, ktoré by\nbránili ustanoviť žalobcu do predmetnej funkcie.\nIII.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť\na priznať mu náhradu trov konania vo výške 177,86 €. Uviedol, že ku všetkým odvolacím námietkam\n\nžalovaného sa už v priebehu súdneho konania vyjadril. Poukázal na to, že tvrdenie žalovaného o\nnedostatku pasívnej legitimácie je účelové, keďže žalobca v podanej žalobe jednoznačne označil\nrozhodnutia, ktoré žiada správnym súdom preskúmať.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nPodľa § 219 ods. l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude\nnadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné, a len\nna zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodáva.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BBVO2-6-008/2014-PK zo dňa 24.04.2014, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz riaditeľa Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013. Personálnym rozkazom riaditeľa\nKrajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. 535 zo dňa 12.12.2013 bol žalobca dňom\n31.12.2013 odvolaný z doterajšej funkcie referent oddelenia ekonomickej kriminality odboru kriminálnej\npolície OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR a prevedený\ndňom 01.01.2014 na OR PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici. Personálnym rozkazom riaditeľa\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 (prvostupňové rozhodnutie)\nbol ustanovený dňom 01.01.2014 do funkcie referent (ID 12651) Obvodného oddelenia PZ Brezno,\nodboru poriadkovej polície OZ PZ v Brezne, KR PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva\nvnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Brezno a podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z.z. bol\nzaradený do 1. platovej triedy.\nProti Personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č.\n535 zo dňa 12.12.2013 podal žalobca odvolanie, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra\nSR, Prezídium Policajného zboru č. PPZ-KA1-168-001/2014 zo dňa 27.02.2014. Dôvodom vydania\npredmetných rozhodnutí bola skutočnosť, že personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 313 zo dňa\n18.11.2013 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 01.01.2014 zrušená doterajšia funkcia žalobcu.\nPredmetné administratívne rozhodnutia nie sú predmetom tohto konania pred správnym súdom.\nPersonálny rozkaz Okresného riaditeľa Policajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013\nbol odôvodnený tým, že žalobca spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej\nbol ustanovený, má minimálne stredoškolské vzdelanie a zároveň aj minimálne základné policajné\nvzdelanie. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu proti personálnemu rozkazu Okresného riaditeľa\nPolicajného zboru v Brezne č. 154 zo dňa 19.12.2013 vychádzal najmä z listinného dôkazu „Záznam z\ninformatívneho pohovoru“ č. ORPZ-BR-VO-385-008/2013 zo dňa 19.12.2013, z ktorého vyplýva, že bol\nso žalobcom vykonaný informatívny pohovor, za prítomnosti okrem iných aj zástupcu odborového zväzu\npolície. Žalovaný posudzoval aj analýzu služobnej činnosti za obdobie od 01.01.2013 do 31.10.2013,\n\nvykonanou kpt. Mgr. F. E., v ktorej bolo konštatované, že žalobca v danom období nevykonával\nčinnosť v zmysle nariadenia ministra vnútra SR č. 53/2009 o operatívno-pátracej činnosti v znení\nneskorších predpisov, čo je hlavnou náplňou práce policajta zaradeného na tomto úseku. S prihliadnutím\nna tieto skutočnosti a voľné tabuľkové miesta bol žalobca dňom 01.01.2014 ustanovený do funkcie\nreferent Obvodného oddelenia PZ Brezno, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v\nBrezne, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. K\ninformatívnemu pohovoru sa vyjadril aj zástupca odborového zväzu polície so stanoviskom „Prejednané\ndňa 19.12.2013“.\nPodľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak\nspĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do\nfunkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,\nak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady\nna funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.\nPri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery\nslužobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.\nPodľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie\nvo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený.\nSlužobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.\nPodľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od\nschválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia.\nPodľa § 28 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený,\nktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý\npolicajta ustanovuje do funkcie.\nPodľa § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti\naspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý\npolicajta ustanovuje do funkcie.\nPodľa § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu\nslužobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných\nzáverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne\nnadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu\nnevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý\npolicajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je\ntento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou\npísomného stanoviska.\nPodľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú\nfunkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do\niného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať\ndoterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie\nzmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila\ndoterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia\nfunkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej\nslužby.\nPodľa § 35 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak\nto nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.\nPodľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa\nvykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie\npodľa § 33.\n\nPodľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený\nna inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu\nšiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na\nslužobnom plate podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nPodľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\nPodľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.\nK otázke pasívnej legitimácie žalovaného senát odvolacieho súdu uvádza, že v správnom súdnictve\nje úlohou súdu ustáliť, kto vystupuje v postavení žalovaného správneho orgánu, aj v prípade,\nže žalobca označil žalovaný správny orgán nesprávne. Pasívna legitimácia je pritom viazaná na\nrozhodnutie, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, teda žalovaným je správny orgán, ktorý\nnapadnuté rozhodnutie vydal. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici\nnie je sám osebe správnym orgánom, ale osoba stojaca v čele tohto správneho orgánu. Obdobne\nto možno porovnať s rozkladovým konaním na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch\nštátnej správy. V tejto súvislosti možno poukázať aj na judikatúru prvorepublikového Najvyššieho\nsprávneho súdu, konkrétne jeho nálezu z 23.októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej\nzbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47\n30296, podľa ktorého „ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov\nzorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy.\nMinisterstvo je organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh\npredsedu vlády. Na základe týchto skutočností pojmy minister VRR a ministerstvo VRR je možné\npovažovať za pojmy identické; nejde preto o prekážku brániacu rozhodnutiu o odvolaní.“ Označenie\nriaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici nespĺňa atribúty správneho orgánu,\nide len o označenie funkcie bez právnej subjektivity. Na základe uvedených skutočností, nemožno\noznačenie žalovaného považovať za prekážku brániacu rozhodnutiu o odvolaní.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na svoju judikatúru napr. rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/6/2010 zo\ndňa 30.09.2010 (www.nsud.sk <.) „Podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je orgán štátnej správy, aj\nkeď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté žalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v\ndanom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie jeho vedúci, ako osoba stojaca\nv jeho čele.“ Z rozhodnutia sp.zn. 2Sži/2/2010 zo dňa 11.08.2010 (www.nsud.sk <.): „Ustanovenie §\n250 ods. 4 OSP má kogentný charakter a ide o špeciálnu právnu úpravu účastníkov v konaní podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP. Napriek tomu, že toto konanie je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou,\nz čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe\nvymedzeným, ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých\npreskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nesprávne označenie\nžalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ\ntáto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v\npísomnom vyhotovení rozhodnutia súdu. Nesprávne, resp. neúplné označenie žalovaného správneho\norgánu nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane\nsprávneho orgánu, pokiaľ žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 249 ods. 2 OSP), t.\n\nj. najmä označenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré napadá, nakoľko správne resp. úplné označenie\nžalovaného správneho orgánu vyplýva z takto označeného rozhodnutia.“\n„V prvom rade je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 zákona č. 73/1998 Z. z. uviesť,\nže služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej\na justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného\npráva - ide o štátnozamestnanecký právny pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale\nmocenským aktom služobného orgánu - rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú\ndobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým pomerom\nsúkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej\núprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru\na nárokov s ním súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba\nimplementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodých) do vzťahov, ktoré sú založené\nna tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické\njednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov.\nPrávna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov PZ odráža osobitný charakter zamestnávateľa\nako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci\na účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromnoprávneho\npomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava\nmá formu kódexu. Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi formuloval, že z\npôsobnosti čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv sú vylúčené spory zamestnancov\nštátu, ktorých pracovná náplň pozostáva zo špecifických činností verejnej správy v miere, v akej táto\nspráva koná ako držiteľka verejnej moci poverená ochranou všeobecných záujmov štátu alebo orgánov\nverejnej moci. Pracovníci na týchto miestach majú teda v rukách časť suverénnej moci štátu; ten\nmá tak legitímny záujem vyžadovať od týchto zamestnancov zvláštne puto dôvery a lojality. Zjavný\npríklad takýchto činností predstavujú ozbrojené sily a polícia (Pellegrin proti Francúzsku, rozsudok z\n8.12.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 28541/95, Frydlender proti Francúzsku, rozsudok z 27.6.2000 týkajúci\nsa sťažnosti č. 30979/96). Vychádzajúc z uvedeného je dôvodné konštatovať, že zákonná úprava\nslužobného pomeru príslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu\nmieru ochrany, než je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom\noperatívnejšie využitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh\nv inej funkcii. S poukazom na to je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z. uviesť, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“,\nresp. „adekvátnej funkcie“. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k\nzáveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu,\nčo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná\nadekvátna voľná funkcia.“ z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžo/50/2011 zo dňa 22.08.2012\n(www.nsud.sk <.).\nSenát Najvyššieho súdu SR uvádza, že aj rozhodnutie o ustanovení do voľnej funkcie policajta musí\nspĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé\nktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Ustanovenie\n§ 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. predpokladá, že pred vydaním rozhodnutia je príslušný orgán\npovinný zabezpečiť si podklady, z ktorých zistí riadne skutkový stav a ktoré obsahujú skutočnosti\npodstatné pre posúdenie, či boli splnené podmienky stanovené v § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ.z. Prvostupňové, ale ani druhostupňové administratívne rozhodnutie neprihliadalo k okolnostiam,\nktoré vyžaduje § 33 ods. 1 in fine zákona č. 73/1998 Z.z., konkrétne sa nezaoberal žalobcovou\ndĺžkou odbornej praxe, závermi jeho služobného hodnotenia a jeho zdravotným stavom. Služobné\nhodnotenie je také, ktoré je v súlade s ustanoveniami § 27 - 32 zákona č. 73/1998 Z.z. Krajský súd\nsa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou zákonnosti služobného hodnotenia uvedenou na str.\n15, 16 napadnutého prvostupňového rozsudku, na ktorý odvolací súd v plnej miere odkazuje. Analýzu\nslužobnej činnosti nemožno subsumovať pod pojem služobné hodnotenie v zmysle § 27 zákona č.\n73/1998 Z.z. a ani ju nevykonal nadriadený v súlade s § 28 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z.\nZ napadnutých administratívnych rozhodnutí malo byť zrejmé, aké voľné miesta - funkcie boli ku dňu\nvydania predmetného rozhodnutia voľné a bolo potrebné posúdiť, či žalobca spĺňa predpoklady na tú\n- ktorú funkciu. Zároveň bolo potrebné uviesť, z akého dôvodu je potrebné žalobcu ustanoviť práve do\n\nkonkrétnej funkcie, keďže v danom prípade došlo k organizačným zmenám a žalobcu bolo potrebné\npreviesť na inú funkciu. Aj v tejto súvislosti sa Najvyšší súd SR stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici.\nZ ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva povinnosť ustanoviť policajta do konkrétnej, resp.\nrovnocennej funkcie, akú vykonával do organizačných zmien, avšak je potrebné rozhodnutie o\nustanovení do funkcie odôvodniť v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Je potrebné zadovážiť si\npodklady o existencii voľných miest, kvalifikačných predpokladov a dĺžky odbornej praxe žalobcu a uviesť\nz akého dôvodu sa žalobca ustanovil práve do konkrétnej funkcie. Zákonná úprava služobného pomeru\npríslušníkov ozbrojených zborov poskytuje príslušníkom v služobnom pomere nižšiu mieru ochrany,\nnež je tomu u zamestnancov v pracovnom pomere resp. umožňuje služobným orgánom operatívnejšie\nvyužitie príslušníkov ustanoviť ich na služobné miesto v danom zbore pre plnenie úloh v inej funkcii.\nS poukazom na to je potrebné v súvislosti s výkladom ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998\nZ. z. uviesť, že dikcia zákona hovorí o ustanovení do „voľnej funkcie“ a nie do „primeranej“, resp.\n„adekvátnej funkcie“. Logickým výkladom citovaného ustanovenia preto dôvodne možno dospieť k\nzáveru, že citované predpoklady sa posudzujú z hľadiska potrieb a požiadaviek pre danú voľnú funkciu,\nčo nemožno vykladať tak, že v prípade splnenia požadovaných kritérií je automaticky nárokovateľná\nadekvátna voľná funkcia.\nV prípade organizačných zmien a ustanovenia do voľnej funkcie, ako tomu bolo v prejednávanom\nprípade je však potrebné zohľadniť aj finančnú stránku takéhoto postupu a v tejto súvislosti ujmu na\nprávach žalobcu. Ustanovenie do adekvátnej funkcie nie je nárokovateľné, avšak takéto ustanovenie\nnemá mať charakter kvázi disciplinárneho postihu. Zníženie osobného príplatku nie je trestom - sankciou.\nZníženie osobného príplatku sa má týkať skutočností, keď si policajt neplní úlohy počas dlhšieho\nčasového úseku a má za cieľ motivovať policajta ku kvalitnejšiemu a lepšiemu plnenie zadaných úloh.\nAko vyplýva z čl. 6 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach\npríslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní\nslužobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru dôvodmi na zníženie osobného príplatku sú\npre policajta na útvare Policajného zboru, na ktorom sa vedie hodnotiaci systém v Policajnom zbore,\nvýsledky hodnotenia policajta podľa interného aktu riadenia. Z čl. 6 ods. 5 predmetného nariadenia\nvyplýva, že pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie nadriadený prehodnotí osobný príplatok,\nktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania,\nnepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné\npolicajtovi priznať vyšší osobný príplatok v eurách, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii.\nŽalobcovi bol v súvislosti s jeho ustanovením do voľnej funkcie znížený osobný príplatok o sumu 71,50\n€ z dôvodu, že žalobca bol ustanovený do funkcie, kde je zložitosť a náročnosť na riešenie služobných\núloh výrazne nižšia a výkon tejto funkcie nevyžaduje plnenie samostatných odborných činností, ale len\nrutinných postupov v zmysle charakteristiky platových tried policajtov, podľa ktorej ide o vykonávanie\nrutinných odborných činností podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou\nzáťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu. V napadnutom prvostupňovom\npersonálnom rozkaze č. 154 zo dňa 19.12.2013 je ďalej uvedené, že po prehodnotení osobného\npríplatku, dôvody na jeho priznanie v dôsledku zrušenia doterajšej funkcie a ustanovením do voľnej,\nmenej odborne náročnej funkcie zanikli, bola výška osobného príplatku znížená a bol mu priznaný\nosobný príplatok vo výške 152,50 €.\nSprávne orgány sa majú snažiť, aby rozhodnutia neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho\npostavenia, ale najmä z hľadiska presvedčivosti odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody,\nktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti\na zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom\nnásledne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali\npochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu\npráv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny\na nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Postup, ktorým bola funkcia žalobcu zrušená\nz dôvodu organizačných zmien a následne bol ustanovený do novej funkcie so súčasným znížením\nosobného príplatku musí byť náležite odôvodnený a v súlade so zákonom.\nVzhľadom na uvedené, odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\nodvolacích dôvodov namietaných žalovaným v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa\n\nžalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok\nnezákonnosť rozhodnutia, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1, 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a to\ntak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške,\nktorá bola písomne vyčíslená t.j. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 25.05.2015\nk podanému odvolaniu a to vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vo výške 1/6 výpočtového\nzákladu. Ďalej bol priznaný na náhradu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 € a\n20% DPH vo výške 29,64 €.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy odvolacieho konania (139,83 + 8,39 + 29,64) vo výške\n177,86 €.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/82/2014", "guid": "fd8da38a-f325-485d-aad7-cd321fc88576:52a88c8e-a1a3-4438-8411-f42d2ed55b02", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}