{"guid": "b801e837-db30-469b-93e0-3c9b8b2dba46:af3ed297-5842-49b8-9770-1abc59f2029b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1", "spisova_znacka": "2Sžo/40/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/40/2015 z 26. 4. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn. 2Sžo/40/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1", "identifikacne_cislo": "6014200368", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2017-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af3ed297-5842-49b8-9770-1abc59f2029b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/40/2015\n6014200368\n26. 04. 2017\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2017:6014200368.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci navrhovateľky: M.\nO., bytom G. XXX, F. H. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, Žilina\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 880/2014-KaZa zo dňa 24.02.2014 o odvolaní\nodporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/18/2014-15 zo dňa 22.08.2014 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/18/2014-15\nzo dňa 22.08.2014 potvrdzuje.\nÚčastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods.\n2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.\") zrušil rozhodnutie odporcu (ďalej aj\n„Centrum\") a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.\nNapadnutým rozhodnutím odporca navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s\npoukazom na § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.\"). Odporca tak\nrozhodol z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z\ntroch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.\nKrajský súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, s ohľadom na predpoklady pre\núspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s § 18\nods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii\"), nemožno jednoznačne, bez\nvykonania riadneho dokazovania súdom v konaní na základe žaloby o náhradu škody, prijať závery o\nzrejmej bezúspešnosti predmetného sporu. To, či navrhovateľka bude alebo nebude úspešná v konaní o\nnáhradu škody, závisí od výsledkov dokazovania v samotnom konaní o jej žalobe, pričom o tejto otázke\nprináleží rozhodnúť jedine príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd v Žiline.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O. s. p.,\n§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., § 250l ods. 2 O. s. p.). Žiadal zmeniť rozsudok krajského súdu tak,\nže najvyšší súd rozhodnutie správneho orgánu potvrdí. V odvolaní uviedol, že názor krajského súdu\n\npovažuje za nesprávny. Dôvodil účelom zákona č. 327/2005 Z. z. s tým, že do konca roka 2011 existoval\nsystém dvojkoľajnosti, kedy o bezplatnom právnom zástupcovi rozhodovali súdy aj Centrum. Súdu však\nzákon nestanovoval žiadne presné pravidlá, kedy má účastník nárok na bezplatnú právnu pomoc, a\nteda to záležalo len na úvahe súdu. Novelou zákona č. 327/2005 Z. z. sa tento systém dvojkoľajnosti\nodstránil a zároveň boli zavedené jasné pravidlá, kedy má mať osoba nárok na poskytovanie bezplatnej\nprávnej pomoci. Ďalej odporca s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. upriamil pozornosť na\npodmienky pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci s tým, že nesplnenie čo i len jednej podmienky má\nza následok nepriznanie nároku na právnu pomoc. Jednou z týchto podmienok je aj podmienka vylúčenia\nzrejmej bezúspešnosti sporu. Zdôraznil, že v danom prípade preskúmal žiadosť navrhovateľky a dospel\nk záveru, že vo veci, s ktorou sa navrhovateľka obrátila na Centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť\nsporu. Mal za to, že pokiaľ sa navrhovateľka chce na súde domáhať náhrady škody voči advokátovi, ktorý\nju zastupoval v predchádzajúcom spore a ktorý si podľa jej názoru musel byť vedomý, že navrhovateľka\nnemohla preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,\nmusí preukázať porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi konaním alebo\nopomenutím (porušením právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Z tvrdení navrhovateľky\na okolností prípadu podľa odporcu vyplýva, že v danom prípade podmienky nároku na náhradu škody nie\nsú splnené. Preto Centrum dospelo k jednoznačnému záveru, že navrhovateľka by so svojím nárokom\nv konaní pred súdom neuspela a v takom prípade by mohla byť opätovne zaviazaná na náhradu\ntrov konania úspešného účastníka. Záverom odporca vyslovil názor, že priznanie právnej pomoci v\ntomto prípade by bolo nehospodárnym a neefektívnym konaním Centra. Jeho úlohou je totiž „filtrovať\"\nšikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov.\nZároveň však týmto Centrum aj určitým spôsobom chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných\nžalôb, kde im v prípade neúspechu hrozí náhrada trov konania. Nepriznanie právnej pomoci Centrom\nešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a tiež Centrum takýmto postupom neporušuje\nprávo navrhovateľky na prístup k súdu.\nIII.\nNavrhovateľka využila svoje právo k odvolaniu odporcu sa písomne vyjadriť. Vo svojom vyjadrení k\nodvolaniu uviedla, že sa s rozhodnutím krajského súdu stotožňuje.\nIV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.\ns. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O. s. p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok\nverejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O. s. p.).\nPodľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez\nfinančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n\nPodľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne\nnajmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť\ndôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. a účely tohto zákona je právnou pomocou\nposkytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním\njej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane\nsprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní\npred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým\nspojených.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát je povinný pri výkone advokácie\npostupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným\nspôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa\nsvojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných\nprávnych služieb.\nPodľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením\nprávnej povinnosti.\nSpornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorého sa týka\nžiadosť navrhovateľky o priznanie nároku na právnu pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z. z.\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že žiadosťou doručenou odporcovi\ndňa 13.01.2014 sa navrhovateľka dožadovala poskytnutia právnej pomoci vo veci náhrady škody.\nPrílohou tejto žiadosti bola žaloba o náhradu škody adresovaná Okresnému súdu Žilina, z obsahu\nktorej vyplýva, že navrhovateľka sa voči advokátovi JUDr. M.X. domáha náhrady škody vo výške\n857,73 Eur. Dôvodom vzniku škody mal byť nasledovný skutkový stav. Rozhodnutím Centra zo dňa\n28.09.2007 bol navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a ustanovený advokát\nJUDr. M.X. na zastupovanie pred P. súdom Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27C/406/2007\nvo veci určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.05.2004. Táto zmluva bola\nuzavretá medzi bývalým manželom navrhovateľky I. O. ako postupcom a postupníkmi v 1. rade O..\nO. H. (dcéra navrhovateľky) a v 2. rade JUDr. M. T. (advokátka). Predmetné pohľadávky vznikli\nna základe vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi navrhovateľkou a jej\nbývalým manželom, v rámci ktorého bola navrhovateľka zaviazaná na zaplatenie svojmu bývalému\nmanželovi sumu 648.985,- Sk a sumu 146.263,- Sk. Vo vyššie uvedenom spore pred Okresným\nsúdom Žilina navrhovateľka úspešná nebola a súd jej návrh rozsudkom zo dňa 22.06.2009 sp.\nzn. 27C/406/2007-196, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.01.2010 sp. zn.\n10Co/293/2009, právoplatný dňa 08.03.2010, zamietol. Dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky\nbolo nepreukázanie kvalifikovaného naliehavého právneho záujmu z jej strany. Súd vyslovil názor,\nže pri určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok sa v ničom nezmení právne postavenie\nnavrhovateľky, nakoľko jej povinnosť je daná z jej postavenia ako dlžníčky. Následne Okresný súd Žilina\nuznesením zo dňa 09.01.2012 sp. zn. 27C/406/2007-286, v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline\nzo dňa 30.05.2012 sp. zn. 7Co/87/2012-326, zaviazal navrhovateľku na náhradu trov prvostupňového\nkonania vo výške 325,05 Eur a trov odvolacieho konania vo výške 71,92 Eur. Vzhľadom na vymáhanie\nuvedených trov konania v exekučnom konaní súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Janecom celková\nsuma vymáhaná od navrhovateľky predstavuje 857,73 Eur.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\n\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere,\nznáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako\nvhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a\nto predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je\nskutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z.).\nSamozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3\nzákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie\nsprávneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr.\nči už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho\nnávrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za\nobdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené\nv iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr.\nz dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných\npredpisov.\nPojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v §\n138 ods. 1 O. s. p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov, keď O. s. p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme\nbezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje,\nčo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon č. 327/2005 Z. z. príkladmo uvádza, na čo je potrebné\nprihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto\nnároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O. s. p. všeobecné súdy judikovali,\nže o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné,\nže mu vo veci nemôže byť vyhovené.\nUstanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí\nodporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti,\nktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má Centrum\nprihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od\nokolností konkrétneho prípadu.\nK otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný\nsúd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 253/2013-24 z 25. apríla 2013, v ktorom\nkonštatoval, že „Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa\n§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných\npodmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide\nlen o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby\nv materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo\nneúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci\nkoná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej\npomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej\nnúdzi.\"\nZ vyššie uvedeného vyplýva právomoc odporcu pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v §\n6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. skúmať zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žiadateľ právnu\npomoc žiada.\n\nNajvyšší súd konštatuje, že navrhovateľka požiadala Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej\npomoci vo veci označenej ako „náhrada škody\". V prípade zodpovednosti za škodu je potrebné\npreukázať súvis medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti. V prípade navrhovateľky\nvšak nemožno vylúčiť, že JUDr. M.X. porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z § 18 ods. 2 zákona o\nadvokácii konať s odbornou starostlivosťou. Spor, v ktorom bola navrhovateľka JUDr. M.X. zastúpená,\nsa totiž týkal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, v rámci ktorých má navrhovateľka\npostavenie dlžníka. S poukazom na argumentáciu vyslovenú Okresným súdom Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 27C/406/2007 je v tomto prípade potrebné dôsledne preskúmať, či JUDr. M.X. mal počas\nzastupovania navrhovateľky k dispozícii všetky relevantné dôkazy a bol oboznámený so všetkými\nokolnosťami prípadu, ktoré mu ani pri zachovaní odbornej starostlivosti nedovoľovali vopred prijať záver\no zrejmej bezúspešnosti sporu a vopred navrhovateľku na túto skutočnosť upozorniť. Tiež, či sa nemusel\nriadiť pokynmi navrhovateľky v súlade s § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Preto súd prvého stupňa\nsprávne uzavrel, že bez vykonania riadneho dokazovania súdom na základe žaloby o náhradu škody nie\nje možné prijať závery o zrejmej bezúspešnosti predmetného sporu. Najvyšší súd považuje za potrebné\ndodať, že pre nenaplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú\nbezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak\njednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú\nbezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci\npodľa zákona č. 327/2005 Z. z.\nNajvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu\na s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\nPodľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219\nods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu odporcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne\nsprávny podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250k\nods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi zo zákona náhrada trov konania neprináleží a úspešná navrhovateľka\nsi ich náhradu neuplatnila.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}