{"guid": "2d5051e4-5a11-4cf6-adb7-15752e528d5b:00eeba95-eada-4c62-8475-fa24fc38335c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2", "spisova_znacka": "8Sžo/46/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/46/2016 z 22. 6. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2017, sp. zn. 8Sžo/46/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2", "identifikacne_cislo": "6014200342", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2017-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a.odsek-1", "nazov": "§ 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/00eeba95-eada-4c62-8475-fa24fc38335c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/46/2016\n6014200342\n22. 06. 2017\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2017:6014200342.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci navrhovateľa: T. L., bytom P.\nXXX, XXX XX P. - W., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Liptovský Mikuláš, Kollárova\n2, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. 1639/2014\n- KaLM zo dňa 17.02.2014, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 25Sp/16/2014-50 zo dňa 29.03.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/16/2014-50\nzo dňa 29. marca 2016 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) rozsudkom č. k.\n25Sp/16/2014-50 zo dňa 29.03.2016 potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie, ktorým\nodporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.\no poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o bezplatnej právnej\npomoci“).\nDôvodom pre nepriznanie nároku na právnu pomoc v prejednávanej veci bolo nesplnenie požiadavky\npodľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o bezplatnej právnej pomoci, t.j. požiadavky hmotnej núdze, ktorú\nzákon jasne definuje. Krajský súd v konaní dospel k záveru, že odporca postupoval plne v súlade s\n§ 4 písm. i/, § 4 ods. 2, § 6 ods. 1 a 2 a § 6a ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, preto\nnapadnuté rozhodnutie potvrdil. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj postupu,\nktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia, krajský súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu\no tom, že navrhovateľ nesplnil jednu zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na\nposkytnutie právnej pomoci zo strany odporcu - stav materiálnej núdze. Príjem navrhovateľa spolu\ns príjmom spoločne posudzovanej osoby - jeho manželky V. L. v mesiacoch jún 2013 až december\n2013 predstavoval 790,20 eura (starobný dôchodok žiadateľa 492,10 eura a starobný dôchodok jeho\nmanželky 298,10 eura mesačne), ako aj príjem z prenájmu poľnohospodárskej pôdy navrhovateľa a\njeho manželky vo výške 0,91 eura mesačne (10,87 eura ročne). Z uvedeného vyplýva, že započítateľný\npríjem navrhovateľa a jeho manželky presahuje výšku 1,4-násobku životného minima pred dve plnoleté\nfyzické osoby, t.j. sumu 470,79 eur (do 30.06.2013 sumu 462,45 eura) a tiež 1,6-násoboku životného\nminima pre dve plnoleté fyzické osoby, t.j. sumu 538,05 eura (do 30.06.2013 sumu 528,51 eura) a to v\n\nmesiaci podania žiadosti (december 2013) a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t.j. počas celého\nposudzovaného obdobia.\nPre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti sa podľa § 6 ods. 1\nzákona o bezplatnej právnej pomoci vyžaduje splnenie nasledovných podmienok: príjem fyzickej osoby\nnepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si nemôže využívanie právnych\nslužieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje\nhodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.\nObdobne pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou sa podľa § 6a ods. 1\nzákona o bezplatnej právnej pomoci vyžaduje splnenie podmienky, že príjem fyzickej osoby presahuje\n1,4-násobok sumy životného minima, avšak nepresahuje súčasne 1,6-násobok uvedenej sumy a táto\nfyzická osoba si nemôže využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, nejde o zrejmú\nbezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých\nnie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Vyššie uvedené podmienky musia byť v jednotlivých\nprípadoch splnené súčasne (kumulatívne). Nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok má teda za\nnásledok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Pokiaľ teda odporca zistil,\nže navrhovateľ - žiadateľ, nesplnil podmienku, že jeho príjem (do ktorého sa započítava podľa § 4\nods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. príjem jeho manželky ako spoločne posudzovanej osoby) nepresahuje\n1,4 resp. 1,6-násobok sumy životného minima, rozhodol v súlade so zákonom, ak navrhovateľovi\nnárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil jednu z troch\npodmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktoré musia byť splnené kumulatívne,\nodporca nepostupoval v rozpore so zákonom, ak splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok\nuž neskúmal.\nNavrhovateľ v opravnom prostriedku nenamietal záver odporcu, že nespĺňa jednu zo zákonom\nstanovených podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci - stav materiálnej núdze.\nNamietal však, že odporca sa nezaoberal tým, že navrhovateľ a jeho manželka sú ťažko zdravotne\npostihnutí, čo zvyšuje ich životné náklady, ktorú skutočnosť odporca, ani zákon o bezplatnej právnej\npomoci nezohľadňuje, avšak tieto skutočnosti zohľadnili súdy v iných konaniach, keď bolo navrhovateľovi\npriznané oslobodenie od súdnych poplatkov a v iných konaniach mu boli prideľovaní právni zástupcovia.\nZ uvedeného navrhovateľ vyvodil, že odporca rozhodoval v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a medzinárodnými dohovormi, ako aj v rozpore s § 3 ods. 5 Správneho poriadku.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že s účinnosťou od 01.01.2012 došlo k zmene právnej úpravy, t.j.\naj pravidiel pre ustanovovanie právneho zástupcu v súdnom konaní. Zatiaľ čo do 31.12.2011 rozhodoval\no pridelení právneho zástupcu súd, od 01.01.2012 táto právomoc prešla na Centrum právnej pomoci\n(odporcu). Okrem zmeny subjektu rozhodujúceho o priznaní práva na poskytnutie právnej pomoci došlo\naj k zmene podmienok, za ktorých sa právna pomoc priznáva, a to v zákone o bezplatnej právnej\npomoci. Zatiaľ čo Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,OSP“) nešpecifikoval, ako má súd posudzovať\npomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu, zákon o bezplatnej právnej pomoci vo svojich\nustanoveniach (§ 6 ods. 1, § 6a ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. i/) presne tieto podmienky špecifikuje,\npričom vymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa (vrátane spoločne posudzovanej osoby), pre možnosť\npriznania nároku na bezplatnú právnu pomoc, resp. na právnu pomoc s finančnou účasťou žiadateľa.\nOdporca ako správny orgán môže v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporcovi zákon o bezplatnej právnej pomoci\nstavuje povinnosť, ktoré konkrétne skutočnosti má zisťovať za účelom posúdenia, či je žiadateľ osobou\nv materiálnej núdzi (tento pojem je v § 4 ods. 1 písm. i/ cit. zákona presne špecifikovaný) a zároveň\nustanovuje odporcovi presné medze, resp. limity (§ 6, § 6a, § 7 cit. zákona). Na rozdiel od právnej\núpravy stanovenej v § 138 OSP, podľa ktorého súd prihliada na pomery žiadateľa o oslobodenie od\nsúdneho poplatku (majetkové, osobné, zdravotné a pod.), odporca je zo zákona povinný prihliadať len\nna majetkové pomery žiadateľa, t.j. na príjmy žiadateľa, resp. príjmy spoluposudzovanej osoby, nie\nvšak na prípadné zvýšené výdavky žiadateľa z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, potrebu\nnákupu liekov, prípadne ku skutočnosti, že žiadateľ alebo spoločne posudzovaná osoba je osobou s\nťažkým zdravotným postihnutím. Zákonodarca v zákone o bezplatnej právnej pomoci upravuje predmet a\nrozsah právnej pomoci, podmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť správneho orgánu\npri rozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci. Citovaný zákon sa vzťahuje na sociálne\nodkázané fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú v takej sociálnej, finančnej a majetkovej situácii, ktorá im\nneumožňuje zabezpečenie právnej pomoci a za splnenia zákonom stanovených podmienok majú nárok\n\nna poskytnutie právnej pomoci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, krajský súd námietku, že v minulosti\nsúdy v iných prípadoch oslobodili navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a ustanovili mu zástupcu\nz radov advokátov (a to navyše na základe odlišnej právnej úpravy), považoval vo vzťahu k preskúmaniu\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia odporcu za právne irelevantnú.\nNavrhovateľ namietal, že odporca nepostupoval v súlade s § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Krajský\nsúd mal za to, že odporca zistil spoľahlivo a dostatočne skutkový stav veci na to, aby takéto zistenie\nskutkového stavu odôvodňovalo záver odporcu, že u navrhovateľa nebola splnená jedna z podmienok\nstanovených zákonom na priznanie právnej pomoci a pokiaľ odporca navrhovateľovi nárok nepriznal,\ntakýto záver je výsledkom správneho právneho posúdenia veci.\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj ako „najvyšší súd“ alebo ,,odvolací súd“ alebo ,,NS SR“) sp. zn. 3Sžo/43/2011 zo dňa 07.02.2010,\nkrajský súd uviedol, že predmetným rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie Krajského súdu v Žiline\ntak, že NS SR priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, z čoho vyplýva, že predmetné\nrozhodnutie sa netýka obdobnej veci (vo veci nepriznania nároku na právnu pomoc). V prípade, na\nktorý poukázal odporca, bolo rozhodované súdom o navrhovateľovej žiadosti o oslobodenie od platenia\nsúdneho poplatku podľa § 138 ods. 1 OSP. Nejednalo sa teda o rozhodnutie, ktorým odporca ako\nsprávny orgán podľa zákon o bezplatnej právnej pomoci rozhodoval o nároku žiadateľa na poskytnutie\nprávnej pomoci a splnení podmienok pre poskytnutie takejto pomoci. Naopak, krajský súd poukázal\nna rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 5Sžo/17/2013, 6Sžo/54/2012, ktorými NS SR potvrdil rozhodnutia\nkrajských súdov, ktorými boli rozhodnutia odporcu v obdobných prípadoch vo veci nepriznania nároku\nna poskytnutie právnej pomoci potvrdené.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP tak, že\nneúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal. Súd zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľa\nzaplatiť súdny poplatok podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) vo výške 17,50 eur, t.j. vo výške 1/2 súdneho\npoplatku stanoveného Sadzobníkom súdnych poplatkov v položke 10 písm. b/, nakoľko navrhovateľ je\npoplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol\núspešný (§ 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.), ako aj vzhľadom na to, že uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 25Sp/16/2014-19 zo dňa 11.09.2014 v spojení s uznesením NS SR č. k.\n8Sžo/89/2014-31 zo dňa 03.12.2015 bolo právoplatne rozhodnuté v prospech navrhovateľa o priznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov v rozsahu 1/2 (vo výške 50 %). V zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona je\nod poplatkov oslobodený účastník, ktorému bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa\nosobitného predpisu, čo však v danom prípade nebolo splnené.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a\nrozhodnutie, prípadne zrušiť rozhodnutie odporcu.\nZdôraznil, že za tých istých podmienok mu boli právni zástupcovia prideľovaní nielen Okresným súdom\nŽilina, Okresným súdom Martin, Krajským súdom v Bratislave, Krajským súdom v Banskej Bystrici, ale\naj Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ alebo ,,ÚS“).\nNavrhovateľ zdôraznil, že rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí zodpovedať\ntomu, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemožnené uplatňovať alebo\nbrániť svoje právo. Pomermi účastníka sú najmä pomery majetkové, tak aj rodinné, sociálne a zdravotné,\nktoré nie sú len dočasnej alebo prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník nemôže splniť\npoplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie súd nemôže od neho spravodlivo žiadať (uznesenie NS\nSR sp. zn. 5Sžo/219/2010 zo dňa 26.10.2010). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného\nsúdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno\nobjektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Podľa názoru\nnavrhovateľa žiadosť o právnu pomoc je oprávnená a má za to, že tak rozhodnutie odporcu (ako i\nrozsudok krajského súdu) je nesprávne, lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čím bolo\nporušené aj základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\nOdporca sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým\nrozsudkom a navrhoval ho ako vecne správny potvrdiť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci presne\nšpecifikuje podmienky, za ktorých má fyzická osoba právo na poskytnutie právnej pomoci, pričom sa\nvyžaduje splnenie všetkých troch podmienok kumulatívne. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok\nmá za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Navrhovateľ nesplnil podmienky\nvyžadované zákonom po príjmovej stránke, nakoľko hranicu príjmu vysoko prekračovali spolu s\nmanželkou ako spoločne posudzovanou osobou.\nK tvrdeniam navrhovateľa týkajúcim sa porušenia ustanovení ústavy má odporca za to, že postupoval\nv súlade so zákonom a všetkými právnymi predpismi. K priloženému uzneseniu NS SR sp. zn.\n5Sžo/219/2010 zo dňa 06.10.2010 uviedol, že o možnosti oslobodenia od platenia súdnych poplatkov\nrozhoduje súd. Zmenou právnych predpisov prešla právomoc v otázkach určovania advokátov v civilných\nkonaniach na odporcu, ktoré po preukázaní splnenia podmienok na poskytnutie právnej pomoci určí\nžiadateľovi advokáta z osobitného zoznamu uvedeného na stránkach Slovenskej advokátskej komory,\nmediátora alebo právnika centra podľa formy poskytnutia právnej pomoci. Odporca nerozhoduje o\noslobodení od súdnych poplatkov. ZSP v § 4 ods. 3 uvádza, že účastník konania je oslobodený od\nsúdnych poplatkov, ak takémuto účastníkovi bol rozhodnutím podľa osobitného predpisu priznaný nárok\nna poskytnutie právnej pomoc. Ak odvolateľ argumentuje rozhodnutiami súdov týkajúcimi sa oslobodenia\nod súdnych poplatkov, o týchto odporca nerozhoduje, a teda nie je možné takéto rozhodnutia aplikovať\nna danú právnu vec. Odporca pri rozhodovaní o nároku a poskytnutie právnej pomoci sa neriadi\nustanoveniami zákonov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ale zákonom o bezplatnej právnej\npomoci. Centrum právnej pomoci zo zákona prihliada na užší kontext pomerov žiadateľa, prihliada na\njeho majetkové, ale už nie na osobné pomery, kam by spadal aj zdravotný stav navrhovateľa a s ním\nposudzovanej manželky, prihliada na príjmy žiadateľa, ale už nie na jeho zvýšené výdavky v dôsledku\npotreby špeciálneho stravovania, špeciálnych pomôcok, liekov, či lekárskeho ošetrenia a pod. (rozsudok\nNS SR sp. zn. 5Sžo/17/2013 zo dňa 31.10.2013).\nČo sa týka argumentácie, že centrum v obdobnej veci rozhodlo na základe rovnakých skutočností\n(príjmové pomery žiadateľa) rozdielne, v tejto veci poukázal odporca na skutočnosť, že odporca pri\nrozhodovaní o nároku vychádza pri každom jednotlivom prípade z doložených listín preukazujúcich\npríjmové a majetkové pomery žiadateľa individuálne. Z doloženého rozhodnutia Centra právnej pomoci\nKancelária Žilina sp. zn. 4US 2207/11 nevyplýva skutočnosť, že napriek nesplneniu podmienky\npre priznanie nároku na právnu pomoc po príjmovej stránke, odporca vydal rozhodnutie, ktorým\nbol navrhovateľovi nárok na právnu pomoc priznaný, a taktiež poukázal na skutočnosť, že príjmy\nnavrhovateľa a jeho manželky sa od vydania tohto rozhodnutia zmenili.\nVychádzajúc z toho, že odvolateľ podal odvolanie voči rozhodnutiu centra v zmysle § 10 ods. 5 zákona\no bezplatnej právnej pomoci, a teda nejde o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, odvolanie je\nmožné doplniť len v lehote na jeho podanie, teda do uplynutia 15 dňovej lehoty. Preto odporca navrhol\nodvolacie konanie zastaviť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci je predmetom preskúmavania rozhodnutie odporcu, ktorým navrhovateľovi nebol\npriznaný nárok na právnu pomoc podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Dôvodom bola skutočnosť,\nže príjmy navrhovateľa a spoločne posudzovaných osôb presiahli zákonom ustanovenú hornú hranicu\npríjmov.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej\npomoci bez finančnej účasti, ak :\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa\nodseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci\nbez finančnej účasti.\nPodľa § 6a ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok\nsumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok\nuvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na\nposkytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti\nvo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods.\n1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. i/ zákona o bezplatnej právnej pomoci je materiálnou núdzou stav, keď fyzická\nosoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby\nnepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb\nnemôže zabezpečiť svojím majetkom.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o bezplatnej právnej pomoci do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie\nprávnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej\nosoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby\núčastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.\nPodľa § 30 ods. 1 OSP v znení účinnom do 31.12.2011 účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol\nsúdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho\nžiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného\npredpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nPodľa § 30 OSP v znení účinnom od 01.01.2012 účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a\nu ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej\npomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\n\nods. 2 OSP skonštatoval, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nAko správne uviedol krajský súd v závere odôvodnenia svojho rozsudku, s účinnosťou od 01.01.2012\ndošlo k zmene právnej úpravy, a teda aj pravidiel, pre ustanovovanie právneho zástupcu v občianskom\nsúdnom konaní. Pokým do 31.12.2011 to bol súd, kto rozhodoval jednak o oslobodení od súdnych\npoplatkoch (§ 138 OSP), a tiež o pridelení právneho zástupcu - buď z radov advokátov alebo ustanovil\nza zástupcu účastníka Centrum právnej pomoci, počínajúc 01.01.2012 prešla táto právomoc v plnom\nrozsahu na Centrum právnej pomoci. Centrum právnej pomoci pritom nie je viazané rozhodnutím súdu o\noslobodení od súdnych poplatkov, ani tým, že účastník bol na Centrum právnej pomoci odkázaný súdom.\nOkrem zmeny subjektu, ktorý o poskytnutí právnej pomoci rozhoduje, došlo aj k zmene podmienok, a\nto v smere ich konkretizácie v zákone o bezplatnej právnej pomoci. Občiansky právny poriadok nijakým\nspôsobom nešpecifikoval, ako má súd posudzovať pomery žiadateľa o ustanovenie právneho zástupcu,\nči kedy ide o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Oproti\ntomu zákon o bezplatnej právnej pomoci v § 6 ods. 1, § 6a ods. 2, ale i v § 4 ods. 1 písm. i/ presne\nvymedzuje hornú hranicu príjmu žiadateľa pre priznanie nároku na bezplatnú, resp. čiastočne bezplatnú\nprávnu pomoc.\nCentrum právnej pomoci - odporca je vo svojom konaní a rozhodovaní viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy,\na teda môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon. V právnej úprave účinnej od 01.01.2012 došlo oproti predchádzajúcemu stavu tiež k tej zmene,\nže je špecifikovaný pojem „materiálnej núdze“, ekvivalent „pomerov odôvodňujúcich oslobodenie od\nsúdnych poplatkov“ v zmysle § 138 OSP. Kým predchádzajúca právna úprava ponechávala výklad tohto\npojmu súdu na úvahu a vlastné posúdenie každej veci, zákon o bezplatnej právnej pomoci jednoznačne\nustanovuje, čo má Centrum právnej pomoci zisťovať za účelom posúdenia, či žiadateľ je osobou v\nmateriálnej núdzi, a ustanovuje mu presné medze (§ 6, § 6a, § 7 zákona o bezplatnej právnej pomoci).\nDôsledkom zmeneného stavu je napríklad aj to, že Centrum právnej pomoci zo zákona prihliada na užší\nkontext pomerov žiadateľa - prihliada na jeho majetkové, ale už nie na osobné pomery, kam by spadal aj\nzdravotný stav navrhovateľa a s ním posudzovanej manželky; prihliada teda na príjmy žiadateľa, ale už\nnie na jeho zvýšené výdavky v dôsledku potreby špeciálneho stravovania, špeciálnych pomôcok, liekov,\nči lekárskeho ošetrenia a pod..\nPreto pokiaľ odporca po zistení, že príjmy navrhovateľa a s ním posudzovanej osoby, t. j. manželky\nnavrhovateľa, presahujú hranicu príjmu ustanovenú v § 6 ako aj v § 6a zákona o bezplatnej právnej\npomoci, t. j. 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (§ 6 ods. 1 písm.\na/) a aj 1,6-násobok tejto sumy, nemohol postupovať inak, než rozhodnúť o nepriznaní nároku na\nposkytnutie právnej pomoci navrhovateľovi z dôvodu, že tento nesplnil požiadavku materiálnej núdze,\nktorá je jedným z predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci v režime zákona o bezplatnej právnej\npomoci. Pokiaľ teda aj v minulosti súdy ustanovili navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov, nie je táto\nskutočnosť pre posúdenie predmetnej veci relevantná.\nPokiaľ sa navrhovateľ domnieva, že postupom odporcu a následne krajského súdu v tu prejednávanej\nveci došlo k zásahu do jeho práv na súdnu a inú právnu ochranu garantovaných mu ústavou, najvyšší\nsúd poukazuje na čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy, v ktorých sú ustanovené možnosti obmedzenia základných\npráv a slobôd. Ako vyplýva z čl. 13 ods. 2 ústavy medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Následne, zákonné obmedzenia základných práv\na slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky (čl. 13 ods. 3\nústavy); a napokon pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.\nTakéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods. 4 ústavy).\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť na námietku navrhovateľa, ktorou namietal nezákonnosť, ako aj\nneústavnosť rozsudku súdu prvého stupňa. V nadväznosti na uvedené považuje za potrebné poukázať\nna skutočnosť, že zákonodarca v cit. zákone upravuje predmet a rozsah právnej pomoci, ako aj\npodmienky jej priznania vo vzťahu k žiadateľom a pôsobnosť a úlohy orgánov verejnej správy pri\nrozhodovaní o žiadosti na poskytnutie právnej pomoci.\n\nCieľom novej právnej úpravy bolo okrem iného určiť medze pre posudzovanie pomerov žiadateľov\no bezplatnú právnu pomoc tak, aby bol daný čo najužší priestor pre voľnú úvahu Centra právnej\npomoci ako orgánu s právomocou v týchto veciach rozhodovať. To sa odrazilo v jednoznačnom\nustanovení hornej hranice príjmu pre priznanie nároku na úplne bezplatnú právnu pomoc, resp. na\nčiastočne uhrádzanú právnu pomoc. Cieľom zákonodarcu je zabezpečiť reálny prístup k ústavou\ndeklarovaným právam fyzických osôb všetkým fyzickým osobám, ktoré sa ocitli v materiálnej núdzi\nbez rozdielu, teda bez diskriminácie, založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,\nfarba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,\npríslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. Zároveň harmonizovať právo\nSlovenskej republiky s právom Európskeho spoločenstva. Zákonodarca ustanovuje kritériá, podľa\nktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o právnu pomoc, aby sa predišlo jej zneužívaniu\nneoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a\nsamotného poskytovania právnej pomoci, zakotvuje postup pri žiadaní o poskytnutie právnej pomoci,\nrozhodovanie o jej poskytnutí a možnosť jeho preskúmania súdom. Materiálnu núdzu ustanovuje ako\njednu z podmienok práva na poskytnutie právnej pomoci tak, že hranicu materiálnej núdze ustanovuje na\núrovni 1,6 násobku sumy životného minima ustanoveného osobitnými predpismi a jej ďalšiu podmienku,\nže žiadateľ si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Zákonodarca týmto\nzákonom súčasne splnil povinnosť transpozície smernice Rady č. 2003/8/ES zo dňa 27.01.2003 na\nzlepšenie prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných\npravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch, a teda harmonizácie s právom Európskeho\nspoločenstva a Európskej únie.\nŠtát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak,\npreberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný\nz hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v\nabsolútne všetkých prípadoch, t.j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí,\nv ktorých sa právna pomoc poskytuje (t.j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu,\nktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde\nprostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.\nPodľa § 24 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no advokácii“) advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak\nto odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný\nosobitného zreteľa. Toto ustanovenie predstavuje alternatívu k bezplatnej právnej pomoci poskytovanej\nprostredníctvom Centra právnej pomoci. Je však vždy a výlučne na posúdení advokáta, či klient\nspĺňa predpoklady pre poskytnutie právnych služieb v režime § 24 ods. 4 zákona o advokácii. Ide o\nsúkromnoprávny vzťah a klient nemôže nútiť alebo autoritatívne od advokáta bezplatné poskytnutie\nprávnych služieb požadovať.\nZáverom najvyšší súd konštatuje, že vydaním napadnutého rozhodnutia zo strany odporcu, ktorým z\ndôvodu nesplnenia zákonných podmienok nebol navrhovateľovi priznaný nárok na právnu pomoc v\nzmysle zákona o bezplatnej právnej pomoci, právo navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv pred\npríslušným súdom ostalo zachované.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a má za to,\nže zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a postupu odporcu bola riadne zistená. Krajský súd dospel\nk správnym skutkovým a právnym záverom, preto aj najvyšší súd nemohol o odvolaní navrhovateľa\nrozhodnúť inak ako ho podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá s poukazom\nna § 250l ods. 2 OSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdiť. V podrobnostiach odkazuje odvolací\nsúd na odôvodnenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/16/2014-50\nzo dňa 29.03.2016.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, nakoľko navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporcovi zo zákona náhrada trov\nkonania neprináleží (§ 250k OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP s\npoukazom na § 250l ods. 2 OSP).\n\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sp/16/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "1c8307eb-cfea-4894-a207-b006e833b45d:8e4183d6-2a0f-4113-a043-68823472395e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3014200447.1", "spisova_znacka": "25Sp/16/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 25Sp/16/2014 z 15. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-15", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3014200447.1"}], "citovane_v": []}