{"guid": "43d08bf8-54bc-4834-b836-d5e4177a814b:e2798349-5e3f-486f-953a-69ddae085a85", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1", "spisova_znacka": "7Sžo/276/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/276/2015 z 27. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2017, sp. zn. 7Sžo/276/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1", "identifikacne_cislo": "6013200350", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-5.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 5 ods. 6 písm. b) zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-5.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-6", "nazov": "§ 9 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/261/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 261/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/261/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/261-2011/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2011/260#paragraf-5", "/SK/ZZ/2011/260#paragraf-9", "/SK/ZZ/2011/261#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2798349-5e3f-486f-953a-69ddae085a85", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/276/2015\n6013200350\n27. 09. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:6013200350.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nnavrhovateľov: 1/ U. U., rod. X., narodená X. januára XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 2/ Ing.\nD. U., narodený XX. júna XXXX, bytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., 3/ F. U., narodená XX. O. XXXX,\nbytom A. M. XXX/XX, XXX XX V. X., proti odporcovi: Mesto Banská Štiavnica, Radničné námestie 1,\n969 24 Banská Štiavnica, právne zastúpený : JUDr. Peter Dlhopolček, advokát so sídlom Horná 51, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia Mesta Banská Štiavnica z 5. novembra\n2012 č. 1774/2012/PaSM, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/, 3/ proti Rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici z 23. júla 2015, č.k. 24Sp 12/2013-121, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2015, č.k. 24Sp\n12/2013-121 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový súd“, „krajský súd“) Rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2015, č.k. 24Sp/12/2013-121 (ďalej len „napadnutý rozsudok“,\n„rozsudok krajského súdu“) Rozhodnutie Mesta Banská Štiavnica z 5. novembra 2012, č. 1774/2012/\nPaSM (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie odporcu“) potvrdil, aplikujúc ustanovenie § 250q\nods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď\nnavrhovateľom, ktorí nemali v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, súčasne rozhodol, že\nodporca nemá právo na náhradu trov konania a navrhovateľov 1/, 2/, 3/ zaviazal na zaplatenie súdneho\npoplatku vo výške 35,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nV dôvodoch rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 1, § 2 ods. 1 písm. a/, § 3\nods. 1 a 5, § 5 ods. 1, 2, 4, 5 a 6, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 4, § 9 ods. 1 až 6, § 12 ods. 1 a 4 a § 15 ods.\n1 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom\na o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. „260/2011 Z.z.“) a § 11 ods. 1 zákona č. 261/2011 Z.z. o poskytovaní dotácií\nna obstaranie náhradných nájomných bytov (ďalej len „zákon č. 261/2011 Z.z.“), ako aj ustanovenia\n§ 3 ods. 1, 2, 4 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej\nlen „zákon č. 71/1967 Zb.“) a konštatoval, že z administratívneho spisu vyplýva že P. K., ako vlastník\nnehnuteľnosti, v ktorom sa nachádza byt užívaný navrhovateľmi, dal navrhovateľom každému osobitne\nvýpoveď z nájmu bytu v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., a to 16. februára 2012. Výpoveď\nbola daná bez uvedenia dôvodu v súlade s citovaným ustanovením predmetného zákona s tým, že\n\nvýpovedná lehota je 12 mesiacov, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po mesiaci, v\nktorom bola doručená výpoveď, na čo aj upozornil nájomníkov vo výpovedi. V súlade s ustanovením §\n3 ods. 5 vlastník nehnuteľnosti doručil na Mestský úrad Banská Štiavnica 21. februára 2012 oznámenie\no vypovedaní nájmu bytu nájomcom, k čomu pripojil kópie výpovede z nájmu.\nKrajský súd konštatoval, že súčasťou administratívneho spisu sú Dohody o vydaní nehnuteľnosti\nuzavreté medzi podnikom Bytového hospodárstva š.p. Žiar nad Hronom a oprávnenými osobami Dr.\nP. F., Ing. L. V., L. V., Ing. W. X., z ktorých vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza\nbyt, bola vydaná oprávneným osobám na základe reštitučného zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení\nnásledkov niektorých majetkových krívd. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX mal prvostupňový súd\npreukázanú skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti - stavby, súpisné číslo 126, na parcele č. XXXX,\nnachádzajúcej sa v katastrálnom území V. X., je P. K..\nMestskému úradu v Banskej Štiavnici bola 24. augusta 2012 doručená žiadosť o bytovú náhradu\nžiadateľov U. U., F. U. a Ing. D. U., podaná v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z., súčasťou ktorej je okrem\nsamotnej žiadosti o bytovú náhradu deklarácia majetku žiadateľov, osobitne U. U., F. U. a Ing. D. U.,\nrozhodnutie o pridelení bytu a zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu, ako aj potvrdenie o trvalom pobyte,\nosobitne u všetkých žiadateľov. Žiadosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote v súlade s § 7 ods.\n1 zákona č. 260/2011 Z.z..\nOdporca vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie 5. novembra 2012 po tom, čo konštatoval, že\nžiadatelia spĺňajú podmienky na poskytnutie bytovej náhrady. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 9\nods. 5, obsahovalo poučenie o povinnosti v zmysle § 6 ods. 3, zároveň bolo zaslané aj prenajímateľovi.\nRozhodnutie bolo vydané v zákonom stanovenej\n90-dňovej lehote od doručenia žiadosti.\nĎalej krajský súd konštatoval, že je zrejmé, že žiadatelia nenamietajú, že im bol priznaný nárok na bytovú\nnáhradu, ale namietajú povahu bytovej náhrady, ktorá im bola priznaná, t.j. nesúhlasia s náhradným\nnájomným bytom s dvoma obytnými miestnosťami pre dve až tri fyzické osoby do 60 m2, poukazujú na\nustanovenie § 712a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),\nv zmysle ktorého nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením,\numiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať.\nKrajský súd má za to, že odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Konštatoval, že správne poukázal\nodporca na osobitnú právnu úpravu o poskytovaní náhradných nájomných bytov v zmysle zákona č.\n260/2011 Z.z., aplikácia ktorého má prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka, aplikácie\nktorej sa dožadovali navrhovatelia poukazujúc na povahu náhradného bytu, keď podľa navrhovateľov\nby mal byť náhradný byt primeraný veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou\nnájomného bytu, ktorý majú vypratať. Podľa navrhovateľov priznaný nárok na poskytnutie náhradného\nnájomného bytu s dvoma obytnými miestnosťami nezodpovedá povahe bytu, ktorý majú vypratať.\nTieto tvrdenia navrhovateľov vyhodnotil krajský súd za irelevantné, keď zákonom č. 260/2011\nZ.z. zákonodarca stanovil podmienky, za akých možno priznať bytovú náhradu a zároveň povahu\nposkytovanej bytovej náhrady. Keďže bytová náhrada má byť poskytnutá pre tri fyzické osoby, priznaný\nnárok zodpovedá ustanoveniu § 5 ods. 6 písm. b/, t.j. navrhovateľom v zmysle zákona môže byť\nposkytnutý náhradný nájomný byt s dvoma obytnými miestnosťami, preto pokiaľ odporca rozhodoval o\nbytovej náhrade pre navrhovateľov v konaní v zmysle zákona č. 260/2011 Z. z., postupoval v súlade so\nzákonom (§ 5 ods. 6 písm. b/).\nKrajský súd poukázal, že z dôvodovej správy k zákonu č. 260/2011 Z.z. vyplýva, že cieľom prijatia tohto\nzákona bolo vytvoriť legislatívny mechanizmus, ktorý ukončí ingerenciu štátu do užívania súkromného\nmajetku a umožní postupne pristúpiť na podmienky zaužívané v iných demokratických štátoch, ktoré\nnemuseli prejsť časovo a materiálne transformačným procesom. Zároveň nájomcom, ktorí nie sú natoľko\nsolventní, aby si dokázali po doručení výpovede bez uvedenia dôvodu zabezpečiť bez pomoci náhradné\nbývanie, dáva možnosť požiadať obec o pridelenie náhradného nájomného bytu s tým, že nájomná\nzmluva by bola uzavretá na dobu neurčitú s regulovanou cenou nájmu. Zákonodarca sledoval primerane\nvyvážené riešenie ako pre prenajímateľov, tak pre nájomcov a v neposlednom rade zohľadňoval\ntiež verejný záujem spoločnosti. Zákon teda sledoval spôsob ukončenia a usporiadania niektorých\nšpecifických nájomných vzťahov k bytom, okrem iných aj k bytom v reštituovaných domoch, ktoré\n\nnespadali pod režim zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a teda pôvodní\nnájomcovia nemali možnosť odkúpiť tieto byty do vlastníctva.\nK tvrdeniu navrhovateľov, že postup odporcu, ktorý im priznal bytovú\nnáhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami v zmysle § 5 ods. 6 písm. b/\nzákona č. 260/2011 Z.z., je rozporný s čl. 20 ods. 1 a ods. 4, čl. 19 ods. 1, čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, zároveň takýmto postupom došlo k porušeniu čl. 1, čl. 3 ods. 3 Listiny základných\npráv a slobôd, k porušeniu čl. 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, krajský súd konštatoval, že\naplikovaná právna úprava odporcom, t. j. zákon č 260/2011 Z.z. a zákon č. 261/2011 Z.z., prešiel testom\nkontroly pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý 4. novembra 2014 vydal rozhodnutie vo veci\nsťažovateľov M. a ďalší proti Slovenskej republike, vedenej pod č. 11809/12 v spoločnom konaní s\nvecou V. a ďalší proti Slovenskej republike (č. 35284/13). Európsky súd pre ľudské práva posudzoval\nžiadosti predložené od 256 jednotlivých slovenských štátnych príslušníkov, združených v občianskom\nzdružení „Právo na bývanie“, ktoré zastupoval predseda združenia M. F.. Európsky súd pre ľudské\npráva vo svojom rozhodnutí odmietol sťažnosť občianskeho združenia „Právo na bývanie“ z dôvodu, že\nuvedené občianske združenie nemožno považovať za „obeť“ namietaných porušení (porovnaj bod 52\npredmetného rozhodnutia). Európsky súd pre ľudské práva odmietol námietku sťažovateľov týkajúcu sa\nporušenia práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, aj v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nzakotvujúcim zákaz diskriminácie, a to sčasti aj pre nedostatok právomoci, keďže právo osobného\nužívania bytov bolo zrušené ešte predtým, ako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nnadobudol vo vzťahu k Slovenskej republike účinnosť. K výhradám voči nemožnosti odkúpiť dotknuté\nbyty do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. alebo získať nejakú náhradu, Európsky súd pre\nľudské práva poukázal na to, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezaručuje\nprávo na získanie majetku a akékoľvek očakávania sťažovateľov v tomto smere nemali právny základ,\npreto ich nemožno považovať za legitímnu nádej na získanie majetku, chráneným čl. 1 Protokolu č. 1\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (bod 55, 56, 59 predmetného rozhodnutia).\nEurópsky súd pre ľudské práva námietku sťažovateľov týkajúcu sa údajného porušenia majetkových\npráv, rovnako ako s ňou spojenú námietku týkajúcu sa diskriminácie, odmietol ako nezlučiteľnú s\nustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K námietke v zmysle čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Európsky súd pre ľudské práv pripustil, že nová\nprávna úprava síce zasahuje do práva sťažovateľov na rešpektovanie obydlia, keďže mení podmienky\nnájmu v tom smere, že umožňuje vlastníkom bytov nájom vypovedať a stanovuje podmienky pre získanie\nnáhradného bytu, avšak tento zásah do práv sťažovateľov má právny základ a sleduje legitímny cieľ\n- ochranu práv vlastníkov, ktorí museli dlhodobo znášať bremeno regulácie nájmu. Európsky súd pre\nľudské práva považoval za relevantné, že novoprijatá právna úprava umožnila aj naďalej zachovať\nreguláciu nájomného v prípadoch nájomníkov v hmotnej núdzi, ktorým musia obce a mestá v určenej\nlehote prideliť náhradné byty. Európsky súd pre ľudské práva tiež poukázal na to, že v konaní o nároku\nna náhradný byt sa uplatňujú procesné záruky v tom zmysle, že rozhodnutia správnych orgánov sú\npreskúmateľné súdom (bod 75 predmetného rozhodnutia). Európsky súd pre ľudské práva uzavrel, že\nzásah do práva sťažovateľov na rešpektovanie obydlia nie je neprimeraný alebo inak v rozpore s čl. 8\nDohovoru (bod 76 predmetného rozhodnutia).\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia riadne a včas odvolanie. Žiadali, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky ako odvolací súd (ďalej len „odvolací súd“, „najvyšší súd“) rozhodol, že\nnavrhovateľom prislúcha bytová náhrada podľa § 712a Občianskeho zákonníka alebo vrátil vec na\nkonanie na Krajský súd v Banskej Bystrici. V dôvodoch odvolania trvali na svojej námietke, ktorú\nprezentovali aj v správnom konaní, že navrhovateľom priznaná náhrada nie je adekvátna za 3-izbový\nbyt, ktorý bol s rozlohou 112 m2, ktorý roky užívali. Tvrdili, že na základe postupu prenajímateľ získava\ncelý ich byt, naproti tomu navrhovatelia by museli časť zariadenia bytu, hlavne klavír v hodnote\n4 700,- eur, predať, nakoľko pridelený byt nemôže zabezpečiť presun všetkého bytového zariadenia\na osobných vecí, ktoré sa nachádzali v byte, ktorý užívali. Poukazovali na Všeobecnú deklaráciu\nľudských práv a právo človeka na ľudský, dôstojný život a dôstojné bývanie. Tvrdili, že postupom,\nktorý zvolil odporca, dochádza v konečnom dôsledku k nerovnováhe práv, kedy právo prenajímateľa\nje rešpektované a na druhej strane však právo nájomníka na dôstojné bývanie rešpektované nie je, z\ndôvodu, že namiesto adekvátnej bytovej náhrady za byt o výmere 112 m2 sa priznáva navrhovateľom\n\nlen bytová náhrada v polovičnej výmere, keď legálnou cestou získali v minulosti byt, vo vzťahu ku\nktorému prenajímateľ doručil výpoveď. Jednalo sa o byt druhej kategórie a nenesú žiadnu vinu, že\nštát im pridelil byt, ktorý spadal pod reštitučné zákony. Krajský súd nesprávne právne vec posúdil, keď\nnadradil zákon č. 260/2011 Z.z. nad Občiansky zákonník a neposudzoval postavenie navrhovateľov\nz pohľadu namietania porušenia ľudských práv, čo je v rozpore nielen so Všeobecnou deklaráciou\nľudských práv, ale aj čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 19 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nako aj v rozpore s článkom 1 a čl. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 25 Deklarácie ľudských\npráv a základných slobôd. Poukazovali, že zákon č. 260/2011 Z.z. určil pred dvojčlennú rodinu ako aj\ntrojčlennú rodinu 2-izbový byt adekvátny s rozlohou do 60 m2, čím zvýhodnil menej početné domácnosti.\nZákonodarca v Občianskom zákonníku taxatívne uvádza náležitosti, ktoré má náhradný byt obsahovať\na medzi zákonom č. 260/2011 Z.z. a Občianskym zákonníkom je nesúlad. V dôsledku existencie\nviacerých právnych predpisov, aj podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je\ntreba aplikovať ten právny predpis, ktorý je pre účastníka výhodnejší. Krajský súd neprihliadol k tomu,\nže Európsky súd pre ľudské práva sa nezaoberal otázkou aké byty, s akou rozlohou a pre koľkých\nnájomníkov majú byť pridelené. Preto nemožno ani konštatovať, že by uvedené rozhodnutie prešlo\nlegálnym testom kontroly pred Európsky súd pre ľudské práva, keď naviac konanie pred krajským súdom\nprebehlo bez prítomnosti zástupcu odporcu, ktorý sa mohol konkrétne vyjadriť k ich návrhom, teda aj\nk bytu, ktorý bol navrhovateľom pridelený bez uvedenia konkrétnych dôvodov ako aj ku skutočnosti,\nže pracovníčke mestského úradu odporcu a jej rodine, ktorá je 3-členná, bol pridelený adekvátny byt,\nktorý však nebol pridelený navrhovateľom. Nesúhlasili s tvrdením, že nie je možné prihliadať na návrhy\npodané po uplynutí odvolacej lehoty, čo podľa ich názoru nie je súladné s ustanoveniami § 112 ods.\n1 a § 154 Občianskeho súdneho poriadku. Poukazovali na to, že odporca rozhodnutie o pridelení\nbytu na Z. námestí XX nezrušil a navrhovateľom nebola daná možnosť sa proti tomuto rozhodnutiu\nodvolať, ani krajský súd nevykonal poučovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľom vo vzťahu k tomuto\nkonaniu. Tvrdili, že krajský súd sa nezaoberal skutočnosťou, že odporca vo svojom rozhodnutí uviedol\nlen rozlohu bytu a metre štvorcové náhradného bytu, neuviedol však ďalšie ustanovenia zákona č.\n261/2011 Z.z.. Poukazovali, že pre bytovú náhradu chce odporca využiť ustanovenie zákona podľa §\n3 ods. 2 s možnosťou čerpania dotácie vo výške 1 000,- eur/m2 a nie iné možnosti, ktoré sú obsahom\nzákona č. 261/2011 Z.z., vymedzené v § 3 ods. 1, 3, 4, § 4 a § 5, keď je bežnou praxou postupu odporcu,\nže 3-člennej rodine v Banskej Štiavnici sa prideľuje 3-izbový byt, čo bolo preukázané aj v prípade bytu\nna Z. námestí XX.\n3.\nK odvolaniu sa vyjadril odporca podaním zo 7. októbra 2015, žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť,\nneakceptoval odvolacie námietky navrhovateľov, poukazoval na ustanovenie § 712a ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, ktoré nie je možné aplikovať. Podľa názoru odporcu, povinnosť odporcu, ktorý je povinný\nposkytnúť nájomcovi bytovú náhradu, je možné vyvodiť len zo zákona č. 260/2011 Z.z.. Ďalej\npoukazoval, že v Rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo 4. novembra 2014 vo veci F. a iný\nproti Slovensku a F. V. a iný proti Slovensku, sťažnosť č. 11809/12 a sťažnosť č. 35284/13, Európsky\nsúd pre ľudské práva konštatoval vo veciach sťažovateľov, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do\nľudských práv a základných slobôd žalobcov.\n4.\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 1. júla 2016 konania\npodľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.\n1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku a § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 492\nods. 1 Správneho súdneho poriadku), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku\n\na § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a dospel k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa\nsúd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými v odvolaní a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nAk žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady, obec rozhodne o priznaní nároku na bytovú\nnáhradu, inak v rozhodnutí nárok neprizná (§ 9 ods. 5 prvá veta zákona č. 260/2011 Z.z.).\nJedným z predpokladov priznania nároku na bytovú náhradu v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. je\nexistencia výpovede z nájmu bytu, daná a doručená nájomcovi a obci v zmysle § 3 zákona. Existenciu\ntakejto výpovede z nájmu bytu však odporca nemôže ovplyvniť a ani automaticky neznamená vznik\nnároku na priznanie bytovej náhrady. O tomto nároku rozhoduje obec v konaní podľa ustanovenia §\n7 ods. 5 zákona, v ktorom preskúma žiadosť z pohľadu naplnenia všetkých formálnych a skutkových\npredpokladov a po vykonanom dokazovaní vo veci vydá meritórne rozhodnutie.\nK odvolacím námietkam navrhovateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza:\nPokiaľ odvolatelia poukazovali na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré bolo potrebné podľa ich\ntvrdení na vec aplikovať, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom prieskumu je správne rozhodnutie\nvydané správnym orgánom podľa zákona č. 260/2011 Z.z.. Uvedená právna norma je normou verejného\npráva, ktorá špecificky a komplexne v spojení s ustanoveniami zákona č. 261/2011 Z.z. upravuje postup\npri ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, aj k bytom vo vzťahu\nktorým boli uplatnené reštitučné nároky reštituentov.\nZákon č. 260/2011 Z.z. v spojení s ustanoveniami zákona č. 261/2011 Z.z. komplexne upravuje postup\nv súvislosti s usporiadaním nájomných vzťahov k bytom, aj postup pri prideľovaní náhradných bytov za\nnájomný byt, ktorého nájom prenajímateľ vypovedal postupom podľa § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011\nZ.z.. Uvedená právna úprava upravuje prideľovanie náhradných bytov, ako aj zákonné kritéria, ktoré\nmusí spĺňať žiadateľ, ako i náhradný byt, preto nie je možné pri určovaní charakteru náhradného bytu\nvychádzať z noriem súkromného práva (Občianskeho zákonníka). Zákon č. 260/2011 Z.z. ako aj zákon\nč. 261/2011 Z z. kritéria pre pridelenie náhradného bytu nevymedzuje podlahovou výmerou užívaného\nbytu, jeho štandardom, dobou nájmu. Jediným zákonným kritériom náhradného bytu je jeho rozloha,\nvymedzená v súvislosti s počtom osôb, maximálnej a minimálnej výmere, v § 11 ods. 1 zákona č.\n261/2011 Z.z. a kritéria, ktoré sú vymedzené v ďalších ustanoveniach § 11,v ktorých zákonodarca\nkonštatuje aké časti bytu sa do podlahovej plochy výmery zahrňujú, započítavajú a v akom rozsahu a\nostatné kritéria, ktoré vymedzujú, čo musí obsahovať náhradný byt z hľadiska vykurovania, aké kritéria\nmusí spĺňať priestor na osobnú hygienu, priestor na varenie a aká má byť povrchová úprava stien\nvnútorných konštrukcií v priestoroch na osobnú hygienu a na varenie ako aj v ostatných priestoroch\npríslušenstva bytu a obytných miestnostiach bytu a aká povrchová úprava podláh má byť v jednotlivých\nčastiach náhradného bytu realizovaná.\nZákon č. 260/2011 Z.z. a ustanovenia zákona č. 261/2011 Z.z. boli kompromisným riešením\nmedzi právami prenajímateľov (reštituentov) a právami nájomcov, pri zohľadnení verejného záujmu\nspoločnosti. Kompromisné riešenie spoločenského problému prijatím zákona č. 260/2011 Z.z. nemožno\nvšak ponímať ako možnosť „plnohodnotného“ odškodnenia nájomníkov reštituovaných bytov, a to\npridelením náhradných bytov v rovnakom, resp. porovnateľnom štandarde, keď kritéria žiadateľov,\nktorým sa prideľuje náhradný byt, ako aj kritéria náhradných bytov, sú striktne vymedzené v zákone č.\n260/2011 Z.z., ako aj v zákone č. 261/2011 Z.z. (§ 11).\nAko aj krajský súd konštatoval aj najvyšší súd poukazuje na to, že právna úprava postupu a spôsobu\nprideľovania náhradných bytov v zákone č. 260/2011 Z.z. umožňuje len čiastočnú „kompenzáciu“\n\nnájomníkov reštituovaných bytov, a to za striktného dodržiavania ustanovení zákona č. 260/2011 Z.z.\na zákona č. 261/2011 Z.z.. Preto nebolo možné priznať relevanciu tvrdeniam navrhovateľov o nutnosti\naplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je normou súkromného práva a zohľadniť kritéria\nupravené v ustanovení § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nPokiaľ navrhovatelia tvrdili, že 3-izbový byt, o ktorý by mali záujem, bol pridelený pracovníčke odporcu,\nčo považovali za diskriminačný prístup odporcu, odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho\nprieskumu je napadnuté rozhodnutie odporcu. Správny súd (krajský súd, aj najvyšší súd) bol oprávnený\nhodnotiť len predmet prieskumu, ktorý je vyjadrený v napadnutom rozhodnutí odporcu, bol oprávnený\npreskúmať, či napadnuté rozhodnutie odporcu je zákonné, preto je pre posúdenie veci irelevantné, ako\nodporca postupoval vo vzťahu k iným nájomníkom, resp. osobám. Z tohto dôvodu nie je možné priznať\nrelevanciu tejto odvolacej námietke.\nK námietke, že na pojednávaní nebol prítomný zástupca odporcu a preto nemohol zodpovedať otázky\nnavrhovateľov a uviesť podstatné skutočnosti k veci, odvolací súd konštatuje, že zo zápisnice z\npojednávania vykonaného pred krajským súdom zistil, že navrhovatelia v zápisnici poukazovali najmä\nna odlišný prístup odporcu pri prideľovaní náhradných bytov vo vzťahu k iným nájomníkom, najmä\nk osobám, ktoré boli pracovníkmi, resp. sú pracovníkmi odporcu. Zápisnica neobsahuje otázky, ktoré\nnavrhovatelia položili právnemu zástupcovi odporcu na pojednávaní, ktorý bol prítomný, a ani z obsahu\nodvolania nie je zrejmé, aké skutočnosti (dopytom na odporcu) chceli navrhovatelia zistiť. Naviac\nodvolací súd nezistil, že by pre rozhodovanie odporcu nebol dostatočne zistený skutočný stav veci, preto\ntúto odvolaciu námietku navrhovateľov nepovažoval za relevantnú.\nZhodne s názorom odporcu a krajského súdu vzniklo navrhovateľom právo na pridelenie náhradného\nbytu podľa § 5 ods. 6 písm. b/ zákona č. 260/2011 Z.z. v znení účinnom k 22. novembru 2012 náhradnému bytu s dvomi obytnými miestnosťami, ktoré slúži pre dve až tri osoby, a ktorému zodpovedá\nvýmera vymedzená v § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 261/2011 Z.z. v znení účinnom k 30. júnu 2013 v\nrozsahu do 60 m2 (minimálna výmera nad 45 m2).\nZákonodarca neupravil kritéria pre pridelenie náhradného bytu, čo sa týka jeho podlahovej výmery, len\nv § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 261/2011 Z.z. sú vymedzené skutočnosti, ktoré priestory sa do podlahovej\nplochy zarátavajú, a ktoré nie, ďalej sú vymedzené kritéria bytu, čo sa týka jeho vykurovania, kritéria\nna priestor, na osobnú hygienu, na varenie, na úpravu stien a podláh, avšak v úprave § 11 zákona č.\n261/2011 Z.z. absentujú bližšie kritéria pre pridelenie náhradného bytu, ktoré by zohľadňovali ďalšie\nskutočnosti aj v súvislosti s charakterom bytu, ktorý nájomcovia, ktorým bola doručená zo strany\nprenajímateľa -reštituenta výpoveď, užívali.\nZákonodarca vymedzuje náhradné byty vo vzťahu k podlahovej výmere (§ 11 zákona č. 261/2011 Z.z.)\npodľa počtu obytných miestností a to len maximálnou podlahovou plochou. Zo znenia § 11 ods. 1 zákona\nč. 261/2011 Z.z. je možné jednoznačne vyvodiť minimálnu výmeru náhradného bytu s dvoma obytnými\nmiestnosťami (ktorá musí byť väčšia než 45 m2 a nesmie presahovať 60 m2).\nSprávny orgán postupom podľa zákona č. 260/2011 Z.z. rozhodoval o priznaní nároku na bytovú náhradu\n(§ 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z. v znení účinnom k 22. novembru 2012). Nájomcovi a spoločne\nposudzovaným osobám, ktorí sa nachádzajú v materiálnej bytovej núdzi sa poskytne bytová náhrada,\nktorou je náhradný nájomný byt definovaný v § 5 ods. 6 písm. a/ až d/ zákona č. 260/2011 Z.z. v znení\núčinnom k 22. novembru 2012, v prípade navrhovateľov je to náhradný byt s 2-obytnými miestnosťami.\nTomuto náhradnému nájomnému bytu zodpovedá podlahová plocha bytu do 60 m2 (§ 11 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 261/2011 Z.z. v znení účinnom k 30. júnu 2013).\nSprávnym rozhodnutím podľa § 9 ods. 6 vo väzbe na § 5 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. v znení účinnom\nk 22. novembru 2012 vo vzťahu k navrhovateľom 1/ 2/ a 3/ sa rozhodovalo o priznaní (nepriznaní)\nich nároku na bytovú náhradu, a nie o pridelení konkrétneho náhradného nájomné bytu, s konkrétnou\npodlahovou plochou. Zákonodarca bližšie kritéria pre rozhodovanie o priznaní nároku na bytovú náhradu\n(čo do špecifikácie, vymedzenia bytovej náhrady) než v § 11 zákona č. 261/2011 Z.z. neupravuje, preto\n\nje potrebné pre rozhodovanie, v prípade priznania nároku, bytovú náhradu vymedziť v súlade s úpravou\n§ 5 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z. vo väzbe na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 261/2011 Z.z..\nPodľa odvolacieho súdu až po právoplatnom rozhodnutí o priznaní nároku na bytovú náhradu je správny\norgán, v štádiu prideľovania konkrétneho náhradného nájomného bytu, s konkrétnou plochou výmery,\noprávnený vyhodnocovať špecifiká každého jednotlivého prípadu, a to aj to, či konkrétny pridelený\nnáhradný byt (spĺňajúci kritéria § 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 261/2011 Z.z. - max-min výmera) je\nadekvátny pre 2 alebo 3 osoby, o aké osoby sa jedná (dospelé, deti, zdravotne postihnuté osoby a iné),\nprípadne zohľadniť aký charakter mal pôvodný byt, ku ktorému bola doručená výpoveď, jeho rozloha,\nkategória, vybavenosť, dĺžka nájmu, resp. iné kritéria, napríklad konkrétne špecifiká prideľovaného\nnájomného bytu, všetky tieto skutočnosti, resp. iné zistené skutočnosti v správnom konaní je povinný\nsprávny orgán pri prideľovaní konkrétneho náhradného bytu správnou úvahou preniesť do dôvodov\nsprávneho rozhodnutia o pridelení konkrétneho bytu, z tohto dôvodu v preskúmavanom konaní nie je\nzákonný priestor pre správnu úvahu správneho orgánu v tomto smere.\nK námietke navrhovateľov, že postupom odporcu došlo k porušeniu ich ľudských práv, odvolací\nsúd poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku krajského súdu a poukazuje, že ani v\nkonaní vedenom na Európskom súde pre ľudské práva pod č. 11809/12, ktorého účastníkom bola aj\nnavrhovateľka, Európsky súd pre ľudské práva nekonštatoval, že by postupom správnych orgánov došlo\nk porušeniu základných ľudských práv.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky uvedené v odvolaní nie sú relevantné\nk vyhoveniu odvolacieho návrhu, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a §\n250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku\na § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ako vecne a právne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku a contrario vo väzbe na § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 246c ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku a § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku. Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu,\nže v odvolacom konaní nemali úspech.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sp/12/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}