{"guid": "23fa203d-4caa-4a7f-95aa-eb5fac09300b:b225d9cd-0d9e-4ee4-b12b-fef6173ac631", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1", "spisova_znacka": "2Cdo/71/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/71/2016 z 27. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2017, sp. zn. 2Cdo/71/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1", "identifikacne_cislo": "5713215741", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "datum_vydania": "2017-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b225d9cd-0d9e-4ee4-b12b-fef6173ac631", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/71/2016\n5713215741\n27. 04. 2017\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2017:5713215741.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., so\nsídlom v Bratislave, Mlynské nivy 44/a, IČO: 35 815 256, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ\nKUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v rade 1/ M. S.,\nbývajúcemu v V., V., 2/ L. V., bývajúcej v C.j, E., o zaplatenie 366,03 eur s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Martin pod sp. zn. 16 C 21/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 27. októbra 2015 sp. zn. 5 Co 478/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaní v rade 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin rozsudkom z 28. mája 2015 č. k. 16 C 21/2014-56 žalobu žalobkyne v celom\nrozsahu zamietol a žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke\nvychádzal z ustanovení § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č.\n250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase rozhodovania súdu. O trovách konania rozhodol\npodľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak žalovaní v rade 1/ a 2/ si neuplatnili náhradu trov konania, keďže im\nani preukázateľne žiadne trovy nevznikli.\n2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 27. októbra 2015 č. k. 5 Co 478/2015-86\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Stotožnil sa s rozhodnutím a odôvodnením okresného súdu aplikujúc § 219 ods. 1 a\n2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods.\n1 O. s. p., keď žalovaní v rade 1/ a 2/ si neuplatnili náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala elektronicky 28. januára 2016 dovolanie žalobkyňa (ďalej\naj „dovolateľka“), ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie\nkonanie, uplatnila si trovy konania. Namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Podľa názoru dovolateľky sa\nodvolací súd nezaoberal odvolacími dôvodmi uvedenými v jej odvolaní, ktoré obsahovali podrobnú\nargumentáciu spojenú s právnym posúdením.\n4. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.\n5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015\nZ. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP\n\n(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\nzostávajú zachované.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení,\nže dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nzastúpená advokátom (§ 429 ods. l CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).\n7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, (28. januára 2016), t. j. za účinnosti\nObčianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení do 30. júna 2016 (ďalej aj „O.s.p.“), dovolací\nsúd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v\nzmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p.\n8. Dovolaním žalobkyne je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu\nprvej inštancie o zamietnutí jej žaloby, nejedná sa teda o prípad prípustného dovolania podľa § 238\nods. 1 až 3 O. s. p., predovšetkým (ale) ide o neprípustné dovolanie s poukazom na ustanovenie § 238\nods. 5 O. s. p. (tzv. bagateľný spor), lebo zamietnutá žaloba v danej veci o zaplatenie 366,03 Eur s\npríslušenstvom bola podaná na súde (Okresný súd Martin) 23. októbra 2013, kedy bola výška minimálnej\nmzdy 338,- Eur v zmysle zákona o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. v platnom znení, z čoho je zrejmé,\nže žalovaná suma nedosahuje výšku ani trojnásobku minimálnej mzdy peňažného plnenia. Na základe\nuvedeného dovolanie žalobkyne nevyvolalo účinky, ktoré by podľa právneho stavu do 30. júna 2016 v\nzmysle § 238 O. s. p. umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n9. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným nedostatkom, ktoré boli\nuvedené v § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolateľka procesné nedostatky v zmysle uvedeného zákonného\nustanovenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť prípustnosť inak neprípustného dovolania, nenamietala a\nich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Namietala, že v konaní došlo k procesným vadám\nuvedeným v § 241 ods. 2 písm. b/ a písm. c/ O. s. p.\n10. Dovolateľka mala za to, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Dovolací súd uvádza, že iná vada konania je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p. nezakladala\nzmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nZ hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/\nO. s. p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto\ndovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento\nprípad ale v prejednávanom spore nejde). Samotné totiž prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie\nbolo v ustanoveniach O. s. p. upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti\ndovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť\nprípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\n11. Obdobne do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umožňujúce meritórny\ndovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne)\nspočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia\nnajvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5\nCdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n12. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že námietky dovolateľky ohľadom premlčania a\nposúdenia bezdôvodného obohatenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy je potrebné subsumovať pod\nnesprávne právne posúdenie, čo dovolací súd vzhľadom na to, že dovolanie nie je prípustné, nebol\noprávnený preskúmavať.\n13. V súvislosti s nedôvodnou námietkou dovolateľky, že odvolací súd sa nezaoberal jej odvolacími\ndôvodmi dovolací súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“) je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou\n\nproti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania (bližšie pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn.\nIII. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre\nľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument\nsťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\npreto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“. (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája\n1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.\ndecembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).\n14. Pre úplnosť dovolací súd poukazuje aj na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo\nnesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.“ (viď IV. ÚS\n196/2014).\n15. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno\nvyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p., preto najvyšší súd jej\ndovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby skúmal vecnú\nsprávnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu.\n16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}