{"guid": "d03fdd75-8d96-4f8b-a8b3-9b5fff77e868:001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "spisova_znacka": "7Cdo/95/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/95/2017 z 28. 6. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2017, sp. zn. 7Cdo/95/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "identifikacne_cislo": "5710211652", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2017-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "nazov": "§ 211 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 CMP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/161/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/161-2015/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-52", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/161#paragraf-55", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/001fc468-3d2f-4ae6-b8a9-2ff32c65ed33", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/95/2017\n5710211652\n28. 06. 2017\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2017:5710211652.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloletú Z. I., narodenú Q., bytom u matky;\nmatky A. A., narodenej Q., trvalo bytom v O., zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom v Martine,\nKuzmányho 4 a otca O. I., narodeného Q., trvalo bytom v G., zastúpeného JUDr. Vladimírom Kašubom,\nPhD., advokátom v Martine, Holubyho 51, o zvýšenie výživného a zmenu rozhodnutia o osobnej\nstarostlivosti, vedenej Okresným súdom Martin pod sp. zn. 12P/303/2010, o dovolaní otca proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 25. januára 2017 sp. zn. 6CoP/42/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom na odvolanie otca potvrdil\nčiastočný rozsudok Okresného súdu Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)\nz 22. júna 2016 č. k. 12P/303/2010-990 (ktorým prvoinštančný súd zmenil svoj rozsudok z 28.\nseptembra 2006 č. k. 16P/80/2006-28 v časti bežného výživného za obdobie od 1. októbra 2010 do\n30. júna 2013 uložením otcovi povinnosti platiť na výživu maloletej zvýšeným výživným v sume 400\n€ mesačne a na tvorbu úspor ďalšou sumou 200 € mesačne v prospech účtu maloletej, rozhodol tiež\no povinnosti otca na zaplatenie už zročného výživného v sumách 8 469,38 € a 6 100 € splátkami vo\nvýške 200 a 150 € mesačne s uložením tiež ďalších súvisiacich povinností, týkajúcich sa zriadenia\nosobitného účtu maloletej a nakladania s prostriedkami na ňom, zamietol návrh otca na\nzverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch jej rodičov a vyslovil, že vo zvyšku rozhodne\nkonečným rozsudkom); okrem toho vyslovil, že o nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude\nrozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Potvrdzujúce rozhodnutie odôvodnil vecnou\nsprávnosťou rozsudku súdu prvej inštancie aj možnosťou stotožnenia sa s jeho dôvodmi (§ 387 ods.\n1 a 2 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“), okrem toho\nreagoval i za použitia judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“\nalebo „dovolací súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky na odvolacie námietky otca, týkajúce sa\nnevyhlásenia dokazovania za skončené (pred vyhlásením čiastočného rozsudku súdu prvej inštancie),\nnevykonania listinných dôkazov, nedôvodnosti rozhodovania čiastočným rozsudkom aj podmienok pre\nvydanie otcom požadovaného rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti o maloletú.\n2. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktoré odôvodnil poukazom na\nustanovenie § 420 písm. f/ C. s. p. Namietal, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené tým,\nže odvolací súd akceptoval postup prvoinštančného súdu, ktorý otcom predložený dôkaz len založil do\nprílohovej obálky a nevyporiadal sa s ním (neodmietol ho vykonať ani ho nevykonal) a zotrval tiež na\ntom, že nevyhlásenie dokazovania za skončené pred vyhlásením čiastočného rozsudku, ktorým bolo\nrozhodnuté aj o výživnom na tvorbu úspor, na jednej strane spôsobilo neuzavretie dôkaznej situácie\na na druhej strane otcovi uprelo možnosť predložiť ďalšie dôkazy. Za správne nepovažuje potvrdenie\n\nrozsudku v časti striedavej osobnej starostlivosti o maloletú (tu pre zotrvanie na svojej argumentácii\nz odvolania), ak navyše ani zo zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie 22. júna 2016 nevyplýva,\nku ktorému predmetu konania sa čiastočný rozsudok upína, odvolací súd nedostatočne zdôvodnil to,\nza akých podmienok a kedy by mal otec nádej uspieť s ponúkanou alternatívou k svojmu návrhu v\npodobe návrhu na novú úpravu styku s maloletou a napokon odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu\nnaznačuje, akoby tu malo byť uplatnené pravidlo viazanosti návrhom, hoci tu ide o mimosporové\nkonanie, v ktorom platí presne opačné pravidlo.\n3. Matka navrhla dovolanie zamietnuť (?), poukazujúc na neexistenciu takýmto podaním uplatneného\ndovolacieho dôvodu. Odvolací súd sa totiž s namietanými pochybeniami súdu prvej inštancie\nv procese dokazovania vyporiadal a dostatočne zdôvodnil, prečo ani nesprávny procesný postup\nv tomto prípade nemohol založiť porušenie práva otca na spravodlivý súdny proces, ako aj to, že\nsúčasťou takéhoto práva nie je právo na rozhodnutie zodpovedajúce predstave účastníka. I rozhodnutie\nzamietajúce návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť je v svetle skoršieho právoplatného\nrozhodnutia o zákaze styku otca s maloletou plne legitímne a dovolanie je tak podľa matky ďalším\npokusom otca oddialiť meritórne rozhodnutie konečným rozsudkom.\n4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 C. s.\np.) a naň oprávnenou osobou (§ 424 C. s. p.), riadne zastúpenou advokátom, ktorý tiež dovolanie spísal\n(§ 429 ods. 1 C. s. p.), pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších predpokladov a podmienok prípustnosti\ndovolania, na základe ktorého dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým je možné napadnúť rozhodnutie\nodvolacieho súdu pri splnení zákonom stanovených predpokladov a podmienok. Z hľadiska posúdenia\nprípustnosti a dôvodnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom\nupraveným v zákone (§§ 431 - 435 C. s. p.) a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté\n(resp. len napádané) rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky\nprípustnosti dovolania, nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému dovolanie smeruje, vôbec\nvecnému preskúmaniu v dovolacom konaní podrobiť.\n6. Podľa § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\n7. Podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n8. Podľa § 431 ods. 1 a 2 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v\nkonaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada.\n9. Podľa § 447 písm. f/ C. s. p., dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými\ndovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §\n435.\n10. Vychádzajúc z práve odcitovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa mohol\ndovolací súd zaoberať dovolaním, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z\nustanovení § 420 alebo § 421 C. s. p. a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré patrí (okrem\niného) odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi, vymedzenými spôsobom uvedeným v\n§ 431 až § 435 C. s. p.\n11. Z obsahu dovolania otca vyplýva, že základom jeho argumentácie vo vzťahu k prípustnosti dovolania\npodľa § 420 C. s. p. je tvrdenie, že odvolací súd bagatelizoval (a svojím potvrdzujúcim rozsudkom v\nskutočnosti označil za tolerovateľné) vady v postupe súdu prvej inštancie v procese dokazovania i v\nčasti identifikácie predmetu konania (vo vzťahu k tomu, že odvolacím súdom bol potvrdený rozsudok\nprvoinštančného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú aj o\nnávrhu otca na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú), že nedostatočne odôvodnil\nopodstatnenosť zamietnutia návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť i podmienky úspešného\nuplatnenia prístupu tohto rodiča k maloletej za pomoci nového návrhu na úpravu styku a že pri prieskume\n\nrozsudku súdu prvej inštancie v odvolacom konaní sa cítil viazaný návrhom, hoci tu šlo o mimosporové\nkonanie, čím všetkým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (písm. f/).\n12. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C. s. p.\ntreba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do Ústavou (ústavný zákon SNR č.\n460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992\nZb.) garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva\nna súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Pojem nesprávny (vadný) procesný postup\nbol už vysvetlený vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním v zásade rozumie faktická,\nvydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť súdu znemožňujúca strane sporu realizáciu\njej procesných oprávnení, resp. za určitých okolností aj samotný spôsob či podoba rozhodnutia súdu\nmajúceho konanie v príslušnej inštancii skončiť.\n13. Po prejednaní veci z hľadiska dovolacích námietok otca súvisiacich s ustanovením § 420 C. s. p.\ndovolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani on (podobne ako pred ním odvolací súd) nepovažuje\nžiadnu z uplatnených námietok za takú, ktorá by či už samostatne alebo v spojitosti s niektorou inou\nnámietkou mohla privodiť porušenie procesných práv dovolateľa v tejto veci v intenzite predpokladanej\nzákonom (tak, že by už bolo namieste aj konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces).\n14. Hoci niet dôvodu nesúhlasiť s otcom, že v prejednávanej veci šlo o jedno z konaní spadajúcich dnes\ndo rámca mimosporového konania a pred nadobudnutím účinnosti nových kódexov procesného práva\ndo skupiny konaní zahájiteľných aj bez návrhu, u námietky nevykonaním dokazovania jedným\nz označených dôkazov na prvoinštančnom súde a akceptovania takéhoto postupu prvoinštančného\nsúdu odvolacím súdom nešlo ponechať bez povšimnutia, že právo rozhodné v čase rozhodovania súdu\nprvej inštancie formu rozhodnutia predpisovalo len pri dôkazoch, ktoré súd vykonať hodlá (tu por. § 120\nods. 1 vetu druhú Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej len „O. s. p.“) a nástup povinnosti vykonať v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu dôkazy inými\nnež navrhnutými dôkazmi podmienilo potrebou takéhoto dôkazu alebo aj viacerých dôkazov pre riadne\nobjasnenie skutkového stavu. Absencia rozhodnutia o nevykonaní určitého dôkazu preto nemohla\nbyť žiadnym porušením procesných práv účastníka konania (keďže nevykonanie dôkazu bolo možné\nnamietať odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej s povinnosťou odvolacieho súdu k takejto námietke\nzaujať stanovisko) a to obdobne platilo aj u potrebnosti navrhnutého dôkazu pre riadne objasnenie\nskutkového stavu, kde sa odvolací súd v prejednávanej veci objektívne uspokojivo vysporiadal s tým,\nprečo dokazovanie oboznamovaním obsahu listiny (zmluvy o tichom spoločenstve otca so spoločnosťou\nRoyal Clinics, s. r. o.) nebolo nevyhnutným (pretože rozhodné skutočnosti boli zistené za pomoci iného\ndôkazného prostriedku a síce výsluchu otca na pojednávaní).\n15. K námietke neuzavretia dokazovania vydaním uznesenia o vyhlásení dokazovania za skončené\nplatí jednak to, čo podotkol už odvolací súd a síce, že otec mal možnosť predkladať návrhy na dôkazy\naj v odvolacom konaní už pre povahu konania (ktorú možnosť ale nevyužil) a vyhláseniu dokazovania\nza skončené tu z podstaty bránilo rozhodnutie sa pre rozhodnutie len čiastočným rozsudkom, aj keby\nvšak šlo o iné konanie a konečný rozsudok, nevyhlásenie dokazovania za skončené by privodilo len\nnemožnosť odmietnutia zo strany odvolacieho súdu dôkazov prinesených až v odvolacom konaní\nvýlučne s poukazom na takéto oneskorenie. Ak však popri polemike na tému správnosti postupu žiadne\ndôkazy prinesené neboli, problém sa ukazoval čisto akademickým bez možnosti reálneho zasiahnutia\npostupom ktoréhokoľvek z oboch nižších súdov do procesných práv otca (vystupujúceho najskôr\nv postavení odvolateľa a neskôr dovolateľa).\n16. Námietka nedostatočnou identifikáciou predmetu konania v zápisnici o pojednávaní, resp. v\nrozsudku bola nedôvodnou jednak pre objektívne uspokojivé vyjadrenie sa súdu prvej inštancie i\nodvolacieho súdu k tomu, že tu ide o rozhodnutie čiastočným rozsudkom vo vzťahu k čiastkovému\npredmetu konania, zadefinovanému návrhom matky na zvýšenie výživného a naopak o rozhodnutie\nkonečné, týkajúce sa návrhu otca na striedavú osobnú starostlivosť o maloletú; okrem toho však tiež\npreto, že otec tu žiadnu vlastnú predstavu aj pre neho prijateľného vymedzenia neponúkol.\n17. Problém nesúhlasu otca s rozhodnutím o návrhu na striedavú osobnú starostlivosť bol potom otázkou\nnesúhlasu dovolateľa so skutkovými zisteniami, resp. právnym posúdením veci odvolacím súdom a pred\nním súdom prvej inštancie, takouto otázkou by sa však vznikol dôvod zaoberať len vtedy, ak by\n\ndovolanie bolo prípustným, teda ak by v intenciách prejednávanej veci bolo opreté o niektorý z\ndovolacích dôvodov podľa § 421 C. s. p. (o aký prípad tu ale nešlo). Porušenie práva na spravodlivý\nproces by tu mohlo zakladať nanajvýš nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, resp. pri\nrozhodnutí sa takéhoto súdu ísť cestou potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie aj za pomoci úpravy z\nust. § 387 ods. 2 C. s. p. i nedostatočné odôvodnenie potvrdzovaného rozsudku, ani pre takýto záver\nvšak podľa názoru dovolacieho súdu spis neobsahuje podklad.\n18. Z obsahu odôvodnenia dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu totiž vyplýva, že toto\n(rozhodnutie, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 O. s. p.)\nspĺňa kritériá odôvodnenia súdneho rozhodnutia vymedzené v uvedenom ustanovení a odvolací súd\nnad rámec týchto kritérií v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež vysvetlil, prečo jednotlivé odvolacie\nnámietky nepovažuje za dôvodné. Adresne k námietkam otca procesnej povahy uviedol, že do práva na\nspravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania na to, aby bol v konaní úspešný, teda aby bolo\nrozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004) a aby sa súd stotožnil s\njeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), pričom jeho doplňujúca\nargumentácia sa nedostala do rozporu s pravidlami elementárnej logiky ani s argumentáciou z\npotvrdzovaného rozsudku súdu prvej inštancie (kedy by na porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie nenáležitým odôvodnením produktu rozhodovacej činnosti súdu usúdiť šlo). Nešlo preto prijať\nani názor, podľa ktorého by k porušeniu práva otca na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 420 písm.\nf/ C. s. p. malo prísť nenáležitým (nedostatočným) odôvodnením rozhodnutia (primárne odvolacieho a\nsprostredkovane cezeň i prvoinštančného súdu).\n19. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie rámcovo\nupravená v § 157 ods. 2 O. s. p. (dnes v § 220 C. s. p.) a v odvolacom konaní v rozhodnom čase už\nv § 393 C. s. p. (skôr § 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní\nvšak nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní rozhodujúci význam, zostali sporné (presnejšie v\nprvej inštancii nezodpovedané - pozn. dovolacieho súdu) alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov\nprvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument\núčastníka konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné\nskutočnosti, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\n20. Napokon ani u námietky údajným postupom odvolacieho súdu ako pri viazanosti návrhom, hoci\ntu šlo o mimosporové konanie, zo spisu nevyplýva, že by bola opodstatnenou. Z výroku rozsudku\nodvolacieho súdu totiž vyplýva, že podrobil preskúmaniu a následne potvrdil rozsudok súdu prvej\ninštancie ako celok (teda vo vzťahu k obom čiastkovým predmetom konania, o ktorých bolo v\nprvej inštancii rozsudkom z 22. júna 2016 rozhodnuté) a pokiaľ mala príslušná námietka smerovať k\ntomu, že pri nedostatku viazanosti súdu návrhom nič nebránilo už prvoinštančnému alebo odvolaciemu\nsúdu rozhodnúť aspoň o novej úprave styku otca sa maloletou, v tomto prípade platí, že oba nižšie\nsúdy ponúkli takúto alternatívu bez toho, aby konštatovali, že zhromaždené skutkové zistenia aj reálne\npodporujú uvažovanie o nej a bez povinnosti vôbec takéto rady poskytovať. Za opísanej\nsituácie požadovať takéto (z pohľadu otca kompromisné, i keď podľa všetkého ním akceptovateľné)\nriešenie by si zaiste vyžadovalo aj iné, než dosiaľ vykonané dokazovanie a to či naň niektorý z nižších\nsúdov - povolaných v tomto type konania primárne hájiť záujem maloletého dieťaťa - bol povinný,\nsúviselo s otázkou potenciálnej prospešnosti požadovaného rozhodnutia práve pre dieťa (kde výsledky\ndokazovania predchádzajúceho doterajším rozhodnutiam nasvedčovali skôr opaku).\n21. Vzhľadom k tomu, že dovolanie nebolo odôvodnené prípustným (tu rozumej naozaj existujúcim a\nnielen tvrdeným) dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., dovolaciemu súdu\nneostávalo iné, než dovolanie podľa § 447 písm. f/ C. s. p. odmietnuť (bez toho, aby bola daná možnosť\nskúmania aj vecnej správnosti dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu).\n22. Napokon o náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 2 C. m. p. v spojení\ns § 453 ods. 1 C. s. p. a § 52 C. m. p. Pravidlom v konaniach spadajúcich pod úpravu C. m. p. je totiž\nnedostatok nároku žiadneho z účastníkov na náhradu trov konania, pretože však takéto pravidlo má\nna rozdiel od skoršej úpravy (§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) i svoje výnimky (z ktorých tou potenciálne\npoužiteľnou aj v prejednávanej veci je uloženie povinnosti na náhradu, ak je to s ohľadom na okolnosti\n\nprípadu spravodlivé podľa § 55 C. m. p., samozrejme za podmienky, že vznikli trovy a bol podaný návrh\nna priznanie ich náhrady podľa § 57 C. m. p.), vždy treba ustáliť, či bol dôvod použiť pravidlo alebo\nvýnimku.\n23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}