{"guid": "2291284f-1c5b-4da0-a567-445f8d27614e:8cc9a9d3-add1-4ffe-afd0-7890c9189c68", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1", "spisova_znacka": "5Cdo/35/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/35/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 5Cdo/35/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1", "identifikacne_cislo": "5709211189", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. g) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "nazov": "§ 93 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cc9a9d3-add1-4ffe-afd0-7890c9189c68", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Cdo/35/2016\n5709211189\n31. 05. 2017\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2017:5709211189.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej\na členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcu Stavebné\nbytové družstvo, so sídlom v Žiline, M. Bela 852, IČO: 31 624 952, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nAdvokát Adriana Hrdinová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1726/13, proti žalovanej MUDr.\nE. Q. bývajúcej vo Y., zastúpenej advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom\nv Martine, P.O. Hviezdoslava 10625/23B, o zaplatenie 19 324,59 € s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Martin pod sp.zn. 10 C 113/2010, o dovolaniach žalovanej a spoločnosti INI Group s.r.o.,\nso sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Žiline z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 a o dovolaniach žalovanej, občianskeho\nzdruženia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 zastúpeného\nadvokátkou Mgr. Monikou Dubskou, so sídlom v Ružomberku, Šoltésovej 13 a spoločnosti INI Group\ns.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73, proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, takto\nrozhodol:\nI. Dovolania žalovanej o d m i e t a.\nII. Dovolania spoločnosti INI Group s.r.o., so sídlom v Prahe 9, Nemocniční 578/4, Vysočany, IČO: 282\n131 73, Česká republika o d m i e t a.\nIII. Dovolanie občianskeho združenia BONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31 o\nd m i e t a.\nIV. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Martin (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27. júna\n2013, č.k. 10 C 113/2010-390 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19 3214,59 € spolu\ns 8,5% úrokom z omeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia, do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku v časti úroku z omeškania žalobu\nzamietol. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4 173,73 € do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu\nje dôvodná. OTP Banka a.s. ako záložný veriteľ predala na dražbe nehnuteľností nehnuteľnosti\nzapísané na LV XXXX, k.ú. R., patriace žalobcovi ako záložcovi. Žalobca, voči ktorému začal výkon\nzáložného práva pre neplnenie dlhu z úverovej zmluvy žalovanou, tak v rámci výkonu záložného práva\npredpokladaného ustanoveniami §151m Občianskeho zákonníka uhradil za žalovanú dlh vyplývajúci\nzo zmluvy o hypotekárnom úvere z 19. decembra 2002 vo výške 19 324,59 €. Žalobcovi vznikla voči\nžalovanej pohľadávka titulom jej bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka.\nSúd sa nestotožnil s obranou žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že nárok žalobcu zanikol započítaním\npohľadávky, ktorú mala žalovaná voči žalobcovi na základe rozhodcovského rozsudku, pretože dospel\n\nk záveru, že žalovaná nebola k 13. novembru 2007 veriteľom pohľadávky, pričom započítací prejav tiež\npovažoval za neurčitý a nezrozumiteľný, ako aj mal za to, že daný úkon urobila neoprávnená osoba.\nZároveň dospel k záveru, že aj započítací úkon z 2. septembra 2008 trpel rovnakou vadou neurčitosti\na nezrozumiteľnosti, ako aj že bol urobený v čase, keď už bol žalobca v reštrukturalizačnom konaní.\nSúd žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol\nv zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná.\n2. Krajský súd v Žiline uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 vstup spoločnosti INI\nGroup s.r.o., so sídlom Praha 1 - Nové Mesto, Klimentská 1652/36, IČO: 282 131 73, do konania v\npozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nepripustil. Uviedol, že v prejednávanej veci žalovaná\nprejavila svoj nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka, pretože nevymedzil dôvod, ktorý by mal\npredstavovať jeho právny záujem na výsledku konania, dožadujúc sa, aby súd vyzval vedľajšieho\núčastníka na preukázanie jeho právneho záujmu na výsledku konania. Nesúhlasné stanovisko žalovanej\npovažoval za rozhodujúce pre záver o neakceptovaní subjektu ako vedľajšieho účastníka. Návrh\nžalovanej ohľadom vyzvania spoločnosti na doplnenie vyjadrenia považoval za neopodstatnený aj s\npoukazom na spôsob a okamih uplatnenia vstupu vedľajšieho účastníka tesne pred druhým termínom\nverejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci, vykazujúci znaky kooperácie a snahy o\nobštrukciu pri prejednávaní prípadu. Uzavrel, že pri nenáležitom - žiadnom vymedzení právneho záujmu\npotenciálneho vedľajšieho účastníka, je podstatným nesúhlasný postoj žalovanej, pričom rozhodnutím\nsúdu práva žalobcu za dotknuté nepovažoval.\n3. Krajský súd v Žiline rozsudkom z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, rozsudok súdu prvej inštancie\nvo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 19 324,59 € spolu s 8,5% úrokom z\nomeškania ročne za obdobie od 25. septembra 2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil (§ 219\nods. 1 O.s.p.) s tým, že rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý vo výroku o zamietnutí žaloby vo\nzvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania. Ďalším výrokom rozsudok okresného súdu vo výroku o\nnáhrade trov prvoinštančného konania zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom\nnáhrady trov prvoinštančného konania sumu 1 500 € (1000 € titulom trov právneho zastúpenia a 500\n€ titulom iných trov), všetko na účet právneho zástupcu žalobcu. Účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonanie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami\nžalovanej. Stotožnil sa so záverom okresného súdu, že majetok speňažený v rámci dobrovoľnej dražby\nbol vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Dodal, že zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je\nzáväzný a hodnoverný, pokiaľ sa nepreukáže opak, k čomu v tomto prípade nedošlo. Poukázal, že\nsamotná žalovaná konštatovala, že za ňu bolo plnené z majetku žalobcu v započítacích úkonoch.\nŽalovaná tak v plnej miere potvrdila výšku dlhu voči žalobcovi, ale aj skutočnosť, že vznikol speňažením\nmajetku žalobcu na dražbe, z ktorého výťažku bol hradený jej dlh voči OTP Banka Slovensko z titulu\nnesplateného hypotekárneho úveru, keď jej neskoršie spochybňovania dlhu voči žalobcovi a banke\nvykazovali účelnosť a tendenčnosť tvrdení. Zhodne so súdom prvej inštancie považoval započítacie\núkony žalovanej za neplatné z titulu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Zároveň plnenie priznané\nžalobcovi nepovažoval za plnenie priznané v rozpore s dobrými mravmi. Za nedôvodnú považoval\naj vznesenú námietku premlčania uplatňovaného nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách\nkonania zmenil uplatňujúc § 150 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.500\n€ (500 € titulom zaplateného súdneho poplatku a 1000 € titulom trov právneho zastúpenia). O náhrade\ntrov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2 a §151 ods. 1 O.s.p.\n4. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu (bod 2) napadli dovolaniami žalovaná a spoločnosť INI Group\ns.r.o.\n5. Žalovaná prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení § 237\nods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a § 237\nods. 1 písm. g/ O.s.p. (v konaní rozhodoval vylúčený sudca). Dovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi\npodľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za nezákonné,\nkeď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva na poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie, pričom v tejto súvislosti sa v celom rozsahu sa odvolávala na dôvody\nuvádzané v jej podaní z 2. septembra 2015. Zároveň namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\narbitrárne a nepreskúmateľné, keď odvolací súd sa nevysporiadal s jej podstatnými námietkami, navyše\nvec nesprávne právne posúdil. Navrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n\n6. Spoločnosť INI Group s.r.o. dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení §\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Dovolanie\nodôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Namietala, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je nesprávne, keď jej odvolací súd neumožnil vyjadriť sa k návrhu žalovanej na\nrozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania, v dôsledku čoho súd nedisponoval pri\nrozhodnutí všetkými nevyhnutnými informáciami. Rozhodnutiu odvolacieho súdu tak nepredchádzal\nriadny procesný postup. Rozhodnutie zároveň považovala za vecne nesprávne. Mala za to, že súd\nnesprávne posúdil podanie žalovanej ako nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka. Postupom súdu\ntak došlo k zmareniu možnosti využiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v danom konaní.\nNavrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu (bod 3) napadli dovolaniami žalovaná; občianske združenie\nBONA FIDE DAM, so sídlom v Ružomberku, Mostová 1346/31, IČO: 42 348 048 (ďalej ako „občianske\nzdruženie“ alebo „bývalý vedľajší účastník“) a spoločnosť INI GROUP, s.r.o., so sídlom v Prahe 9,\nNemocniční 578/4, Vysočany, Česká republika, IČO: 282 131 73 (ďalej aj ako „spoločnosť“).\n8. Žalovaná prípustnosť a dôvodnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu vyvodzovala z\nustanovení § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom) a § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. (v konaní rozhodoval vylúčený sudca),\na § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Rozhodnutie\nodvolacieho súdu považovala za nezákonné, keď odvolací súd postupoval v rozpore s obsahom práva\nna poskytnutie súdnej ochrany, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, pričom sa v celom rozsahu\nsa odvolávala na dôvody uvádzané v podaní z 2. septembra 2015, v ktorom namietala, že súd nevyzval\nvedľajšieho účastníka na špecifikovanie - preukázanie záujmu na výsledku konania, s ktorým sa nemohla\noboznámiť a prípadne k nemu podať vyjadrenie; taktiež namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu\n(uznesenie o nepripustení vedľajšieho účastníka) je nedostatočne odôvodnené, ako aj že súd v danom\nprípade dospel k nesprávnym a neúplným skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nNavrhovala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp.\naby zrušil rozhodnutia súdov nižšej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.\n9. Spoločnosť INI Group, s.r.o. dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu vyvodzovala z ustanovení\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom).\nDovolanie odôvodnila dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. Uviedla,\nže všetky dôvody uvedené v dovolaní proti uzneseniu sú významné aj v tomto prípade. Odvolací\nsúd neumožnil spoločnosti vyjadriť sa k návrhu žalovanej na rozhodnutie o prípustnosti vedľajšieho\núčastníka do konania a zaujať k nemu stanovisko. Mal za to, že súd nedisponoval pri rozhodnutí\nvšetkými nevyhnutnými informáciami, keď vydaniu rozhodnutia nepredchádzal riadny procesný postup.\nRozhodnutie považovala za vecne nesprávne, keď mala za to, že by preukázala svoj právny záujem na\nkonaní, ak by súd postupoval v zákonným spôsobom. Postupom súdu tak došlo k zmareniu možnosti\nspoločnosti využiť procesné oprávnenia vedľajšieho účastníka v konaní. Navrhovala, aby dovolací súd\nrozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Občianske združenie BONA FIDE DAM prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu\nvyvodzovalo z ustanovení § 238 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie odôvodnilo dovolacími dôvodmi podľa §\n241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. (konanie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nveci; rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Namietalo nepreskúmateľnosť\na arbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Zároveň namietalo, že v konaní došlo k závažným\nprocesným chybám, keď uviedlo, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka rozhoduje súd na návrh\na v danom prípade došlo k vstupu vedľajšieho účastníka na základe litisdenuciácie, vytýkajúc, že\nmu odvolací súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka do konania. Malo za to, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko\nzáver súdu o skutočnosti, že na strane žalovanej malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní. V podanom dovolaní podrobne rozobralo právne posúdenie veci, pričom\nvytýkalo, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhovalo,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil.\n11. Žiadna zo strán, ani bývalý vedľajší účastník sa k dovolaniam písomne nevyjadrili.\n\n12. K dovolaniu žalovanej proti vyššie uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza\nnasledovné:\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) pred\npreskúmaním procesnej prípustnosti podaného dovolania a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia\nnajprv zisťoval, či dovolanie podal oprávnený subjekt a dospel k záveru, že dovolanie bolo podané\nosobou, ktorá na to nie je oprávnená.\n14. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením § 470\nods. 2 CSP posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“).\n15. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. boli uvedené uznesenia, voči ktorým bolo dovolanie\nprípustné.\n16. V uvedených ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku bola vyjadrená objektívna stránka\nprípustnosti dovolania. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje\n(len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné\nznaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka\nprípustnosti dovolania viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto\npodáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie; takým dôvodom je\nskutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol dovolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý\na bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (viď tiež R 50/1999). Záver o tom, že podané\ndovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj\npo stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza\nposúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania (pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolateľ nie je z\nurčitého dôvodu subjektívne oprávnený podať dovolanie, nie je potrebné ďalej skúmať, či jeho dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu znaky niektorého z rozhodnutí uvedených v § 236 až § 239\nO.s.p.).\n17. Pokiaľ ide o dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd rozhodol o nepripustení\nvedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej na základe žalovanou vznesenej námietky\nneprípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní, dovolací súd vychádzal z toho, že žalovaná nemôže\nbyť týmto výrokom negatívne dotknutá (keď so vstupom spoločnosti INI GROUP, s.r.o. ako vedľajším\núčastníkom do konania na jej strane nesúhlasila a súd tomuto nesúhlasu vyhovel) a že teda dovolanie\nje podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku nie je subjektívne oprávnený.\nDovolací súd k tomu iba ako poznámku dodáva, že dovolanie žalovanej proti uvedenému uzneseniu je\nnavyše aj objektívne neprípustné, nakoľko sa jedná o uznesenie, ktoré nemá znaky uvedené v § 239\nods. 1 a 2 O.s.p.\n18. Z týchto dôvodov dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu o\nnepripustení vedľajšieho účastníka do konania na jej strane ako podaného tým, kto nie je subjektívne\noprávnený podať dovolanie (§ 447 písm. b/ CSP). S prihliadnutím na (procesný) dôvod, ktorý viedol\nk odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu.\n19. K dovolaniu spoločnosti INI Group, s.r.o. proti uzneseniu odvolacieho súdu najvyšší súd uvádza\nnasledovné:\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený\nsubjekt, prostredníctvom zamestnanca/člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP) v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nspoločnosti INI Group, s.r.o. je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\n\nje dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP)\ndovolací súd uvádza nasledovné:\n21. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.\n22. Dovolanie spoločnosti INI GROUP s.r.o. smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré nemá\nznaky uznesení, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.\n23. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Spoločnosť INI Group, s.r.o. procesné vady konania v zmysle § 237\nods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli\ntiež vady konania namietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n24. Spoločnosť INI Group, s.r.o. namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), z dôvodu, že odvolací súd jej neumožnil vyjadriť\nsa k námietke neprípustnosti vedľajšieho účastníka vznesenou žalovanou, keď rozhodnutiu súdu\nnepredchádzal riadny procesný postup.\n25. Podľa § 93 ods. 1 a 3 O.s.p. (v znení účinnom do 30. júna 2016) platilo, že ako vedľajší účastník\nsa mohol popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho\nvýsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je\nalebo nie je. Do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov\nurobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupovala do konania z vlastného podnetu\nprávnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou\noznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd na\noznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh.\n26. V prípade ak vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, zákonu zodpovedal\nprocesný postup súdu, v rámci ktorého oznámil účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do\nkonania ako vedľajší účastník a vyzval ich, aby sa k danému vstupu vyjadrili. V prípade, ak\núčastníci vyjadrili nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, súd musel\nzákonu zodpovedajúcim spôsobom reagovať na nesúhlasný (neprípustnosť namietajúci) procesný úkon\núčastníka konania.\n27. Podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania (v prípadoch ak sa jednalo\no vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 ods. 1 alebo 2 O.s.p. a ak medzi ním a hlavným účastníkom\nnevyplýval určitý spôsob vyrovnania) bol súhlas strany (predtým hlavného účastníka) na strane ktorej\nmienil vystupovať a ktorú mienil v konaní podporovať.\n28. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť INI Group, s.r.o. 29. mája 2015 doručila krajskému súdu\noznámenie o vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej. Žalovaná bola s podaním\nspoločnosti o oznámení vstupu oboznámená, pričom vzniesla námietku neprípustnosti vedľajšieho\núčastníka, čím vyjadrila nesúhlas so vstupom spoločnosti do konania ako vedľajšieho účastníka.\nNásledne krajský súd uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 vstup spoločnosti do konania\nako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nepripustil.\n29. Vzhľadom na žalovanou vyjadrený nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej\nstrane, ktorý bol podstatnou podmienkou prípustnosti vedľajšieho účastníka, bol postup odvolacieho\nsúdu súladný s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Akýkoľvek ďalší procesný postup súdu\nby tak bol bezpredmetný. Preto uvedeným postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu uvedenej\nspoločnosti konať pred súdom a touto vadou nemohlo byť zaťažené ani ďalšie konanie odvolacieho súdu.\n30. Spoločnosť INI Group, s.r.o. taktiež namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou\njudikatúrou najvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď R 37/1993 a\n\nniektoré ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5\nCdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011). Dovolací súd mohol\npristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však nie je\nprípad prejednávanej veci.\n31. Spoločnosť INI Group, s.r.o. v dovolaní zároveň namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\npo právnej stránke nesprávne. Nesprávne právne posúdenie veci súdom však prípustnosť dovolania\nnezakladalo (viď R 54/2012, R 24/2017 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo\n62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010\na 8 ECdo 170/2014), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.\n32. V danom prípade prípustnosť dovolania spoločnosti INI Group, s.r.o. nemožno vyvodiť z ustanovenia\n§ 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447\npísm. c/ CSP ako procesne neprípustné.\n33. K dovolaniu spoločnosti INI Group, s.r.o. proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu najvyšší\nsúd uvádza nasledovné:\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) pred tým,\nnež by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa zaoberal napadnutým rozhodnutím\nz hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou.\n35. Vzhľadom na to, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, za účinnosti Občianskeho súdneho\nporiadku platného do 30. júna 2016, dovolací súd v súlade s citovaným prechodným ustanovením § 470\nods. 2 CSP posudzoval podmienky podaného dovolania v zmysle ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku ( ďalej „O.s.p.“).\n36. Podľa § 240 ods.1 O.s.p. bol osobou oprávnenou podať dovolanie účastník konania. Podľa § 90\nO.s.p. účastníkmi konania boli navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za\núčastníkov označoval. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník sa mohol popri navrhovateľovi\nalebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o\nkonanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa 93\nods. 3 O.s.p. do konania vstúpil buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov\nurobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupoval do konania z vlastného podnetu\nprávnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou\noznámenia o vstupe musel byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní, inak súd\nna oznámenie o vstupe neprihliadal. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodol len na návrh.\nPodľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal\nvšak iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil\nich súd po uvážení všetkých okolností. Podľa § 93 ods. 6 O.s.p. vedľajší účastník mohol podať odvolanie\nalebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a\nvedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch mohol vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie\nlen so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňoval na konaní.\n37. Podľa § 243c O.s.p. pre konanie na dovolacom súde platili primerane ustanovenia o konaní pred\nsúdom prvého stupňa, pokiaľ nebolo ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 95 O.s.p.\nvšak pre konanie na dovolacom súde neplatili.\n38. Spoločnosť INI Group, s.r.o., nie je stranou v konaní a nebola ani vedľajším účastníkom (keď krajský\nsúd právoplatným uznesením z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013 rozhodol o jej nepripustení do\nkonania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), ktorý by bol oprávneným subjektom na podanie\ndovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, takže má len postavenie tretej osoby mimo dovolacieho\nkonania.\n39. Dovolací súd preto dovolanie spoločnosti INI Group, s.r.o. proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol\nako podané neoprávnenou osobou § 447 písm. b/ O.s.p. S prihliadnutím na (procesný) dôvod,\nktorý viedol k odmietnutiu dovolania, sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu.\n\n40. K dovolaniu žalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza nasledovné:\n41. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP,\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nžalovanej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd\nuvádza nasledovné:\n42. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1, § 238 a § 239 O.s.p.\n43. Dovolanie žalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti\nktorým bolo dovolanie v zmysle § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok\ntohto rozsudku o trovách konania (majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie žalovanej proti\nuzneseniu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.\n44. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/\naž e/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tiež vady konania\nnamietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ a/ g/ O.s.p.).\n45. Dovolateľka namietala, že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom\n(§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), nakoľko postup odvolacieho súdu, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia o\nnepripustení vedľajšieho účastníka do konania nebol správny, pretože odvolací súd nevyzval vedľajšieho\núčastníka na preukázanie záujmu na výsledku konania a neumožnil tak žalovanej ako strane sporu sa\ns právnym záujmom vstupu vedľajšieho účastníka oboznámiť a k nemu sa vyjadriť.\n46. K tejto námietke dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že Občiansky súdny poriadok stanovoval\npravidlo postupného čerpania opravných prostriedkov, to znamená, že predmetom dovolacieho\nprieskumu v súlade s dispozičnou zásadou môže byť len to rozhodnutie a postup súdu mu\npredchádzajúci, proti ktorému bol účastníkom mimoriadny opravný prostriedok podaný. Dovolací súd\nmusí rešpektovať zámer všetkých mimoriadnych opravných prostriedkov vychádzajúci z toho, že právna\nistota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné len mimoriadne\na výnimočne, za zákonom stanovených podmienok. O žalovanou vznesenej námietke neprípustnosti\nvedľajšieho účastníka bolo právoplatne rozhodnuté uznesením odvolacieho súdu z 29. mája 2015\nsp.zn. 10 Co 582/2013, preto toto rozhodnutie ani postup im predchádzajúci nemôže byť preskúmaný v\ndovolacom konaní na základe dovolania podaného proti inému rozhodnutiu (rozhodnutiu vo veci samej) i\nkeď v tom istom konaní. Z týchto dôvodov sa dovolací súd argumentáciou žalobcu vzťahujúcou sa vecne\nk uzneseniu odvolacieho súdu z 29. mája 2015 sp.zn. 10 Co 582/2013, nemohol zaoberať. Uvedené\nsa vzťahuje aj na ostatné námietky dovolateľky (nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne právne\nposúdenie veci a zaťaženie konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci)\nvzťahujúce sa k uzneseniu odvolacieho súdu o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania.\n47. Žalovaná zároveň namietala, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),\npričom osobu konkrétneho sudcu, ani v čom by mal spočívať dôvod vylúčenia daného sudcu, výslovne\nneuviedla.\n48. Vzhľadom k zákonnej povinnosti prihliadnuť ex offo na existenciu procesných vád konania, ktoré\nzakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, dovolací súd skúmal, či v konaní rozhodoval vylúčený sudca\n(a to sudca súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že predmetná námietka\ndovolateľky nie je dôvodná.\n\n49. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre záver, že vec prejednali a rozhodli takí sudcovia, ktorí by mali\npomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom, pre ktorý možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti\n(§ 14 ods. 1 O.s.p.).\n50. Dovolateľka taktiež namietala, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Tzv. iná vada konania v súlade s doterajšou konštantnou judikatúrou\nnajvyššieho súdu nezakladala procesnú prípustnosť podaného dovolania (viď. bod 30). Dovolací súd\nmohol pristúpiť k preskúmaniu tohto dovolacieho dôvodu len v procesne prípustnom dovolaní, čo však\nnie je prípad prejednávanej veci.\n51. Dovolateľka v dovolaní zároveň namietala, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú po právnej\nstránke nesprávne. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod\n31), preto sa týmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.\n52. V danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 a § 239\nO.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm.\nc/ CSP ako procesne neprípustné.\n53. K dovolaniu občianskeho združenia BONA FIDE DAM proti rozsudku odvolacieho súdu najvyšší súd\nuvádza nasledovné:\n54. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona\nč. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas\noprávnený subjekt (bývalý vedľajší účastník), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP),\npreskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie občianskeho združenia je potrebné odmietnuť, pretože\nsmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné\nodôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\n55. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v\nkonaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a procesnú prípustnosť\ndovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1, § 238 a § 239 O.s.p.\n56. Dovolanie občianskeho združenia v časti, ktorou je napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu vo\nveci samej, smeruje proti rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudkov, proti ktorým bolo dovolanie v zmysle\n§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. prípustné. V časti, ktorou je napadnutý výrok tohto rozsudku o trovách konania\n(majúcich povahu uznesenia), smeruje dovolanie občianskeho združenia proti uzneseniu, proti ktorému\nbola prípustnosť dovolania výslovne vylúčená ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p.\n57. Predmetné dovolanie by bolo prípustné len vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až\ne/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existenciu nezistil ani dovolací súd; nepreukázané boli tiež vady konania\nnamietané dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n58. Z obsahu dovolania vyplýva, že občianske združenie namietalo, že mu postupom odvolacieho súdu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu súd nedoručil uznesenie o pripustení vedľajšieho\núčastníka do konania.\n59. Občianske združenie v dovolaní uviedlo, že v danom prípade došlo k litiseduciácii. Z obsahu spisu\nvšak vyplýva, že občianske združenie doručilo odvolaciemu súdu oznámenie o vstupe do konania 27.\nmája 2015 ako vedľajší účastník na strane žalovanej (ku ktorému pripojilo aj súhlas žalovanej s jeho\nvstupom do konania). Vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka do konania na strane\nžalovanej strany nenamietali.\n60. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodoval iba na návrh (teda námietku neprípustnosti\nvedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 3 O.s.p.). Keďže strany vstup občianskeho združenia ako vedľajšieho\n\núčastníka do konania na strane žalovanej nenamietali, došlo tak k vstupu občianskeho združenia ako\nvedľajšieho účastníka do konania okamihom oznámenia tohto vstupu. Súd tak nebol povinný o jeho\npripustení rozhodovať, a teda mu ani doručiť (neexistujúce) rozhodnutie. Navyše súd s občianskym\nzdružením ako vedľajším účastníkom riadne konal. Uvedeným postupom odvolacieho súdu tak nedošlo\nk odňatiu možnosti vedľajšieho účastníka konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n61. Občianske združenie zároveň namietalo, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne a\nnedostatočne odôvodnené. Podľa stanoviska, ktoré prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho súdu\n3. decembra 2015 a je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\n62. V zmysle citovaného stanoviska bola vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia namietaná dovolateľom\npovažovaná za tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však v súlade s doterajšou\nkonštantnou judikatúrou najvyššieho súdu prípustnosť dovolania nezakladala (pozri napr. sp.zn. 3 MCdo\n16/2008 a 6 Cdo 84/2010, 5 MCdo 10/2010, 3 Cdo 166/2012, 4 Cdo 107/2011).\n63. Len v mimoriadnych a ojedinelých prípadoch mohla nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladať\nvadu v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., a to napríklad, ak rozhodnutie napadnuté opravným\nprostriedkom ako celok neobsahovalo vôbec žiadne odôvodnenie, prípadne vtedy, ak odôvodnenie malo\ntaké zásadné nedostatky, ktoré sa svojou povahou, intenzitou, významom a právnymi následkami blížia\nk „justičnému omylu“. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty\nmôže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov\n(pozri Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003) a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre\nsúdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009).\nPo preskúmaní spisu dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci bol dôvod pre uplatnenie (ako\nvýnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu\nobsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.\n64. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n65. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.\nÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom\nprostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní\na zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je\npredmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n66. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností,\nnevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V\ntomto smere najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993\na R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 85/2010,\n2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 251/2012, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012.\n67. Prípustnosť dovolania nezakladalo ani nesprávne právne posúdenie veci (viď. bod 31), preto sa\ntýmito námietkami dovolací súd nemohol zaoberať.\n\n68. V danom prípade prípustnosť dovolania občianskeho združenia nemožno vyvodiť z ustanovenia §\n238 a § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., preto najvyšší súd dovolanie odmietol podľa\n§ 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.\n69. Dovolací súd navyše poznamenáva, že inštitút vedľajšieho účastníka s účinnosťou od 1. júla 2016\nzanikol, pretože nebol prebratý do účinného procesného predpisu, ale bol nahradený intervenientom,\nktorý na seba viaže iné procesné postupy a povinnosti (§ 81 a nasl. CSP).\n70. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n71. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}