{"guid": "d95ec981-3848-453f-9f13-71abd5b22a77:ad89bebf-1476-4822-9f21-8827d3c2b4ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1", "spisova_znacka": "3Cdo/107/2017", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/107/2017 z 11. 10. 2017", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2017, sp. zn. 3Cdo/107/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1", "identifikacne_cislo": "5415204191", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2017-10-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad89bebf-1476-4822-9f21-8827d3c2b4ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/107/2017\n5415204191\n11. 10. 2017\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2017:5415204191.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. V., bývajúceho vo M., zastúpeného JUDr.\nMiroslavou Bobíkovou, advokátkou so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo námestie č. 27, proti\nžalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o určenie\nneplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a o určenie neplatnosti skončenia vykonávania\nfunkcie vedúceho zamestnanca, vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 6 Cpr 5/2015,\no dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 7. septembra 2016 sp. zn. 7 CoPr\n6/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Rozsudkom z 18. mája 2016 č. k. 6 Cpr 5/2015-150 Okresný súd Dolný Kubín (ďalej len „súd prvej\ninštancie“): I. určil, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47\npísm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 400/2009 Z.z.“, ktorý bol v tom čase platný a účinný) daná žalobcovi žalovaným 3. novembra\n2014 (ďalej len „výpoveď“) je neplatná, II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. rozhodol o trovách\nkonania, IV. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.\n1.1. Súd prvej inštancie na odôvodnenie výroku I. uviedol, že žalobca ako štátny zamestnanec pracoval\nu žalovaného od 11. októbra 2013 v zaradení odborný radca - vedúci oddelenia peňažných príspevkov\nna kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „oddelenie PP“), pričom bol\nzaradený do 7. platovej triedy. Listom\nzo 7. apríla 2014 služobný úrad požiadal odborový orgán\no prerokovanie novej organizačnej štruktúry, ktorou s účinnosťou od 1. mája 2014 dôjde k zrušeniu\noddelenia PP a vytvoreniu dvoch menších organizačných útvarov. S touto organizačnou zmenou bolo\nspojené zrušenie 7 štátnozamestnaneckých miest. Odborový orgán oznámil 7. apríla 2014, že novú\norganizačnú štruktúru berie na vedomie a nemá k nej výhrady. Služobný úrad vydal 23. apríla 2014\nrozhodnutie č. 4/2014 o organizačných zmenách (ďalej len „rozhodnutie č. 4/2014“), ktorým s účinnosťou\nod 1. mája 2014 zrušil oddelenie PP, vytvoril dva menšie organizačné útvary, zrušil 1 miesto odborného\nradcu - vedúceho oddelenia PP v 7. platovej triede, 1 miesto odborného radcu v 7. platovej triede a 5\nmiest samostatného radcu v 6. platovej triede. V nadväznosti na to bolo vytvorené 1 miesto odborného\nradcu - vedúceho oddelenia v 7. platovej triede, 1 miesto odborného radcu v 7. platovej\ntriede a napokon 5 miest samostatného radcu v 6. platovej triede. Listom z 23. apríla 2014 služobný\núrad oznámil novú organizačnú štruktúru platnú od 1. mája 2014, v súvislosti s ktorou už žalobca\nprestal vykonávať funkciu vedúceho zamestnanca. Služobný úrad vydal 30. apríla 2014 potvrdenie o\nskončení vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona (§ 38 ods. 1 písm. a/ a ods.\n2 zákona č. 400/2009 Z.z.), pričom ako dôvod uviedol zmenu organizačnej štruktúry. Žalobca bol v čase\nod 8. apríla 2014 do 3. novembra 2014 práceneschopný. Po ukončení práceneschopnosti mu v rámci\npohovoru bolo ponúknuté štátnozamestnanecké miesto - odborníka dočasne potrebného na plnenie\n\núloh v Aktivačnom centre na Odbore sociálnych služieb zamestnanosti (druh štátnej služby: dočasná\ntrvajúca do 31. decembra 2014 s platovou triedou 5). Keď žalobca toto miesto neprijal, služobný úrad\nmu dal výpoveď odôvodňovanú organizačnou zmenou v zmysle rozhodnutia č. 4/2014.\n1.2. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a vyhodnotenia skutkových okolností dospel\nsúd prvej inštancie k záveru, že žalobca sa dôvodne domáha určenia neplatnosti výpovede. Podľa\nprávneho názoru súdu prvej inštancie je výpoveď neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39\nObčianskeho zákonníka v spojení s § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z.). Dôvodom pre skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu boli zhoršené vzťahy žalobcu a vedúcej služobného úradu\n(čo potvrdzujú aj zistenia súdu v inom konaní). Organizačná zmena bola vypracovaná účelovo a\nzámerne načasovaná práve na deň (7. apríla 2014), ktorý predchádzal dňu, v ktorom sa stal žalobca\npráceneschopným. Táto zmena spočívala len v tom, že oddelenie PP sa rozčlenilo na dva menšie\nútvary, pričom jednotlivým zamestnancom zostala zachovaná ich dovtedajšia pracovná náplň; rovnako\nzostal nezmenený aj počet štátnozamestnaneckých miest (vrátane miesta vedúceho oddelenia) v\nrovnakých platových triedach. Pokiaľ po organizačnej zmene zostala funkcia vedúceho oddelenia\nzachovaná, nebol dôvod na skončenie funkcie vedúceho zamestnanca a už vôbec nie na skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Už pri oboznamovaní novej organizačnej štruktúry bolo\nzrejmé, že so žalobcom sa v ďalšom nepočíta. Po skončení práceneschopnosti mu bolo ponúknuté\nštátnozamestnanecké miesto v 5. platovej triede, čo znamená pokles o dve triedy v inom odbore štátnej\nslužby, ktorý mal (navyše) iba dočasnú pôsobnosť. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie je teda\njednoznačné, že v danom prípade má výpoveď znaky právneho úkonu neplatného z dôvodu rozporu\ns dobrými mravmi.\n1.3. Ďalší dôvod určenia neplatnosti výpovede videl súd prvej inštancie v nedôslednom rešpektovaní §\n47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. Vysvetlil, že i keď žalobca v žalobe tento dôvod neplatnosti výpovede\nvýslovne neuviedol, bolo potrebné naň prihliadnuť v zmysle právnych záverov, ku ktorým dospel Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 178/2008. V súvislosti s\nuvedeným poukázal na to, že jedným z predpokladov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru\npodľa uvedeného ustanovenia je, že zamestnanca, ktorému skončila funkcia vedúceho zamestnanca,\nnemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore\nštátnej služby a na tú istú funkciu. Tento predpoklad nebol však v danom prípade splnený. Aj po\norganizačnej zmene mohol byť žalobca zaradený na pozíciu a funkciu dovtedy ním zastávanú, lebo\nslužobný úrad ju mal k dispozícii. Na oddelenie, kde žalobca pracoval ako vedúci (po rozčlenení\noddelenia) bol 2. mája 2014 preložený zamestnanec z iného služobného úradu, a to v rovnakom odbore\na funkcii. To, že tento nový zamestnanec bol na danú funkciu preložený natrvalo a že v čase výpovede\nuvedené miesto voľné nebolo, nemohlo ísť na úkor žalobcu.\n1.4. Súd prvej inštancie na odôvodnenie výroku II. rozsudku (ktorým bola zamietnutá žaloba v časti\ntýkajúcej sa určenia neplatnosti skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca) uviedol, že\nrozhodnutie o organizačnej zmene nie je právny úkon, ktorý by bolo možné preskúmavať na základe\npodanej žaloby. Súdu preto ani v danom prípade neprislúchalo posudzovať (ne)platnosť rozhodnutia\nč. 4/2014.\n1.5. Výroky III. a IV. rozsudku odôvodnil súd prvej inštancie potrebou rozhodnúť o povinnosti nahradiť\ntrovy konania a zaplatiť súdny poplatok.\n2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie v ktorom poprel správnosť záverov súdu prvej\ninštancie vedúcich k určeniu neplatnosti výpovede. Žalobca v žalobe ani počas konania nespochybnil,\nže ku dňu, v ktorom mu bola daná výpoveď, nemal žalovaný iné voľné štátnozamestnanecké miesto,\nnež aké ponúkol žalobcovi a že žalobca túto ponuku neprijal. Žalovaný namietol, že súd prvej\ninštancie vychádzal z existencie dvoch dôvodov neplatnosti výpovede, i keď žalobca spochybnil platnosť\nvýpovede len z dôvodu týkajúceho sa rozhodnutia č. 4/2014. Pokiaľ teda súd prvej inštancie posudzoval\nneplatnosť výpovede na základe dôvodu žalobcom neuvádzaného, rozhodol nad rámec žaloby. Počas\ncelého konania pritom nebral náležite do úvahy zákon č. 400/2009 Z.z. a na vec aplikoval nepríslušný\nprávny predpis (Zákonník práce) a z neho vychádzajúcu (teda tiež nepríslušnú) judikatúru.\n3. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho názoru\nsúd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zistenie, a/ kedy žalovaný vykonal organizačné\nzmeny, b/ čo bolo dôvodom týchto zmien, c/ či žalovaný nekonal za účelom, aby voči nemu mohol uplatniť\nvýpovedný dôvod, d/ či forma správania sa žalovaného použitá v procese dania výpovede môže byť\npovažovaná za právny úkon urobený v súlade s dobrými mravmi alebo nie (v súvislosti s tým poukázal na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 178/2008). Podľa jeho presvedčenia výsledky vykonaného\n\ndokazovania potvrdili účelovosť rozhodnutia o organizačných zmenách, ktoré bolo prijaté výlučne s\ncieľom dať mu výpoveď. Pokiaľ bola po organizačnej zmene vytvorená nová funkcia v tom istom odbore\na s tou istou hlavnou činnosťou, nebola však ponúknutá žalobcovi, bol postup žalovaného neadekvátny,\npriečiaci sa dobrým mravom a jednoznačne potvrdzoval účelovosť konania žalovaného.\n4. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 7. septembra 2016 sp. zn. 7 CoPr 6/2016\nrozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výroku I. určiac, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru\npodľa ustanovení § 46 ods. 1 písm. b/ a § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. daná žalobcovi Úradom\npráce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín 3. novembra 2014 je neplatná. Odvolanie žalovaného proti\nvýroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odmietol. Výrok IV. prvoinštančného rozsudku zrušil a žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napokon súdu prvej inštancie uložil, aby opravil\nzáhlavie rozsudku z 18. mája 2016 tak, že v označení žalovaného vypúšťa slovné spojenie: „Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Námestie Slobody 1“.\n4.1. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie\nje vecne správny. Dôvod potreby „zmeny“ prvoinštančného rozsudku je len formálny a spočíva v\ntom, že súd prvej inštancie vo výrokovej časti rozsudku chybne uviedol, že výpoveď dal žalobcovi\n„žalovaný“ (v skutočnosti mu ju dal služobný úrad žalobcu, ktorého správne označenie uviedol odvolací\nsúd). Vzhľadom na vecnú správnosť napadnutého rozsudku ho odvolací súd zmenil výlučne len z tohto\nformálneho dôvodu [§ 388 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. V ďalšom sa odvolací\nsúd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o účelovosti uskutočnenej organizačnej zmeny a tiež o\ntom, že žalovaný po zrušení funkcie štátneho zamestnanca, ktorú dovtedy zastával žalobca, nemal v\númysle ďalej žalobcu zamestnávať (i keď v rámci novej organizačnej štruktúry také miesto mal). Aj podľa\nprávneho názoru odvolacieho súdu neboli v danom prípade splnené hmotnoprávne podmienky\nuvedené v § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. pre danie výpovede. V spojitosti s tým pripomenul, že\npodmienka nemožnosti zaradiť zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila podľa §\n38 zákona č. 400/2009 Z.z., na vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a na tú\nistú funkciu, musí byť naplnená po vykonanej organizačnej zmene bez časového obmedzenia. Pokiaľ\npo vydaní rozhodnutia č. 4/2014 bolo vytvorené jedno štátnozamestnanecké miesto odborného radcu vedúceho oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP v 7. platovej triede, bolo povinnosťou\nslužobného úradu ponúknuť toto miesto žalobcovi (jeho dočasná práceneschopnosť na tom nič nemení).\nSlužobný úrad tak ale nepostupoval, i keď všetkým ďalším zamestnancom pôvodného oddelenia ponúkol\npracovné miesta na novovytvorených oddeleniach s doterajšou pracovnou náplňou a so zachovaním\nich platovej triedy.\n4.2. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd odmietol podľa\n§ 386 písm. b/ CSP, lebo bolo v tejto časti podané neoprávnenou osobou (smerovalo proti rozhodnutiu\nvydanému nie na procesnú ujmu, ale prospech žalovaného; proti nemu smerujúca žaloba bola v tejto\nčasti zamietnutá).\n4.3. Zrušujúci výrok svojho rozsudku odôvodnil odvolací súd opodstatnenosťou námietky žalovaného,\nže je oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 389 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 378 ods. 1 a §\n234 ods. 2 CSP).\n4.4. Pri nariaďovaní vykonania opravy záhlavia prvoinštančného rozsudku vychádzal odvolací súd z\nčlánku 4 ods. 1 CSP.\n4.5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255\nods. 1 CSP.\n5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie s tým, že je prípustné podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP a dôvodné preto, lebo napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení. Poukázal na ustanovenia § 1 ods. 1 a 3, ako aj § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.\na konštatoval, že platnosť výpovede bolo potrebné posudzovať podľa stavu existujúceho v čase, keď\nbola žalobcovi daná. Súdy oboch inštancií - nad rámec žaloby a v neprospech žalovaného - zohľadnili\naj také okolnosti, ktoré žalobca v žalobe neuviedol a z ktorých nevyvodzoval neplatnosť výpovede,\npričom nezohľadnili príslušné ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. a aplikovali na vec sa nevzťahujúce\nrozhodnutia najvyššieho súdu (napríklad sp. zn. 4 Cdo 178/2008 a 5 Cdo 42/2010), ktoré sa viažu na\n§ 63 ods. 1 Zákonníka práce, i keď aplikácia tohto ustanovenia je na štátnozamestnanecké vzťahy\nvylúčená. Žalobca neplatnosť výpovede vyvodzoval iba z ním tvrdenej neplatnosti rozhodnutia č. 4/2014.\nPodľa presvedčenia žalovaného sa odvolací súd pri riešení právnej otázky, na ktorej založil svoje\nrozhodnutie, odklonil od toho, ako je táto otázka riešená ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho\n\nsúdu (rozhodnutia, od právnych záverov ktorých sa odvolací súd údajne odklonil, dovolateľ konkretizoval\noznačením súdu, spisovej značky a stručne aj podstatou právnych záverov).\n6. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalovaný sa odvoláva na dôvody, ktoré už\nreálne neexistujú (medzičasom došlo medzi procesnými stranami k dohode o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru a žalovaný uspokojil finančné nároky žalobcu). Podľa názoru žalobcu\nrozhodnutia, ktoré uvádza dovolateľ s úmyslom preukázať odklon právnych záverov súdov od\nustálenej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), sú na daný prípad neaplikovateľné.\nSúdy oboch inštancií dospeli k správnemu záveru o neplatnosti výpovede z dôvodu, že\nbola daná v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 121 ods. 1\nzákona č. 400/2009 Z.z.), s cieľom ukončiť so žalobcom štátnozamestnanecký pomer aj za cenu účelovo\nuskutočnenej organizačnej zmeny, ktorá v podstate nepriniesla žiadne zmeny. Správny a zodpovedajúci\njudikatúre je tiež záver súdov, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu jej rozporu s § 47 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 400/2009 Z.z. So zreteľom na to žalobca uzavrel, že napadnutým rozhodnutím sa odvolací\nsúd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Žiadal preto dovolanie zamietnuť a\npriznať mu náhradu trov dovolacieho konania.\n7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427\nods. 1 CSP) strana, za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP)\na v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania\n(§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta\nprvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.\n8. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný\nprocesný kódex. Prípustnosť dovolania bolo preto potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. Aj po\nzmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou\nprávnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý\nmá v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj\npodľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými\nstranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné\npreskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu [viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012\na 7 Cdo 92/2012 (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte uvádza odkaz na „Cdo“, ide o\nodkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky)].\n9. Najvyšší súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane vyjadril záver aktuálny aj v\nsúčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia\nprávnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou\nktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní\nsúdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3 Cdo\n209/2015, 3 Cdo 36/2016, 5 Cdo 264/2014, 1 Cdo 334/2013).\n10. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých\nsa môže táto výnimka uplatniť, nemožno ani po 1. júli 2016 interpretovať rozširujúco; namieste je tu\nskôr reštriktívny výklad (3 Cdo 319/2013, 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo 357/2016, 3 ECdo 154/2013, 3 Cdo\n208/2014).\n11. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n[porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS\n172/03].\n12. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\n\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.\n13. Žalovaný vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri\nktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná\nrozdielne.\n14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad\nrozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n16. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že žalovaný napadol (v poradí\nprvý) výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej, t. j. výrok určujúci neplatnosť výpovede. Podľa\npresvedčenia žalovaného je jeho dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.\n17. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Pre právnu\notázku, ktorú má na mysli toto ustanovenie, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací\nsúd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho\nsúdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto\npojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré\nneskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom\nrozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3\nCdo 6/2017, 6 Cdo 21/2017). Aby mala dovolateľom nastolená otázka relevantný význam v zmysle §\n421 ods. 1 písm. a/ CSP musí byť riešená odvolacím súdom a odvolací súd na jej riešení musel založiť\nsvoje rozhodnutie.\n18. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,\nnevymedzí právnu otázku a neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré riešia právnu otázku inak,\nako ju riešil odvolací súd, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo\ndomnienkach (ktorú otázku a ktorú rozhodovaciu prax mal dovolateľ na mysli); v opačnom prípade\nby jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený cieľ. V prípade absencie\nvymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd (na druhej strane) pristúpiť ani k posudzovaniu\nvšetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací\nsúd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa\nnielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v\nCSP, ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.\n\n19. V danom prípade je pre účely dovolacieho konania potrebné zdôrazniť, že súdy oboch inštancií\nzhodne založili svoje rozhodnutia na existencii dvoch dôvodov neplatnosti výpovede, a to, že: (1)\nvýpoveď bola daná v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením\n§ 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. a (2) neboli pre ňu dané zákonom stanovené predpoklady\nv zmysle ustanovenia § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. Dovolací súd v súvislosti s týmto\nkonštatovaním pripomína, že rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS 278/2010), lebo\nprvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska predmetu konania jeden celok (podobne\nviď tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 53/2017, 2 Cdo 318/2015, 3 Cdo 20/2017, 4 Cdo\n285/2015, 5 Cdo 11/2016, 6 Cdo 63/2016, 7 Cdo 35/2017 a 8 Cdo 5/2017).\n20. Pre účely tohto dovolacieho konania treba uviesť, že štátnozamestnanecký pomer môže skončiť\nlen z dôvodov uvedených v § 46 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. Služobný úrad môže dať štátnemu\nzamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 47 zákona č. 40/2009\nZ.z. Výpoveď v zmysle tohto ustanovenia je jednostranný právny úkon obsahujúci prejav vôle skončiť\nštátnozamestnanecký pomer. Na právne úkony vo sfére upravenej zákonom č. 400/2009 Z.z. sa použijú\n(medziiným) ustanovenia § 34 až § 40 Občianskeho zákonníka (viď § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009\nZ.z.). Aj výpoveď daná služobným úradom štátnemu zamestnancovi je preto neplatná, ak svojím\nobsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (viď § 39\nObčianskeho zákonníka).\n21. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria\nzáklad fundamentálneho hodnotového poriadku (porovnaj rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS\n55/2011). V praxi všeobecných súdov sa pojmom dobré mravy (boni mores) označuje súhrn základných\nspoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru\nstálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť\nspoločnosti (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 151/2009). Dobré mravy sú považované za\nkritérium, podľa ktorého sa v najrozmanitejších oblastiach práva posudzuje správanie subjektov práva\ns tým, že konanie proti dobrým mravom býva adekvátne sankcionované. I keď pojem dobré mravy\nnie je v právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný, viaceré zákony obsahujú priamy odkaz\nna dobré mravy (so zreteľom na daný prípad pozri napríklad § 39 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 2\nZákonníka práce, § 116 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z.).\n22. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi tiež vtedy, keď konajúci síce\nnavonok postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého\núčastníka právneho vzťahu. Zo strany takto konajúceho subjektu ide len formálne o výkon práva; jeho\nskutočným zámerom a tiež účelom jeho konania totiž nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo\n(niekoho iného).\n23. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie v súlade s praxou všeobecných súdov vychádzal\nz toho, že rozhodnutie o organizačnej zmene nie je právny úkon, preto ani neposudzoval platnosť\nrozhodnutia č. 4/2014, ktoré bolo iba predpokladom pre samotný právny úkon - skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru (pozri napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu 3 Cdo 33/2008). V\nzhode s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu neopomenul skúmať, aký bol skutočný motív prijatia\norganizačnej zmeny žalovaného, lebo poznanie skutočných dôvodov pre výpoveď danú žalobcovi môže\nbyť podkladom pre záver o jej rozpore s dobrými mravmi (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo\n42/2010), resp. pre záver, že konanie žalovaného v procese dania výpovede vykazuje znaky zneužitia\npráva, lebo je len naoko súladné s objektívnym právom (m. m. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4\nCdo 178/2008). Závery vyjadrené najvyšším súdom v týchto rozhodnutiach sú aplikovateľné nielen na\nprávne vzťahy upravené Zákonníkom práce, ale aj na vzťahy upravené zákonom č. 400/2009 Z.z.\n24. Súd prvej inštancie na základe skutkových zistení zadovážených vykonaným dokazovaním dospel k\nzáveru, že organizačná zmena uskutočnená žalovaným bola účelová a nesmerovala k dosiahnutiu\nnavonok proklamovaného cieľa (jednotlivým zamestnancom zostala zachovaná dovtedajšia pracovná\nnáplň a nezmenený zostal aj počet štátnozamestnaneckých miest). Táto organizačná zmena bola\nzameraná výlučne na to, aby žalovaný vytvoril stav, v ktorom bude môcť so žalobcom skončiť\nštátnozamestnanecký pomer; motivovaná bola zlým vzťahom riaditeľky služobného úradu so žalobcom.\nOdvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil ako vecne správne, pričom „zhodne\n\nso záverom okresného súdu vyvodil, že žalovaný po zrušení funkcie štátneho zamestnanca .. nemal\nv úmysle žalobcu po vykonanej organizačnej zmene na vykonávanie štátnej služby v tom istom\nodbore štátnej služby a na tú istú funkciu zamestnávať, i keď na základe novej organizačnej štruktúry\nštátnozamestnanecké miesto odborného radcu - vedúceho oddelenia ... mal“.\n25. Na tom, že súdy oboch inštancií zhodne dospeli k záveru, že výpoveď je neplatná z dôvodu jej rozporu\ns dobrými mravmi (§ 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka),\nnemení nič skutočnosť, že odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zameral najmä\nna dôvod jej neplatnosti v zmysle § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. Potvrdzuje to aj bod 26.\ndovolaním napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd uviedol, že „z hľadiska právneho posúdenia\nveci je rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vecne správny“. Aj v tejto súvislosti dovolací súd\npripomína podstatu svojho konštatovania vyjadreného v bode 17. tohto uznesenia.\n26. Žalovaný v dovolaní nenamietal, že sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\n(§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) prijatím právneho záveru o neplatnosti výpovede z dôvodu rozporu tohto\nprávneho úkonu s dobrými mravmi. Dovolaciu argumentáciu týmto smerom neorientoval, i keď\npredmetný dôvod (rozpor výpovede s dobrými mravmi) bol súdmi oboch inštancií považovaný za jeden\nz dvoch nosných, pritom však samostatných dôvodov, na ktorých spočívali ich rozhodnutia.\n27. V rozhodnutiach dovolacieho súdu, na ktoré poukazuje dovolateľ, aby doložil odklon odvolacieho\nsúdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP (str. 6/8 a 7/8 dovolania), nebola riešená otázka neplatnosti\nskončenia štátnozamestnaneckého (resp. obdobného pomeru) z dôvodu rozporu s dobrými mravmi\n[poznámka dovolacieho súdu: dovolací súd mal v ďalšom na zreteli, že podľa uvedeného ustanovenia\nje relevantný (iba) odklon od zaužívanej praxe „dovolacieho“ súdu].\n27.1. V konaní sp. zn. 1 Cdo 54/2003 najvyššieho súdu boli riešené otázky súvisiace s výkladom pojmu\n„nové vhodné zamestnanie“, ďalej s plynutím výpovednej doby a určením času rozhodujúceho pre\nposúdenie platnosti skončenia pracovného pomeru.\n27.2. Vo veci, ktorá bola vedená na najvyššom súde pod sp. zn. 3 MCdo 14/2010 išlo o vyriešenie\notázky právnych účinkov tzv. akceptačného listu (úkonu zamestnávateľa prisľubujúceho zamestnať\nuchádzača o zamestnanie).\n27.3. V rozhodnutí sp. zn. 1 MCdo 5/2009 riešil najvyšší súd otázky súvisiace\nso splnením zákonom predpokladaných dôvodov platnej výpovede podľa ustanovení vtedajšieho\nZákonníka práce (t. j. s výkladom pojmov zamestnancova nadbytočnosť, jeho nadbytočnosť ako\ndôsledok zmeny úloh zamestnávateľa alebo technického vybavenia alebo iných organizačných zmien\nvo vnútri zamestnávateľskej organizácie a príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a\norganizačnými zmenami).\n27.4. Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 5/2011 riešilo procesnú otázku týkajúcu sa\npredbežného opatrenia.\n27.5. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 160/2011 spočíval na riešení otázok týkajúcich sa\nexistencie organizačnej zmeny, nadbytočnosti zamestnanca a príčinnej súvislosti medzi organizačnou\nzmenou a nadbytočnosťou zamestnanca.\n27.6. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 138/2012 riešil právne otázky súvisiace s problematikou\n„voľného pracovného miesta“ a s procesnou otázkou unesenia dôkazného bremena.\n28. Žalovaný prípustnosť svojho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP vyvodzoval z údajného\nodklonenia sa právnych záverov odvolacieho od ustálenej praxe dovolacieho súdu v otázkach\nvýznamných (len) z hľadiska druhého dôvodu neplatnosti výpovede danej žalobcovi (2), existenciu\nktorého súdy vyvodzovali z nerešpektovania ustanovenia § 47 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z.\nVychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že žalovaný mal výhrady voči správnosti aplikácie judikatúry,\npokiaľ sa týkala danosti výpovedných dôvodov v zmysle Zákonníka práce a že sa nestotožnil s názormi\nsúdom v otázke, či z hľadiska (ne)platnosti výpovede je rozhodujúci stav v čase organizačnej zmeny\nalebo v čase dania výpovede. Žalovaný však v dovolaní netvrdil (nenamietal a označením rozhodnutí\ndovolacieho súdu nedokladal), že by sa odvolací súd odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu tým, ako vyriešil otázku neplatnosti výpovede z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi\n(1).\n29. Vzhľadom na to, že oba dôvody (viď bod 17. tohto uznesenia dovolacieho súdu) samostatne viedli\nsúdy k záveru o neplatnosti výpovede danej žalobcovi a žalovaný ani len nenamietal odklonenie sa\n\nriešenia otázok súvisiacich s prvým dôvodom (1) od ustálenej praxe dovolacieho súdu, bolo už v\ndanom dovolacom konaní nadbytočné skúmať a posudzovať opodstatnenosť dovolacej argumentácie\nžalovaného vo vzťahu k druhému dôvodu (2), na ktorom súdy založili svoje rozhodnutia. Ani prípadné\nzistenie toho, že odvolací súd sa riešením otázky neplatnosti výpovede danej žalobcovi z dôvodu\nvyplývajúceho z § 47\npísm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, by totiž nemohlo viesť k inému rozhodnutiu dovolacieho súdu. Ak by sa aj\n(prípadne) dovolateľovi podarilo doložiť prípustnosť dovolania v zmysle § 241 ods. 1 písm. a/ CSP\na preukázať jeho opodstatnenosť podľa § 432 ods. 1 CSP vo vzťahu (iba) k jednému z dvoch inak\nsamostatných dôvodov, zvyšný dôvod by naďalej tvoril nespochybnený základ rozhodnutia, v dôsledku\nčoho by dovolanie nebolo spôsobilé privodiť pre dovolateľa priaznivejšiu procesnú situáciu (zrušenie\nalebo zmenu dovolaním napadnutého rozhodnutia).\n30. Vyššie uvedené uzatvára dovolací súd konštatovaním, že žalovanému sa v dovolacom konaní\nnepodarilo preukázať, že sa súdy pri riešení právnej otázky platnosti žalobcovi danej výpovede, ktorú\nzavŕšili záverom o neplatnosti výpovede z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, odchýlili od ustálenej\npraxe dovolacieho súdu.\n31. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP\nnevyplýva, najvyšší súd odmietol jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP.\n32. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§\n451 ods. 3 veta druhá CSP).\n33. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7CoPr/6/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/2010 z 30. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-30", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67c7f237-e240-44b1-afb9-de0fd4c5ce87"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}, {"guid": "61ae4c76-f0a2-4524-b7d8-cef97b6075e0:66813f60-765f-4011-92b5-ed2df7ee78da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1307217902.1", "spisova_znacka": "2Cdo/318/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/318/2015 z 30. 5. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-05-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1307217902.1"}, {"guid": "64fe68be-bc96-456d-b9d0-f7ce8046198d:1f1c6a45-54cf-42ac-bc9f-7731b9027569", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1114200341.1", "spisova_znacka": "7CoPr/6/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoPr/6/2016 z 19. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1114200341.1"}], "citovane_v": [{"guid": "b7dec0bd-cb61-4101-b41b-e547b5a24c42:5f7ac670-7b41-450e-bc78-300a505bd2bf", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100252.3", "spisova_znacka": "3S/21/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3S/21/2024 z 21. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-01-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100252.3"}, {"guid": "3574e732-de98-4748-ad51-150e40eff45f:a240321e-a2e2-47c5-9365-35bec133f533", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2116215144.3", "spisova_znacka": "26Co/92/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/92/2024 z 27. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2116215144.3"}, {"guid": "8f4cd7e7-ff10-4a50-b2b1-3e6154d7d2b8:885a98af-5e31-4660-afd0-6c280a8d5dc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1320208700.1", "spisova_znacka": "16CoPr/5/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16CoPr/5/2023 z 31. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-05-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1320208700.1"}, {"guid": "badfa490-eb1c-4dc5-b8d5-add452f5a948:0e009abf-c2d6-49c6-9be2-69a99fbe73ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6811203747.3", "spisova_znacka": "17CoPr/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/5/2018 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6811203747.3"}, {"guid": "badfa490-eb1c-4dc5-b8d5-add452f5a948:51b1e580-0244-427c-8e26-2ad55ed59f7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6811203747.3", "spisova_znacka": "17CoPr/5/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoPr/5/2018 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6811203747.3"}]}