{"guid": "f0484fc6-4f98-435f-a2bc-61e48a975aeb:33485c66-513c-4f50-a65b-329baefe217c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2", "spisova_znacka": "8Cdo/180/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/180/2016 z 16. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. augusta 2017, sp. zn. 8Cdo/180/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2", "identifikacne_cislo": "5312204328", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2017-08-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "nazov": "§ 243d ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243d.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-226"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-212", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-226"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/33485c66-513c-4f50-a65b-329baefe217c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/180/2016\n5312204328\n16. 08. 2017\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2017:5312204328.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v spore žalobcu S., bývajúceho H., právne zastúpeného\nJUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Čadca, Mierová 1725, proti žalovanej V., bývajúcej\nH., právne zastúpenej Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom, Čadca, Sládkovičova 1700, o\nvrátenie daru, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4C/53/2012, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. marca 2016 sp. zn. 5Co/18/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nŽalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. marca 2016 sp. zn. 5Co/l8/2016 rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy\nodvolacieho a dovolacieho konania v sume 338,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet\njej právneho zástupcu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil\nskutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 132 O. s.\np. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil a preto sa obmedzil\nlen na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Vyslovil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá\nzákonným požiadam kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pričom tento súd uviedol skutkový stav\nrozhodujúci pre jeho rozhodnutie, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných\nstrán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne závery, ktoré aplikoval na\nprejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.\nOdvolací súd preto neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobcu uvedenú v odvolaní a rozsudok\nsúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Výrok o trovách konania (odvolacieho i dovolacieho)\nodôvodnil ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.\nProti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd rozsudky oboch\nsúdov nižších stupňov zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť\nvyvodzoval z § 237 písm. f/ O. s. p. a § 238 ods. 2 O. s. p., pretože odvolací súd sa odklonil od právneho\nnázoru vysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v jeho uznesení z 19. augusta 2015 sp. zn.\n8Cdo/496/2015. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. t. j. v konaní došlo k procesnej\nvade uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. že súdy\nprejednávanú vec nesprávne právne posúdili. Namietal, že obidva súdy nižších stupňov sa vo svojich\nrozhodnutiach nevysporiadali s jeho námietkami ohľadne jeho žaloby na vrátenie daru a v dôsledku\ntejto absencie - nedostatočného odôvodnenia - nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti napadnutých\nrozhodnutí, nemajúcich náležitosti § 157 ods. 2 O. s. p., preto mu bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.).\n\nŽalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla dovolanie žalobcu ako neprípustné a nedôvodné\nodmietnuť alebo zamietnuť.\nŽalobca sa vyjadril v krátkom stanovisku k vyjadreniu žalovanej k dovolaniu žalobcu zo dňa 8. júna 2016.\nDovolanie bolo podané 24. mája 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku (ďalej len „CSP\"), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak,\nplatí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2\nveta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, zostávajú zachované.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,\nže dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1\nCSP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443\nCSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá\nCSP) dovolací súd uvádza nasledovné:\nPodľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O. s. p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O. s. p. a proti uzneseniu § 239 O. s. p. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.\nV prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak\nsmeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods.\n1 O. s. p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho\nsúdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods, 2 O. s. p.), alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že\nje dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide\no potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).\nV danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v §\n238 ods. 1 a 3 O. s. p., preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\n10. Vzhľadom na obsah dovolania zostávalo v danom prípade posúdiť, či dovolanie nie je prípustné\npodľa § 238 ods. 2 O. s. p.\n11. Podľa § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak právny názor\ndovolacieho súdu, ktorý bol vyslovený v jeho zrušujúcom rozhodnutí, nebol v ďalšom konaní odvolacím\nsúdom rešpektovaný. Toto ustanovenie sa vzťahuje na názor dovolacieho súdu, ku ktorému dospel pri\nskúmaní otázok tak hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej povahy (por. rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/72/2007, 3Cdo/258/2012, 3Cdo/208/2014). Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky zodpovedá ustanoveniu § 238 ods. 2 O. s. p. taký výklad a aplikácia v otázke prípustnosti\ndovolania, a to aj v spojení s § 243d ods. 1 O. s. p., ktorý v každom prípade umožní meritórne\nposúdenie veci z hľadiska stretu odlišných právnych názorov na výklad právneho (hmotnoprávneho\nalebo procesnoprávneho) predpisu odvolacieho a dovolacieho súdu pri rozhodovaní v tej istej veci po\nsebe v rámci inštančného postupu (I. US 186/2008, I. ÚS 164/2012). Zmyslom ustanovenia § 243d\nods. 1 O. s. p., ktoré zakotvuje povinnosť dovolacieho súdu vysloviť vo svojom zrušujúcom rozhodnutí\nprávny názor a záväznosť (viazanosť) súdu nižšej inštancie týmto právnym názorom tak pri posudzovaní\notázok hmotného práva ako aj pri aplikácii procesných predpisov, je viesť súd nižšej inštancie, aby\npo zrušení a vrátení veci v ďalšom konaní neopakoval predchádzajúce nedostatky procesného alebo\nhmotnoprávneho charakteru. Súd nižšej inštancie je však viazaný len takým právnym názorom, ktorý bol\nskutočným základom zrušujúceho rozsudku dovolacieho súdu (m. m. R 68/1971, por. tiež rozhodnutie\nústavného súdu sp. zn. II. US 18/05 a rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2001).\nAko je zrejmé z obsahu spisu, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. augusta 2015 sp. zn.\n8Cdo/496/2015 zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2015 sp. zn. 5Co/828/2014 a vec\n\nmu vrátil na ďalšie konanie správnym názorom, že v prejednávanej veci svojim postupom odvolací súd\nodňal žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v dôsledku existencie\nvád, ktorými trpí odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd vyslovil, že odvolací súd\nneuviedol zákonný dôvod uvedený v § 221 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého postupoval, keď rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd nijakým spôsobom nevysvetlil,\nv čom spočíva nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a nedodržanie požiadaviek na\nodôvodnenie rozhodnutia tohto súdu v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a to napriek tomu, že prvostupňový\nsúd jednoznačne uviedol, ktoré okolnosti vzal za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení\ndôkazov pri svojom rozhodovaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje záväzný právny názor v\nzmysle § 226 O. s. p. v predmetnej veci, ktorým by sa mohol riadiť súd prvej inštancie a účastníci konania\n(strany sporu) pri ďalšom postupe v konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie sú zrejmé\nžiadne pokyny tohto súdu vo vzťahu k súdu prvej inštancie pre ďalší postup v konaní. Uvedené vady\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré spôsobujú, že strany sporu nemajú náležitú informáciu o tom, ako\ntreba v konaní ďalej pokračovať spôsobujú, že strany sporu nemôžu realizovať svoje procesné práva\nako strany sporu. Týmto postupom sa žalovanej odníma možnosť konať pred súdom, pričom sa tak stalo\nuž samotným vydaním rozhodnutia odvolacieho súdu, uzavrel dovolací súd.\nZo spisu ďalej vyplýva, že odvolací súd po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v\nŽiline z 22. marca 2016 č. k. 5Co/l8/2016-243 rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/53/2012-150 z\n18. marca 2014 potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho a dovolacieho\nkonania v sume 338,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej právneho zástupcu.\nOdvolací súd nebol\npo rozhodnutí dovolacieho súdu v prejednávanej veci viazaný tým, žeby mal\nopätovne rozhodnúť len o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie ako namietal dovolateľ. Takýto záver\nz citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu nevyplýva. Dovolací súd preto konštatuje, že v danej veci\nnemožno vytýkať nerešpektovanie právneho názoru dovolacieho súdu zaujatého v jeho zrušujúcom\nuznesení. Odvolací súd závery vyjadrené v tomto uznesení rešpektoval a odstránil vytknutý nedostatok\ntým, že opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1 O. s. p.\na skonštatoval, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie\nveci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O. s. p. a dospel k skutkovým\na právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na\nust. § 219 ods. 2 O. s. p., sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Skonštatoval,\nže rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie\nrozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,\nprimeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci,\nvýsledky vykonaného dokazovania a citoval právne závery, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad\na z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. S poukazom na\nuvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil\nsvoje odvolacie dôvody a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.\nV neskoršom rozhodnutí sa teda odvolací súd nedopustil zopakovania toho, čo bolo vytýkané jeho\nskoršiemu rozhodnutiu.\nDovolanie proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu preto podľa § 238 ods. 2 O. s. p. prípustné\nnie je.\nDovolanie žalobcu by bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v §\n237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p.. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, b/, c/,\nd/, e/ a g/ O. s. p. nenamietal a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť\ndovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\nDovolací súd však poukazuje aj na to, že žalobca v dovolaní v súvislosti s ustanovením § 237 ods. 1\npísm. f/ O. s. p. namieta vady, ktoré spočívajú najmä v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, súdne rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia,\nnevysporiadali sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie veci a ich myšlienkový\npostup nebol v odôvodnení dostatočne vysvetlený.\nPokiaľ žalobca namietal nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku\nodvolacieho súdu, treba prisvedčiť jeho základnej argumentácii, že právo na určitú kvalitu súdneho\nkonania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je\n\njedným z aspektov práva na spravodlivý proces. O porušenie tohto práva žalobcu ale v preskúmavanej\nveci nejde.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/2004 vyslovil,\nže „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavy“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade\npotvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia\npodaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť\nč. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z\ntohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03,\nIII. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná\nodpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a\nmusí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu.\nCitované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie\nspravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,\n(napríklad rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96,\nZbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I), podľa ktorej rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a\ndostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy\nrozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby\nna každý argument zo strany účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o\nargument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(napr. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov\na rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higgins a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č.\n20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I), tiež Van de Hurk v. Holandsko, sťažnosť č. 16034/90,\nrozsudok z 19. apríla 1994, Ruiz Torija c. Španielsko, sťažnosť č. 18390/91, rozsudok z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko, sťažnosť č. 18064/91, rozsudok z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303-B.\nV súvislosti s uvedenou námietkou dovolateľa je potrebné poukázať na to, že na rokovaní\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté\nzjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu\nkonania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné\nvyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,\nmôže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku.“\nUvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej\nveci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad\nuplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne\nlen celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec\nžiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ (pozri\nSutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za\nnásledok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).\n\nDovolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje\npodrobné vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol\nv súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom\nrozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (tak ako aj v posudzovanej veci), stačí, ak\nv odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Za vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno\npovažovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.\nŽalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v\nzmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil\nsprávny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval\nalebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie\nveci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá\nzáklad vo vade konania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj keby\ntvrdenia dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené, dovolateľom vytýkaná\nvada by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť\ndovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.\nVzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nie je\nprípustné podľa § 238 O. s. p. a v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia žalobcom namietanej\nprocesnej vady (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a nevyšli najavo ani ďalšie procesné vady vymenované v §\n237 ods. 1 O. s. p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu, ako dovolanie\nsmerujúce proti rozsudku, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).\nRozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania do volací súd\nneodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania\nžalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/18/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9710adf2-b19f-4dc5-b1da-e510411f6826"}, {"guid": "ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e1927ab0-bd20-40b2-abef-a745f0900205"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "b009be83-ba4d-4c9d-894e-6871ff2a893a:eac8cf38-fdef-4997-8e07-3ba387fa248e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7513205043.2", "spisova_znacka": "5Co/18/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/18/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7513205043.2"}, {"guid": "874046fa-8982-4d29-970d-e4b9a4e7ee39:a8cd50c9-2cd8-4b95-baf5-37c066f0b940", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7812209816.2", "spisova_znacka": "5Co/828/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/828/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7812209816.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:03cc491a-38ac-49c3-89c0-4659139b0b05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.595.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 595/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 595/2017 z 5. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.595.2017.1"}]}