{"guid": "d43943f4-eb12-4d1f-aebc-10e77cfb75be:9a8f3c67-a590-4893-ac52-de4902dd0625", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2", "spisova_znacka": "4Cdo/223/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/223/2016 z 25. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Cdo/223/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2", "identifikacne_cislo": "5113243149", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2017-10-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. d) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "nazov": "§ 213 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-7", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a8f3c67-a590-4893-ac52-de4902dd0625", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/223/2016\n5113243149\n25. 10. 2017\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2017:5113243149.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I., bývajúceho v J., 2/ Q., bývajúcej v J., proti\nžalovanej Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO:\n36 853 186, o určenie neplatnosti ustanovení zmluvy o úvere, vedenom na Okresnom súde Žilina pod\nsp. zn. 18 C 341/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2016\nsp. zn. 7 Co 563/2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2016 sp. zn. 7 Co\n563/2015 v napadnutom potvrdzujúcom výroku a vo výroku ktorým zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\na v závislom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou po pripustení zmeny petitu žaloby uzneseniami Okresného súdu Žilina z 11.\nmája 2015 č. k. 18 C 341/2013-198 a z 25. júna 2015 domáhali určenia, že ustanovenia bodu 11.1.1\nv spojení s ustanoveniami 11.1.1.1, 11.1.1.2, 11.1.1.3 a 11.1.1.4, bodu 11.1.2, bodu 11.1.3 v spojení s\nustanoveniami 11.1.3.1 a 11.1.3.2, bodu 11.3.1, bodu 11.4.1 v spojení s ustanoveniami 11.4.1.1, 11.4.1.3,\n11.4.1.5, 11.4.1.8, 11.4.1.9, 11.4.1.12 a 11.4.1.16, bodu 9.2.1 v spojení s ustanoveniami 9.2.1.1, 9.2.1.2,\n9.2.1.4, 9.2.1.5, 9.2.1.6, 9.2.1.7, 9.2.1.8 a 9.2.1.9, bodu 9.2.2, bodu 9.2.3, bodu 12.5 a bodu 4.6 zmluvy o\nposkytnutí úveru č. XX/XXX/XX. z 29. septembra 2005, sú neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej\nzmluve a sú absolútne neplatné. Zároveň žiadali, aby súd uložil žalovanej povinnosť prostredníctvom\npredsedu a ďalšieho člena jej predstavenstva a predsedu jej dozornej rady ospravedlniť sa žalobcom za\nporušenie ich práv vyplývajúcich im z predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktorých porušenie spočíva v\nzakomponovaní neprijateľných podmienok do obsahu spotrebiteľskej zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/\nXXX/XX z 29. septembra 2005, do piatich dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť žalobcom trovy\nkonania.\n2. Okresný súd Žilina rozsudkom z 3. júla 2015 č. k. 18 C 341/2013-263 určil, že ustanovenia bodu\n11.1.1 v spojení s ustanoveniami 11.1.1.1, 11.1.1.2 a 11.1.1.4, bodu 11.1.2, bodu 11.4.1 v spojení\ns ustanoveniami 11.4.1.1, 11.4.1.3, 11.4.1.5, 11.4.1.8, 11.4.1.9, 11.4.1.12 a 11.4.1.16, bodu 9.2.1 v\nspojení s ustanoveniami 9.2.1.1, 9.2.1.2, 9.2.1.4, 9.2.1.5, 9.2.1.6, 9.2.1.7, 9.2.1.8 a 9.2.1.9 a bodu\n9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX z 29. septembra 2005 sú neplatné, vo zvyšnej časti\nžalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol citáciu ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 a\n§ 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1\nzákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov\nv znení neskorších predpisov, čl. 3 ods. 1 a 2 smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach\nv spotrebiteľských zmluvách, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, § 3 ods. 1 a § 37 zákona č. 40/1964\nZb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a § 80, § 153 ods. 3 a 4 a § 372p ods.\n1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len\n\n„O.s.p.“) a uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 29. septembra 2005 žalobcovia\nako dlžníci uzavreli so žalovanou ako veriteľkou zmluvu o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX (ďalej len\n„zmluva“) do výšky 420 000,- Sk, ktorú posúdil ako tzv. absolútny obchod, na ktorý sa nevzťahujú\nustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak\nzároveň ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto je na tento typ zmluvy nutné aplikovať smernicu Rady č.\n93/13/EHS. Uviedol, že žalobcovia ako spotrebitelia majú na požadovanom určení naliehavý právny\nzáujem, pretože ich zmluvný vzťah so žalovanou existuje od roku 2005 a bude trvať ešte niekoľko rokov\na ich spotrebiteľské práva bez takéhoto určenia sú ohrozené a sú v právnej neistote. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že vzhľadom na deň uzavretia zmluvy nie je možné na vec aplikovať Občiansky\nzákonník, preto nie je možné ani určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok, aj keď samotné určenie\nneprijateľnosti podmienok spôsobuje ich neplatnosť v zmysle platnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu sa\nnezaoberal určením neprijateľnosti zmluvných podmienok, ale iba ich (ne)platnosťou a preto žalobu v\nčasti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok zamietol. Uviedol, že ustanovenia zmluvy\nuvedené vo výroku rozhodnutia sú neplatné z dôvodu, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a\npovinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov, sú v rozpore s dobrými mravmi\na zásadami poctivého obchodného styku a ustanovenia bodu 9.2.1 v spojení s ustanoveniami 9.2.1.1,\n9.2.1.2, 9.2.1.4 až 9.2.1.9 tiež spôsobujú neprimerané obmedzenia v živote žalobcov, sú šikanózne,\nv rozpore so zákonom, hraničia s únosnosťou ľudských práv, do ktorých neprimerane zasahujú a bod\n9.2.2 zmluvy je v rozpore so zákonom. Nestotožnil sa s námietkou žalovanej, že žalobu treba považovať\nza predčasnú, pretože žalobcovia by boli v ďalšom období (do splatenia úveru) v neistote a šikanózne\nobmedzovaní zmluvnými podmienkami. Žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti ustanovenia bodu\n11.1.1 v spojení s ustanovením 11.1.1.3, bodu 11.3.1, bodu 9.2.3, bodu 12.5 a bodu 4.6 zmluvy z\ndôvodu, že tieto sa nepriečia dobrým mravom ani neobchádzajú zákon a v časti o uloženie povinnosti\nospravedlnenia z dôvodu, že platná právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi požadovať morálnu\nsatisfakciu (ospravedlnenie) za uvedené porušenie spotrebiteľských práv. O trovách konania rozhodol\npodľa § 142 ods. 2 O.s.p.\n3. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcov a žalovanej rozsudkom z 10. novembra 2016 sp. zn. 7 Co\n563/2015 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými určil neplatnosť jednotlivých\nustanovení zmluvy o poskytnutí úveru, potvrdil. Výrok, ktorým žalobný návrh o určenie neprijateľnosti\npodmienok a o určení neplatnosti a neprijateľnosti ustanovenia bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru\nzamietol, zmenil tak, že určil, že ustanovenia bodu 11.1.1 v spojení s ustanoveniami 11.1.1.1, 11.1.1.2\na 11.1.1.4, bodu 11.1.2, bodu 11.4.1 v spojení s ustanoveniami 11.4.1.1, 11.4.1.3, 11.4.1.5, 11.4.1.8,\n11.4.1.9, 11.4.1.12 a 11.4.1.16, bodu 9.2.1 v spojení s ustanoveniami 9.2.1.1, 9.2.1.2, 9.2.1.4, 9.2.1.5,\n9.2.1.6, 9.2.1.7, 9.2.1.8 a 9.2.1.9 a bodu 9.2.2 zmluvy o poskytnutí úveru sú neprijateľnými zmluvnými\npodmienkami, ustanovenie bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru je neprijateľnou podmienkou a je\nneplatné. Výrok o trovách konania zmenil a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania\nvo výške 72,92 eur do troch dní k rukám ich právneho zástupcu. Posledným výrokom vyslovil, že\nzamietajúci výrok v časti určenia bodu 11.1.1.3, 11.1.3, 11.3.1, 9.2.3, 12.5 zmluvy a výrok, ktorým\nzamietol návrh na ospravedlnenie „zostáva nedotknutý“. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že\nsúd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že na prejednávanú vec nie je možné\naplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože právna úprava spotrebiteľských\nzmlúv bola do Občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1. apríla\n2004 a aj keď tento zákon za spotrebiteľské zmluvy výslovne neoznačil aj zmluvy podľa iných predpisov\nako Občianskeho zákonníka, tieto zmluvy mali charakter spotrebiteľských zmlúv v zmysle už vtedy\nplatného ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Výslovné označenie\nostatných typov zmlúv (neupravených v ôsmej časti Občianskeho zákonníka) za spotrebiteľské zmluvy\nbolo uskutočnené na základe zákona č. 568/2007 Z.z., pričom v zmysle prechodného ustanovenia §\n879j Občianskeho zákonníka sa týmito ustanoveniami spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.\njanuárom 2008. Ak teda predmetná úverová zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008, jej posúdenie\nmožno vykonať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy. Na\nzáklade zákona č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2010 bolo do Občianskeho súdneho\nporiadku zavedené ustanovenie § 153 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého bol súd oprávnený vysloviť\nvo výroku svojho rozhodnutia neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Časová pôsobnosť noriem civilného\nprocesného práva je vybudovaná na zásade, že nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti a ak\nzákon neustanoví inak, nová právna úprava platí aj pre konania, ktoré boli začaté pred jej účinnosťou.\nNa základe týchto skutočností odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie\ntak, že okrem neplatnosti vo výroku uvedených ustanovení zmluvy o poskytnutí úveru vyslovil aj ich\n\nneprijateľnosť, a uviedol, že dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie konštatoval ich neplatnosť, sú zároveň\ndôvodmi neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.\nOdvolací súd sa nestotožnil s námietkou nedostatočného odôvodnenia záverov súdu prvej inštancie\ntýkajúcich sa neplatnosti zmluvných ustanovení. Podľa jeho názoru okresný súd dostatočne podrobne\nuviedol skutočnosti na ktoré bol pri posúdení uvedenej zmluvy ako spotrebiteľskej povinný prihliadať, aké\nparametre by tento spotrebiteľský vzťah mal spĺňať a následne v jednotlivostiach vo vzťahu ku každému\nustanoveniu zmluvy sa dostatočne dôsledne zaoberal hodnotením splnenia týchto kritérií. Odvolací súd\nsa s jeho závermi v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne poukázal (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nNámietku nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací súd vyhodnotil\nako nedôvodnú. Vo vzťahu k výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení neprijateľnosti a neplatnosti\nustanovenia bodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru podľa názoru odvolacieho súdu zmluva neuvádza\ndostatočne určitým spôsobom dôvod a spôsob zmeny poplatkov spojených s poskytnutím úveru, ale\npripúšťa rôzny výklad čo do pojmu „miera rizika klienta“, ktorý nie je nikde špecifikovaný, v dôsledku\nčoho neumožňuje žalobcom ako spotrebiteľom predpokladať obsah zmien úrokovej sadzby v budúcnosti\na v právnom vzťahu s dodávateľom ich výrazne znevýhodňuje. Preto dospel k záveru, že ustanovenie\nbodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z tohto titulu je neplatné.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\n4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala\nz ustanovení § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. a dôvodnosť z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.\nNavrhla, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov nižších inštancií zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Súdom oboch inštancií vytýkala, že ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), pokiaľ žalobu v celom rozsahu nezamietli pre\nabsenciu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V rozsiahlom dovolaní s odkazmi na\nsúdne rozhodnutia krajských súdov, najvyššieho a ústavného súdu zopakovala, že naliehavosť právneho\nzáujmu na požadovanom určení nemôže byť založená na teoretickej obave žalobcov o možnosti\nuplatnenia vybraných zmluvných ustanovení zo strany žalovanej voči nim, ani na tom, že sa žalobcovia\nako úveroví dlžníci snažia prostredníctvom súdu ochrániť pred možnými následkami ich vlastného\ndolózneho konania. Naliehavý právny záujem výlučne na určení neplatnosti neprijateľných podmienok\nv spotrebiteľskej zmluve nemôže byť daný u spotrebiteľa bez toho, aby sa zároveň domáhal ochrany\nsvojich individuálnych spotrebiteľských práv. Vyhovením takejto žalobe sa nerieši stav neistoty v rámci\nprávneho postavenia žalobcov, ohrozenie ich práva nie je odstránené a rozhodnutie o danej určovacej\nžalobe neznamenaná úplné vyriešenie obsahu spornosti ich právneho vzťahu. Zároveň namietla, že\nodvolací súd konal v rozpore s § 213 ods. 2 O.s.p., keď v napadnutom rozsudku použil zákon č.\n568/2007 Z.z. a nevyzval strany k jeho možnému použitiu, pretože ide o právny predpis, ktorý pri\ndoterajšom rozhodovaní nebol použitý a jeho aplikácia mala v napadnutom rozsudku zásadný význam.\nŽalovaná svoje dovolanie odôvodnila tiež tým, že konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Zastáva názor, že pokiaľ súd prvej inštancie\nvo svojom rozhodnutí len všeobecným a bezobsažným spôsobom konštatoval, že ustanovenia zmluvy\no poskytnutí úveru sú neplatné pre ich domnelý rozpor s dobrými mravmi, bližšie nekonkretizovaným\nzákonom, ľudskými právami či z dôvodu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, bez uvedenia\nširších súvislostí a náležitej argumentácie založenej na vykonanom dokazovaní, jeho rozhodnutie\nnespĺňa kritéria na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a je nepreskúmateľné.\nTouto vadou zároveň trpí aj rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože za takéhoto stavu bola aplikácia\nustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. na prejednávanú vec odvolacím súdom absolútne nepostačujúca.\nNapokon obom súdom nižších inštancií vytýkala, že konanie zaťažili vadou zmätočnosti v zmysle §\n237 ods. 1 písm. a/ a d/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Podľa jej názoru medzi stranami\nbola platne dojednaná rozhodcovská doložka, preto prejednávaná vec nepatrí do právomoci súdov.\nTaktiež poukázala na skutočnosť, že žalobcovia sa určenia neplatnosti ustanovenia bodu 4.6 zmluvy\no poskytnutí úveru domáhali skôr podanou žalobou, konanie o ktorej bolo pre nedostatok súdnej\nprávomoci zastavené uznesením Okresného súdu Žilina zo 16. apríla 2014 č. k. 18 C 257/2013-111.\nŽalobcovia konanie pred rozhodcovským súdom neiniciovali, ale totožného nároku sa domáhali novou\nžalobou, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom z 3. júla 2015 č. k. 18 C 341/2013-263. Z tohto dôvodu\nmá za to, že konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Podaním\ndoručeným dovolaciemu súdu 22. júla 2016 dovolateľka navrhla odložiť právoplatnosť napadnutého\nrozsudku.\n5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalovanej nevyjadrili.\n\n6. Uznesením zo 6. júna 2017 sp. zn. 4 Cdo 223/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky odložil\nprávoplatnosť rozsudku Okresného súdu Žilina z 3. júla 2015 č. k. 18 C 341/2013-263 v spojení s\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline z 10. februára 2016 sp. zn. 7 Co 563/2015 do právoplatnosti\nrozhodnutia o dovolaní žalovanej.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného\nsporového poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§\n429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú dané procesné\npredpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania,\nktoré mu predchádzalo.\n8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie\nje ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky,\npristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného\nustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie v prejednávanej veci\nbolo podané ešte pred 1. júlom 2016 (23. mája 2016), podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť\npodľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení\nzákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Dôvodom pre\ntakýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o\nspravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,\navšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.),\nako aj\no potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1\nC.s.p.).\n10. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.).\n11. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p.\nje dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého\nstupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom\nsa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238\nods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho\nsúdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po\nprávnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým\nsúd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.\n12. V posudzovanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vo výroku, ktorým určil\nneplatnosť v ňom konkretizovaných zmluvných ustanovení, a zmenil vo výroku, ktorým žalobu zamietol\nv časti o určenie neprijateľnosti týchto ustanovení a o určenie neprijateľnosti a neplatnosti ustanovenia\nbodu 4.6 zmluvy o poskytnutí úveru. Dovolanie podľa § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. je preto prípustné.\n13. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\n(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 ods. 1 O.s.p. a\ntzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré v prípade ich\nopodstatneného uplatnenia alebo zistenia dovolacím súdom vedú k zrušeniu dovolaním napadnutého\nrozhodnutia. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\n\n14. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či\nkonanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto zákonnom ustanovení.\nV zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné a teda aj dôvodné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní\nvystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1\nO.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v\ntomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade\nskutočne došlo.\n15. Pri posudzovaní existencie namietanej vady konania podľa § 237 písm. a/ O.s.p. (rozhodlo sa vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov) dovolací súd vychádzal z ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p., podľa\nktorého v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré\nvyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ\nich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány, ako i z ustanovenia § 104 ods. 1,\ndruhá veta pred bodkočiarkou O.s.p., podľa ktorého ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má\npredchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému\norgánu. Potrebné je však zdôrazniť, že s touto námietkou žalovanej sa už v tomto konaní vysporiadal\nodvolací súd vo svojom uznesení z 29. mája 2014 sp. zn. 9 Co 320/2014 (na ktoré dovolací súd v plnom\nrozsahu odkazuje), kde o.i. konštatoval aj to, že rozhodcovskú zmluvu, od ktorej žalovaná odvodzuje\nprávomoc rozhodcovského súdu podpísal len žalobca 1/ a nemožno ju vzťahovať aj na žalovanú 2/,\nktorá rozhodcovskú zmluvu nepodpísala. Námietka žalovanej, že v konaní došlo k vade podľa § 237\nods. 1 písm. a/ O.s.p. je preto nedôvodná.\n16. Dovolateľka namieta tiež vadu uvedenú v ustanovení § 237 ods. 1 písm. d/ O.s.p. K tomuto\ndovolateľkou namietanému dôvodu treba uviesť, že prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae - § 159\nods. 3 O.s.p.) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k\nzastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v\nktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide\nvtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a\nak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak\nten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých\nuž bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy,\nak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb\naj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z\ndôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.\n17. Dovolateľka túto vadu konania namieta vo vzťahu k určeniu neplatnosti bodu 4.6 zmluvy s tým, že\nžalobcovia sa už žalobou z 18. septembra 2013 domáhali určenia neplatnosti tohto bodu zmluvy, kedy\nkonanie o tejto žalobe bolo vedené na Okresnom súde Žilina. Z obsahu dovolania však podľa tvrdenia\nsamotnej dovolateľky vyplýva, že toto konanie bolo právoplatne zastavené uznesením zo 16. apríla 2014\nč. k. 18C 257/2013-111. Žalovaná tak bezdôvodne namieta existenciu vady konania podľa § 237 ods. 1\npísm. d/ O.s.p., pretože medzi účastníkmi tohto konania nebolo súdom meritórne rozhodnuté vo vzťahu\nk namietanému bodu 4.6 zmluvy.\n18. Žalovaná v dovolaní ďalej namieta, že odvolací súd v napadnutom rozsudku použil právny predpis\n- zákon č. 568/2007 Z.z., ktorý pri doterajšom rozhodovaní nebol použitý, a v rozpore s § 213 ods. 2\nO.s.p. nevyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k jeho možnému použitiu, ktorého aplikácia mala\nv napadnutom rozsudku odvolacieho súdu zásadný význam.\n\n19. Po preskúmaní obsahu spisu dospel dovolací súd k záveru, že odvolacie konanie je postihnuté\nvadou v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože odvolací súd v konaní nepostupoval v súlade s\nustanovením § 213 ods. 2 O.s.p.\n20. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho\nnázoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci\nnebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému\npoužitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n21. Zabrániť vydávaniu „nepredvídateľných“ rozhodnutí má (malo) vyššie citované ustanovenie § 213\nods. 2 O.s.p., podľa ktorého musí odvolací súd postupovať vtedy, keď dospeje k záveru, že sa na vec podľa jeho názoru - vzťahuje také ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní zo\nstrany súdu prvej inštancie nebolo použité, je však pre rozhodnutie vo veci určujúce. Účastníkovi konania\nsa tak vytvára možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu\nna zistený skutkový stav. Tým, že bude môcť až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať\nmožné rozhodnutie súdu, posilňuje sa jeho právo na spravodlivý proces.\n22. Nutnosť sprístupnenia odlišného právneho názoru účastníkom vyplýva aj z faktu, že odvolateľ svojím\nodvolaním brojí proti určitému skutkovému stavu a jeho právnemu posúdeniu, ako k nemu dospel súd\nprvej inštancie; protistrana sa potom vyjadruje k argumentácii obsiahnutej v odvolaní. Argumentácia\nodvolateľa aj protistrany sa teda vzťahuje k napadnutému prvoinštančnému rozhodnutiu, pričom žiadny\nz nich v čase, keď podáva odvolanie alebo vyjadrenie k nemu, nemôže predpokladať, či odvolací súd\nzaujme iný právny názor, akú bude mať tento právny názor podobu a aké skutkové a právne dôvody by\nz hľadiska tohto odlišného právneho názoru mali byť relevantné.\n23. K právnym dôsledkom nerešpektovania citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku\nnajvyšší súd už v rozhodnutí publikovanom pod R 33/2011 konštatoval, že pokiaľ odvolací súd nevyzval\núčastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k\nmožnému použitiu toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo\npoužité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi\nkonania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n24. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobu v časti o určenie neprijateľnosti\nnapadnutých zmluvných ustanovení zamietol, pretože podľa jeho právneho názoru sa na zmluvu o\nposkytnutí úveru s ohľadom na čas jej uzavretia nevzťahovali ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2004 ani ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., ktoré v čase\nuzavretia zmluvy neplatili, a teda nebolo možné určiť neprijateľnosť týchto ustanovení. Svoje rozhodnutie\nzaložil na aplikácii ustanovení § 3 a § 37 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka,\npričom určil len neplatnosť týchto zmluvných podmienok bez toho, aby sa vecou zaoberal z hľadiska\nurčenia ich neprijateľnosti. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie pri právnom posúdení\nveci aplikoval zákon č. 568/2007 Z.z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 52 Občianskeho\nzákonníka rozšírením definície pojmu spotrebiteľské zmluvy a do Občianskeho zákonníka bolo\nzavedené ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa ustanoveniami tohto zákona\nspravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo\npotrebné na prejednávanú vec v súlade s princípom okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem\ntakisto aplikovať ustanovenia § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., ktoré boli do Občianskeho súdneho poriadku\nzavedené na základe zákona č. 575/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. marca 2010. Odvolací súd potom\nposudzoval vec podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 4 a § 879j Občianskeho zákonníka v znení účinnom\nod 1. januára 2008 a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil,\npričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je možné zistiť, či tieto ustanovenia aplikoval aj vo vzťahu\nk potvrdzujúcemu výroku.\n25. Keďže aplikácia ustanovenia § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1, 3 a 4 a § 879j Občianskeho zákonníka v\nznení zmenenom na základe zákona č. 568/2007 Z.z. a § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. bola pre výsledok sporu\nrozhodujúca, mal odvolací súd postupovať v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. a umožniť účastníkom vyjadriť\nsa k možnej aplikácii týchto ustanovení. Zo spisu ale vyplýva, že odvolací súd takto nepostupoval, v\ndôsledku čoho účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť tohto\n„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Týmto nesprávnym procesným postupom\n\nodvolací súd zaťažil konanie vadou zmätočnosti spočívajúcou v odňatí možnosti žalovanej konať pred\nsúdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n26. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je\nokolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. So zreteľom\nna uvedené dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v napadnutých výrokoch a tiež od neho\nzávislé rozhodnutie o trovách konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods.\n1 C.s.p.). Vzhľadom na výskyt tejto procesnej vady konania nemal dovolací súd možnosť pristúpiť k\nposúdeniu ďalších dovolacích námietok (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.).\n27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej\ninštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.).\n28. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§\n453 ods. 3 C.s.p.).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/563/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}