{"guid": "2818ecf7-614d-463b-aa89-9f9b813da590:73d466f0-6de4-4adc-9ef2-46bf6c065aab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1", "spisova_znacka": "4Cdo/230/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/230/2016 z 16. 8. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. augusta 2017, sp. zn. 4Cdo/230/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1", "identifikacne_cislo": "5113218281", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2017-08-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213", "nazov": "§ 213 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-213", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-213"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-213", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73d466f0-6de4-4adc-9ef2-46bf6c065aab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/230/2016\n5113218281\n16. 08. 2017\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2017:5113218281.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Q., bývajúcej v D., zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou JUDr. Patrícia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, so sídlom v Žiline, Mariánske námestie\n31, proti žalovanému V., bývajúcemu v D., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom\nna Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 17 C 165/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v Žiline zo 14. júna 2016 sp. zn. 11 Co 177/2016, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina rozsudkom z 11. januára 2016 č. k. 17 C 165/2013 zamietol žalobu žalobkyne,\nktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa v budúcnosti tvrdení o tom, že je\nduševne chorá, že by sa mala liečiť a akýchkoľvek iných tvrdení, ktoré by predstavovali neoprávnený\nzásah do jej osobnostných práv; uloženia povinnosti na najbližšej členskej schôdzi bytového domu po\nprávoplatnosti rozhodnutia sa verejne ospravedlniť, svoje tvrdenia o jej duševnej chorobe odvolať a\nospravedlniť sa pred prítomnými vlastníkmi a užívateľmi bytov a uloženia povinnosti zaplatiť jej peňažné\nzadosťučinenie v sume 2 500 eur. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 11, § 13\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecne tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by ju žalovaný v\nobdobí roku 2011 znevážil tvrdenými výrokmi difamujúcej povahy, ktoré by boli spôsobilé poškodiť, resp.\nohroziť jej chránené práva v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. V konaní tak nebola splnená základná\npodmienka a to zásah do osobnej integrity žalobkyne zo strany žalovaného, preto návrh v celom rozsahu\nzamietol a nevykonal dokazovanie na uplatňovaný peňažný nárok nemajetkovej ujmy, nakoľko za tento\nfyzická osoba zodpovedá iba vtedy, ak neoprávnený zásah skutočne vyvolala. Rozhodnutie o trovách\nkonania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.\n2. Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobkyne rozsudkom zo 14. júna 2016 sp. zn. 11 Co 177/2016\nrozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a žalovanému\nnáhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že sa plne stotožnil so záverom vysloveným v napadnutom\nrozsudku, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Pokiaľ\nv odvolaní poukazovala na výpoveď svojho syna, odvolací súd uviedol, že nebolo možné na podklade\nvýpovede jedného svedka ustáliť, že zo strany žalovaného došlo k zníženiu dôstojnosti žalobkyne,\npretože sa jedná o príbuzenský pomer svedka a žalobkyne a taktiež došlo k otvorenému konfliktu\nmedzi svedkom a žalovaným. Hodnotiac preto výpoveď tohto svedka v súvislosti s inými vykonanými\ndôkazmi odvolací súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobkyne zostali nepreukázané a tak neuniesla\ndôkazné bremeno na preukázanie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodzovať odôvodnenosť ňou\nuplatneného nároku.\n\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá prípustnosť dovolania\nvyvodzovala z § 420 písm. f/ C.s.p. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež súdu prvej\ninštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Naplnenie dôvodu dovolania v zmysle\n§ 420 písm. f/ C.s.p. videla v tom, že súdy neprihliadli na listinný dôkaz ňou založený do súdneho\nspisu týkajúci sa záznamu o podaní vysvetlenia žalovaného zo 17. septembra 2011, neprihliadli ani na\nskutočnosť, že žalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, krajský súd v zmysle § 213 ods.\n3, 4 O.s.p. dokazovanie nezopakoval a nedoplnil a v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania\nnenariadil pojednávanie a nevypočul žalobkyňu. Súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil\nžalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Ďalej zopakovala skutočnosti uvádzané v žalobnom návrhu a tiež v priebehu\nkonania. Zdôraznila, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, z toho dôvodu má v zmysle čl. 17\na čl. 22 ods. 1 Dohovoru právo na rešpektovanie svojej fyzickej a duševnej integrity, pričom Dohovor\nmá prednosť pred zákonmi.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu, že okresný súd vykonal vo veci\ndostatočné dokazovanie a správne rozhodol keď žalobu zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané,\nže by došlo k zásahu do osobnej integrity žalobkyne a odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nv stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods.\n1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne treba\nodmietnuť.\n6. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú\npriniesol C.s.p. v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať\nza mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového\nkonania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a\ndovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia\ninštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k\ntomu porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo\n18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).\n7. Dovolací súd v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane vyjadril záver aktuálny aj v\nsúčasnosti, v zmysle ktorého právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej\nistoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého\nje tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu\nnižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za\nktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej\nprávomoci dovolacieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).\n8. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej\nrozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť\nprelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z\ntejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa\nmôže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr\nreštriktívny výklad (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu 1 Cdo 348/2013, 3 Cdo\n357/2016). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu právnej\nistoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí byť vyvážené\nsprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch“ (por.\npublikáciu Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2016, na str. 1326).\n9. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť\ndovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho\n\nprípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane\n(por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).\n10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle\n§ 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C.s.p.\n11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým\nspôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.).\nV dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ\nvymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n12. Podstatnou zmenou oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016 je, že zákon už nestanovuje\npovinnosť (ani možnosť) dovolacieho súdu ex offo skúmať, či v konaní došlo k procesným vadám tejto\npovahy. Vzhľadom na viazanosť dovolacím dôvodom sa dovolací súd zameriava výlučne na skúmanie\nexistencie tej vady zmätočnosti, ktorá bola uplatnená v dovolaní. Pritom aj naďalej platí, že pre záver o\nprípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho,\nže došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (por. napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1\nCdo 127/2012, 2 Cdo 609/2015, 3 Cdo 29/2016, 4 Cdo 133/2015, 5 Cdo 467/2014, 6 Cdo 5/2014, 7\nCdo 7/2016, 8 Cdo 450/2015).\n13. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. V danom prípade žalobkyňa uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je\ndovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí),\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolateľka existenciu tejto vady\nkonania vidí v tom, že tak súd prvej inštancie ako aj odvolací súd neprihliadli na ňou predložený listinný\ndôkaz „druhá strana záznamu o podaní vysvetlenia osoby V., zo dňa 19.9.2011“, neprihliadli na to, že\nžalobkyňa je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, odvolací súd v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p. na\nprejednanie odvolania nenariadil pojednávanie a žalobkyňu nevypočul a v zmysle § 213 ods. 3, 4 O.s.p.\nnezopakoval a nedoplnil dokazovanie.\n15. Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. sa rozumie nesprávny postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho\nkonania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať\nopravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod). V prejednávanej\nveci z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyni bolo niektoré z týchto práv odňaté.\n16. Dovolateľka namieta, že súdy neprihliadli na skutočnosť, že v osobe žalobkyne ide o osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím, čo žalobkyňa prezentovala už v podanej žalobe, kde uviedla, že je osobou na\nplnom invalidnom dôchodku, sama sa stará o dvoch synov a nemá dostatok financií na úhradu súdneho\npoplatku, nevlastní žiaden majetok a byt v ktorom býva, nie je v jej vlastníctve.\n\n17. Ťažké zdravotné postihnutie nie je to isté, čo invalidita. Človek, ktorý je uznaný za invalidného,\nnemusí byť uznaný aj za ťažko zdravotne postihnutého a naopak. O ťažkom zdravotnom postihnutí\nrozhoduje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a o invalidite Sociálna poisťovňa. Rôzne sú aj\nzákony, podľa ktorých rozhodujú. Invalidita sa posudzuje podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení, kým ťažké zdravotné postihnutie podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Invalidita\nznamená pokles schopnosti pracovať (vykonávať zárobkovú činnosť) o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravým človekom. Ťažké zdravotné postihnutie má vplyv na schopnosť viesť aktívny život, čo sa nemusí\nvždy úplne prekrývať so schopnosťou pracovať. Dokladom o ťažkom zdravotnom postihnutí je preukaz\nfyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pomocou ktorého si jeho držiteľ uplatňuje rôzne výhody\na zľavy.\n18. Podľa § 4 zákona č. 447/2008 Z.z., práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému\nv súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, ktorým je zákon č.\n365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.\n19. Žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdila len to, že je poberateľkou invalidného\ndôchodku, v súvislosti s čím žiadala priznať jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Ako\nbolo vyššie uvedené, uznanie osoby za invalidnú, neznamená zároveň, že sa jedná o osobu ťažko\nzdravotne postihnutú. Žalobkyňa v konaní pred súdmi nižších stupňov netvrdila a v dovolacom konaní\nani nepreukázala, že je držiteľkou preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, a v dovolaní ani\nneuviedla, v čom (v súvislosti s takýmto prípadným postihnutím) jej súd znemožnil uskutočňovať jej\npatriace procesné práva (v zmysle antidiskriminačného zákona).\n20. Žalobkyňa ďalej namieta vady súvisiace s dokazovaním. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho\nkonania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci (por. § 187 ods. 1,\n2 C.s.p.). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či\na aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na\njeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov\nna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu\nna vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy\nvecou súdu (por. § 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 C.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu,\nktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy, nezakladá prípustnosť\ndovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f/ C.s.p., lebo týmto postupom súd\nneznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Prípustnosť dovolania v zmysle\ntohto ustanovenia nie je spôsobilé založiť ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, pretože do obsahu\npráva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním\nnavrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných\ndôkazov (I. ÚS 97/97).\n21. Dovolateľka za procesný postup súdu, ktorým jej mala byť odňatá možnosť pred súdom konať\noznačila aj to, že odvolací súd na prejednanie odvolania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. nenariadil\npojednávanie.\n22. Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho\nsúdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo\nveciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem (§ 214 ods.\n1 O.s.p.). V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214\nods. 2 O.s.p.).\n23. Z ustanovení § 214 ods.1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených v § 214 ods.1 O.s.p.\nje odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže rozhodnúť aj bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214\nods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd sám.\n\n24. V danom prípade: a/ odvolací súd dospel k záveru, že netreba zopakovať alebo doplniť dokazovanie,\nb/ nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a c/ nariadenie odvolacieho\npojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.\n25. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal v danom čase postup odvolacieho súdu\nustanoveniu § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. a nemal za následok procesnú vadu konania uvedenú v § 420\npísm. f/ C.s.p.\n26. Dovolateľka namieta, že odvolací súd porušil ustanovenie § 213 ods. 3, 4 O.s.p.\n27. Podľa § 213 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého\nstupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 O.s.p. V zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. vtedy, keď\nmá odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám a v zmysle § 213 ods. 4 O.s.p.,\nodvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkmi konania,\nak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok ustanovených\nv § 205a.\n28. V prejednávanej veci však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s poukazom na\nustanovenie § 219 ods. 1, 2 O.s.p., keď napadnutý rozsudok považoval vo výroku za vecne správny a\nv celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením. Nebol preto dôvod na opakovanie, či dopĺňanie\ndokazovania vykonaného už súdom prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 213 ods. 3, 4 O.s.p.\n29. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolateľka neopodstatnene tvrdí, že súd jej\nnesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru,\nže dovolanie žalobkyne proti rozsudku krajského súdu nie je podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dôvodné, preto\nho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/\nC.s.p.).\n30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/177/2016", "guid": "c1d12bd0-313e-4245-8f94-112744566044:97e0f466-768a-471a-9faf-86c817ed37f0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}