{"guid": "eb62873e-8442-4ad1-86f1-a791e7502e12:982a5005-d508-4f07-9412-8ee93acc6348", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1", "spisova_znacka": "6Cdo/17/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/17/2017 z 22. 2. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2017, sp. zn. 6Cdo/17/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1", "identifikacne_cislo": "5112206760", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "datum_vydania": "2017-02-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "nazov": "§ 236 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-236", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-236", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/982a5005-d508-4f07-9412-8ee93acc6348", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/17/2017\n5112206760\n22. 02. 2017\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2017:5112206760.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov 1/ M. P. a 2/ P. P., oboch bývajúcich v O. XXX, W.\nA., zastúpených splnomocnenkyňou LALINSKÝ ADVOKÁT s. r. o., so sídlom v Žiline, Námestie Andreja\nHlinku 1, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Andrej Lalinský, proti žalovaným 1/ M. S.,\nbývajúcej v R., S. P. XXXX/XX, 2/ Z. S., bývajúcemu v A., A.. S. XXX/XX a 3/ O. S., bývajúcemu v R., S.\nP. XXXX/XX, zastúpeným Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Žiline, Mariánske námestie\n29/6, o zaplatenie 3 000 eur, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 2C/40/2012, o dovolaní\nžalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. februára 2016 sp. zn. 5Co/617/2015, takto\nrozhodol:\nDovolanie žalobcov o d m i e t a.\nŽalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 20. augusta 2015\nč. k. 2C/40/2012-164, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcov o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 3\n000 eur. Potvrdenie prvoinštančného rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so\nskutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.\n2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“). Žiadali,\naby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil\nprvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozsudky zmenil tak, že žalobe v plnom\nrozsahu vyhovie. Prípustnosť dovolania odôvodnili odňatím ich možnosti konať pred súdom, ku ktorému\nmalo dôjsť tým, že odvolací súd nenariadil na prejednanie odvolania pojednávanie, že prvoinštančný i\nodvolací súd nevykonali všetky potrebné dôkazy a rozhodli na základe neúplne zisteného skutkového\nstavu, že nesplnili povinnosť vyplývajúcu z § 118 ods. 2 O. s. p., že listinné dôkazy neboli vykonané\nzákonom predpísaným spôsobom a že rozsudok odvolacieho súdu nebol riadne odôvodnený. Namietali\naj nesprávne právne posúdenie veci oboma súdmi.\n3. Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný\nzamietnuť.\n4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.\ns. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci\nk rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo\npodané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu\nexistujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“). Dôvodom pre takýto postup\n\nje nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a\nprávom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych\nočakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy\nprocesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného\nvýkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).\n5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom\nostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.\npor. tiež § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom\nporiadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávnenými\nosobami, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel\nk záveru, že ho treba odmietnuť.\n6. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§\n236 ods. 1 O. s. p.).\n7. V preskúmavanej veci dovolatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol\npotvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti\nrozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.\n8. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž\no zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd\nodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci\nešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť\ndovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by\nbol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.\n9. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., možno\ndovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.\ns. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal\notázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v\ndanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho\nzastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv\nzačatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad\nodňatia možnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom\nnesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v\ntomto zákonnom ustanovení.\n10. Za nedôvodnú považoval námietku žalobcov o odňatí ich možnosti konať pred odvolacím súdom\ntým, že odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania. V zmysle ustanovenia § 214 ods. 2\nO. s. p. odvolací súd môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ak nejde o niektorý z\nprípadov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia, t. j. ak nejde o prípad, kedy je potrebné zopakovať\nalebo doplniť dokazovanie (táto okolnosť závisí od úvahy odvolacieho súdu), alebo ak súd prvého stupňa\nrozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,\nalebo ak ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania alebo ak to vyžaduje\ndôležitý verejný záujem. Pretože v preskúmavanej veci nešlo o žiaden z prípadov vyplývajúcich z § 214\nods. 1 O. s. p., odvolací súd bol oprávnený podľa odseku 2 tohto ustanovenia rozhodnúť o odvolaní bez\nnariadenia pojednávania a týmto zákonným postupom neodňal žalobcom možnosť konať pred súdom.\n11. Nespôsobilou založiť prípustnosť dovolania bola aj dovolacia námietka o nevykonaní všetky\npotrebných dôkazov a o neúplnom zistení skutkového stavu. Súd totiž nie je viazaný návrhmi účastníkov\nna vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu\nna vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy\nvecou súdu (§ 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania\nnevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového\n\nstavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm.\nf/ O. s. p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať (R 37/1993\na R 125/1999). Ani prípadná neúplnosť či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov nie\nje v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaná za dôvod zakladajúci vadu konania v zmysle\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/ 2000 a viaceré\nrozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011,\n6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak aj k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, táto\nnezakladá procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., ale má nanajvýš „len“ charakter\ntzv. inej vady konania s možným následkom v podobe nesprávneho rozhodnutia vo veci (§ 241 ods. 2\npísm. b/ O. s. p.).\n12. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred prvoinštančným súdom\nopomenutím procesnej povinnosti vyplývajúcej pre súd z § 118 ods. 2 O. s. p. (t. j. uviesť, ktoré\nprávne významné tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové\ntvrdenia zostali sporné a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli) dovolací súd považuje\nza potrebné poznamenať, že i keď zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie výslovne\nnevyplýva splnenie tejto povinnosti, zároveň z nich nevyplýva ani žiadna výhrada vtedajšej zástupkyne\nžalobcov voči jej nesplneniu, hoci tá bola na pojednávaniach prítomná. Z povahy tejto procesnej\npovinnosti je však zrejmé, že k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza\nsamotným rozhodnutím súdu, v dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. je súd povinný\nuviesť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými\núvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne\nposúdil. Náprava prípadného nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež\nmožnosťou podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalobcovia v predmetnej veci\naj využili. Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods. 2 O.\ns. p. súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a z tohto\ndôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie\nkonanie, hoci účastník konania (dnes strana sporu) mal možnosť namietať nesprávnosť postupu súdu\nprvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych záveroch\nsúdov v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná,\nnebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t. j. porušenie základných zásad občianskeho\nsúdneho konania, a teda odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom.. Ani v rozhodnutí najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Cdo 236/2010, na ktoré v dovolaní poukazovali žalobcovia, nebolo nerešpektovanie §\n118 ods. 2 O. s. p. výslovne označené za tzv. zmätočnostnú vadu majúcu za následok odňatie možnosti\nkonať pred súdom. Za takúto vadu v ňom bolo označené nedodržanie postupu vyplývajúce z § 156 ods.\n3 O. s. p. (neoznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu).\n13. Zjavne neopodstatnenou bola aj námietka, že listinné dôkazy neboli vykonané zákonom\npredpísaným spôsobom. V zápisnici z pojednávania pred súdom prvej inštancie z 20. augusta 2015 je\nvýslovne uvedené, že súd pristúpil k čítaniu listinných dôkazov a že sporové strany nemajú pripomienky\nk prečítaným listinným dôkazom a nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Okrem toho aj keď\nsúd v procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým spôsobom,\nktorý predpisuje zákon, dochádza taktiež „len“ k tzv. inej, v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenej\nvade (por. napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n14. Napokon nedôvodnou bola aj námietka žalobcov o odňatí ich možnosti konať pred súdom\nnedostatočným odôvodnením rozsudku odvolacieho súdu (jeho nepreskúmateľnosťou). Na zasadnutí\nobčianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, publikované v\nZbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta\nktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Pri vyjdení z tohto\nstanoviska má dovolací súd za to, že obsah spisu v prejednávanej veci nedáva žiaden podklad pre\nto, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť vyššie citovanej právnej vety. Treba mať na pamäti,\nže konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť\nrozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.\nAk odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v\n\nodôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie\nveci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku\nsúdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, posudzujúc ho v kontexte s rozsudkom\nsúdu prvej inštancie, bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhali a z akých dôvodov, aké bolo stanovisko\nžalovaných k uplatnenému nároku, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Dovolatelia\npreto nedôvodne argumentovali, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný. Pritom za vadu\nkonania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa ich predstáv, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom (o aký prípad tu ale nešlo). Dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní riadneho\nodôvodnenia rozhodnutí súdov v základnom konaní sa nezaoberá správnosťou skutkových a právnych\nzáverov v nich obsiahnutých, pretože správnosť dovolaním napadnutého rozsudku by mohol skúmať,\nlen ak by dovolanie bolo prípustné.\n15. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol ako\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.\n16. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C.\ns. p. (per analogiam), keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinili neprípustným\ndovolaním žalobcovia. Preto žalovaným priznal náhradu týchto trov (§ 262 ods. 1 C. s. p.).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}