{"guid": "5177dee0-8dac-4652-8b5c-8608945a311d:95dc4a65-9418-4c3a-83fa-a4c6fed0c382", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1", "spisova_znacka": "7Cdo/102/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/102/2016 z 28. 9. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. 7Cdo/102/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1", "identifikacne_cislo": "5111226639", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "sudca_id": 102, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-szarazova-102", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-39.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 39 ods. 1 písm. c) zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-39.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-39.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-39.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "nazov": "§ 455 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-455", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-455"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/656#paragraf-39", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95dc4a65-9418-4c3a-83fa-a4c6fed0c382", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/102/2016\n5111226639\n28. 09. 2017\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2017:5111226639.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so\nsídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému: M., bytom L., zastúpený\nJUDr. Milošom Gerom, advokátom so sídlom Štefánikova 217, 041 01 Bytča, o zaplatenie 1 143,10 € s\npríslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 279/2011, o dovolaniach žalobcu a\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2015 sp. zn. 10 Co 100/2015, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. novembra 2015 sp. zn. 10 Co 100/2015 z r u š u j e a vec\nvracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) svojim prvým rozsudkom z 13. apríla 2012 č.\nk. 18 C 279/2011-118 žalobný návrh zamietol a konanie o zaplatenie sumy 3 618,03 € zastavil na\nzáklade dispozitívneho úkonu žalobcu. Po zrušení tohto rozhodnutia rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nz 20. marca 2013 sp. zn. 10 C 125/2012 súd prvej inštancie v poradí už svojim druhým rozsudkom\nzo 4. decembra 2014 č. k. 18 C 279/2011-419 určil, že žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta a\nžalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 1.508,70 eur titulom trov právneho\nzastúpenia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal voči žalovanému\nuloženia povinnosti na zaplatenie sumy 4 761,13 eur a náhrady trov konania z dôvodu neoprávneného\nodoberania zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickej energie žalovaným na odbernom mieste Súľov\nČistička, na základe čoho žalobca zbernou faktúrou vyúčtoval neoprávnený odber vo výške 4 761,13 eur,\nktorú žalovaný neuhradil. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca tvrdil, že z dôvodu registrovania\nnulovej spotreby z daného odberného miesta, bola vykonaná kontrola a 30. júna 2012 bol zistený\nneoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste žalovaného, kedy sa zistilo, že elektromer je\npoškodený a neregistroval spotrebu. Keďže nebolo možné zistiť podľa spoľahlivých podkladov spotrebu,\nnakoľko elektromer neregistroval spotrebu, tak ju vypočítali podľa platných právnych predpisov. Súd\nprvej inštancie uviedol, že hoci mal za to, že žalobca si uplatňoval náhradu za neoprávnený odber\nv zmysle § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov\n(ďalej aj „zákon č. 656/2004 Z.z.“), v zmysle ktorého vykonaným dokazovaním nebolo zistené zavinenie\nžalovaným, súd postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu a zaoberal sa všetkými súvislosťami\nuplatňovaného nároku na náhradu škody ako napr. preukázaním reálne vzniknutej škody žalobcovi, a\nto aj za predpokladu, že by malo ísť o neoprávnený odber v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ cit. zákona, v\nzmysle ktorého ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom\nna zistené skutočnosti, v zmysle neoprávneného odberu v zmysle § 39 ods. 1 písm. b/ cit. zákona nebol\npreukázaný zásah žalovaného do elektromera, a tak podľa tohto ustanovenia nedošlo k neoprávnenému\nodberu. Pre posúdenie neoprávneného odberu v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ cit. zákona však v zmysle\nintencií odvolacieho súdu pri zachovaní objektívnej zodpovednosti v zmysle tohto ustanovenia mal súd\nprvej inštancie za preukázané, že čistička bola nefunkčná, žiadny z perspektívnych užívateľov nebol\nnapojený na ňu a ani chata C., ktorá bola v spornom období mimo prevádzky, teda nemohlo dôjsť k\nžiadnemu odberu elektrickej energie. Súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko nebol preukázaný\n\nžiadny odber, nemohlo dôjsť ani k žiadnej škode spôsobenej neoprávneným odberom, a preto žalobu\nzamietol, nakoľko nebola preukázaná skutočná škoda, neboli splnené všetky znaky skutkovej podstaty,\nvšetky náležitosti zodpovednosti za škodu. Prípadné zistenie porušenia elektromera automaticky podľa\nsúdu prvej inštancie neznamená, že v prípade porušenia elektromera vždy odberateľ musí zaplatiť sumu\nza neoprávnený odber, nakoľko platí sa skutočná spotreba. A ak sa nedá zistiť skutočná spotreba, vtedy\nsa postupuje pri výpočte podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj „vyhláška č. 154/2005 Z.z.“), avšak len vtedy, ak\nskutočne došlo k odberu, k čomu však v danom prípade preukázateľne nedošlo.\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 30. novembra 2015\nsp. zn. 10 Co 100/2015 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi sumu 185,85 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 160,65 € od\n20. júla 2010 až do zaplatenia; vo zvyšku žalobu žalobcu o zaplatenie 1 143,10 € spolu s úrokom\nz omeškania 9 % ročne zo sumy 1 143,10 € od 20. júla 2010 až do zaplatenia zamietol. Žalobcovi\nuložil povinnosť titulom náhrady trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, zaplatiť\nžalovanému sumu 300,- €. V odôvodnení konštatoval, že žalobca svoj nárok z titulu neoprávneného\nodberu elektrickej energie v zásade v priebehu celého konania vymedzuje prostredníctvom skutkovej\npodstaty v zmysle § 39 ods. 1 písm. c/ zákona č. 656/2004 Z.z., hoci na faktúre uvádza neoprávnený\nzásah odberateľa do určeného meradla, t. j. skutkovú podstatu podľa § 39 písm. b/ cit. zákona a tiež\nna úvodnom pojednávaní právne argumentoval týmto zákonným ustanovením, následne jednoznačne a\nvýslovne definoval svoj nárok ako nárok z neoprávneného odberu meracím zariadením, na ktorom bolo\nporušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odvolací súd poukázal na objektívny charakter\nzodpovednosti odberateľa za to, že na „jeho“ odbernom mieste nedôjde k nedovolenej manipulácii s\nmeracím zariadením, čím došlo na strane žalovaného k neoprávnenému odberu elektrickej energie,\nza ktorý i zodpovedá. Hoci súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu viac-menej nerešpektoval jeho\nprávne závery z predošlého rozhodnutia, vykonal dokazovanie a ustálil skutkové okolnosti, ktoré sú\nprimeraným základom pre rozhodnutie o výške povinnosti, ktorá zaťažuje žalovaného v súvislosti s\nneoprávneným odberom elektrickej energie v rámci ČOV. Predmetný nárok žalobcu má dve relatívne\nsamostatné zložky - tzv. zisťovací poplatok a úhradu za (samotný) neoprávnený odber elektrickej energie\nv čase porušenia zabezpečenia meracieho zariadenia. Na základe neunesenia bremena tvrdenia\na dôkazného bremena ohľadne nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, ktoré\nprevyšujú sumu uhradenú žalobcom spoločnosti SSE - Metrológia, a. s., odvolací súd nárok žalobcu\nv dotknutej časti tzv. zisťovacieho poplatku zamietol, pričom zamietnutie sa vzťahuje i na súvisiace\npríslušenstvo. Odvolací súd konštatoval, že množstvo skutočne neoprávnene odobratej elektriny nie je\npresne možné zistiť prakticky žiadnym spôsobom. Ani v schopnostiach akéhokoľvek znalca nie je spätne\nmožné ustáliť, aké spotrebiče (resp. prístroje, či strojné zariadenia) a akým spôsobom boli používané\nv dobe neoprávneného odberu. Uviedol, že uvedený záver rešpektuje i zákonnú právnu úpravu,\nktorá preferuje určenie škody „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“ a až subsidiárne\nodkazuje na použitie výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny prostredníctvom\nvšeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo - § 39 ods. 2 veta druhá zákona\nč. 656/2004 Z.z. V zmysle § 1 ods. 4 písm. b/ vyhlášky č. 154/2005 Z.z. je namieste vychádzať\nz konkrétnych skutkových okolností („objektívnych a spoľahlivých podkladov“) obdobia neoprávnenej\nspotreby, osobitne ak použitie výpočtu fiktívnej spotreby prináša disproporciálne výsledky vzhľadom\nk predchádzajúcej, či následnej spotrebe. Z histórie spotreby na dotknutom mieste vyplynulo, že po\nvykonaní kontroly 30. júna 2010 a súvisiacich nevyhnutných technicko-montážnych úkonov opätovne\nodberné miesto žalovaného vykazovalo spotrebu/odber elektrickej energie. Z daného titulu nie je možné\nstotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko nedochádzalo k žiadnemu odberu, neprichádza\ndo úvahy uloženie povinnosti žalovaného platiť za neoprávnený odber ani z hľadiska jeho (hypotetickej)\nobjektívnej zodpovednosti. Odvolací súd dospel k záveru, že bolo dostatočne preukázané, že k odberu\nelektrickej energie dochádzalo aj v rozhodnom období - od 8. júna 2010 do 30. júna 2010, t. j. v období,\nkeď poškodené, resp. znefunkčnené meracie zariadenie na odbernom mieste žalovaného vykazovalo\nnulovú spotrebu/odber. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za primerané a zodpovedajúce\nokolnostiam súdenej veci použitie výpočtu fiktívnej spotreby v zmysle dotknutej vyhlášky, ale stanovenie\nrozsahu neoprávneného odberu „na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov“. Prioritne prihliadol\nna históriu spotreby v období tak pred vykonaním kontroly (zahrňujúcom i bezprostredne predchádzajúci\nčasový úsek od 1. januára 2010 do 7. júna 2010, kedy bola taktiež vypracovaná nulová spotreba),\nako i po vykonaní kontroly. Najväčšie množstvo odobratej elektrickej energie za jednotlivé odpočtové\nobdobia - cca polročné - činilo 671 kWh. Z daného hľadiska by bolo podľa odvolacieho súdu neadekvátne\n\nrešpektovanie rozsahu neoprávneného odberu za 23 dní vo výške 4 703 kWh (ako by vyplývalo\nz výpočtu fiktívneho odberu), nakoľko by išlo o takmer 55 násobok najväčšieho množstva reálne\nodobratej elektrickej energie v predchádzajúcom, resp. neskoršom období. Odvolací súd konštatoval,\nže na základe voľnej úvahy považoval za primerané uvedeným skutkovým okolnostiam stanovenie\nposudzovaného neoprávneného odberu v období 23 dní mesiaca jún 2010 v rozsahu 200 kWh. Takéto\nvymedzenie podľa neho prihliada na rámec daný históriu spotreby a dostatočne reaguje aj na legitímny\ncieľ zásahu do práva vlastniť majetok pri znášaní dôsledkov (objektívnej) zodpovednosti za škodu v\nsúvislosti s neoprávneným odberom. Vo zvyšnej časti žalobu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť\nza samotný neoprávnený odber (t. j. mimo tzv. zisťovacieho poplatku) zamietol. Zamietnutie sa týkalo v\nplnej miere tiež uplatňovaného príslušenstva - úroku z omeškania.\n3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý namietal nepreskúmateľnosť\na vady rozhodnutia podľa § 241 ods. 2 písm. b/ (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci). Odvolací súd podľa žalovaného nesprávne aplikoval § 39 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 656/2004 Z.z. a nesprávnym postupom pri hodnotení výsledkov dokazovania neprihliadol\nna skutočnosti, ktoré boli preukázané, resp. vyplynuli z prednesov účastníkov konania a dokazovania.\nNedostatočne sa vysporiadal s obranou žalovaného, podľa ktorej žalobca nepreukázal, že elektromer bol\nskutočne poškodený. Odvolací súd nebol dostatočne presvedčivý ani pri výpočte škody. Na strane jednej\nnepovažoval za primerané a zodpovedajúce okolnostiam súdenej veci použitie výpočtu fiktívnej spotreby\nv zmysle dotknutej vyhlášky, ale stanovenie rozsahu neoprávneného odberu „na základe objektívnych\na spoľahlivých podkladov“, na strane druhej posudzoval neoprávnený odber na základe voľnej úvahy.\nNepreskúmateľnosť videl aj v odôvodnení výroku o náhrade trov konania, kde odvolací súd svojvoľne,\nbez akejkoľvek argumentácie, uvedenia konkrétnych ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ktoré\npoužil, rozhodol o tom, že žalovanému patrí náhrada trov právneho zastupovania vo výške 300,- €. Na\nzáklade uvedeného žiadal zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.\n4. Dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu podal aj žalobca, a to proti výroku, ktorým odvolací\nsúd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 185,85 €\nspolu s úrokom z omeškania zo sumy 160,65 € vo výške 9 % ročne od 20. júla 2010 a vo zvyšnej\nčasti zamietol. Namietal, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Žalobca uvádza, že vzhľadom na to, že vo\nväčšine prípadov neoprávnených odberov elektriny v dôsledku zásahu do meradla nemožno odčítať\nreálne odobraté množstvo elektriny, zákon o energetike odkazuje s vyčíslením škody na použitie\nvšeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom, ktorým je vyhláška č. 145/2005\nZ.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Keďže\naj v prejednávanom prípade neoprávneného odberu na odbernom mieste Súľov Čistička, sa nedal\npresne kvantifikovať čas, v ktorom reálne došlo k spotrebe elektriny neoprávneného odberu a taktiež ani\npríslušná výška spotreby elektriny v predmetnom období, mal byť na stanovenie výšky škody použitý\nprávny predpis, vyhláška č. 145/2005 Z.z. a to v súlade so zákonom č. 656/2004 Z.z. Ako je uvedené\naj v rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd dospel k výslednej sume vo výške 185,85 € vlastnou\núvahou, pričom svoj výpočet nepodporil žiadnym relevantným ustanovením zákona, príp. vyhlášky.\nŽalobca argumentuje, že súdu neprináleží postupovať pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným\nodberom elektriny na základe vlastnej úvahy a aj v cit. vyhláške absentuje spôsob výpočtu škody, aký\npoužil odvolací súd.\n5. Dovolanie žalovaného aj žalobcu boli podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa\nprechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol\núčinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v\nkonaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n6. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd\nkonštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych\nnoriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní, ktorý zostal zachovaný aj\n\npo 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016\núčinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v\nplnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto\nustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný\nzáver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe\ndôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené\nv rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“, sp. zn. PL. ÚS 36/1995].\n7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015\nZ.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento\nzákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP\n(ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,\nzostávajú zachované.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP) a strana sporu zastúpená v zmysle § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, v ktorých\nneprospech bolo rozhodnutie vydané, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k\nzáveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.\n9. Vzhľadom k tomu, že dovolania boli podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie\nuvedeného § 470 ods. 2 CSP a prípustnosť dovolaní posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238\nO.s.p.\n10. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon\npripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.).\n11. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolaní voči rozsudku odvolacieho súdu samostatne.\n12. Dovolanie proti rozsudku, je prípustné, ak je ni´m napadnuty´ zmenˇuju´ci rozsudok (§ 238 ods. 1\nO.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolaci´ su´d odchy´lil od pra´vneho na´zoru dovolacieho su´du\nvyslovene´ho v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzuju´ci rozsudok su´du prve´ho\nstupnˇa, ak odvolaci´ su´d v jeho vy´roku vyslovil, že je dovolanie pri´pustne´, pretože po pra´vnej stra\n´nke ide o rozhodnutie za´sadne´ho vy´znamu, alebo ide o potvrdenie rozsudku su´du prve´ho stupnˇa,\nktory´m su´d prve´ho stupnˇa vo vy´roku vyslovil neplatnostˇ zmluvnej podmienky podlˇa § 153 ods. 3\na 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).\n13. V prejednávanej veci bol dovolaním žalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým\nodvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a tak dovolanie žalovaného je prípustné v zmysle\n§ 238 ods. 1 O.s.p.\n14. Vo vzťahu k dovolaniu podaného žalovaným dovolací súd posudzoval aj prípustnosť dovolania vo\nvzťahu k druhému výroku rozsudku, o náhrade trov konania. Výrok o trovách konania, aj keď tvorí súčasť\nrozsudku, má charakter uznesenia. Dovolanie, ktore´ smeruje proti vy´roku rozsudku odvolacieho su\n´du o trova´ch konania, smeruje proti rozhodnutiu, ktore´ je si´ce su´cˇastˇou rozsudku odvolacieho su\n´du, ma´ ale charakter uznesenia. Tento svoj charakter uznesenia nestra´ca, i kedˇ rozhodnutie o trova\n´ch s merito´rnym rozhodnuti´m vo veci su´visi´ a je do rozsudku pojate´ (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Pokialˇ\nteda ide o tu´to cˇastˇ rozhodnutia odvolacieho su´du, pri´pustnostˇ dovolania treba posudzovatˇ podlˇa\n§ 239 O.s.p. (porovnaj k tomu usta´lenu´ su´dnu prax, napr. rozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 283/2005, ako bolo uverejnene´ v cˇasopise Zo su´dnej praxe pod cˇ. 51/2006).\n15. Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. vymedzuju´ pri´pady, v ktory´ch je dovolanie proti uzneseniu\nodvolacieho su´du pri´pustne´, pricˇom vsˇak podlˇa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia § 239 ods. 1\na 2 O.s.p. neplatia, ak ide o uznesenie o pri´slusˇnosti, predbežnom opatreni´, poriadkovej pokute,\no znalecˇnom, tlmocˇnom, o odmietnuti´ na´vrhu na zabezpecˇenie predmetu do^kazu vo veciach ty\n´kaju´cich sa pra´va dusˇevne´ho vlastni´ctva a o trova´ch konania, ako aj o ty´ch uzneseniach vo\nveciach upraveny´ch Za´konom o rodine, v ktory´ch sa vo veci samej rozhoduje uzneseni´m. Dovolanie\n\nzˇalovaného v časti výroku o náhrade trov konania smeruje teda proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, u\nktore´ho je dovolanie uvedeny´m ustanoveni´m expressis verbis (vy´slovne) vylu´cˇene´.\n16. So zretelˇom na ustanovenie § 242 ods. 1 druha´ veta O.s.p., ktore´ uklada´ dovolaciemu su\n´du povinnostˇ sku´matˇ vždy, cˇi napadnute´ rozhodnutie odvolacieho su´du nebolo vydane´ v konani\n´ postihnutom niektorou z procesny´ch va´d uvedeny´ch v § 237 ods. 1 O.s.p., dovolaci´ su´d sa\nneobmedzil len na sku´manie pri´pustnosti dovolania podlˇa § 238 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal ota\n´zkou, cˇi konanie nie je postihnute´ niektorou z va´d vymenovany´ch v § 237 ods. 1 pi´sm. a/ až g/ O.s.p.\n17. Žalovaný aj žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili\na ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. Dovolatelia v dovolaní namietali. že v konaní\ndošlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd poukazuje na to,\nže žalovaný túto vadu výslovne neuvádza vo svojom dovolaní, ale s prihliadnutím na obsah dovolania a\nv ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného charakteru (dotýkajúce sa správnosti právneho\nposúdenia veci), ale vo svojej podstate spochybňujú základné premisy presvedčivosti odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, možno vyvodiť aj ním namietané procesné vady v zmysle § 237 ods.\n1 O.s.p.\n18. K uplatnenej procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., je potrebné poukázať na\nnasledovné. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila v názore,\nže odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumel taký závadný postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré\nmu poskytoval Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. išlo\nnajmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18\nO.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť\nim rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách\nstanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť\nsa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne\npojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].\n19. Dovolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej „udržateľnosti\" rozhodnutia odvolacieho súdu z\npohľadu, či napĺňa záruky, ktoré garantujú, že výkon spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny\n(svojvoľný), teda takého práva účastníka konania na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je imanentnou\nsúčasťou práva na spravodlivý proces i práva na súdnu ochranu, riešiac z tohto hľadiska i otázkou, či\ndovolateľom prípadne nebola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p. Právo na spravodlivý proces (i súdnu ochranu) je naplnené práve tým, že všeobecné súdy\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.\n20. Obsah práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) je relevantné\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými\nzásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú\ntak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (arbitrárnosť).\n21. Dovolací súd vychádza z toho, že práve všeobecné súdy majú povinnosť poskytovať v občianskom\nsúdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a\noprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07,\nIII. ÚS 332/09).\n22. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak sa zistí\ntaká interpretácia a aplikácia právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam\naplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú\nzjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne\n\njednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS\n301/06).\n23. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že akceptoval záver, že množstvo skutočne neoprávnene\nodobratej elektriny nie je presne možné zistiť prakticky žiadnym spôsobom. Uviedol, že napríklad nie je\nv schopnostiach akéhokoľvek znalca spätne ustáliť, aké spotrebiče a akým spôsobom boli používané\nv dobe neoprávneného odberu.\n24. V zmysle § 39 ods. 2 veta druhá zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike ak nemožno vyčísliť skutočne\nvzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody\nspôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá\nministerstvo. Odvolací súd však dospel k výslednej sume vo výške 185,85 € vlastnou úvahou (čo aj\nuviedol v odôvodnení rozhodnutia), pričom svoj výpočet nepodporil žiadnym relevantným ustanovením\nzákona, resp. vyhlášky.\n25. Nepresku´matelˇnostˇ rozhodnutia bola uzˇ da´vnejsˇou judikatu´rou najvysˇsˇieho su´du (R\n111/1998) povazˇovana´ za procesnu´ vadu („inu´ vadu konania“) nezakladaju´cu pri´pustnostˇ\ndovolania. Spra´vnostˇ take´ho nazerania na pra´vne do^sledky nepresku´matelˇnosti potvrdili viacere\n´ rozhodnutia u´stavne´ho su´du o stˇazˇnostiach proti ty´m rozhodnutiam najvysˇsˇieho su´du, ktore´\nzotrvali na pra´vnych za´veroch su´ladny´ch s R 111/1998 (vidˇ napri´klad rozhodnutia sp. zn. I. U´S\n364/2015, II. U´S 184/2015 a III. U´S 288/2015). U´stavny´ su´d v na´leze z 30. janua´ra 2013 sp. zn. III.\nU´S 551/2012 konsˇtatoval, zˇe „sa va¨cˇsˇinovy´m na´zorom svojich sena´tov priklonil k tej judikatu´re\nnajvysˇsˇieho su´du, ktora´ prijala za´ver, zˇe nedostatok riadneho odo^vodnenia rozsudku nezaklada´\nvadu konania podlˇa § 237 O.s.p., ale len tzv. inu´ vadu konania podlˇa § 241 ods. 2 pi´sm. b/ O.s.p.“.\nObdobne argumentoval u´stavny´ su´d v uzneseni´ zo 14. janua´ra 2015 sp. zn. III. U´S 1/2015 a tiezˇ\nv uzneseni´ z 26. augusta 2015 sp. zn. I. U´S 364/2015.\n26. Na rokovani´ obcˇianskopra´vneho kole´gia najvysˇsˇieho su´du, ktore´ sa uskutocˇnilo 3. decembra\n2015, bolo prijate´ zjednocuju´ce stanovisko, pra´vna veta ktore´ho znie: „Nepresku´matelˇnostˇ\nrozhodnutia zaklada´ inu´ vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 pi´sm. b/ O.s.p. Vy´nimocˇne, kedˇ\npi´somne´ vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje za´sadne´ vysvetlenie do^vodov podstatny´ch pre\nrozhodnutie su´du, mo^zˇe i´stˇ o skutocˇnostˇ, ktora´ zaklada´ pri´pustnostˇ dovolania podlˇa § 237\nods. 1 pi´sm. f/ O.s.p.“. Toto stanovisko, ktore´ bolo publikovane´ v Zbierke stanovi´sk najvysˇsˇieho\nsu´du a rozhodnuti´ su´dov Slovenskej republiky pod R 2/2016, povazˇuje dovolaci´ su´d za plne\nopodstatnene´ aj v presku´mavanej veci. Poznamena´va, zˇe obsah spisu neda´va zˇiadny podklad pre\nto, aby sa na dany´ pri´pad uplatnila druha´ veta tohto stanoviska, ktora´ predstavuje krajnu´ vy´nimku\nz prvej vety a ty´ka sa vy´lucˇne len celkom ojedinely´ch pri´padov, ktore´ maju´ znaky relevantne´ aj\npodlˇa judikatu´ry Euro´pskeho su´du pre lˇudske´ pra´va. O taky´ pri´pad ide v praxi napri´klad vtedy,\nkedˇ rozhodnutie su´du neobsahuje vo^bec zˇiadne odo^vodnenie, alebo kedˇ sa vyskytli „vady najza\n´kladnejsˇej do^lezˇitosti pre su´dny syste´m” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), pri\n´padne ak dosˇlo k vade tak za´sadnej, zˇe mala za na´sledok „justicˇny´ omyl“ (Ryabykh proti Rusku,\nrozsudok z roku 2003).\n27. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti\nspočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu takej intenzity, ktorá odôvodňuje\naplikáciu (ako výnimky) druhej vety stanoviska R 2/2016 a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť podaných\ndovolaní v prejednávanej veci.\n28. Dovolací súd dospel aj k záveru, že dovolacia námietka žalovaného týkajúca sa nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia odvolacieho súdu v časti výroku o náhrade trov konania, je dôvodná, nakoľko nie je zrejmé,\nktoré úkony právnej služby považoval za účelne vynaložené a ktoré nie, a tak nie je zrejmé, ako\na na základe akých ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb dospel k sume 300,- €, ktorú považoval za primeranú.\n29. Dovolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že v preskúmavanej veci je potrebné aj napriek\nv dovolaniach nenamietanej skutočnosti zohľadniť, že žalovaný podal vyjadrenie (č. l.: 443 spisu) k\nodvolaniu žalobcu (č. l. 439 spisu), avšak toto vyjadrenie žalobcovi doručené nebolo. Žalobca sa teda\nnemal možnosť dozvedieť o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd toto vyjadrenie\n\nnedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces\nv súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tým k odňatiu jeho\nmožnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.\n30. V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,\naby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávisle a nestranným\nsúdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch. V zmysle\nčlánku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk\nspravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov\nširšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná\nprimeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane.\n31. Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa\nktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky dôkazy potrebné na to, aby\nich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s\ncieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní\nmali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám\npripojeným v spise, sa aplikuje aj na odvolacie konanie.\n32. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej\nrepublike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu\nprotistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k\nnázoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku\nktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania a prípadne ide\no vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná\nmožnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia (obdobne pozri\naj rozsudok ESĽP vo veci Nider?st-Huber proti Švajčiarsku č. 18990/91, 18.2.1997, § 27).\n33. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť\ndozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k\nnim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,\nže odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.\n1 Dohovoru (rovnako tak v rozsudku vo veci Nider?st-Huber proti Švajčiarsku, § 29).\n34. Právo strán konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných strán je súčasťou práva na\nspravodlivé súdne konanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru odvolacieho súdu išlo o podanie\nskutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhá\nstrana konania. Každá strana musí mať možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje\nza nutné na to, aby jej požiadavky uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou\npredloženému súdu na účely ovplyvnenia jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim. Kontradiktórny spor\nznamená možnosť strany popierať (contra dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to,\naby vypočuli jej argumenty a návrhy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/2016,\nIII. ÚS 32/2015, I. ÚS 276/ 2016, I. ÚS 230/03, IV. ÚS 186/09, II. ÚS 18/2013).\n35. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu - ako tomu nasvedčuje obsah spisu - došlo v\npreskúmavanej veci k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady ktorej sa vzťahujú právne závery\nESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Rovnako tak by ani neobstál prípadný argument,\nže predmetné vyjadrenie, ktoré nebolo doručované, je len opakovaním predchádzajúcich vyjadrení v\nkonaní pred súdom prvej inštancie a prípadne vyjadrenie dovolateľa by nemalo vplyv na rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Niet pochýb o tom, že žalovanému mala byť daná možnosť oboznámiť sa s vyjadrením\nžalobcu k odvolaniu a že faktickým procesným postupom odvolacieho súdu bola táto možnosť upretá. V\nkontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolací súd nemôže vopred vyhodnotiť, bez oboznámenia sa\ns takýmto vyjadrením, či prípadné vyjadrenie dovolateľa mohlo mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho\nsúdu. V súlade so zásadou kontradiktórnosti je legitímna požiadavka strán sporu, aby mali možnosť sa\noboznámiť k opatreným vyjadreniam druhej strany, pričom nestačí, že informácie v nich obsiahnuté boli\nv priebehu konania určitým spôsobom uvádzané (pozri bližšie rozsudok ESĽP vo veci Krčmár a ďalší\nproti Českej republike č. 35376/97, 3.3.2000, § 43).\n\n36. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je\nokolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho vždy zrušiť podľa § 449\nods. 1, § 450 CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom\ntak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. K vadám zmätočnosti prihliadal\ndovolací súd - ak bolo dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom - z úradnej povinnosti.\nÚlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu a až po vykonaní\ntohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom konaní v intenciách tohto rozhodnutia.\n37. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací\nsúd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n38. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/100/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:193f3347-96ec-40bf-a62c-7eb58988a09b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 31/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/2016 z 21. 7. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-07-21", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.31.2016.2"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/09 z 13. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-13", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f3626ae-21ca-4fb2-a5ea-bc7731b45f4a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "8dd03112-1a44-4b1d-9e30-f62ac9115e2a:71c0fef9-0df4-4a20-9b14-204a83c0cc66", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1312214166.3", "spisova_znacka": "10Co/100/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/100/2015 z 29. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1312214166.3"}], "citovane_v": []}