Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Nds/3/2017 z 3. 5. 2017 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. 7Nds/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:5017200062.1 Najvyšší súd | 7Nds/3/2017 | ECLI:SK:NSSR:2017:5017200062.1 | 2017-05-03 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7cb17c77-93d4-49df-ade4-16567e524e5b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5017200062.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Nds/3/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200062
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5017200062.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: LM2K GROUP s.r.o., so sídlom Gr?sslingova
4, 811 09 Bratislava, zastúpený: Mgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, 010 01 Žilina,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/563945/2014/ON zo
dňa 16. júna 2015 konajúc o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.
6S/205/2015 j e d ô v o d n ý .

Na konanie a rozhodnutie vo veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. 6S/205/2014-21 zo dňa 19.10.2016, právoplatným dňa
02.11.2016, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom na § 491 ods. 1, §
10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave
nie je miestne príslušným na konanie v predmetnej veci, pretože v prvom stupni rozhodoval Colný úrad
Žilina a teda miestne príslušným je Krajský súd v Žiline, keďže v jeho obvode má sídlo orgán verejnej
správy, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie
Najvyššiemu súdu SR, z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou, keďže predmetná vec
napadla na Krajskom súde v Bratislave dňa 20.08.2015, teda v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
3. Podľa názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne. S poukazom na právnu
úpravu ustanovenú v Správnom súdnom poriadku konštatoval, že na príslušnosť sa vzťahuje zásada
„perpetuatio fori“, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú z návrhu na
začatie konania (§ 31) a trvajú až do skončenia konania. Miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave
určená v čase začatia konania dňa 20.08.2015 podľa vtedy účinnej procesnej normy (§ 246a ods. 1 veta
druhá OSP) trvá v zmysle § 11 OSP a § 9 ods. 1 SSP až do skončenia tohto konania. Konanie začalo
na vtedy vecne a miestne príslušnom súde a zmena procesnej právnej úpravy miestnej príslušnosti,
ktorú zaviedol od 01.07.2016 účinný Správny súdny poriadok, nemôže zmeniť raz určenú miestnu
príslušnosť, v opačnom prípade by sa jednalo o retroaktívne pôsobenie právnej normy a vec by bola
odňatá zákonnému sudcovi.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo
kauzálnej príslušnosti (§ 18 ods. 3 SSP) po tom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k
záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne
príslušný Krajský súd v Bratislave.



5. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že
žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, z ktorých dôvodov účinkom jej podania
bolo aj určenie vecne a miestne príslušného súdu na konanie, podľa vtedy platného § 246a ods. 1 druhá
veta OSP.

6. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a
kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až
do jeho skončenia.

7. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

8. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán,
ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s
pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne
príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

9. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi
vec uznesením príslušnému správnemu súdu.

10. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej
inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na
rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

11. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého teda
postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade
miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 SSP vyplýva, že príslušnosť (či už
miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania
a trvá až do jeho skončenia.

13. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 20.08.2015, t.j.
predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491
ods. 1 SSP je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP,
nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 SSP sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatie
konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a
účinným procesným kódexom OSP, a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je
potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení OSP.

14. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 OSP zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre
určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

15. V zákonnom ustanovení je zakotvená zásada, podľa ktorej sa má konanie uskutočňovať na tom
súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Znamená to, že zákon trvá na dodržiavaní kritérií stanovených
v § 9 pre založenie vecnej príslušnosti a v § 84 - 89b pre založenie miestnej príslušnosti. Rozhodnutie, na
ktorý súd podať žalobu, teda neponecháva na voľnú úvahu účastníka. Pre založenie vecnej a miestnej
príslušnosti súdu sú však rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t.j. v deň
doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konania bez návrhu (§82
ods. 1). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto
súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania (zásada trvania príslušnosti alebo
perpetiatio fori). To platí aj vtedy, ak neskôr počas konania dôjde k zmene okolností rozhodujúcich pre
určenie príslušnosti (napr. zmena bydliska žalovaného, zmena žaloby, pristúpenie ďalšieho žalovaného
do konania, zmena alebo zámena účastníkov). Takáto zmena okolností totiž nemá žiadny vplyv na už
raz založenú vecnú ani miestnu príslušnosť, a preto súd nemôže z tohto dôvodu vysloviť svoju vecnú



alebo miestnu nepríslušnosť podľa § 104a, resp. § 105. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti
možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia
vecne alebo miestne príslušný. (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár -
I. diel, 2. Vydanie, C. H. Beck, 2012)

16. Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za rozhodujúce dodržanie vyššie uvedenej a popísanej
zásady perpetuatio fori, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje
vyjadrenie aj Správnom súdnom poriadku, v § 9 ods. 1 veta druhá. V zmysle dodržania tejto zásady
teda najvyšší súd konštatuje, že v prejedávanej veci sa konanie začalo na miestne príslušnom súde -
Krajskom súde v Bratislave a jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.

17. Najvyšší súd považoval za nevyhnutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že Krajský súd v
Bratislave, predtým, ako postúpil vec Krajskému súdu v Žiline, vykonal v prejednávanej veci procesné
úkony (výzva na vyjadrenie, výzva účastníkov konania, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania), čím taktiež nesporne došlo k založeniu miestnej príslušnosti. Za zmienku rozhodne stojí
i skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave pristúpil k postúpeniu veci po viac ako jednom roku od začatia
konania, pričom medzičasom vykonal aj spomínané procesné úkony. Takýto postup je nielen v rozpore
so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, ale taktiež v neprospech strán zúčastnených na konaní.

18. Podľa § 25 ods. 1 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym
súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o
intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje
primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

19. Podľa § 44 ods. 3 CSP na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.

20. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.

21. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods.
3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené
zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň
vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve
päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písm. b/ SSP vo veciach uvedených v § 11 písm.
a/ - g/ SSP, t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu
s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje
ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu
senátu a dvoch sudcov.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

23. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.