{"guid": "ef9f80de-6675-4b26-8d3a-9f4bdcd1b4ce:8780d806-9b44-430e-ba91-5a6b05a8396f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1", "spisova_znacka": "10So/85/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/85/2016 z 29. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2017, sp. zn. 10So/85/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1", "identifikacne_cislo": "5016200505", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-3", "nazov": "§ 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "nazov": "§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8780d806-9b44-430e-ba91-5a6b05a8396f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/85/2016\n5016200505\n29. 11. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:5016200505.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: JUDr. T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J., právne zastúpeného JUDr. Ivanom Hubkom,\nadvokátom so sídlom Gaštanová 7/35, Žilina, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta 8-10, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/122/2016-64 zo dňa 26. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/122/2016-64 zo dňa 26.\nseptembra 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n18.03.2016 ako vecne správne a zákonné.\nNapadnutým rozhodnutím odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od\n01.01.2016 na sumu 302,10 € mesačne.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom\nnapadol len rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2016. Podľa ustálenej súdnej\npraxe v takomto prípade by mala byť predmetom preskúmania iba správnosť tohto zvýšenia, lebo súd\nnemá možnosť zaujímať stanovisko k otázkam týkajúcim sa základnej výmery starobného dôchodku\nnavrhovateľa, keďže obsahom napadnutého rozhodnutia odporkyne riešené neboli. Napriek tomu\nkrajský súd, vzhľadom na námietky právneho zástupcu navrhovateľa, považoval za potrebné uviesť k\nveci nasledovné:\nPríspevok za službu priznaný podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov\nPolicajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“) sa za výsluhový dôchodok\npodľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) iba považuje (najmä na účely\njeho ďalšej výplaty a valorizácie). Nie je však výsluhovým dôchodkom, naďalej zostáva výsluhovým\npríspevkom.\nÚmyslom zákonodarcu bolo zákonom o sociálnom zabezpečení poskytnúť policajtom výsluhový\ndôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky (príspevky za službu) ako\n\ndávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl.\n19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou\nsocialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len\n„Dohovor č. 128“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej\nudalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter\nmedzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný\ndôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia\nDohovoru majú prednosť pred zákonom č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu.\nZ čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky\nv starobe tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle\nDohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť (a nemožno ho odňať), pokiaľ\nstarobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Zdôraznil, že príspevok za službu (považovaný za\nvýsluhový dôchodok) má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\nzabezpečení charakter „starobného dôchodku“.\nJe nepochybné, že u navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených\nsystémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného\nsystému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne\nhodnotené pre nárok a výšku príspevku za službu v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a\nvojakov.\nNavrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb. priznaný príspevok za službu (za\n29 rokov služobného pomeru). Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného\ndôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý by mu patril, ak by všetky doby poistenia\nzískal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č.\n128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať,\naby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho\nzabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systém pre nárok a výšku príspevku za\nslužbu, ktorý, ako je vyššie uvedené, mal od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe\nz osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem\n„starobného dôchodku“ neobsahuje.\nPostup odporkyne pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa nebolo preto možné považovať\nza diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého\nmajú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup\npovažuje súd za zákonný.\nV rozhodnutiach najvyššieho súdu bol opakovane vyslovený právny názor, že výsluhový príspevok\nnie je výsluhovým dôchodkom, ale sa zaň iba považuje a pri určení výšky starobného dôchodku je\npotrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu;\naž po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu\npríspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (viď napr. judikát R 55/2011, na ktorý\nodkazuje aj odporkyňa). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za\nvýsluhový dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom\npoistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia\n(zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Preto je potrebné pri určení\nvýšky starobného dôchodku so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia, vrátane dôb\nhodnotených na účely príspevku za službu, starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za službu,\npovažovaného za výsluhový dôchodok v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Iný prístup by znamenal\nneopodstatnené zvýhodnenie, pretože tá istá doba dôchodkového poistenia (zabezpečenia) by bola\nzhodnotená duplicitne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.\nzn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej\nčinnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych\n\norgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho\npredchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov,\nalebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1\nods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán,\nale aj pre konajúci krajský súd. Odporkyňa je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými právnymi\npredpismi a ustálenou súdnou judikatúrou, pričom súd mal preukázané, že odporkyňa pri výpočte výšky\nstarobného dôchodku navrhovateľa takto postupovala. Pochybnosti navrhovateľa o správnosti výpočtu\nsumy jeho starobného dôchodku vo vzťahu k uplatniteľnosti čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyvolané len\njeho subjektívnym presvedčením a pocitmi nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových\nzistení a záverov prijatých v konaní. Námietky navrhovateľa preto súd nepovažoval v tomto smere za\ndôvodné.\nSuma starobného dôchodku navrhovateľa sa napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.03.2016 zvýšila na\nobdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 1. januára 2015 do 31.\ndecembra 2015, kedy navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 4 944,00 €, všeobecný vymeriavací\nzáklad bol 9 888,00 € a osobný mzdový bod dosiahol 0,500. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1.\njanuáru 2016 je 10,993 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia\npočas poberania tohto dôchodku je 2,74825 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného\nmzdového bodu 0,250 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €.\nPrávoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 mal krajský súd preukázané,\nže starobný dôchodok navrhovateľa k 31. decembru 2015 bol vo výške 297,40 € a v takejto výške\nsa navrhovateľovi k uvedenému dňu aj vyplácal. Suma starobného dôchodku navrhovateľa 300,20 €\nmesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 297,40 € a 2,748250 €. Táto suma starobného dôchodku\nnavrhovateľa sa ďalej zvýšila od 1. januára 2016 podľa § 82 zákona a § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 302,10 € mesačne.\nV súvislosti s návrhom právneho zástupcu navrhovateľa prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o\nvýklad hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru č. 128 a i možnú aplikáciu, krajský súd poukázal na ust.\n§ 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. podľa\nnázoru súdu možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci,\nje v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika\nviazaná, dospel súd, a nie účastník konania, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd nebol toho názoru,\nže by ustanovenia zákona použité odporkyňou vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli v\nrozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, Ústavou SR alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou\nje Slovenská republika viazaná, a preto takýto návrh právneho zástupcu navrhovateľa neakceptoval.\nPokiaľ ide o návrh, aby všeobecný súd požiadal Ústavný súd SR o výklad práv uvedených právnym\nzástupcom navrhovateľa označených v Dohovore ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím,\nv tomto prípade súd konštatoval, že daná problematika bola doteraz riešená mnohými rozhodnutiami\nNajvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na\nvýsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení zaoberal vo viacerých\nrozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto činnosti je rozsiahla a konštantná. Ako už bolo vyššie uvedené,\npodľa Najvyššieho súdu SR nielen správne orgány vo svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový\nsúd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov sú zaťažené povinnosťou\nzohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti\na ktoré sú mu nepochybne známe, buď z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti. K\nprelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného Najvyšším súdom SR doteraz nedošlo. Súd\npreto tomuto návrhu právneho zástupcu nevyhovel. S poukazom na uvedené, krajský súd napadnuté\nrozhodnutie odporkyne potvrdil.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Namietal, že skutkový stav veci\npotrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností bol nedostatočne zistený, konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil\ntým, že konajúci prvostupňový súd sa ani len nenamáhal odôvodniť a odpovedať na predložené zásadné\nnámietky, dôkazy a dôvody nemožnosti krátenia starobného dôchodku a zároveň ani nezaujal žiadne\nstanovisko k namietanému prvotnému výpočtu výšky starobného dôchodku, čím sa uvedený rozsudok\n\nstal zmätočným a zároveň nepreskúmateľným, nakoľko sa vôbec nezaoberal žiadnym namietanými\nskutočnosťami. Zároveň sa navrhovateľ podaným odvolaním domáhal posúdenia nevykonaných\ndôkazov, posúdenia procesných pochybení, na základe ktorých prvostupňový súd vykonanými dôkazmi\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a posúdenia skutočností, na základe ktorých súd prvého\nstupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.\nNavrhovateľ poukázal na zásadnú a diametrálne kontradikčnú rozpornosť vyjadrenia v odôvodnení\nrozsudku prvostupňového súd iba k niektorým dôkazom predložených navrhovateľom bez zjavnej\nopory prameňa práva, nedostatočne vykonané odôvodnenie nepredloženia prejudiciálnej otázky\npred Ústavný súd SR (Súdny dvor EÚ). Krajský súd sa odmietol bez zjavného vysvetlenia a bez\nzrozumiteľného odôvodnenia zaoberať podaným procesným návrhom, čím došlo k hrubému porušeniu\npráva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces.\nOpätovne navrhol súdu, aby požiadal Ústavný súd Slovenskej republiky (Súdny dvor EÚ) o výklad\nuvedených práv označených v Dohovore ako o prejudiciálnej otázke, pričom bližšie sporné skutočnosti\npopísal. Zároveň v prípade, ak bude považovať odvolací súd za potrebné predložiť prejudiciálnu otázku\nna posúdenie a „výklad“ tejto otázky pred Súdny dvor EÚ z dôvodu použitia doktríny CILFIT, a nie pred\nÚstavný súd Slovenskej republiky, stotožnil sa s predložením tejto prejudiciálnej otázky pred Súdny dvor\nEÚ. Poukázal tiež na rozsudok súdneho dvora z 9. septembra 2015, C-160/14, Filipe Ferreira da Silva\ne Brito a i.\nTrval na všetkých predložených odvolaniach a podaniach, dodatkoch a aj na podaní predloženom\nna pojednávaní prvostupňového súdu „krátkou cestou“, na ktoré nebola žiadnym spôsobom daná zo\nstrany súdu odpoveď. Krajský súd za nevysvetliteľných okolností bez minimálneho prameňa práva, na\nktorý odkaz práva mal poukázať v odôvodnení svojho rozsudku, štandardne priznal právo odporkyni.\nPrvostupňový súd v rozsudku porušil komplexným nezákonným spôsobom zásadný princíp právnej\nistoty z dôvodu, že zrozumiteľným spôsobom neodôvodnil a nevysvetlil na žiadnom právnom základe\ninterpretáciu, na základe ktorej vydal rozsudok.\nV tejto súvislosti ako dôkaz citoval prof. JUDr. Jána Mazáka, Ph.O., ktorý jasným spôsobom precizoval\npovinnosť „konečného súdu“ a jasne stanovil „mantinely“ pre uplatnenie prejudiciálnej otázky a jej výklad,\nktorý je aplikovaný samotným súdnym dvorom EÚ. Záverom navrhol, aby odvolací súd prerušil konanie\naž do rozhodnutia Ústavného súdu SR (ESĽP) a na základe vykonaného „vyjadrenia“ Ústavného súdu\nSR (ESĽP) rozhodol v tejto konkrétnej veci.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní,\nnepovažuje za opodstatnené. Mala za to, že krajský súd správne zistil skutkový stav veci, na\nzáklade ktorého náležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nodporkyne. V celom rozsahu sa pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa\n06.06.2016 a opätovne zdôraznila, že vo svojej rozhodovacej činnosti je povinná aplikovať čl. 33\nDohovoru a to priamo bez potreby osobitného zákona. O takomto postupe ju poučil Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 4So/189/20107 z 29.05.2008, 4So/133/2009 zo\n07.12.2009, 9So/77/2011 z 30.05.2012. Trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla,\naby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok\nkrajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods.\n1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 O. s. p. v spojení s § 250s\nO. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n29.11.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu, preto primárne, v\nmedziach odvolania, preskúmal odvolací súd rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporkyne, a to\nnajmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť rozhodnutia, ktorým odporkyňa podľa §\n\n66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016\nna sumu 302,10 € mesačne.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 15.04.2010, doručenou\nodporkyni dňa 19.04.2010, požiadal o starobný dôchodok od XX.XX.XXXX. Na základe tejto žiadosti\nodporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.04.2010 podľa § 65 a § 82 zákona o\nsociálnom poistení priznala navrhovateľovi od 01.01.2010 starobný dôchodok v sume 101,30 €.\nNásledne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2014, rozhodnutím č. XXX XXX XXXXX X\nzo dňa 24.03.2015 a naposledy preskúmavaným rozhodnutím navrhovateľovi zvýšila sumu starobného\ndôchodku.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, vrátane podrobného popisu priebehu administratívneho konania, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa preto s\nodôvodnením napadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej\nveci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa\nv nadväznosti na navrhovateľove námietky ďalšie dôvody:\nZ opravného prostriedku navrhovateľa vyplýva, že žiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne, ktorým\nbol zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 302,10 Eur mesačne. Navrhovateľ však\nneuviedol žiadne dôvody nezákonnosti predmetného rozhodnutia odporkyne, z ktorých by bolo možné\nvyvodiť nesprávny výpočet zvýšenia dôchodku, lebo jeho námietky sa týkali nesprávneho výpočtu\nprvotnej výšky starobného dôchodku, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté dňa 29.04.2010 rozhodnutím\nč. XXX XXX XXXX. Navrhovateľ proti nemu nepodal opravný prostriedok, teda nenamietal nesprávnosť\nvýpočtu, taktiež nepodal opravný prostriedok proti ďalším rozhodnutiam, ktorým bol navrhovateľovi\nzvýšený starobný dôchodok a preto nadobudli právoplatnosť.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že súd sa nemohol zaoberať zákonnosťou\na vecnou správnosťou pôvodných rozhodnutí o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi, ani\ninými rozhodnutiami, ktoré neboli predmetom tohto konania. V konaniach o preskúmanie rozhodnutí\nsprávnych orgánov vo veciach dôchodkového zabezpečenia majú súdy povinnosť posúdiť zákonnosť\nkonkrétneho, v opravnom prostriedku označeného rozhodnutia. Predmet súdneho konania vymedzuje\npredmet rozhodnutia, proti ktorému smeroval opravný prostriedok. Inými nárokmi, než o ktorých bolo\nrozhodované napadnutým rozhodnutím správneho orgánu (odporkyne) sa súd v konaní v zmysle § 250l\nO.s.p. a nasl. nemôže zaoberať. V rámci súdnej praxe bolo ustálené, že v takomto prípade by mala\nbyť predmetom preskúmania iba správnosť tohto zvýšenia, súd nemá možnosť zaujímať stanovisko\nk otázkam týkajúcim sa základnej výmery starobného dôchodku navrhovateľa, nakoľko obsahom\nnapadnutého rozhodnutia odporkyne riešené neboli. Odporkyňa v súlade so zákonom vypočítala\nzvýšenie sumy starobného dôchodku a vydala preskúmavané rozhodnutie, jej postup vyhodnotil aj\nodvolací súd ako správny a zákonný.\nČo sa týka žiadosti navrhovateľa o prerušenie konania, odvolací súd poukazuje na to, že prerušenie\nkonania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. bolo zákonodarcom zakotvené ako povinnosť v\nprípade, že rozhodnutie súdu je závislé od otázky, ktorú nie je oprávnený riešiť, ako aj za situácie,\nže všeobecne záväzný právny predpis súd považuje za rozporný s Ústavou Slovenskej republiky,\nzákonom či medzinárodnou zmluvou V predmetom konaní sa preskúmava rozhodnutie o zvýšení\nstarobného dôchodku v zmysle § 66 ods. 3 a § 82 zákona o sociálnom poistení, teda ide o valorizáciu už\npriznanej sumy starobného dôchodku a nerieši sa tu uplatňovanie Dohovoru č. 128. Zároveň odvolací\nsúd nepovažuje predmetné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, na základe ktorých odporkyňa\nvydala preskúmavané rozhodnutie, za rozporné so zákonom, Ústavou SR, či medzinárodnou zmluvou.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rovnako ako krajský súd nezistil dôvod na prerušenie konania a\n\npredloženie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru\nEurópskej únie a považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný.\nZáverom sa odvolací súd, nad rámec preskúmavanej veci, stotožňuje s právnym názorom krajského\nsúdu, vo vzťahu k prvotnému rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku navrhovateľovi, že odporkyňa\npostupovala v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou, keď najskôr vypočítala teoretickú sumu\ndôchodku aj s prihliadnutím na dobu výkonu služby, a takto vypočítaný dôchodok následne krátila\nv zmysle čl. 33 Dohovoru č. 128. Výkladom relevantných predpisov, spôsobom, ktorý najvyšší súd\npovažuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach\njudikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom\npoistení charakter dávky v starobe, ktorú je potrebné považovať v zmysle Čl. 33 ods. 1 Dohovoru č. 128\nza inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určeného veku) takou dávkou je aj starobný dôchodok, na ktorý vznikne nárok podľa zákona o sociálnom poistení.\nVzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávky v starobe) potom v súlade s\nČl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 prichádza do úvahy krátenie starobného dôchodku. Iný postup a\npriznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení v plnej, tzv. teoretickej výške by\nmal za následok priznanie dvoch povahovo rovnakých dávok za tie isté doby poistenia, čo by viedlo\nk neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb, poistených v osobitnom systéme sociálneho\nzabezpečenia a k diskriminácii poistencov, ktorí získali obdobia poistenia v takom istom rozsahu len\nvo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Ide o ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ( napr. rozhodnutie sp. zn. 7So/138/2011 z 15.08.2012 -judikát č. R 83/2013, rozhodnutie sp.\nzn. 9So 214/2008 z 28. októbra 2009 - v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 judikát pod č. 55)\nKrajský súd sa s právnymi námietkami odvolateľa v rozhodnutí dôkladne vysporiadal a nenechal\notvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde, a preto námietky\nuvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd dôvodne považoval rozhodnutia\nodporkyne za zákonné a opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovel. O zákonnosti takéhoto\npostupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto jeho rozsudok ako vecne\nsprávny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,\nlebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sd/122/2016", "guid": "a485f30f-f419-4240-9242-1895c4045a77:198d37e8-14cc-4302-98cb-798ea257171e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d87dcad-5356-409b-989a-f0256c9ed276", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.270.2018.1"}]}