{"guid": "1db80340-4094-4bd9-af61-413c1f833bfd:6c1053d4-533c-41f1-838e-120cd4919a47", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1", "spisova_znacka": "7Sžso/18/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/18/2016 z 14. 12. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. decembra 2017, sp. zn. 7Sžso/18/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1", "identifikacne_cislo": "5015201062", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2017-12-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-4", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-15", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c1053d4-533c-41f1-838e-120cd4919a47", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/18/2016\n5015201062\n14. 12. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:5015201062.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej\nveci žalobcu: Bc. R. P., narodená XX. januára XXXX, bytom L., Y. XX/XX, zastúpený: JUDr. Ladislav\nSedlák, bytom Martin, Gándhího 12/33, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so\nsídlom Bratislava, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 9. novembra 2015,\nč.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/3185-0010 Zv, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského\nsúdu v S. z 30. marca 2016, č.k. 21S 166/2015-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2016, č.k. 21S\n166/2015-38, p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie Krajského súdu\nKrajský súd v Žiline (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 30. marca 2016, č.k. 21S 166/2015-38\n(ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor\npomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok z 9. novembra 2015, č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2015/3185-0010 Zv (ďalej v texte len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Odbor\nsociálnych vecí a rodiny z 8. septembra 2015, č. MT3/HN/SOC/2015/31969, ktorým Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Martin rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003\nZ.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak,\nže žalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60 eur mesačne od 01.06.2015. Krajský súd\nžalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 244 ods. 1 a § 247 ods. 1 a ods.\n2 Občianskeho súdneho poriadku a § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 3 písm. c/, §\n10 ods. 1 a ods. 2 písm. b/, § 12 ods. 3 písm. b/, § 13 ods. 1 a ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona č.\n417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a skonštatoval, že z\npredloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,\nodbor sociálnych vecí a rodiny Martin - prvostupňový správny orgán vydal 08.09.2015 prvostupňové\nrozhodnutie č. MT3/HN/SOC/2015/31969, ktorým odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60\n\neur mesačne od 01.06.2015. V odôvodnení uviedol, že 29.07.2015 Bc. R. P. doložila diplom o ukončení\nštúdia na Univerzite KG. 29.05.2015. Na základe tejto skutočnosti jej zanikol od 01.06.2015 nárok na\naktivačný príspevok v sume 63,07 eur. Aktivačný príspevok patrí na každého člena domácnosti, ktorý je v\nevidencií uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si kvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole\nalebo štúdia organizovaného externou formou na vysokej škole a nezískal vysokoškolské vzdelanie\ndruhého stupňa. Vzhľadom na to, že v dôsledku tejto skutočnosti nastala zmena pre poskytovanie\npomoci v hmotnej núdzi, čo bolo dôvodom na prehodnotenie hmotnej núdze žalobkyne prvostupňovým\nsprávnym orgánom.\nĎalej krajský súd uviedol, že prvostupňový správny orgán zistil, že príjem žalobkyne (a spoločne\nposudzované osoby) v sume 176,90 eur je vyšší, ako zákonný nárok na pomoc v hmotnej núdzi v sume\n134,40 eur, a na základe tejto skutočnosti jej bola odňatá pomoc v hmotnej núdzi od 01.06.2015.\nProti predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. V odvolaní sa zamerala na príspevok na\nbývanie. Poukázala na to, že úrad zámerne a účelovo do zákonného nároku na pomoc v hmotnej núdzi\nnezahŕňa aj nárok na príspevok na bývanie v sume 89,20 eur, hoci podľa § 14 ods. 2 písm. b/ zák.\nč. 417/2013 Z.z. je na to zákonný nárok. V odvolaní ďalej uviedla, že aj pripočítaním uvedenej čiastky\npríspevku na bývanie v sume 89,20 eur by sa zákonný nárok na pomoc v hmotnej núdzi zvýšil na sumu\n243,60 eur, rozdiel medzi príjmom a nárokom by bol 66,70 eur i tak by táto suma nezodpovedala určenej\nvýške sumy podľa § 2 písm. a/, c/ zákona č. 601/2003 Z.z..\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že o odvolaní rozhodoval žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/\nSSVOPHNSSD/SOC/2015/3185-0010 ZV z 09.11.2015 tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňovým\nrozhodnutím bola odňatá účastníčke pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60 eur mesačne od 01.06.2015.\nÚrad rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníčka konania 29.05.2015 doložila diplom o ukončení štúdia\nna E. 29.05.2015, a na základe uvedených skutočností jej zanikol nárok na aktivačný príspevok v sume\n63,07 eur. V odvolaní však účastníčka uvádzala, že úrad zámerne účelovo nezahŕňa do zákonného\nnároku na pomoc v hmotnej núdzi aj príspevok na bývanie v sume 89,30 eur, i keď podľa § 14 ods. 2\npísm. b/ je na to nárok. Nepriznanie príspevku na bývanie považuje za diskrimináciu voči nej a jej synovi.\nĎalej krajský súd skonštatoval, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že\npreskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a posúdil\nopodstatnenosť dôvodov uvedených účastníčkou konania vo včas podanom odvolaní. V spisovej\ndokumentácii prvostupňový správny orgán a odvolací orgán zistil, že účastníčka konania 14.01.2015\npodala žiadosť o poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, kde uviedla, že žiada o pomoc v hmotnej núdzi,\nnakoľko od 01.01.2015 je nezamestnaná. Ďalej uviedla, že je slobodná, matka syna L., s ktorým býva\nspoločne s rodičmi v byte jej rodičov na základe písomnej dohody na Y. ulici č. XX súpisné č. XXXX.\nBola vyzvaná na odstránenie nedostatkov podanej žiadosti, a to do 5 dní od predloženia výzvy, aby\npredložila Úradu potvrdenie o vedenie v evidencií uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie zo sociálnej\npoisťovne o uplatnení jej zákonného nároku - dávky v nezamestnanosti, potvrdenie o výške príjmu jej\ni syna, potvrdenie o riadnom plnení povinnej školskej dochádzky dieťaťa a vypísať tlačivo - žiadosť v\nhmotnej núdzi. Na základe predložených dokladov jej Úrad rozhodnutím č. MT3/HN/SOC/2015/31969\nz 11.02.2015 priznal pomoc v hmotnej núdzi v sume 10,10 eur. Vo vzťahu k žiadosti príspevku na\nbývanie prvostupňový správny orgán zistil, že účastníčka konania býva u rodičov bez nájomnej zmluvy,\nspolu s ňou v byte žijú aj rodičia. Na domácnosť prispieva sumou 100,00 eur a bolo jej odovzdané\ntlačivo - Potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním, ktoré účastníčka konania nepotvrdené\ndoručila úradu 02.06.2016. Z uvedeného je zrejmé, že jej nebol priznaný príspevok na bývanie z\ndôvodu, že Úradu nedoručila potvrdenie o úhrade nákladov spojených s bývaním. V závere napadnutého\nrozhodnutia žalovaný uviedol, že účastníčka konania naďalej spĺňa nárok na dávku pre jednotlivca s\ndieťaťom v sume 117,20 eur podľa § 10 ods. 2 písm. b/ a príspevok na nezaopatrené dieťa v sume 17,20\neur podľa § 13 ods. 1, 2, nakoľko syn účastníčky konania si riadne plní povinnú školskú dochádzku, t.j.\nspolu 134,40 eur. Príjmom domácnosti podľa § 4 ods. 2 je naďalej sirotský dôchodok jej syna upravený\npodľa § 4 ods. 3 písm. c/ v sume 176,90 eur.\nŽalobkyňa proti druhostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobu, v ktorej namietala, že jej\nvznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi od 01.02.2015 v sume 116,61 eur mesačne z dôvodu, že\nsprávne orgány nerešpektovali pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi § 2 písm. a/ a c/ zákona č.\n601/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto\n\nzákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si\nnevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatneným\nnárokom zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Suma životného minima v zmysle § 2 písm. a/ zákona\nč. 601/2003 Z.z. je 198,09 eur. Na zaopatrené neplnoleté dieťa suma 90,42 eur mesačne, a to pri\nspočítaní týchto dvoch súm je suma 288,51 eur a žalobkyňa sa dopracovala ku skutočnosti, že jej vznikol\nnárok na pomoc v hmotnej núdzi 116,61 eur mesačne. K tejto námietke krajský súd uviedol, že zo\nžalobnej námietky je zrejmé, že žalobkyňa považuje životné minimum za pomoc v hmotnej núdzi a dávka\nv hmotnej núdzi jej bude poskytovaná vo výške životného minima. Suma životného minima pre účely\npomoci v hmotnej núdzi slúži na stanovenie hranice, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. V prípade,\nak niekto má príjem nad hranicou životného minima, nie je osobou v hmotnej núdzi. Suma na pomoc\nv hmotnej núdzi je stanovená podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z.. Ustanovenie § 2 písm. a/, c/\nzákona č. 601/2003 Z.z.. Úhrn zákonných nárokov žalobkyne je v sume 134,40 eur mesačne a príjem\nje v sume 176,90 eur mesačne (75% zo sirotského dôchodku na syna), teda jej príjem (aj spoločne\nposudzovanej osoby) je vyšší ako úhrn zákonných nárokov. Z uvedeného dôvodu jej bola od 01.06.2015\nodňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60 eur mesačne. Pokiaľ ide o príspevok na bývanie, príspevok\nsi musí riešiť v inom konaní.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, podľa názoru krajského súdu žalovaný nepochybil, keď v danom\nprípade rozhodol tak, že odňal žalobkyni dávku hmotnej núdze v sume 20,60 eur mesačne od\n01.06.2015.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že v konaní pred správnymi orgánmi bol dostatočne zistený skutkový\nstav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so\nvšetkými námietkami vznesenými v podanom odvolaní, aj o odvolaní o nepriznaní príspevku na bývanie.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že\nneúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nOdvolanie\nŽalobkyňa podala prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline z 30. marca 2016, č.k. 21S 166/2015-38 odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v ktorom\nsa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie\nkrajského súdu a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie.\nV podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že odvolanie zdôvodňuje tak, že:\n- napadnutý rozsudok je predčasný a preto je nepreskúmateľný,\n- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal žiadne dôkazy na zistenie\nrozhodujúcich skutočnosti,\n- súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.\nĎalej žalobkyňa uviedla, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, zamietnutie žaloby zo dňa\n20.09.2015 zdôvodňuje § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého: „Ak súd po\npreskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k\nzáveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví\nrozsudkom, že žaloba sa zamieta.“, pričom súd vedel o týchto dôkazoch a skutočnostiach:\n- že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 13. januára 2015 požiadala o pomoc v hmotnej núdzi,\n- že žalovaný rozhodnutím MT3/HN/SOC/2015/31969 zo dňa 09.06.2015 žalobkyne priznal pomoc v\nhmotnej núdzi v sume 10,10 eur mesačne od 01.01.2015 do 31.01.2015 a od 01.02.2015 v sume 20,60\neur mesačne,\n- že žalobkyňa rozhodnutie žalovaného z 09.06.2015 požiadala návrhom na súd o súdne preskúmanie,\n- že súd (iný senát) o tomto návrhu bude rozhodovať až dňa 24.05.2016,\n- že v zmysle § 245 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: „Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa\npreskúmavané rozhodnutie opiera.“. Keďže o návrhu žalobkyne na súdne preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 09.06.2015 bude rozhodovať iný senát súdu, tak vznikla tu procesná prekážka,\n\naby o návrhu žalobkyne na preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 008.9.2015 bolo skôr rozhodované\na rozhodnuté, kým nerozhodne príslušný senát súdu najprv o zákonnosti rozhodnutia žalovaného z\n09.06.2015, a kým toto rozhodnutie súdu nenadobudne právoplatnosť.\nŽalobkyňa v podanom návrhu na súdne preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 09.06.2015 spochybnila\ntotiž výšku (10,10 eur ako aj 20,60 eur) priznanej pomoci v hmotnej núdzi. Odvolávajúc sa na príslušné\nustanovenia zákona č. 417/2013 Z.z. jej mala byť priznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.01.2015 do\n31.01.2015 v sume 99,14 eur mesačne a od 01.02.2015 v sume 109,67 eur mesačne.\nNakoľko žalobkyňa koncom mesiaca máj 2015 skončila bakalárske štúdium, tak je od 01.06.2015 zanikol\nnárok na aktivačný príspevok v sume 63,07 eur (a nie celkovo na pomoc v hmotnej núdzi), preto žalovaný\nsvojím rozhodnutím zo dňa 08.09.2015 mal žalobkyne znížiť pomoc v hmotnej núdzi na sumu 46,60 eur.\nPodľa žalobkyne to, že takýto postup žalovaného by bol správny a zákonný dokazuje aj právoplatné\nrozhodnutie žalovaného z 15.03.2016, ktorým žalobkyni priznal od 01.12.2015 pomoc v hmotnej núdzi v\nsume 42,10 eur mesačne. Ako dôkaz pripojila kópiu tohto rozhodnutia z 15.03.2016. Toto jednoznačne\npodľa nej dokazuje, že rozhodnutie žalovaného z 08.09.2015 (ktorým odňala žalobkyni pomoc v hmotnej\nnúdzi) je nezákonné.\nUviedla, že tým, že súd rozsudkom z 30. marca 2016 zamietol návrh žalobkyne z 20.09.2015 na\nsúdne preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 08.09.2015, tak potvrdil rozhodnutie žalovaného, ktorým\nžalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi, tak napadnutý rozsudok je nezákonný a predčasný.\nNa základe napadnutého rozsudku nastal podľa žalobkyni u nej takto protiprávny stav. Tým, že žalovaný\nsvojím rozhodnutím z 08.09.2015 odňal (nie znížil) žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi (od 01.06.2015), tak\nod 01.06.2015 ju protiprávne vylúčil z okruhu tých, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi (jej príjem nedosahoval\nvýšku životného minima) a tým, že súd takéto protiprávne rozhodnutie žalovaného svojím napadnutým\nrozsudkom z 30.03.2016 potvrdil (tým, že zamietol jej žalobu žalobkyne z 20.09.2015) nesie plnú\nzodpovednosť za takýto protiprávny stav.\nIII.\nVyjadrenie k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v\nŽiline z 30. marca 2016, č.k. 21S 166/2015-38, potvrdil.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že vyhodnotením odvolania proti rozsudku\nmá za to, že odvolanie je zmätočné a zavádzajúce. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku napáda\nprvostupňové rozhodnutie z 09.06.2015, pričom v súdnom konaní je a priori preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného z 09.11.2015.\nNakoľko žalobkyňa v tomto odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21S/l66/2016 z\n30.03.2016 spája dve konania, žalovaný s cieľom spresnenia stavu veci v tomto vyjadrení ozrejmí\npriebeh správnych konaní tykajúcich sa žalobkyne.\nV prvom správnom konaní žalobkyňa 14.01.2015 požiadala Úrad Martin o pomoc v hmotnej núdzi. Úrad\nMartin, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. MT3/HN/SOC/2015/31969 z 09.06.2015 jej\npriznal pomoc v hmotnej núdzi\nv sume 10,10 eur mesačne od 01.01.2015 do 31.01.2015 a v sume 20,60 eur od 01.02.2015. Nakoľko\nžalobkyňa v tomto čase študovala v treťom ročníku na N., tak správne orgány pri určení pomoci v hmotnej\nnúdzi pri vydaní tohto rozhodnutia prihliadli aj k tejto skutočnosti, pričom podľa § 12 ods. 3 písm. b/ bod\n1. zákona č. 417/2013 Z.z. jej priznali aj nárok na aktivačný príspevok v sume 63,07 eur za toto štúdium.\nNakoľko žalobkyňa nesplnila zákonné nároky na príspevok na bývanie (§ 14 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n417/2013 Z.z.), pri stanovení výšky pomoci v hmotnej núdzi sa na tento príspevok neprihliadlo.\nProti uvedenému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaný svojím rozhodnutím č. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/20115/3185-0005 Zv z 05.08.2015 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil\nrozhodnutie Úradu Martin z 09.06.2015.\n\nŽalobkyňa voči tomuto rozhodnutiu žalovaného z 05.08.2015 podala 26.08.2015 žalobu a táto je vedená\nna Krajskom súde v Žiline v konaní č. 20S/160/2015. Teda v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť\nsprávneho konania o priznaní pomoci v hmotnej núdzi žalobkyne.\nV druhom správnom konaní žalobkyňa dňa 29.07.2015 predložila Úradu Martin doklad preukazujúci, že\ndňa 29.0.2015 ukončila štúdium na N..\nUkončením štúdia si prestala zvyšovať kvalifikáciu, čím prestala spĺňať nárok na aktivačný príspevok\npodľa § 12 ods. 3 psím. b/ bod 1. zákona č. 417/2013 Z.z. v sume 63,07 eur. Týmto nastala zmena\nrozhodných skutočností pre poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, čo bolo dôvodom na prehodnotenie\n(prepočítanie) hmotnej núdze žalobkyne Úradom Martin. Úrad Martin dňa 08.09.2015 vydal rozhodnutie\nč. MT3/HN/SOC/2015/31969, ktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. odňal žalobkyni pomoc\nv hmotnej núdzi v sume 20,60 eur mesačne od 01.06.2015, teda po ukončení štúdia. Nakoľko žalobkyňa\nnesplnila zákonné nároky na príspevok na bývanie (§ 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z.z.), pri\nodňatí pomoci v hmotnej núdzi sa na tento príspevok neprihliadlo.\nPo podaní odvolania voči predmetnému rozhodnutiu Úradu Martin z 08.09.2015 žalovaný, napadnutým\nrozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/3185-0010 Zv z 09.11.2015, potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie. Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu žalovaného z 09.11.2015 podala 25.11.2015 žalobu\nna Krajský súd v Žiline, ktorú súd preskúmal v konaní č. 21S/166/2015, teda v konaní, proti ktorého\nrozsudku, žalobkyňa podala 09.05.2016 odvolanie. Teda v tomto konaní sa preskúmava zákonnosť\nsprávneho konania pri odňatí pomoci v hmotnej núdzi žalobkyne, z dôvodu ukončenia štúdia na vysokej\nškole.\nZ uvedenej genézy je podľa žalovaného zrejmé, že v súdnom konaní vednom na Krajskom súde\nv Žiline č.k. 21 S/166/2015 súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2015/3185-0010 Zv z 09.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu Martin č. MT3/HN/\nSOC/2015/31969 z 08.09.2015, ktorým bola žalobkyni odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60 eur\nmesačne od 01.06.2015.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že toto bolo predmetom súdneho konania, ako aj napadnutého rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č.k. 21 S/166/2015 z 30.03.2016.\nTeda tvrdenie žalobkyne, že vo veci napadnutého rozsudku bolo prv vydané rozhodnutie z 09.06.2015 je\nnepravdivé, nezodpovedá realite, nakoľko toto rozhodnutie bolo vydané v inom právoplatne skončenom\nsprávnom konaní.\nS cieľom sprehľadnenia veci žalovaný v krátkosti popísal genézu priebehu správnych konaní spojených\nso žalobkyňou, nakoľko táto tieto jednotlivé správne, ale aj súdne konania spája do jedného celku. Z\nuvedeného je zrejmé, že sa jedná o dve samostatné konania, ktoré sú na sebe nezávisle, a preto je\nmožné o nich aj samostatne rozhodovať.\nTakto k tejto otázke pristúpil aj Krajský súd v Žiline a v konaní č. 21S/166/2015 napadnutým rozsudkom\nz 30.03.2015 vo veci aj rozhodol.\nZ uvedeného je teda aj podľa žalovaného zrejmé, že napadnutý rozsudok nebol predčasne vyhlásený,\nnakoľko riešil samostatné právoplatné skončené správne konanie o odňatí pomoci v hmotnej núdzi,\nktoré s iným právoplatne skončeným správnym konaním nemalo žiadnu spojitosť.\nNaviac táto skutočnosť je známa aj žalobkyni, pretože 30.03.2016 na pojednávaní navrhla, aby súd\nkonanie č. 21S/l66/2015 odročil na neurčito, až po skončení konania č. 20S/160/2015. Súd vzhľadom na\nuvedené, na tento návrh neprihliadol a vo veci č.k. 21S/166/2015 napadnutým rozsudkom z 30.03.2015\naj rozhodol.\nK ďalšiemu tvrdeniu žalobkyne v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie je protizákonné, pričom žalobkyňa\nodkazuje na rozhodnutie Úradu Martin z 15.03.2016 (ktoré aj priložila k odvolaniu), ktorým jej bola\npriznaná pomoc v hmotnej núdzi od 01.12.2015 žalovaný uvádza, že podľa vyjadrenia Úradu Martin táto\n\npomoc v hmotnej núdzi jej bola poskytnutá z dôvodu, že pre toto konanie predložila nájomnú zmluvu\nz 25.11.2015, z ktorej je zrejmé, že sa stala nájomníčkou bytu D. v byte č. X nachádzajúcom sa na\nY. ul. č. X L.. Týmto žalobkyňa pri výpočte pomoci v hmotnej núdzi splnila aj zákonnú podmienku na\npríspevok na bývanie podľa § 14 ods. 3 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z.z., a preto sa pri určení pomoci v\nhmotnej núdzi prihliadlo aj na tento príspevok. V prílohe vyjadrenia zaslal žalovaný zmluvu o prenájme\nbytu žalobkyňou.\nAj po dôkladnom oboznámení sa s obsahom podaného odvolania a napadnutého rozsudku, žalovaný\nsa plne stotožňuje so svojim rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/3185-0010 Zv z\n09.11.2015, vyjadrením k žalobe zo 28.12.2015, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 21\nS/166/2015-38 z 30.03.2016 a jeho odôvodnením.\nZastáva názor, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci a svojím postupom neporušil zákon, a preto súd vo veci správne a zákonne\nrozhodol.\nNa záver uvádza, že žalobkyňa v odvolaní voči rozsudku k meritu veci neuviedla nové vecné skutočnosti,\nale v podstate len opakovane poukázala na dôvody uvedené v žalobe.\nŽalovaný má za to, že Krajský súd v Žiline na základe predloženej spisovej dokumentácie objektívne,\núplne a správne vyhodnotil skutkový stav v predmetnej právnej veci a rozhodol v súlade s platnými\nprávnymi predpismi.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal rozhodnutie krajského súdu a postup, ktorý popredchádzal jeho vydaniu z dôvodov\na v rozsahu uvedenom v žalobkyňou podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho\nsúdu (www.nsud.sk) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\n\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa prvoinštančný súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nOdvolací súd po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k odvolaním napadnutému\nrozhodnutiu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nodvolaním napadnutého rozhodnutia.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol\nodvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, Odbor\nsociálnych vecí a rodiny z 8. septembra 2015, č. MT3/HN/SOC/2015/31969, ktorým Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Martin rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej\nnúdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 601/2003\nZ.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že\nžalobkyni odňal pomoc v hmotnej núdzi v sume 20,60 eur mesačne od 01.06.2015. Dôvodom vydania\ntohto rozhodnutia bolo, že od 01.06.2015 zanikol žalobkyni nárok na aktivačný príspevok v sume 63,07\neur.\nPodľa § 12 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2016 aktivačný príspevok je určený\nna podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických\nskúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.\nPodľa § 12 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2016 aktivačný príspevok je 63,07\neur mesačne.\nPodľa § 12 ods. 3 písm. b/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2016 aktivačný\npríspevok patrí za každého člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zvyšuje si\nkvalifikáciu formou externého štúdia na strednej škole35) alebo štúdia organizovaného externou formou\nna vysokej škole36) a nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z z. v znení neskorších predpisov pomoc v hmotnej núdzi sa\nodníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti\nrozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia\nskutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok.\nŽalobkyňa predložila 29.07.2015 Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin diplom o ukončení\nvysokoškolského štúdia k 29.05.2015. Podľa odvolacieho súdu vychádzajúc z § 12 ods. 3 písm. b/ bod\n1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. žalovaný správne vyhodnotil, že žalobkyni ku dňu\n01.06.2016 zanikol nárok na aktivačný príspevok, čo nebolo v konaní sporným.\nPodľa § 15 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2017 suma pomoci v hmotnej\nnúdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, §\n13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.\n\nPodľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 01.01.2016 dávka je 117,20 eur\nmesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi.\nPodľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 417/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov príspevok na nezaopatrené\ndieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré\nriadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku 1 je 17,20\neur mesačne.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2015 príjem na účely\ntohto zákona nie je 25% z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho\ndôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského\ndôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek.\nZákonný nárok žalobkyne na pomoc v hmotnej núdzi v čase rozhodovania prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného predstavoval dávku podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 417/2013 vo výške\n117,20 eur a príspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 13 ods. 2 vo výške 17,20 eur, spolu 134,40 eur.\nPríjem žalobkyne a spoločne posudzovanej osoby (jej maloletého syna) podľa § 4 zákona č. 417/2013\nZ.z. bol vo výške 176,90 eur, teda vyšší ako bol zákonný nárok na dávku v hmotnej núdzi (134,40 eur).\nUvedené tiež nebolo v konaní sporným.\nŽalobkyňa v podanom dovolaní namietala, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin rozhodnutím z\n15.03.2016 č. MT3/OHN,NVaŠSD/HN/SOC/2016/31342 rozhodol o priznaní pomoci v hmotnej núdzi pre\nžalobkyňu v sume 42,10 eur mesačne od 01.12.2015. K tomu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie nie\nje predmetom tohto súdneho prieskumu a nemá ani vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, keďže priznáva žalobkyni\npomoc v hmotnej núdzi od 01.12.2015 a opiera sa o skutkový a právny stav, ktorý vznikol až po vydaní\npreskúmavaných rozhodnutí.\nV podanom odvolaní ďalej žalobkyňa namietala, že krajský súd vydal svoje rozhodnutie predčasne,\nkeďže vedel, že na tom istom súde prebieha iné súdne konanie (sp.zn. 20S/160/2015), v ktorom\nkrajský súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia žalovaného z 05.08.2015 č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/3185-0005 Zv, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin\nz 09.06.2015 č. MT3/HN/SOC/2015/31969, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin rozhodol\ntak, že priznal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 10,10 eur od 01.01.2015 do 31.01.2015 a v\nsume 20,60 eur mesačne od 01.02.2015.\nOdvolací súd uvádza, že aj v tomto prípade sa jedná o rozhodnutia, ktoré nie sú predmetom tohto\nsúdneho prieskumu a jedná sa o rozhodnutia, ktoré sa opierajú o skutkový a právny stav, ktorý existoval\npred vydaním rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu odvolania konštatuje, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na\nzáklade ktorých krajský súd zamietol jej žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nOdvolací súd zdôrazňuje, že prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný správne vychádzali z tohto,\nže do 31.05.2016 (01.06.2016 zanikol žalobkyni nárok na aktivačný príspevok), patrili žalobkyni nárok\nna dávku podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 417/2013 Z.z. vo výške 117,20 eur, príspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 13 ods. 2 zákona č.\n417/2013 Z.z. vo výške 17,20 eur a aktivačný príspevok podľa § 12 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z.\nvo výške 63,07 eur. Spolu nároky žalobkyne tvorili sumu 197,47 eur (117,20 eur + 17,20 eur + 63,07\neur = 197,47 eur). Príjem žalobkyne a spoločne posudzovanej osoby (jej maloletého syna) podľa § 4\nzákona č. 417/2013 Z.z. bol vo výške 176,90 eur, teda 75% zo sumy poberaného sirotského dôchodku.\nŽalobkyni tak patrila po zaokrúhlení pomoc v hmotnej núdzi 20 eur a 60 centov mesačne (197,50 eur\n- 176,90 eur = 20,60 eur). Po strate nároku žalobkyne na aktivačný príspevok (od 01.06.2016) patrili\nžalobkyni nárok na dávku podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 417/2013 Z.z. vo výške 117,20 eur a\n\npríspevok na nezaopatrené dieťa podľa § 13 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. vo výške 17,20 eur. Spolu\nnároky žalobkyne od 01.06.2016 tvorili sumu 134,40 eur (117,20 eur + 17,20 eur = 134,40 eur). Príjem\nžalobkyne a spoločne posudzovanej osoby (jej maloletého syna) podľa § 4 zákona č. 417/2013 Z.z. bol\nnezmenený vo výške 176,90 eur. Suma 176,90 eur predstavuje sumu, ktorá prevyšuje nároky žalobkyne\nv sume 134,40 eur podľa zákona č. 417/2013 Z.z.. Bolo preto v súlade zo zákonom, keď prvostupňový\nsprávny orgán rozhodol o odňatí pomoci v hmotnej núdzi, ktorú poberala mesačne žalobkyňa v sume\n20,60 eur.\nVo vzťahu k žalobnej námietke, že žalobkyni prislúchajú zo zákona č. 601/2003 Z.z. sumy životného\nminima na jednu plnoletú fyzickú osobu a jedno nezaopatrené dieťa mesačne, odvolací súd dodáva, že\nprávne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov\nk dávke, ktorých cieľom je spolu s jeho príjmami zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v\nhmotnej núdzi s prispením aktívnej činnosti občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne\nposudzujú, upravuje zákon o pomoci v hmotnej núdzi.\nPodľa § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\nOdvolací súd uvádza, že sumy životného minima slúžia vo vzťahu k zákonu č. 417/2013 Z.z. na\nstanovenie hranice, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Výpočet sumy pomoci v hmotnej núdzi je\npotom stanovený v § 15 zákona o pomoci v hmotnej núdzi ako rozdiel medzi úhrnom zákonných nárokov\na príjmov posudzovanej a spoločne posudzovaných osôb podľa § 4 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.\nNie je preto relevantné tvrdenie žalobkyne, že má nárok na priznanie pomoci v hmotnej núdzi vo výške\nživotného minima podľa zákona č. 601/2003 Z.z. alebo, že sumy životného minima sú smerodajné pre\nvýpočet sumy dávky v hmotnej núdzi.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky\nindividuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30. marca 2016, č.k. 21S\n166/2015-38 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 492 ods. Správneho súdneho poriadku, potvrdil.\nOdvolací súd zistil, že žalobkyňa bola v konaní pred krajským súdom zastúpená splnomocneným\nzástupcom - otcom (č.l. 33). Odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu podal splnomocnený zástupca\nžalobkyne, ktorý odvolanie aj podpísal. Odvolací súd vyzval žalobkyňu na predloženie plnej moci\npre otca žalobkyne, pre odvolacie konanie. Na túto výzvu reagoval otec žalobkyne, ktorý tvrdil, že\nje splnomocnený žalobkyňou pre celé konanie (aj odvolacie konanie) a plnú moc odvolaciemu súdu\nnepredložil. Vzhľadom na charakter prejednávanej veci (sociálna vec), jej výslovnú citlivosť, odvolací súd\nvyhodnotil, že žalobkyňa aj v odvolacom konaní bola zastúpená otcom - splnomocneným zástupcom,\ns ktorým ako splnomocneným zástupcom žalobkyne odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu krajského\nsúdu prejednal.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov odvolacieho súdneho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku a contrario a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku tak, že žalobkyni\nvzhľadom na jej neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žalovanému zákon\npriznanie náhrady trov konania v správnom súdnictve neumožňuje.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}