{"guid": "e3b0a0d5-3533-4c08-8037-71f530018d3c:981a2e33-b0fe-4388-bc7e-5abf1dce4945", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1", "spisova_znacka": "10Sžso/14/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/14/2016 z 31. 5. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2017, sp. zn. 10Sžso/14/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1", "identifikacne_cislo": "5015200993", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2017-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-6", "nazov": "§ 6 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-7", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/981a2e33-b0fe-4388-bc7e-5abf1dce4945", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/14/2016\n5015200993\n31. 05. 2017\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2017:5015200993.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nG. X., narodený dňa XX.XX.XXXX, T., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,\nŠpitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/\nSOC/2015-7447-0002 Ga zo dňa 19.08.2015, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nŽiline č. k. 21S/145/2015-37 zo dňa 09.03.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/145/2015-37 zo dňa 9.\nmarca 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal súdneho prieskumu\nrozhodnutia žalovaného č.UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015-7447-0002 Ga zo dňa 19.08.2015,\nktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o tom,\nže žalobca nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi. Zároveň žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.\nŽalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca namietal, resp. nesúhlasil s\nrozhodnutiami správnych orgánov s poukazom na § 2 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.\nz. o pomoci v hmotnej núdzi ( ďalej len „zákon č. 417/2013 Z.z.“), keď podľa názoru žalobcu vo\nvzťahu k uplatneniu nárokov tieto ustanovenia taxatívne nekonkretizujú, ktoré nároky treba uplatniť.\nNamietal, že vzhľadom k tomu, že on si zamestnanie nehľadá, podľa jeho názoru uplatnenie nároku na\ndávku v nezamestnanosti je povinnosťou len vtedy, ak je žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi skutočne\nnezamestnaný, čo žalobca nie je.\nPri posudzovaní veci vychádzal súd prvého stupňa z ust. § 2, § 6, § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č.\n417/2013 Z.z. tak, ako správne vychádzali správne orgány.\nĎalej súd poukázal na vyjadrenie žalovaného (resp. na samotné znenie ustanovenia § 8 ods. 1 zákona\nč. 417/2013Z. z.), podľa ktorého fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď\npríjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si\nmajetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú\n\nnúdzu. Tiež poukázal na zákonné znenie ust. § 6 zákona č. 417/2013Z. z. , ktorý treba vykladať v spojení\ns § 8 ods. 1 zákona č. 417/2013Z. z.\nSúd konštatoval, že zákon č. 417/2013Z. z. predpokladá, že si žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi\nuplatní v prvom rade všetky zákonom o pomoci v hmotnej núdzi stanovené nároky, ktorými by si mohol\nzabezpečiť základné životné podmienky, či riešiť si hmotnú núdzu a až v prípade, že toto nebude možné,\nresp. že uplatnenie nárokov nie je reálne splniteľné, t. j. že nie je predpoklad úspešnosti vymoženia si\nnároku, môže si žiadateľ uplatniť nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pričom nárokom na účely zákona\nsú dávky sociálneho poistenia, medzi ktoré nepochybne patrí i dávka v nezamestnanosti. Nesplnenie\nsi povinnosti uplatnenia zákonných nárokov zákon o pomoci v hmotnej núdzi penalizuje v podstate tak,\nže žiadateľa nie je možné posudzovať ako fyzickú osobu v hmotnej núdzi napriek skutočnosti, že jeho\npríjem nedosahuje sumy životného minima stanoveného zákonom o životnom minime.\nZ obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca nepožiadal o dávku v\nnezamestnanosti na Sociálnej poisťovni, pričom žalobcovi by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak by si o ňu požiadal (nárok na dávku v nezamestnanosti by žalobcovi vznikol vo výške 50 % denného\nvymeriavacieho základu).\nŽalobca namietal, že v danom prípade v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa\nžalobca nepokladá za uchádzača o zamestnanie, pričom jedna zo základných požiadaviek, aby mohol\nbyť vôbec zaevidovaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie je, že si žalobca hľadá zamestnanie,\nčo žalobcov prípad nie je, nakoľko žalobca si nehľadá zamestnanie.\nZ administratívneho spisu bolo preukázané, že žalobcovi by vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti\n(aj keď vykonáva zárobkovú činnosť na základe pracovnej zmluvy v rozsahu 2,5 hodín týždenne a podľa\npotvrdenia zamestnávateľa jeho čistá mzda je vo výške 22,10 €, pretože táto suma nepresiahne 75\n% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona o životnom minime). Z\nuvedeného vyplýva záver, že žalobca môže byť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda\nby mu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, keby o ňu požiadal spôsobom uvedeným v upozornení\nSociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 03.07.2015. Žalobca však do dňa 22.7.2015 nedoručil do\nSociálnej poisťovne oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V prípade, že by\ntoto doručil, Sociálna poisťovňa by začala konanie vo veci priznania nároku na dávku v nezamestnanosti,\nčo vyplýva aj z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 22.07.2015.\nŽalobca si neuplatnil zákonný nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorý je podľa § 6 písm. c) zákona\nč. 417/2013 Z.z. nárokom na účely tohto zákona, ktorým by si mohol zabezpečiť príjem alebo zvýšiť\npríjem, a preto podľa § 8 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nie je fyzickou osobou v hmotnej\nnúdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi.\nPodľa názoru súdu žalovaný správny orgán, resp. aj prvostupňový správny orgán náležité posúdili všetky\npredložené doklady, dôsledne sa zaoberali všetkými námietkami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní\na správne právne posúdili predmetnú vec.\nČo sa týka žalobcových námietok, že prvostupňový správny orgán ho riadne nepoučil vo výzvach zo\ndňa 11.02.2015 a 28.04.2015, na ktorej Sociálnej poisťovni si má nárok na dávku v nezamestnanosti\nuplatniť, tak túto námietku súd považuje za bezpredmetnú vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko nie\nje povinnosťou predmetných správnych orgánov, aby žalobcu poučoval na ktorej Sociálnej poisťovni\n(v Bratislave resp. v Žiline) si má predmetnú žiadosť podať, preto aj tieto námietky vyhodnotil súd ako\nbezpredmetné.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\nRozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním, pretože vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nVyjadril nesúhlas s napadnutým rozsudkom, pretože v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať,\nčo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Žalobca mal\n\nza to, že ho žalovaný a prvostupňový správny orgán nútili, aby konal, čo zákon č. 417/13 Z. z. neukladá,\npričom napadnutý rozsudok sa touto námietkou vôbec nezaoberal.\nPoznamenal, že zákon č. 417/13 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi nikde neustanovuje povinnosť\nzaevidovať sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce a na Sociálnej poisťovni, ak je\nžiadateľ v pracovnom pomere. Už len samotný pojem „dávka v nezamestnanosti“, jasne konštatuje, že\nide jednoznačne o dávku v nezamestnanosti, teda má na ňu nárok ten, kto je nezamestnaný.\nV ďalšom uviedol, že v predmetnej kauze sa o. i. vôbec neberie zreteľ na jazykovedu, tá sa flagrantne\nignoruje. Kodifikačné príručky pre slovenčinu (jej pravopis, gramatiku a výslovnosť) vyhotovila SAV a v\njednom prípade SPN a ako záväzné ich stanovuje právnou normou Ministerstvo kultúry SR. Naposledy\ntak urobilo Opatrením Ministerstva kultúry SR z 19. decembra 2013 č. MK -3707/2013-110/23267 o\nvyhlásení kodifikovanej podoby štátneho jazyka podľa zák. č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku SR.\nV súvislosti s uvedeným dodal, že ust. § 6 ods. 1 zák. č. 5/04 Z. z. definuje, kto je uchádzač o\nzamestnanie: „Uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je občan, ktorý môže pracovať, chce\npracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu.“ Napadnutý\nrozsudok sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu, že si nehľadal zamestnanie, čo je jedna zo\nzákladných podmienok, aby mohol byť vôbec zaevidovaný do evidencie uchádzačov o zamestnanie v\nzmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 5/04 Z. z., pretože už je v pracovnom pomere. Ak uchádzač o zamestnanie\nuvedie do žiadosti, že si nehľadá zamestnanie, tak ho úrad práce ani de iure nemôže zaevidovať, pretože\nnespĺňa jednu z požiadaviek v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 5/04 Z. z.\nUst. § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 5/04 Z. z. o službách zamestnanosti, nebolo prijaté za tým účelom, aby\nsa žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi musel povinne nahlásiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie,\nale z dôvodu toho, aby si mohol uchádzač o zamestnanie privyrobiť do výšky 75 % životného minima, v\nčase, keď je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Napadnutý rozsudok sa nevysporiadal ani s touto\nnámietkou, ust. § 6 ods. 2 písm. a) zák. č. 5/04 stanovuje len možnosť, nie však povinnosť zaevidovať\nsa do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nUviedol, že je presvedčený, že si nemusel uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože si nehľadá\nzamestnanie v zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 5/04 Z. z. Okrem toho ho prvostupňový správny orgán\nriadne nepoučil vo výzvach z 11.02.2015 a 28.04.2015, na ktorej pobočke Sociálnej poisťovni si mal\nnárok uplatniť.\nTaktiež ho prvostupňový správny orgán žiadnou formou nepoučil v predmetných výzvach, že sa mal\nzaevidovať na Úrade práce a žalobca o tejto povinnosti nevedel. Poukázal na ust. § 3 ods. 2 veta druhá\nzák. č. 71/67 Zb. - účastníkom konania (...), ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať\npomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutreli v konaní ujmu. Vyjadril názor, že v\nzmysle cit. právnych noriem nebol povinný evidovať sa do evidencie uchádzačov o zamestnania a na\nSociálnej poisťovni.\nNa základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu vyjadril v zákonnom stanovenej lehote v podaní zo dňa 19.04.2016, v ktorom\nuviedol, že ústredie práce ako žalovaný správny orgán správne vyhodnotil skutkovú a právnu stránku\nveci, čo vyplýva z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia. V tomto odôvodnení rozhodnutia žalovaný\nsprávny orgán podrobne rozpisuje a zdôvodňuje akými ustanoveniami zákona sa pri vydávaní svojho\nrozhodnutia riadil, a taktiež spôsob a dôvod ich aplikácie na prípad žalobcu.\nKrajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného a taktiež poukázal na predmetné zákonné ustanovenia,\nako aj správny postup žalovaného v rámci správneho konania a v odôvodnení rozsudku uviedol všetky\nzákonné ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil. Zároveň sa krajský súd zaoberal\nvšetkými námietkami žalobcu uvádzanými v žalobe, vyhodnotil ich ako nedôvodné a v tejto súvislosti\ntaktiež poukázal na príslušné zákonné ustanovenia.\n\nŽalovaný mal za to, že krajský súd správne poukázal na skutočnosť, že žalobca bol výzvou na\npredloženie dokladov zo dňa 28.04.2015 s upozornením oboznámený, že ak v požadovanom termíne\nnepredloží doklady, medzi ktorými malo byť aj potvrdenie zo sociálnej poisťovne, prvostupňový správny\norgán rozhodne o zamietnutí žaloby. Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu týkajúcou sa\ndefinície kto je nezamestnaný, resp. uchádzačom o zamestnanie.\nČo sa týka žalobcovej námietky týkajúcej sa jeho výkladu slova „nezamestnaný“, ako aj ustanovení\nzákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa názoru žalovaného ide len o subjektívny, nesprávny žalobcov\nvýklad zákona. S tým, že žalovaný je povinný rešpektovať a postupovať v zmysle platných právnych\npredpisov, čo žalovaný aj dodržal, teda žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné.\nŽalobca vo svojej žalobe ako aj v odvolaní namieta, že predmetnými rozhodnutiami bol ukrátený\nna svojich právach, ako aj postupom správnych orgánov, avšak nijakým relevantným spôsobom\nnepreukazuje ani nezdôvodňuje tieto svoje tvrdenia. Prezentuje len vlastné názory a nesprávny,\nsubjektívny výklad zákonov, aj napriek tomu, že bol úradom prace riadne poučený o svojich právach a\npovinnostiach. Taktiež Sociálna poisťovňa ho poučila ako je potrebné v daných prípadoch postupovať,\nnaproti tomu žalobca v žalobe zavádzajúco tvrdí, že „žalobca doteraz so sociálnou poisťovňou neprišiel\ndo kontaktu, nebol dôvod“, čo sa však ukázalo ako nepravdivé. S touto žalobcovou námietkou sa\nvysporiadal aj krajský súd, ktorý ju tiež považuje za bezpredmetnú.\nŽalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán je povinný dodržiavať literu zákona a\npostupovať len v medziach zákona tak isto ako aj žalobca, ktorý však prezentuje vlastné nesprávne\nvysvetlenia zákona, aj napriek skutočnosti, že bol vyzvaný na doloženie príslušných dokladov a zároveň\npoučený o možnosti, čo nasleduje ak sa tak nestane. Ak žalobca má záujem poberať dávku v hmotnej\nnúdzi je povinný rešpektovať príslušné ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 5/2004\nZ. z., ktoré v danom prípade s týmto zákonom súvisia. Tieto zákonné ustanovenia stanovujú jasný\npostup, ktorý má účastník konania splniť a zároveň aké doklady je potrebné k jeho žiadosti predložiť, o\nčom bol správnym orgánom poučený a vyzvaný.\nAk žalobca odmieta tieto zákonné postupy rešpektovať a vykladá si ich podľa svojej ľubovôle, nemôže\nočakávať, že správny orgán rozhodujúci o poskytnutí dávky v hmotnej núdzi sa bude riadiť vôľou a\nnázormi žalobcu ako účastníka konania, ktorá je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona.\nŽalovaný mal za to, že námietky žalobcu uvádzané v odvolaní sú neopodstatnené, keďže je\nnespochybniteľné, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán postupoval len v medziach platných\na účinných právnych predpisov.\nKonštatoval, že prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán (žalovaný) vychádzali\nz dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci a pri vydávaní\nsvojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi SR, ktorými sú štátne orgány viazané a\nmusia postupovať len v medziach zákona. Postup žalovaného pri vydávaní žalovaného rozhodnutia,\nako aj žalobou napadnuté rozhodnutie sú zákonné a správne, teda žalovaný postupoval správne, keď\nodvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Žilina potvrdil, teda neexistuje zákonný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného a\nvrátenia veci na nové konanie.\nPodľa názoru žalovaného krajský súd postupoval správne, keď žalobu zamietol. Dôsledne sa\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, náležité posúdil všetky predložené doklady, presne a úplne\nzistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil a zároveň presne a úplne popísal všetky zákonné\nustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodovaní riadil a svoje rozhodnutie aj náležité odôvodnil, teda nie\nje dôvod, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak,\nže by zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie tak, ako to\nv odvolaní žalobca navrhuje.\nNa základe vyššie uvedených skutočností považoval odvolanie žalobcu voči rozsudku krajského súdu\nza neopodstatnené nemajúc oporu v zákone, a preto žiadal, aby súd tomuto odvolaniu nevyhovel a\nzamietol ho v celom jeho rozsahu a potvrdil odvolaním napadnutý predmetný rozsudok.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože\nnapadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích\ndôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n31.05.2017 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok,\nktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o tom, že\nžalobca nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva\nsa mu pomoc v hmotnej núdzi a jeho odvolanie zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a konanie im prechádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/\nUS1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/7447-0002 Ga zo dňa 19.08.2015, ktorým tento v odvolacom konaní\n\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ZA1/OPvHN/\nSOC/2015/63780 zo dňa 12.06.2015 (ďalej len „prvostupňové správne rozhodnutie“).\nOdvolací súd z predloženého spisu súdu prvého stupňa, súčasťou ktorého je aj administratívny spisový\nmateriál, v danej veci zistil, že žalobca žiadosťou o priznanie príspevku na bývanie zo dňa 29.01.2015,\ndoručenej správnemu orgánu prvého stupňa dňa 05.02.2015, požiadal o priznanie príspevku na bývanie.\nSprávny orgán prvého stupňa výzvami zo dňa 11.02.2015 a 28.04.2015 požiadal žalobcu o odstránenie\nnedostatkov jeho podania a predloženie dokladov (ktoré vo výzve presne špecifikoval) potrebných na\nposúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi s tým, že vo výzve zo dňa 28.04.2015 žalobcu upozornil, že\nak požadované doklady nepredloží v stanovenom termíne (do 8 dní odo dňa doručenia výzvy), rozhodne\no nepriznaní pomoci v hmotnej núdzi. Prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol tak, že žalobca nie\nje v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 417/2013 Z. z. fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na\npomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi z dôvodu, že žalobca nepreukázal\nuplatnenie zákonných nárokov - nárok na dávku v nezamestnanosti.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o tom, že žalobca nie je\nfyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc\nv hmotnej núdzi a odvolanie žalobcu zamietol dôvodiac, že si neuplatnil zákonný nárok na dávku v\nnezamestnanosti, ktorým si mohol zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem, preto nie je fyzickou osobou\nv hmotnej núdzi, nespĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi.\nKrajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žalovaný\nsprávny orgán, resp. aj prvostupňový správny orgán náležite posúdili všetky predložené doklady,\ndôsledne sa zaoberali všetkými námietkami uvedenými žalobcom v jeho odvolaní a správne právne\nposúdili predmetnú vec, preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.\nV zmysle ustanovenia § 6 písm. c/ zákona č. 417/2013 Z.z. , nárok na účely tohto zákona sú dávky\nsociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového\nsporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia,\ndávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej\nstarostlivosti.\nPodľa § 7 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. , možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem\nuplatnením nároku podľa § 6 písm. c), ak ide o dávku v nezamestnanosti, sa neskúma, ak ide o člena\ndomácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených\nv osobitnom predpise.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“), uchádzač o zamestnanie môže vykonávať\nzárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa osobitného\npredpisu, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného\nminima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k prvému dňu kalendárneho\nmesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny.\nVo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní voči rozsudku\nnamietal v zásade to, že nebol povinný sa evidovať do evidencie uchádzačov o zamestnanie, nakoľko\nuž samotný pojem „dávka v nezamestnanosti“ evokuje, že ide o dávku, na ktorú má nárok ten, kto\nje nezamestnaný resp. si hľadá zamestnanie, čo žalobca vzhľadom na dokladovaný pracovný pomer\nnespĺňa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, či správne\norgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zisťoval, či\npreskúmavacie konanie na krajskom súde bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval\nsprávny výsledok.\nOdvolací súd má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal súd prvého stupňa v\npreskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym\nspisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi\n\nprijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade\nso zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové\naj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že v prejednávanom prípade žalovaný na\npodklade žiadosti žalobcu ako žiadateľa o príspevok na bývanie posudzoval splnenie podmienok na\nvznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi v zmysle ustanovenia § 20 zákona č. 417/2013 Z.z.,\nzo znenia ktorého vyplýva, že zákon podmieňuje vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi\nsplnením podmienok, medzi ktoré v prvom rade patrí nutnosť existencie hmotnej núdze, čo vyplýva aj\nz ustanovenia § 9 ods. 1 zákona: „Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej\nnúdzi ...“, s tým, že hmotnú núdzu definuje zákon v ustanovení § 2 ods. 1 ako „stav, keď príjem členov\ndomácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom\na členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva\nk majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.“\nZákon v ustanovení § 8 presne vymedzuje, kedy nemožno ustáliť, že sa fyzická osoba nachádza v\nhmotnej núdzi, a teda platí, že 1/ fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď\npríjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si\nmajetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú\nnúdzu; 2/ fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak a) je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia\nslobody alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu,\nb) je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo\nnáboženskou spoločnosťou, ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné\npodmienky.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že ak príjem žiadateľa a členov jeho domácnosti\nnedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, nemožno automaticky ustáliť, že\nsa jedná o osobu v hmotnej núdzi, predovšetkým ak si žiadateľ mohol resp. môže zabezpečiť základné\nživotné podmienky, a tým riešiť svoju hmotnú núdzu, a to buď majetkom (§ 5 zákona) alebo uplatnením\nnárokov (§ 6 zákona), pričom v prejednávanom prípade má zásadný význam práve druhá zmienená\nmožnosť riešenia zlej finančnej situácie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi.\nOdvolací súd ustálil, že spornou otázkou, a pre rozhodnutie vo veci kľúčovou otázkou, je posúdenie\nhmotnej núdze žalobcu práve v súvislosti s (ne)uplatnením nároku, konkrétne nároku na dávku v\nnezamestnanosti.\nŽalobca v celom správnom a súdnom konaní namietal, že v jeho prípade (ako zamestnancovi v\npracovnom pomere s 2,5 hodinovým týždenným pracovným časom a mesačným príjmom vo výške 22,10\nEur) neprichádza do úvahy uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti, zatiaľ čo žalovaný (ako\naj správny orgán prvého stupňa) postavil preskúmavané rozhodnutie na argumentácii, že čistá mzda\nžalobcu nepresiahla 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, preto žalobca môže\nbyť zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nárokom na dávku v nezamestnanosti môže\nzvýšiť svoj príjem a prispieť tak k riešeniu jeho hmotnej núdze.\nOdvolací súd nemohol postupovať inak, ako súhlasiť s právnou argumentáciou žalovaného a tým\npádom aj s právnymi závermi súdu prvého stupňa, ktorý žalobu žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného\nzamietol. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 písm. c/ zákona, § 7 ods. 1 zákona, § 8 ods. 1 zákona č.\n417/2013 Z.z. v spojení s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti mal odvolací\nsúd za nepochybné, že žalobca tým, že na základe pracovnej zmluvy vykonával zárobkovú činnosť\nv rozsahu 2,5 hodiny týždenne s mesačným príjmom 22,10 Eur nedosiahol hranicu 75 % zo sumy\nživotného minima (v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime neprekročil\nsumu životného minima vo výške 198,09 Eur) pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čím splnil podmienku\nna zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. So zaradením do evidencie uchádzačov (s\nnadobudnutím statusu uchádzača o zamestnanie) spája právny poriadok Slovenskej republiky možnosť\npoberať dávku v nezamestnanosti za splnenia podmienok ustanovených v zákone č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení s tým, že „Oznámenie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie“ slúži ako\nžiadosť o dávku v nezamestnanosti. Z oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.07.2015 má odvolací\n\nsúd za preukázané, že žalobcovi by bol vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, ak by si ho bol\nuplatnil doručením oznámenia o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\nS poukazom na to, že zákon podmieňuje poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi vyčerpaním iných\nmožností zabezpečenia si príjmu, medzi ktoré jednoznačne spadá aj uplatnenie nároku na dávku v\nnezamestnanosti a vo svetle vyššie uvedeného nemohol odvolací súd inak ako konštatovať, že žalovaný\npostupoval správne a v súlade so zákonom, ak pri rozhodovaní o odvolaní prihliadol na skutočnosť, že\nsi žalobca prioritne neuplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, teda v čase podania žiadosti o pomoc\nv hmotnej núdzi mal k dispozícii iné spôsoby, ktorými mohol napomôcť svojej finančnej situácii (zvýšiť\nsvoj príjem), preto podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona nie je fyzickou osobou v hmotnej núdzi, nespĺňa\nnárok na pomoc v hmotnej núdzi a nepriznáva sa mu pomoc v hmotnej núdzi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svetle uvedeného dospel k záveru o potrebe potvrdenia\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, preto vzhľadom na uvedené rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, bolo nutné potvrdiť. Krajský súd sa podrobne\nzaoberal námietkami žalobcu a dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané\nv súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a žalovaný v ňom dostatočným spôsobom vyjadril svoje\núvahy relevantné pre rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/145/2015", "guid": "164f6995-c4c6-4721-bec0-4cdeeadb6a2f:cb2727a8-d42c-4afb-a99c-aaa4e8c1e877", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}