{"guid": "3b496dce-b2de-4bd8-b534-8c66fa379062:8f89dfee-a01c-4ae5-bdfe-60e3204daf37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1", "spisova_znacka": "8Sžf/63/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/63/2016 z 26. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2017, sp. zn. 8Sžf/63/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1", "identifikacne_cislo": "5015200194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "nazov": "§ 93 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-93.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-93"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-93"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f89dfee-a01c-4ae5-bdfe-60e3204daf37", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/63/2016\n5015200194\n26. 01. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:5015200194.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : Slovenské liečebné kúpele Turčianske\nTeplice, a.s., so sídlom SNP 519, Turčianske Teplice, zastúpeného : 1./ G. Lehnert, k.s. so sídlom\nRajská 7, Bratislava a 2./ AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Skuteckého 2, Banská\nBystrica, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/481849/2014 zo\ndňa 26.11.2014, o odvolaní Mesta Turčianske Teplice proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k.\n20S/65/2015-74 zo dňa 30.05.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/65/2015-74 zo dňa 30.\nmája 2016 p o t v r d z u j e .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 20S/65/2015-74 zo dňa 30.05.2016\nnepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Mesto Turčianske Teplice v\nzmysle § 93 ods. 3 poslednej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“).\nV odôvodnení konštatoval, že Mesto Turčianske Teplice rozhodovalo ako prvostupňový správny orgán,\njeho rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním žalobcu, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím, ktoré\nje predmetom preskúmavania v tomto konaní. Podľa názoru krajského súdu Mesto Turčianske Teplice\nneuviedlo také tvrdenia, ktoré by preukázali, že má právny záujem na výsledku konania v súlade s\ndikciou § 93 ods. 1 OSP. Krajský súd mal za to, že tvrdenia uvádzané Mestom Turčianske Teplice sa\ntýkali dôvodov, na základe ktorých rozhodovalo ako prvostupňový orgán a ktoré len potvrdzujú jeho\nargumentáciu uvedenú v dôvodoch rozhodnutia, ktorú si osvojil a v plnom rozsahu sa s ňou stotožnil\naj žalovaný. Krajský súd s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 a 4 OSP uviedol, že konanie podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov konania, a teda aj vymedzuje,\nže účastníkom konania na strane žalovaného je správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni,\navšak prvostupňovému správnemu orgánu účastníctvo v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP\nnevyplýva. Z uvedených dôvodov neakceptoval návrh Mesta Turčianske Teplice na vstup do konania\nako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.\nProti tomuto uzneseniu podalo Mesto Turčianske Teplice (ďalej aj „Mesto“) v lehote ustanovenej\nzákonom (§ 204 ods. 1 OSP v spojení s § 264c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie domáhajúc sa\njeho zmeny tak, že odvolací súd pripustí jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane\nžalovaného. Nestotožnilo sa s právnym názorom krajského súdu, že neuviedlo tvrdenia preukazujúce\njeho právny záujem na výsledku konania, pričom poukázalo na samotný návrh na vstup vedľajšieho\núčastníka do konania zo dňa 17.05.2016, kde uvádza jednotlivé dôkazy a právnu argumentáciu s tým,\naby sa docielil výsledok v konaní, a to zamietnutie žaloby žalobcu, pričom bližšiu argumentáciu chcelo\naplikovať práve počas súdneho konania. Mesto Turčianske Teplice ďalej poukázalo na to, že v prípade\n\núspech žalobcu by bolo povinné mu vrátiť daňový preplatok za daň z ubytovania vo výške 616 771,61 €,\nčo by malo negatívny dopad na rozpočet mesta a bol by priamo ohrozený chod mesta a zabezpečenie\nzákladných potrieb, z ktorého dôvodu má Mesto Turčianske Teplice právny záujem na výsledku sporu t.\nj. na zamietnutí žalobného návrhu žalobcu v celom rozsahu. Mesto Turčianske Teplice ďalej v odvolaní\npoukázalo na nejednotnosť rozhodovania najvyššieho súdu ohľadne kľúčovej otázky, a to rozsah\ndaňovej povinnosti pri miestnej dani za ubytovanie. Zdôraznilo, že Mesto Turčianske Teplice má právny\nzáujem na tom, aby súd jeho stanoviská a závery vyhodnotil ako zákonné a správne. Nevidí žiaden\ndôvod na to, aby nebolo pripustené do konania ako vedľajší účastník a má za to, že jeho pripustením\ndo konania ako vedľajšieho účastníka by bol naplnený význam práva na spravodlivý súdny proces,\npričom s jeho účasťou v konaní nie sú spojené žiadne komplikácie, táto by neznamenala žiadnu ujmu ani\npre žalobcu a súd by mal možnosť vypočuť si argumentáciu oboch strán v rozhodujúcej otázke. Mesto\nTurčianske Teplice považovalo argumentáciu súdu za účelovú a formalistickú. Argumentáciu krajského\nsúdu, že Mesto Turčianske Teplice ako správny orgán, ktorý vo veci rozhodoval, nemôže byť v pozícii\nvedľajšieho účastníka súdneho preskúmavacieho konania, nemá oporu v zákone, a takéto obmedzenie\nsa javí ako samoúčelné a nekorešponduje s tým, že aj žalovaný vystupoval v druhostupňovom konaní\nako správny orgán a má postavenie účastníka konania. Mesto Turčianske Teplice malo za to, že jeho\núčasť v konaní môže vec operatívne vyriešiť a odkomunikovať priamo na pojednávaní. Takýto postup by\nbol podľa názoru Mesta Turčianske Teplice demokratický a podporoval by princípy právneho štátu. Mesto\nTurčianske Teplice uzavrelo, že má právny záujem na výsledku sporu, nakoľko jeho právne postavenie\nmôže byť priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozhodnutím vydaným v tomto spore.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávne potvrdiť stotožňujúc sa s jeho závermi. Považoval za správny záver súdu, že nie je daný právny\nzáujem Mesta Turčianske Teplice podľa hmotného práva. Bol toho názoru, že skutočnosť, že Mesto\nTurčianske Teplice rozhodovalo ako prvostupňový správny orgán, neznamená, že má právny záujem\nna výsledku sporu podľa hmotného práva; jeho právne postavenie sa totiž ani po rozhodnutí správneho\nsúdu v tejto veci nijako nezmení. Ďalej uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že na konanie vo veci samej\nplatí v zmysle § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „S.s.p.“) nový S.s.p., ktorý nepripúšťa\nv správnom súdnictve intervenciu (§ 25 prvá veta S.s.p.), pričom v tomto konaní nebolo vo veci samej\nrozhodnuté, je zrejmé, že Mesto Turčianske Teplice už nemôže v tomto konaní vystupovať v postavení\ninterventa.\nŽalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 vety prvej OSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 vety prvej OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu Mesta Turčianske Teplice nemožno priznať úspech.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením\npriberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením\nsprávneho rozhodnutia dotknuté.\nPodľa § 250 ods. 3 OSP, ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach\nukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež tí, na ktorých sa pre\nnerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež vzťahovať rozhodnutie súdu (§ 91 ods. 2).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť\nmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\nZ obsahu pripojených spisov vyplýva, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného č.\n1100308/1/481849/2014 zo dňa 26.11.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Turčianske\nTeplice č. 1495/2014 zo dňa 21.08.2014, ktorým správca dane rozhodol, že daň za ubytovanie vo výške\n\n616 771,67 € odvedená žalobcom ako platiteľom dane za obdobie január 2007 až marec 2012 sa\nplatiteľovi dane nevracia.\nUstanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP umožňuje, aby sa na konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku primerane aplikovali aj ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, avšak iba za predpokladu, že určitá otázka nie je priamo upravená v piatej časti OSP.\nDo okruhu otázok priamo neupravených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nnespadá otázka účastníkov, resp. vedľajších účastníkov konania. Vedľajšie účastníctvo predpokladá\nspor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Naproti tomu základným cieľom, resp.\nposlaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\nje preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V preskúmavacom konaní\nštátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti („iura novit curia“), posudzuje zákonnosť\npostupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu, v záujme\npodpory „právneho názoru“ jednej z nich, je bez právneho významu (pozri napr. nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci č. k. II. ÚS 197/07-44 z 21.02.2008). Napriek tomu doterajšia súdna\nprax nevylučovala uplatnenie inštitútu vedľajšieho účastníka v správnom súdnictve, pričom vychádza z\nokolností prípadu (napr. Rs 22/2008 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.10.2007,\nsp. zn. 8Sž/10/2007).\nV prejednávanej veci nie je nepodstatným fakt, že vstupu do konania sa domáha orgán, ktorý rozhodoval\nv prvom stupni. Záujem Mesta Turčianske Teplice na zaplatení dane za ubytovanie, ktorá je príjmom\nobce, najvyšší súd nespochybňuje, avšak je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že správny súd\nnerozhoduje o vrátení daňového preplatku, táto právomoc náleží daňovým orgánom. Pokiaľ bude\nnapadnuté rozhodnutie zrušené, o vrátení daňového preplatku budú opätovne rozhodovať daňové\norgány. Správny súd je viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzali správne orgány pri rozhodovaní,\npričom skúma zákonnosť rozhodnutia postupu správnych orgánov vychádzajúc z obsahu predloženého\nadministratívneho materiálu a napadnutých rozhodnutí. Pokiaľ Mesto Turčianske Teplice prezentovalo\nzáujem podporiť žalovaného v súdnom konaní, dôvody, ktoré viedli správne orgány, teda aj Mesto, k\nvydaniu napadnutých rozhodnutí, sú obsiahnuté práve v ich odôvodneniach.\nK nastolenej právnej otázke zaujal stanovisko aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom\nuznesení č. k. I. ÚS 344/2016 - 16 zo dňa 01.06.2016, ktorý v bode 15. uviedol : Pokiaľ štát vystupuje v\npríslušnom právnom vzťahu ako subjekt verejného práva a súčasne ako nositeľ verejnej moci, z povahy\nveci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd (II. ÚS 19/04,\nIII. ÚS 115/06). Rovnako ústavný súd v minulosti uviedol, že v takom type verejného súdnictva, akým\nje správne súdnictvo podľa § 247 a nasl. OSP, je pojmovo vylúčené, aby orgán verejnej správy mohol\nuplatňovať a realizovať základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Na podporu tohto\nzáveru uviedol, že sťažovateľ nie je v žiadnom prípade oprávnený na začatie konania podľa § 247\na nasl. OSP, pretože jeho procesné postavenie sa odvodzuje výlučne z toho, že v tomto konaní sa\npreskúmava zákonnosť jeho rozhodnutí, ktoré boli vynesené v procesnom postupe, kde sťažovateľ mal\nnadradené, mocenské postavenie voči účastníkovi konania, ktorý sa proti tomu postaveniu mohol v\nkonečnom dôsledku brániť aj žalobou v správnom súdnictve (IV. ÚS 149/04).\nNapokon je potrebné uviesť, že správnosti vyššie uvedenej argumentácie nasvedčuje aj skutočnosť,\nže súčasná právna úprava zakotvená v novom procesnom poriadku, Správnom súdnom poriadku,\nnepripúšťa v správnom súdnictve intervenciu (§ 25 S.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po skutkovom a právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že krajský\nsúd postupoval správne, keď o návrhu Mesta Turčianske Teplice konal a rozhodol tak, že ho do konania\nako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nepripustil. Z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Žiline potvrdil a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP).\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\n\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/65/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}