{"guid": "dead6526-bc20-429f-a82f-f89de26d17aa:a82d88ef-8c07-42e2-ae66-1ddec3d1bb48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1", "spisova_znacka": "5Sžo/222/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/222/2015 z 19. 10. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. októbra 2017, sp. zn. 5Sžo/222/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1", "identifikacne_cislo": "5015200172", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2017-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "nazov": "§ 223 ods. 1 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-223.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-223"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/311#paragraf-223"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a82d88ef-8c07-42e2-ae66-1ddec3d1bb48", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/222/2015\n5015200172\n19. 10. 2017\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2017:5015200172.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: EXACT\nSYSTEMS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Jána Kalinčiaka 22, Žilina, IČO: 36 687 596, právne zastúpený:\nMgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova 1, Žilina, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so\nsídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2014/03494-2.1,\nO-450/2014 zo dňa 15. decembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.\n20S/62/2015-40 zo dňa 25. augusta 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/62/2015-40 zo dňa 25.\naugusta 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 20S/62/2015-40 zo dňa 25. augusta\n2015 podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. S/2014/03494-2.1, O-450/2014 zo dňa 15.12.2014, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Žilina č. 289/2014-IZA-2.3/pok/R/S zo dňa\n12.09.2014 ktorým žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z.z.“) pokutu vo výške 5\n000,- € za porušenie pracovnoprávnych predpisov (zákon č. 311/2001 Z.z., ďalej len „Zákonník práce“),\nspočívajúce v porušení ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca uzatváral dohody o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bez splnenia kritéria výnimočnosti. O trovách konania\nrozhodol krajský súd s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalobcovi nepriznal.\n2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že správne orgány konštatovali porušenie\nustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce na tom skutkovom základe, že pri výkone inšpekcie práce\npodľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., vykonanej v dňoch 30.05.2014, 11.06.2014,\n12.06.2014 a 23.06.2014 u žalobcu ako zamestnávateľa v priestoroch spoločnosti INA Kysuce, spol. s\nr.o. bolo z evidencie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru za rok 2014 zrejmé, že\nžalobca uzatvoril až 499 dohôd o pracovnej činnosti a o brigádnickej práci študentov, najmä na pracovnú\npozíciu kontrolór/kontrolórka dielov, s tým, že na výkon tejto pracovnej činnosti neuzatvoril žiadnu\npracovnú zmluvu a z výpisov z registra Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvára aj opakovane. Žalobca iba počas prvého polroka\n2014 uzatvoril celkovo 678 dohôd, z ktorých bolo ku dňu 10.06.2014 platných 499, pričom dohody sa\nuzatvárali prevažne na obdobie v trvaní celého roka 2014 alebo polroku 2014. Okrem uvedeného z\n\nvýsledkov inšpekcie vyplynulo aj to, že výška základnej odmeny zúčtovaná väčšine skontrolovaných\nzamestnancov je podľa mzdových listov niekoľkonásobne vyššia ako dohodnutá časová odmena s\nohľadom na vykázaný počet odpracovaných hodín.\n3. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, keďže tieto rozhodnutia\nnemajú oporu v zákone. Tvrdil, že prevažujúcim typom uzavretých zmluvných vzťahov sú dohody o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru z dôvodu vysokej špecializácie zmluvných vzťahov\nžalobcu s obchodnými partnermi, ktorých predmetom je v prevažnej miere kontrola dielov, ktorá sa\nuskutočňuje návalovo, neperiodicky a v nepredvídateľných množstvách bez možnosti predvídania\nmnožstva pracovnej sily potrebnej na vykonanie zákazky. V tejto súvislosti uviedol, že uzatváral rámcové\nzmluvy, predmetom ktorých boli neperiodické zákazky, ktorých objem prác žalobca nevie predvídať.\nUzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak pre žalobcu predstavuje\nnajoptimálnejší prostriedok na dosiahnutie podnikateľského cieľa aj v oblasti zamestnanosti, keďže\nžalobca si týmto spôsobom môže dovoliť poskytnúť prácu väčšiemu počtu ľudí. Ďalej uviedol, že\ninšpekcia nezistila žiadny nedostatok vo vzťahu k podmienkam pre zamestnancov v súvislosti so\nzaobchádzaním s nimi a jediné vytknutie sa týkalo kritéria výnimočnosti. Poukázal na to, že dohody\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa bežne uzatvárajú pokiaľ ide o prácu, ktorej\nvýkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Uvedené sa týka\npredovšetkým činnosti malého rozsahu, alebo ojedinelých pracovných úloh, ktorých priebežná kontrola\na riadenie by pre zamestnávateľa predstavovali neúmernú administratívnu záťaž. Kvantita práce je v\nprípade žalobcu závislá od požiadaviek tretej osoby, pričom žalobca musí riešiť objednávky tretích osôb\nv krátkom časovom horizonte, obvykle do 6 hodín, preto je žalobcom zvolený postup uzatvárania dohôd\no prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru najvhodnejšou formou zamestnávania. Uzatváranie\ntýchto dohôd na dlhšie časové obdobie je podľa žalobcu účelné aj z dôvodu odpadnutia administratívnej\nzáťaže v súvislosti s ohlasovacími povinnosťami voči Sociálnej poisťovni. Ďalej uviedol, že dĺžka\ndohody nesúvisí s kvantitou práce, keďže žalobca dodržiava časové obmedzenia v zmysle Zákonníka\npráce. Pokiaľ sa týka mzdových nárokov, žalobca neponúka svojim pracovníkom zákonom stanovené\nminimum, ale ich odmeňuje v takom rozsahu, ktorý je v prípade veľkého návalu zákaziek a potreby\nvyťaženia pracovníkov vo zvýšenej miere nad úrovňou minimálnej mzdy. Poukázal na skutočnosť, že\nna hlavný pracovný pomer zamestnáva takmer 40 zamestnancov, ktorí koordinujú postup a činnosť\npráce pri jednotlivých zákazkách, pričom nie je v možnostiach žalobcu zamestnávať viac ako 500 osôb\nbez negatívnych dopadov na jeho ekonomickú činnosť. Žalobca v zmysle nariadenia inšpekcie práce v\nProtokole zo dňa 23.06.2014 pristúpil k uzatváraniu riadnych pracovných pomerov. Napriek ubezpečeniu\npracovníkov inšpekcie o postačení nápravy nedostatkov správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty, čo\npodľa žalobcu vnáša právnu neistotu a narúša dôveru v spravodlivé rozhodovanie štátnych orgánov.\nŽalobca taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď\nžalovaný nezohľadnil kritéria pri ukladaní sankcií upravené v ustanovení § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006\nZ.z., nezdôvodnil prečo nemohol v tomto prípade upustiť od uloženia sankcie, vzhľadom na charakter\nzavinenia a neurčitosť pojmu „výnimočnosť“.\n4. Krajský súd citujúc ustanovenia zákona č. 125/2006 Z.z. a Zákonníka práce poukázal na účel,\nrozdiely a právny režim vzťahujúci sa na pracovný pomer resp. dohody o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru, pričom osobitne svoju pozornosť zameral na kritérium výnimočnosti, ktoré\nje charakteristické práve pre dohody o vykonávaní práce mimo pracovného pomeru. Zdôraznil, že\nprávna úprava nevylučuje, aby zamestnávateľ zabezpečil formou niektorých z dohôd aj výkon činnosti\ntvoriacich predmet jeho činnosti, avšak v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce takéto dohody môže\nuzatvárať s fyzickými osobami len výnimočne. Krajský súd mal za dostatočne preukázané, že žalobca pri\nvýkone svojej podnikateľskej činnosti v priestoroch spoločnosti INA Kysuce, s.r.o., na pozícii kontrolór/\nkontrolórka dielov zamestnáva fyzické osoby výlučne na základe dohôd o vykonaní práce alebo dohôd\no brigádnickej práci študentov v rádovo stovkách takýchto dohôd. Žalobca podľa názoru krajského súdu\nnepreukázal, že vzhľadom na charakter práce a dodávateľsko-odberateľských vzťahov, od ktorých je\nzávislý a od ktorých závisí aj množstvo a rozsah práce na pozícii kontrolór/kontrolórka dielov, jediný\nreálny, najúčelnejší a najhospodárnejší spôsob realizácie tejto pracovnej pozície bol formou dohôd o\nvykonaní práce mimo pracovného pomeru a nie hlavného pracovného pomeru. Žalobca nepredložil\nžiadne dôkazy, ktoré by preukázali, že kvantita práce zamestnancov žalobcu je závislá od požiadaviek\ntretej osoby a to od neperiodicky odosielaných objednávok, ktoré musia byť realizované v krátkom\nčasovom období. K námietke žalobcu, že správne orgány si od žalobcu nevyžiadali zmluvy, ktoré\nžalobca uzavrel so zmluvnými partnermi, a ktoré by vzhľadom na vágnosť pojmu „výnimočnosť“ prispeli k\n\nobjasneniu vykonávanej práce krajský súd uviedol, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý však\nv konaní nepreukázal splnenie kritéria výnimočnosti v nadväznosti na zamestnávanie osôb na základe\ndohôd o vykonaní práce pre tretie osoby, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, ktoré konkrétne\nčinnosti vykonávali jeho zamestnanci v roku 2014, na základe akých objednávok, v akej kapacite,\ns akým termínom plnenia, aby bolo preukázané tvrdenie žalobcu o neperiodicite objednávok, bez\nmožnosti predvídať množstvo pracovnej sily potrebnej na vykonanie zákazky. Za nedôvodnú považoval\nkrajský súd aj námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vo vzťahu\nk výške uloženej pokuty, keď mal za to, že žalovaný síce stručne, ale v súlade s ustanovením § 19\nods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. zdôvodnil spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania žalobcu\nspočívajúcu v zníženej ochrane práv zamestnancov. Krajský súd záverom zdôraznil, že žalobca má\nprávo podnikať, ale súčasne má povinnosť túto činnosť vykonávať v súlade s platnou legislatívou a preto\nbol povinný rešpektovať ustanovenie § 223 ods. 1 v nadväznosti na § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Krajský\nsúd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah uzavretých\ndohôd, ich opakovanosť v prípade jednotlivých zamestnancov a absenciu dôkazov žalobcu, ktoré by\npreukazovali existenciu výnimočnosti tohto postupu, je napadnuté rozhodnutie súladné so zákonom,\npričom nie je daný priestor na aplikáciu inštitútu moderácie, či už zníženie sankcie alebo upustenie od\nuloženia sankcie.\n5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie z dôvodov\nuvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil so\nzáverom krajského súdu, že nepreukázal tvrdenie o výnimočnosti svojho postupu, t.j. keď v roku\n2014 zamestnával na pracovnej pozícii kontrolór/kontrolórka dielov niekoľko stoviek zamestnancov\na to aj opakovane a teda nemal uniesť dôkazné bremeno. Uviedol, že súčasťou administratívneho\nspisu sú listiny, ktoré si zabezpečil správny orgán a to evidencia dohôd o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru za rok 2014, objednávky odberateľa žalobcu - INA Kysuce, s.r.o. zo dňa\n05.03.2014, 24.03.2014, 25.03.2014, 31.03.2014, 08.04.2014, 14.04.2014, 30.04.2014 a 09.05.2014\na taktiež dohody o vykonávaní práce podľa deviatej časti Zákonníka práce. Ak teda na jednej strane\nkrajský súd konštatoval, že s uvedenými listinami bol oboznámený a na strane druhej vyčíta žalobcovi\nneunesenie dôkazného bremena pri tvrdeniach o návalových zákazkách zmluvného partnera žalobcu a\nnepreukázanie výnimočnosti týchto dohôd, mal žalobca za to, že v tejto časti je rozhodnutie krajského\nsúdu nepreskúmateľné. Súčasťou spisu sú dohody s jednotlivými zamestnancami, z ktorých je zrejmé,\nže tieto dohody boli uzatvárané na celý rok s tým, že objem odpracovaných hodín dosahoval limity\nvyžadované Zákonníkom práce. Pre žalobcu je nevýhodné uzatvoriť s takýmto pracovníkom riadny\npracovný pomer, keď napríklad len rok 2014 mal 248 pracovných dní a 1984 pracovných hodín.\nŽalobca tak potreboval menej ako pätinu pracovného času od toho ktorého zamestnanca, čo vyplýva\naj z listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že jednotlivých\nzamestnancov potreboval žalobca len niektoré dni v týždni resp. mesiaci a málokedy na celých 8\nhodín, väčšinou na 4 hodiny. Poukázal na to, že objem prác v tomto prípade nezávisí od vôle žalobcu,\nale jeho zmluvného partnera a žalobca tento objem nevie garantovať. O tom, že tento objem práce\nje nedostatočný pre uzatváranie riadnych pracovných pomerov svedčí aj skutočnosť, že žalobca\ndodržiava limity objemu prác určených Zákonníkom práce pri dohodách o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru. V ostatnom najmä na kritérium výnimočnosti z pohľadu celkového počtu\nuzavretých dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako aj výšku uloženej pokuty,\nvrátane skutočnosti, že kontrolóri ako prvotnú sankciu uložili žalobcovi len nápravu nedostatkov a až\nnásledne uložili aj druhú sankciu vo forme pokuty (čím sa krajský súd nezaoberal) žalobca poukázal na\nskutkové okolnosti vymedzené v žalobe.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj\nžalobou napadnuté rozhodnutie vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keď správne\norgány dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie práce a zároveň sa\nvysporiadali s argumentáciou žalobcu. Rozsudok krajského súdu považuje za súladný so zákonom a\npreto žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\n\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať\núspech.\n8. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n9. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n10. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.\nnajmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd\npreskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna\nčinnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc\nstanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný\nvykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané\nnáležitosti, ak sa na takého konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\n11. Podľa § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo\nna zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a\ndohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o\nvykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).\n12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, inšpekcia\npráce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy,\nnajmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane\npracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím\na osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n13. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je vyvodzovanie zodpovednosti za\nporušovanie predpisov uvedených v písmene a/ a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv.\n14. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu,\nak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto\nzákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo\nza porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000,- €, a ak v dôsledku tohto\nporušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej\n33 000,- €.\n15. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť\nzisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a\nriziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,\nak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie\npovinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o\nojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.\n16. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/,\nd/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n\n17. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie\no povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na\nplnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n18. Podľa § 47 ods. 3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n19. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktorým zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. S/2014/03494-2.1, O-450/2014 zo\ndňa 15.12.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce\nŽilina č. 289/2014-IZA-2.3/pok/R/S zo dňa 12.09.2014, ktorým žalobcovi uložil podľa § 19 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 125/2006 Z.z. pokutu vo výške 5 000,- € za porušenie pracovnoprávnych predpisov\nspočívajúce v porušení ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce tým, že žalobca uzatváral dohody o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru bez splnenia kritéria výnimočnosti.\n20. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že Zákonník práce preferuje zamestnávanie osôb v\npracovnom pomere, ktorý zamestnancovi garantuje vyššiu mieru ochrany, v porovnaní s výkonom\npracovných činností na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.\nDohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru umožňujú nerovnaké zaobchádzanie,\nznevýhodňovanie a obmedzovanie zamestnancov pracujúcich na základe dohôd v porovnaní s\nporovnateľnými zamestnancami v pracovnom pomere, keď títo zamestnanci predstavujú lacnú pracovnú\nsilu, (napr. nemajú nárok na stravu, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, či inú pracovnoprávnu ochranu\npri skončení pracovnoprávneho vzťahu). Uvedená skutočnosť sa prejavuje okrem iného stanovením\nzákonnej podmienky výnimočnosti takýchto dohôd, ako aj obmedzením predmetu a rozsahu pracovnej\nčinnosti, ktorú možno na ich základe vykonávať. Dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej\npráci študentov Zákonník práce definuje ako príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.\n21. Podľa názoru Najvyššieho súdu správne orgány postupovali v medziach zákona, keď zistené\nopakované uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s tými istými\nzamestnancami v roku 2014 vyhodnotili ako porušenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce a to z dôvodu\nnedodržania zákonnej podmienky výnimočnosti uzatvárania takýchto dohôd. V predmetnej veci žalobca\niba počas prvého polroka 2014 uzatvoril 499 dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru na pracovnú pozíciu kontrolór/kontrolórka, pričom na výkon uvedenej činnosti neuzatvoril\nžiadnu pracovnú zmluvu. Žalobca zamestnával v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou\n33 zamestnancov, pričom išlo výlučne o zamestnancov v riadiacich pozíciách. Z uvedeného vyplýva,\nže v prípade zamestnancov na pozícii kontrolór/kontrolórka nešlo o príležitostnú činnosť tak, ako\nto predpokladá ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce. S prihliadnutím na predmet podnikania\nžalobcu, ktorý je v Obchodnom registri okrem iného vymedzený ako informatívne testovanie, meranie,\nanalýzy a kontroly je potrebné konštatovať, že pracovnou činnosťou zamestnancov pracujúcich na\nzáklade dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru žalobca pokrýval svoj hlavný\npredmet podnikateľskej činnosti. Uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru\nje založené na príležitostnej báze, t.j. prichádza do úvahy spravidla v prípadoch ak ide o práce\nojedinelé resp. práce malého rozsahu a preto nemožno akceptovať argumentáciu žalobcu o neúčelnosti\nuzatvárania pracovných zmlúv pokiaľ týmito zamestnancami realizuje svoj hlavný predmet činnosti.\nV konaní bolo preukázané, že niektoré fyzické osoby pracujú pre žalobcu touto formou na rovnakej\npozícii niekoľko rokov a preto ako účelovú vyhodnotil Najvyšší súd argumentáciu žalobcu o tom,\nže práce vykonávané mimo pracovného pomeru boli vyvolané nárazovitosťou a nepredvídateľnosťou\nvyplývajúcou zo špecifických zmluvných vzťahov s tretími osobami. Z jednotlivých dohôd týkajúcich\nsa pracovnej úlohy kontrolór/kontrolórka, ktoré kontrolovaní zamestnanci so žalobcom opakovane\nuzatvárali, vyplynulo, že boli vymedzené všeobecne a nekonkrétne a nevyplynula z nich len prechodná\npotreba práce, ktorá by dokladala nevhodnosť založenia pracovného pomeru na jej výkon.\n22. Výnimočnosť uzatvárania týchto dohôd nemožno vyvodzovať ani z nízkeho počtu odpracovaných\nhodín, keďže ide o zákonnú podmienku vzťahujúcu sa na dohody o pracovnej činnosti. Najvyšší\n\nsúd nespochybňuje ekonomický záujem žalobcu na vytvorení čo najoptimálnejšieho stavu, ktorý je v\nprípade uzatvárania dohôd výhodnejší, avšak nemožno opomínať, že uzatváraním dohôd o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru by došlo k výraznému oslabeniu práv týchto zamestnancov.\nJe potrebné uviesť aj to, že Zákonník práce umožňuje využiť flexibilitu zamestnávania pri uzatváraní\npracovného pomeru. Zamestnávateľ mohol dohodnúť napr. pracovný pomer na kratší pracovný čas. Na\ndoplnenie odvolací súd uvádza, že sloboda zamestnávateľa voliť si formu zamestnávania pracovníkov\nje regulovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce. Pokiaľ ide o nastavenie pracovnoprávnej\nlegislatívy vo vzájomných pomerov vzťahu pracovného pomeru a dohôd o prácach vykonávaných mimo\npracovného pomeru, ide o pracovnoprávnu politiku štátu a všeobecné súdy v tejto oblasti nemajú\nkompetenciu ju v rámci súdneho prieskumu zákonnosti prehodnocovať.\n23. Žalobca namietal, že v zmysle nariadenia inšpekcie práce v Protokole zo dňa 23.06.2014 pristúpil k\nuzatváraniu riadnych pracovných pomerov, no napriek ubezpečeniu pracovníkov inšpekcie o postačení\nnápravy nedostatkov správny orgán pristúpil k uloženiu pokuty, čím sa vnáša právna neistota a\nnarúša dôvera v spravodlivé rozhodovanie štátnych orgánov. Odvolací súd k tejto námietke uvádza, že\nodstránenie zistených nedostatkov žalobcom po výkone inšpekcie práce ho nezbavuje zodpovednosti za\nspáchanie správneho deliktu a nie je ani dôvodom na zastavenie správneho konania, keďže že zo strany\nžalobcu už došlo k porušeniu ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, pričom následným prijatím\nopatrení, t.j. uzatváraním pracovných pomerov žalobca uznal existenciu nedostatkov v čase výkonu\ninšpekcie. V tejto súvislosti sa žiada poukázať aj na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty.\nObjektívny charakter zodpovednosti spočíva v tom, že zamestnávateľ je zodpovedný za spáchanie\nsprávneho deliktu už tým, že k samotnému porušeniu zákona došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené\nalebo nezavinené konanie, či opomenutie. V danom prípade je nepochybné že k porušeniu ustanovenia\n§ 223 ods. 1 Zákonníka práce zo strany žalobcu už došlo a preto bol povinný znášať dôsledky s tým\nspojené.\n24. Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť záverov\nkrajského súdu, ktorý v rozpore s obsahom spisu konštatoval neunesenie dôkazného bremena\nžalobcom, keď nepreukázal výnimočnosť uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného\npomeru. Súčasťou administratívneho spisu boli okrem iných evidencia dohôd o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru za rok 2014, objednávky odberateľa žalobcu - INA Kysuce, s.r.o. a taktiež\ndohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomer. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené\nlistiny síce preukazujú existenciu, predmet a rozsah obchodnej činnosti žalobcu so spoločnosťou\nINA Kysuce, s.r.o., avšak neumožňujú spoľahlivo vyvodiť záver o špecifickom charaktere zmluvných\nvzťahov práve s ohľadom na žalobcom tvrdenú neperiodicitu a nepredvídateľnosť objemu zákaziek,\nktoré by aj vzhľadom na časovú náročnosť odôvodňovali výnimočnosť použitia inštitútu dohôd o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalobca pritom nepredložil žiadne dôkazy týkajúce\nsa úpravy zmluvných vzťahov s tretími osobami, ktorými by svoje tvrdenia o špecifickosti dodávateľskoodberateľských vzťahov potvrdil. Na tomto mieste je však potrebné opätovne zdôrazniť, že žalobca svoj\npredmet činnosti na pozícii kontrolór/kontrolórka pokrýval výlučne dohodami o prácach vykonávaných\nmimo pracovného pomeru a preto jeho argumentácia o návalovosti, či nepredvídateľnosti zákaziek\nnemôže obstáť.\n25. Pokiaľ žalobca namietal, že popri sankcii spočívajúcej v uložení povinnosti odstrániť nedostatky mu\nbola uložená aj ďalšia sankcia - pokuta, Najvyšší súd uvádza, že uloženie povinnosti prijať opatrenia\nna odstránenie zistených porušení predpisov v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. nemožno\npovažovať za sankciu za porušenie predpisov, keďže touto je až pokuta uložená rozhodnutím správneho\norgánu. Vzhľadom na zákonom stanovenú možnosť uloženia pokuty až do výšky 100 000,- € a s\nprihliadnutím na skutočnosť, že žalobca nerešpektoval podmienku výnimočnosti uzatváraním dohôd o\nprácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v stovkách prípadov a to aj opakovane, odvolací súd\nvýšku uloženej pokuty (5 000,- €) zdôvodnenú v súlade s kritériami uvedenými v ustanovení § 19 ods.\n6 zákona č. 125/2006 Z.z. nepovažoval za neprimerane prísnu a nezistil dôvody na jej zníženie.\n26. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd vec správne právne posúdil\na svoje závery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Vzhľadom na to, že žalobca v\nodvolaní neuviedol, žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého\nrozsudku, odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s §\n219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\n27. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,\nkeďže žalobca úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}