{"guid": "ffd2c57d-6b93-4a16-8f64-8e5c1e7c9212:f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2016 z 31. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2017, sp. zn. 6MCdo/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "identifikacne_cislo": "4613209266", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2017-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Poistenie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-94", "nazov": "§ 94 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-94", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-94"}, {"iri": "/SK/ZZ/1935/81/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 zákona č. 81/1935 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1935/81/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/81-1935/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/1935/81/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 81/1935 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1935/81/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/81-1935/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381", "nazov": "zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-464"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-94", "/SK/ZZ/1935/81#paragraf-55", "/SK/ZZ/1935/81#paragraf-45", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-48", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-464"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2ad0a21-7af9-4798-bffa-cc6a3d7508d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1/text", "citacie_n": 395, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/1/2016\n4613209266\n31. 07. 2017\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2017:4613209266.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a sudcov\nJUDr. Rudolfa Čirča a JUDr. Ivana Machyniaka v spore žalobcov 1/ H. Y., 2/ V. Y., 3/ maloletého V. Y.\na 4/ maloletého Q. Y., všetkých trvale bytom V., žalobcov 3/ a 4/ zastúpených otcom V. Y., trvale bytom\nako žalobcovia, proti žalovaným 1/ X. V., trvale bytom T. a 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna\nInsurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Legal\nCases s. r. o., so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 328, v mene ktorej koná ako konateľka\nadvokátka JUDr. Mgr. Ingrid Gyökeresová, o 40 000 €, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp.\nzn. 5C/351/2013, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Topoľčany z 9. apríla 2014 č. k. 5C/351/2013-99 a proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre z 28. mája 2015 sp. zn. 8Co/470/2014, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou došlou Okresnému súdu Topoľčany (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný\nsúd“) 20. septembra 2013 sa žalobcovia na žalovanom 1/ a po pripustení rozšírenia okruhu žalovaných\naj zodpovedajúcej zmeny žaloby z 11. novembra 2013 (uznesením súdu prvej inštancie z 13.\nnovembra 2013) na oboch žalovaných domáhali, aby každému zo žalobcov spoločne a nerozdielne\nzaplatili (okrem náhrady trov konania) 10 000 € ako náhradu nemajetkovej ujmy, utrpenej usmrtením F.\nY. (matky žalobcov) L. XXXX . pri dopravnej nehode, spôsobenej žalovaným 1/. Už na tomto mieste\nsa žiada (pre úplnosť) uviesť, že pôvodne procesné postavenie žalobcu 1/ prislúchalo otcovi všetkých\nostatných žalobcov a pozostalému manželovi po ich usmrtenej matke V. Y., ten však žalobu\nv časti týkajúcej sa jeho požiadavky vzal 3. februára 2014 späť a súd prvej inštancie v takejto časti\nuznesením z rovnakého dňa konanie zastavil. Žalovaný 1/ bol zo spáchania príslušného prečinu uznaný\nvinným rozsudkom súdu prvej inštancie z 8. augusta 2012 sp. zn. 1T/81/2012, žalovaná 2/ je potom\npoisťovňou, s ktorou mal žalovaný 1/ dojednané poistenie zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001\nZ. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového\nvozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len\n„zodpovednostný zákon“ alebo „ZoPZP“). Požiadavky zo žaloby žalobcovia odôvodnili nenapraviteľným\nzásahom do ich práva na súkromie a rodinný život a ich ochudobnením o rozvoj citových väzieb s\nnajbližšou osobou (matkou), majúc za to, že za takýto zásah nezodpovedá len jeho priamy pôvodca\n(vinník dopravnej nehody), ale v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“)\nvo veci C-22/12 tiež povinná zmluvná poisťovňa.\n\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9. apríla 2014 č. k. 5C/351/2013-99 žalobe v celom rozsahu\nvyhovel, t. j. obom žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov\n10 000 € a náhradu trov „právneho zastúpenia“ 635,14 € na účet spoločného advokáta žalobcov Mgr.\nĽudovíta Pauloviča, bližšie identifikovaný vo výroku, všetko do 3 dní; žalovaným okrem toho uložil\ni povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne do učtárne súdu súdny poplatok 1 200 €, taktiež do 3\ndní. Takýto rozsudok odôvodnil právne ust. čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 19 ods. 2 a čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných\nzákonov), čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného v prílohe\noznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), §§ 11, 13, 16 a 853 O.\nz. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 4 ods. 2 písm. a/\nZoPZP, ako aj poukazmi na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Niemitz vs. Nemecko\nzo 16. decembra 1992, čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS, čl. 1 ods. 1 a 2 Smernice Rady 84/5/\nEHS a čl. 1 ods. 1 Smernice Rady 90/232/EHS, rozhodnutia SD EÚ vo veciach C-22/12 (Haasová) a\nC-356/05 (Farrell) a odlišné stanovisko sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“, „dovolací súd“ alebo „NS“) JUDr. Rudolfa Čirča k rozhodnutiu NS sp. zn. 4 Cdo 168/2009. Vecne\nsa popri rekapitulácii záverov relevantnej judikatúry, podľa ktorých súčasťou práva na súkromie (ako\nzložky ochrany osobnosti v širšom zmysle slova) je aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov\ns ostatnými ľudskými bytosťami a konštatovaní preukázanej zodpovednosti žalovaného 1/ za\ntaký zásah do práva žalobcov na súkromný a rodinný život, pri ktorom nemôže byť namieste žiadna\nz foriem morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 O. z. (pričom i náhrada nemajetkovej ujmy\nv peniazoch môže nenapraviteľnú ujmu nanajvýš zmierniť), zaoberal najmä otázkou vecnej (tzv.\npasívnej) legitimácie žalovanej 2/ a s ňou súvisiacou otázkou krytia i náhrady nemajetkovej ujmy\npovinným poistením podľa zodpovednostného zákona. Dospel k záveru, že pokiaľ ZoPZP vymedzuje\nrozsah poistného krytia ako nároky na náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení, pojmy „škoda na\nzdraví“ a „náklady pri usmrtení“ však ďalej nedefinuje, nemôže byť rozhodujúcim, že vyššie spomenuté\n(tzv. motorové) smernice Rady majú v zmysle rozhodovacej činnosti SD EÚ len tzv. nepriamu záväznosť,\npretože vnútroštátne súdy sú i tak povinné vykladať vnútroštátne právo v záujme dosiahnutia\nsmernicami sledovaného cieľa. Ak potom zodpovednosť poisteného za zásah do osobnostných práv\nmá pôvod v dopravnej nehode, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a má občianskoprávnu\npovahu, konkrétny nárok upravený vnútroštátnym právom bez ohľadu na jeho systematické zaradenie\nmusí byť predmetom krytia povinného zmluvného poistenia a to aj za cenu extenzívnej interpretácie\npojmu škody pre účely ZoPZP, keďže len takýto výklad môže byť eurokonformným.\n3. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie\ntiež len „nižšie súdy“) na odvolania oboch žalovaných rozsudkom z 28. mája 2015 sp. zn. 8Co/470/2014\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (a žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne\nzaplatiť každému zo žalobcov k rukám ich advokáta do 3 dní náhradu trov odvolacieho konania 64,42\n€). Potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou vrátane potreby\nplného stotožnenia sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie a poukazu na ne (§\n219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení,\nďalej len „O. s. p.“). Doplnil, že po rozsudku SD EÚ vo veci C-22/12 väčšinový názor NS uvedený\nv jeho uznesení sp. zn. 4 Cdo 168/2009 (názor, podľa ktorého rozsah poistného krytia podľa § 4\nods. 2 písm. a/ ZoPZP právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nezahŕňa) už nemožno\npovažovať za eurokonformný a správny a je to práve rozsudok SD EÚ vo veci Haasová, ktorý súdu\numožňuje odchýliť sa od doterajšej rozhodovacej praxe súdov (v tomto prípade bez ohľadu na to, že\nSlovenskej republike nebolo - a pre nedostatok jej účastníctva v konaní pred SD EÚ ani nemohlo byť vyčítané nesprávne transponovanie tzv. motorových smerníc). Podľa odvolacieho súdu tu ide primárne\no výklad pojmu škoda na zdraví v ZoPZP, ktorý sa čo do základu odvíja od smerníc a len čo do\nvýšky plnenia od vnútroštátneho práva. Čo do základu (poistného krytia) je podstatnou skutočnosťou\nto, aby uplatňovaný nárok mal pôvod v prevádzke motorového vozidla a naopak nie je významné,\nako jednotlivé zložky škody upravuje vnútroštátne právo. Ujma na zdraví nezahŕňa len fyzickú, ale i\npsychickú traumu a hoci škoda na zdraví príbuzným účastníka dopravnej nehody priamo nevzniká (a\nnie je preto odškodniteľná), zásah do ich súkromia (stratou blízkeho) už je priamy aj odškodniteľný.\nÚčelom právnej úpravy prijatej na pôde Európskej únie pritom je, aby povinným zmluvným poistením\nbola pokrytá každá škoda („any loss or injury“), poškodený znamená akúkoľvek osobu oprávnenú na\nnáhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu spôsobenú motorovými vozidlami a škodou tak nie je len škoda na\nmajetku (materiálna škoda), ale aj akákoľvek osobná nemajetková ujma (ako i v prípade žalobcov z\nprejednávanej veci), odškodňovaná peňažnou satisfakciou. Povinnosť vnútroštátneho orgánu aplikácie\n\npráva na eurokonformný výklad sa nevzťahuje len na vnútroštátne ustanovenia osobitne prijaté na\nvykonanie smernice, ale na vnútroštátne právo ako celok (nepriamy účinok práva Únie) a zásadou je\ntu eurokonformný výklad vnútroštátneho práva s priamou aplikáciou komunitárneho práva len tam, kde\neurokonformný výklad možným nie je.\n4. Na základe podnetu žalovanej 2/ podal proti uvedeným rozsudkom oboch nižších súdov (výslovne\nlen proti ich výrokom vo veci samej) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.\nNavrhol, aby dovolací súd oba rozsudky v dovolaním napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu\nprvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci nižšími\nsúdmi. Pominúc na tomto mieste vytýkanie takejto vady i v tejto veci nekonajúcim obom trenčianskym\nsúdom (okresnému i krajskému) nepovažoval za správne ustálenie existencie hmotnoprávnej\npovinnosti na náhradu nemajetkovej ujmy a takto i dostatku pasívnej legitimácie na strane\npodnecovateľky mimoriadneho dovolania (poisťovne). Mimoriadne dovolanie tu treba považovať za\nprípustné nielen preto, že sama účastníčka nemala efektívnu možnosť úspešného napadnutia (vlastným\ndovolaním) potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu v konaní nezaťaženom tzv. zmätočnostnými\nvadami, ale i pre potrebu nápravy fundamentálnej chyby súdneho rozhodnutia, vychádzajúcej 1/\nz nesprávneho pochopenia a interpretácie rozhodnutia SD EÚ vo veci Haasová a 2/ z následnej\nnesprávnej priamej aplikácie Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES (ktorej priamy\núčinok je v spore proti jednotlivcovi vylúčený). Poukazujúc i na rozhodnutie NS vo veci sp. zn.\n3 Cdo 301/2012, resp. ním prevzatý väčšinový názor z už viackrát spomenutého uznesenia NS vo veci\nsp. zn. 4 Cdo 168/2009 namietal, že ZoPZP priamo upravuje (o. i.) aj rozsah poistného krytia (v § 4) a\nexistencia takejto osobitnej právnej úpravy k právnej úprave všeobecnej (O. z.) možnosť aplikácie § 11\na nasl. O. z. vo vzťahu k žalovanej 2/ vylučuje, ak naviac osobou povolateľnou k náhrade nemajetkovej\nujmy môže byť len pôvodca zásahu (tým ale poisťovňa nie je). Rozsah poistného krytia vymedzený v\nZoPZP predstavuje taxatívny výpočet toho, čo sa odškodňuje a podmienkou poistného krytia aj v zmysle\nrozsudku SD EÚ vo veci Haasová je, že krytie z poistenia upravuje vnútroštátne právo. O taký prípad tu\npodľa generálneho prokurátora nejde, ak SD EÚ výklad relevantnej slovenskej právnej úpravy nepodal,\ninštitúty škody na zdraví a nárokov spôsobených zásahom do osobnostných práv O. z. striktne odlišuje\na stotožniť sa nemožno ani s argumentáciou konajúcich súdov o potrebe zabezpečenia reálneho účinku\nsmernice bez ohľadu na to, či použité ustanovenia majú alebo nemajú priamy účinok, nakoľko v tomto\nprípade je priama aplikácia smerníc vylúčená.\n5. Žalovaná 2/ navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť. Okrem jej stotožnenia sa s názorom\no prípustnosti takéhoto opravného prostriedku a súvisiaceho upriamenia ňou pozornosti\npredovšetkým na čas rozhodnutia odvolacieho súdu a plynutia jej lehoty na dovolanie (oboje\npredchádzajúce stanoviskám NS, ktorými bol zúžený skorší priestor ako na dovolania účastníkov\nz dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí, tak i pre mimoriadne dovolania generálneho prokurátora)\nsúhlasila i s argumentáciou vo veci samej, v značnej miere preberajúcou obsah jej podnetu, tu inak s\nodvolaním sa na niektoré rozhodnutia českých i slovenských súdov, podporujúce túto argumentáciu a s\nosobitným zdôraznením názoru, podľa ktorého postup zvolený nižšími súdmi v tejto veci je už vybočením\nz rámca možností eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva a fakticky uplatnením priameho\núčinku smerníc voči nej ako súkromnej osobe, čo však komunitárne právo nepripúšťa.\n6. Žalovaný 1/ navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť, považujúc za správny názor oboch nižších\nsúdov, podľa ktorého poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa\nvzťahuje i na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n7. Žalobcovia dovolací návrh nepodali.\n8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C.\ns. p.“). Najvyšší súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe\núpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,\nplatí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.\nKeďže však mimoriadne dovolanie tu bolo podané ešte pred 1. júlom 2016 (29. júna 2016), podmienky\njeho prípustnosti (a aj niektoré ďalšie súvisiace procesné aspekty, o ktorých ešte reč bude) bolo nutné\nposúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jeho podania, teda podľa príslušných ustanovení\nO. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o\nspravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp\n\nprávnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,\navšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj ďalšieho\nzákladného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho\npráva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).\n9. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie mimoriadneho dovolania, nech\naj dnes pomenovaného za pomoci inovovaného pojmu „dovolanie generálneho prokurátora“ (§§\n458 - 465 C. s. p.) a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti\nnových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež § 10a ods. 3 O. s. p., § 35 C.\ns. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015\nZ. z.), skúmal predovšetkým splnenie podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky v zmysle § 243e ods. 1 O. s. p., a to osobitne podmienku, či\nochranu práv žalovanej 2/ (podanie mimoriadneho dovolania podnecujúcej) nemožno (resp. v\nčase predchádzajúcom podaniu mimoriadneho dovolania nebolo možné) dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami. Dospel pritom k záveru, že tieto podmienky treba považovať v prejednávanej veci za\nsplnené.\n10. Procesné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania v čase začatia dovolacieho\nkonania upravovalo ustanovenie § 243e ods. 1 O. s. p. Týmito predpokladmi, ktoré museli byť splnené\nkumulatívne, boli : a/ podnet procesne legitimovaného subjektu, ak sa podnet vyžadoval (v tejto\nsúv. por. i § 243e ods. 4 v spojení s § 35 ods. 1 a 2 O. s. p.), b/ zistenie, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon, c/ to, že podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a d/ to, že túto\nochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa právnej teórie (porovnaj Ján Mazák,\nZáklady občianskeho procesného práva, druhé vydanie, Bratislava: Vydavateľstvo právnickej literatúry\nIURA EDITION, spol. s r. o., rok 2004, str. 415) na splnenie predpokladu pod písm. b/ zhora stačí, ak\nsa generálny prokurátor domnieva, že právoplatným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu zákona a\nrovnako aj na splnenie predpokladu pod písm. c/ zhora stačí, ak sa generálny prokurátor domnieva, že\npodanie tohto opravného prostriedku vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov subjektov\nsúkromnoprávnych vzťahov. Predpoklad uvedený pod písm. d/ znamená neprípustnosť mimoriadneho\ndovolania v prípade, keď požadovanú ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, najmä návrhom na\nobnovu konania, dovolaním podaným samým účastníkom konania (dnes v sporoch stranou - pozn.\nNS), návrhom na zrušenie uznesenia o predbežnom opatrení, ako aj v prípadoch, v ktorých zrušenie\nalebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.\n11. V zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia NS a obchodnoprávneho kolégia\nNS z 20. októbra 2015, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 94, procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania\npodaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník\nnajprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné\nprostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.\n12. Za opravné prostriedky potenciálne spôsobilé privodiť pre účastníka konania priaznivejšie\nrozhodnutie treba považovať také, ktoré sú nielen iluzórnym, ale aj reálne účinným prostriedkom ochrany\njeho práv alebo zákonom chránených záujmov, t. j. prostriedky, ktorých využitím mohol túto ochranu\nskutočne dosiahnuť (tu por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky /ďalej tiež len „ústavný súd“\nalebo „ÚS“/ zo 4. marca 2015 sp. zn. I. ÚS 84/ 2015, str. 12).\n13. Nepodanie dovolania samotným účastníkom konania podľa názoru dovolacieho súdu vylučuje\nprípustnosť mimoriadneho dovolania len vtedy, ak využitím dovolania mohol účastník konania ochranu\nsvojich práv alebo zákonom chránených záujmov skutočne dosiahnuť. O taký prípad šlo napr. pri\nzmeňujúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, proti ktorým zákon platný a účinný aj v čase\nrozhodnom pre rozhodovanie sa žalovanej 2/ z prejednávanej veci (o využití možnosti dovolania)\ndovolanie výslovne pripúšťal. Dovolanie šlo potom považovať za účinný prostriedok právnej ochrany\naj v prípadoch tzv. zmätočnostných vád konania uvedených v § 237 (od 1. januára 2015 tiež ods. 1)\nO. s. p., ak šlo o zjavné vady, účastníkom konania rozpoznateľné a potvrdené ustálenou súdnou praxou\n(napr. ak účastník považoval za nesprávne procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho\n\nodvolania pre oneskorenosť alebo rozhodnutie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia súdu prvej\ninštancie o odmietnutí jeho podania pre neodstránenie vád).\n14. V prejednávanej veci však žalovaná 2/ dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti\nprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý by bol potenciálne spôsobilý privodiť pre ňu\npriaznivejšie rozhodnutie, k dispozícii nemala. Potenciálnym predmetom dovolania tu bol totiž prvý\n(jediný) rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rovnako jediný rozsudok súdu prvej inštancie\na do úvahy tak neprichádzalo odchýlenie sa odvolacieho súdu od názoru vysloveného súdom dovolacím.\nOdvolací súd v súlade s § 238 ods. 3 O. s. p. nevyslovil ani prípustnosť dovolania, pretože by malo\nísť o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a v danom prípade nešlo ani\no potvrdenie takého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorého výroku došlo k vysloveniu neplatnosti\nzmluvnej podmienky (vzhľadom na jej neprijateľnosť) podľa § 153 ods. 3 a 4.\n15. Za týchto okolností by dovolanie žalovanej 2/ mohlo mať charakter účinného prostriedku nápravy,\nlen pokiaľ by šlo o spochybnenie právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 241 ods.\n2 písm. a/ O. s. p., t. j. z dôvodov zmätočnosti upravených v § 237 ods. 1 O. s. p., nie však z dôvodov\npodľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p., t. j. z dôvodu postihnutia konania inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo z dôvodu spočinutia rozhodnutia na nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Ak by dovolanie bolo podané z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/\nO. s. p. (na ktoré sa poukazovalo v podnete na podanie mimoriadneho dovolania), bolo by\ntakéto dovolanie v zmysle § 238 O. s. p. neprípustné. Na tom nič nemení skutočnosť, že\nv prípadnom dovolacom konaní, ak by žalovaná 2/ dovolanie podala, by dovolací súd mal povinnosť\nskúmať existenciu tzv. zmätočnostných vád konania vyplývajúcich z § 237 O. s. p. ex officio (z tzv.\núradnej povinnosti) a mohol by prípadne dospieť k záveru o prípustnosti a zároveň dôvodnosti dovolania\npre tieto vady (či aspoň niektorú z nich). Ani v takomto prípade totiž platná právna úprava žalovanej 2/\nnezaručovala právne posúdenie opodstatnenosti ňou bráneného subjektívneho práva, keďže nezistenie\nžiadnej zmätočnostnej vady (navzdory jej prípadnému tvrdeniu) by viedlo k odmietnutiu dovolania a\nopak, t. j. zistenie vady spravidla k obmedzeniu sa dovolacieho súdu na jej konštatovanie a z neho\nplynúce zrušenie rozhodnutia odvolacieho a prípadne i prvoinštančného súdu bez povinnosti vyjadriť\nsa aj k právnej podstate sporu.\n16. S prihliadnutím k už uvedenému preto jediným opravným prostriedkom potenciálne spôsobilým\nprivodiť pre žalovanú 2/ priaznivejšie rozhodnutie v merite veci, t. j. v otázke správneho právneho\nposúdenia práva, o ktoré v konaní išlo, bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Podmienka\nprípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúca v nemožnosti podnecovateľky mimoriadneho\ndovolania dosiahnuť ochranu svojich práv inými právnymi prostriedkami bola preto splnená. Zároveň\nbola splnená aj podmienka, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na podnet žalovanej\n2/ a že rešpektoval aj ňou vymedzený rozsah a dôvody, v ktorom, resp. ktorými, majú byť v tomto\nprípade opravným prostriedkom patriacim niekomu inému než účastníkovi konania pred nižšími súdmi\nnapadnuté právoplatné rozsudky odvolacieho i prvoinštančného súdu (hoci v prípade výrokov rozsudkov\nnižších súdov o trovách konania a súdnom poplatku, ktoré mimoriadnym dovolaním dotknuté neboli,\nšlo o prípad ich závislosti na výrokoch výslovne napadnutých a takto aj o prípad nedostatku viazanosti\ngenerálneho prokurátora podnetom podľa § 243e ods. 3 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 2 písm. b/\nrovnakého zákona).\n17. Po vyriešení otázky splnenia podmienok pre podanie mimoriadneho dovolania dovolací súd bez\nnariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p., časť vety pred bodkočiarkou) preskúmal rozsudky oboch\nnižších súdov a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nemožno považovať za opodstatnené.\n18. Ešte pred objasnením, prečo bol podľa neho namieste takýto záver, sa však žiada vysvetliť, prečo\nv tomto prípade nedošlo k uplatneniu postupu podľa § 48 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak senát\nnajvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho\nnázoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu a v uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor).\nS prihliadnutím k existencii rozhodnutí najvyššieho súdu vo veciach ním prejednaných pod sp. zn.\n4 Cdo 168/2009 a 3 Cdo 301/2012 sa totiž môže javiť, že i senát povolaný rozhodnúť v prejednávanej\nveci stíhala takáto povinnosť, podľa jeho názoru tu boli však hneď dva dôvody, pre ktorý nešlo usúdiť na\nexistenciu povinnosti postúpiť vec veľkému senátu, ale na presný opak.\n\n19. Prvým z takýchto dôvodov bola nutnosť dôsledného naplnenia princípu legitímnych očakávaní\núčastníkov konania o dovolaní, začatého ešte v čase účinnosti skoršej úpravy procesného práva (nech\naj pomerne krátko, ale ešte pred nadobudnutím účinnosti C. s. p.). Súčasťou tu uvádzaných legitímnych\nočakávaní bolo ako očakávanie prejednania veci aj jej rozhodnutia zákonným sudcom (tu trojčlenným\nsenátom), určeným už v čase začatia konania o dovolaní; tak i súvisiace očakávanie možností robenia\nzmien v okruhu osôb takto povolaných k rozhodnutiu konkrétnej veci len spôsobom predpokladaným\nzákonom (prakticky len pre vylúčenie jedného, viacerých či dokonca aj všetkých členov senátu alebo pre\ntakú zmenu v obsadení súdu sudcami, po ktorej by sa prejednanie a rozhodnutie veci senátom určeným\nv čase začatia konania stalo nemožným).\n20. Tým, čo ale naopak v žiadnom konaní začatom ešte za účinnosti O. s. p. súčasťou legitímnych\nočakávaní byť nemohlo, bolo očakávanie, že by senát najvyššieho súdu povolaný k prejednaniu a\nrozhodnutiu veci mal možnosť prenechať jej vyriešenie niekomu inému. Tým, komu by takto mala\nbyť prenechaná povinnosť vec prejednať a rozhodnúť, je totiž veľký (sedemčlenný) senát najvyššieho\nsúdu, teda teleso, ktoré úprava procesného práva platná a účinná v čase začatia konania o dovolaní\nnepoznala.\n21. Rozhodujúcim pritom nie je to, že ponúknutú úvahu o prenechaní povinnosti niekomu inému,\nhraničiacu s inou úvahou o „zbavení sa“ veci senátom povolaným inak k jej rozhodnutiu, treba\nsamozrejme brať s rezervou (keďže všetci členovia senátu postupujúceho vec veľkému senátu sú zo zákona - i členmi veľkého senátu a podľa všetkého aj v rámci vnútornej organizácie práce veľkého\nsenátu je namieste predpokladať, že sudcom spravodajcom i osobou povolanou k vypracovaniu\npísomného vyhotovenia rozhodnutia v ňom ostane ten, ktorý ním bol v senáte postupujúcom vec), ale\nto, že úprava procesného práva nadobudnuvšia účinnosť až po začatí dovolacieho konania v konkrétnej\nveci umožňuje (na rozdiel od skoršej úpravy toto neumožňujúcej a ani nepredpokladajúcej)\npotlačiť rozhodovací vplyv sudcov zamýšľajúcich sa odkloniť od názoru skôr vysloveného iným senátom\nnajvyššieho súdu a nebyť novej úpravy povinných prevziať zodpovednosť za rozhodnutie či už tým, že podmienkou úspechu každej snahy o odklon od skoršieho názoru je získanie pre nový\nnázor prinajmenšom jedného ďalšieho (takto už štvrtého a nebyť novej úpravy nepotrebného) člena\nsenátu, alebo tým, že neochota väčšiny vo veľkom senáte ustúpiť od skôr vysloveného povedie k\nprehlasovaniu nimi zástancov nového prístupu (v tomto prípade bez ohľadu na to, či títo budú alebo\nnaopak nebudú pri jeho presadzovaní jednotnými).\n22. Tým z pohľadu rešpektovania princípu legitímnych očakávaní najdôležitejším však podľa názoru\ndovolacieho súdu (i tu rozumej jeho senátu rozhodujúceho v prejednávanej veci) je to, že kým vo\nvšetkých konaniach o dovolaniach, začatých už za účinnosti C. s. p., treba existenciu povinnosti\nsenátu najvyššieho súdu, zamýšľajúceho sa odkloniť od názoru iného senátu takého súdu, postúpiť\nvec veľkému senátu, považovať za pravidlo, v konaniach začatých skôr na existenciu takejto povinnosti\nusúdiť nejde. Predloženie veci na rozhodnutie v čase umožňujúcom dovolaciemu súdu ešte i rozhodnúť\nza účinnosti O. s. p. použiteľnosť úpravy o veľkom senáte vylučuje celkom a za použitia\nprávneho argumentu „a maiori ad minus“ /od väčšieho k menšiemu/ treba dospieť k záveru, že to\nisté musí platiť aj v tých prípadoch, v ktorých okolnosti prípadu znemožňujú dokončenie konania podľa\núpravy platnej v čase jeho začatia, keďže rozhodnutie sa súdu pre určitý procesný postup, prítomné\na nevyhnutné spravidla až v čase predchádzajúcom rozhodovaniu vo veci či dokonca až v čase\ntakéhoto rozhodovania nemôže byť vecou náhody (toho, kedy súd pristúpi k rozhodovaniu alebo bude\nmať možnosť tak urobiť).\n23. Druhým (nech aj v C. s. p. výslovne neustanoveným) dôvodom, pre ktorý v\nprejednávanej veci neprichádzalo do úvahy predloženie veci veľkému senátu, bolo to, že v čase\nnasledujúcom po rozhodnutiach NS sp. zn. 4 Cdo 168/2009 a 3 Cdo 301/2012 a zároveň\npredchádzajúcom rozhodovaniu v prejednávanej veci spornú právnu otázku riešil (a tiež vyriešil) ústavný\nsúd. Ten nielenže už vo viacerých ním dosiaľ posudzovaných veciach odmietol sťažnosti poisťovní,\nnamietajúcich porušenie svojich základných práv rozhodnutiami všeobecných súdov, ustaľujúcimi krytie\naj nemajetkovej umy pozostalých poistením podľa ZoPZP, ale dokonca pri rozhodovaní vo veci\nsťažovateľky totožnej s podnecovateľkou mimoriadneho dovolania z prejednávanej veci v rámci\nodôvodnenia uznesenia z 11. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 666/2016 uzavrel (citované z uznesenia), že\npojem „škoda“ použitý v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za\n\nškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný\nextenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú (imateriálnu) ujmu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o\nochrane osobnosti, s cieľom maximálnej možnej miery rešpektovania cieľov relevantnej únijnej regulácie.\nTakýto záver treba mimo akúkoľvek pochybnosť považovať i za obraznú vnútroštátnu bodku v diskusii\nna témy 1/ krytia nárokov pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy\npovinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu a 2/ tzv. pasívnej legitimácie povinných\nzmluvných poisťovní v konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy pred všeobecnými súdmi.\n24. ÚS nie je článkom sústavy všeobecných súdov a nie je ani ďalšou (štvrtou) inštanciou,\nslúžiacou posudzovaniu námietok účastníkov súdnych konaní pred všeobecnými súdmi voči právnemu\nposúdeniu vecí takýmito súdmi. Senát najvyššieho súdu, povolaný k rozhodnutiu tentoraz prejednávanej\nveci, však za stavu vyslovenia sa už ústavným súdom spôsobom opísaným pod 23. zhora považuje za\nnepredstaviteľné, aby tu ešte existoval priestor pre opätovné zaoberanie sa príslušnou otázkou zo strany\nveľkého senátu najvyššieho súdu (v tomto prípade inak bez ohľadu na čas začatia dovolacieho konania\ni prípadnú polemiku s názorom o neexistencii povinnosti postúpiť vec veľkému senátu v konaniach\nzačatých pred nadobudnutím účinnosti C. s. p.). Pripustiť takýto priestor by totiž znamenalo nielen\npripustiť možnosť rozhodnutia sa veľkého senátu aj po vyslovení sa ÚS k problému pre ktorúkoľvek\nz oboch do úvahy prichádzajúcich alternatív (rozumej pre odklon od skôr vysloveného názoru i pre\nzotrvanie na takomto skoršom názore), ale i logicky neželateľné konzekvencie plynúce z pripustenia\ntakejto možnosti rozhodovania (tu rozumej istú nadbytočnosť reprodukovania už uzavretého ústavným\nsúdom v prvom prípade a začiatok „vojny“ vrcholných súdnych ustanovizní v tom druhom, ktorá\nby s najväčšou pravdepodobnosťou priniesla nielen riziko nutnosti konečnej kapitulácie NS, ale i možný\nďalší pokles dôvery v činnosť všeobecných súdov a tým aj v právny štát ako taký).\n25. Už uvedené pod 23. a 24. zhora treba preto podľa názoru senátu najvyššieho súdu konajúceho\nv tejto veci zovšeobecniť tak, že senát najvyššieho súdu, ktorý pri rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, nemá\npovinnosť (a ani možnosť) postúpiť vec veľkému senátu najvyššieho súdu, ak právny názor odkláňajúci\nsa od skoršieho právneho názoru najvyššieho súdu vyslovil už ústavný súd.\n26. Po zaujatí stanoviska k vyššie uvedeným otázkam sa potom žiada (k meritu veci a aj k argumentácii\nz mimoriadneho dovolania) prakticky len zopakovať to podstatné z odlišného stanoviska jedného\nz členov senátu konajúceho v tejto veci k väčšinovému rozhodnutiu vo veci NS sp. zn. 4 Cdo\n168/2009, resp. čiastočne i doplniť nasledovné.\n27. Aj pre posúdenie správnosti právneho posúdenia veci, prezentovaného v odôvodneniach\nnapadnutých rozsudkov nižších súdov v prejednávanej veci, bola vo vzťahu k otázke akcentovanej\nmimoriadnym dovolaním dôležitou odpoveď na otázku, či v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za\nzásah do osobnostných práv, predstavovaných právom na súkromný a rodinný život, spôsobený\nusmrtením blízkej osoby pri dopravnej nehode, je daná pasívna legitimácia poisťovne vykonávajúcej\npovinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel (v\nprejednávanej veci vystupujúcej v procesnom postavení žalovanej 2/).\n28. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba\nrozumieť pod pojmom škoda (použitým v ZoPZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať\nextenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým\n(po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla)\nz titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do\nich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových\nvozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej\nsprávy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto\nudalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu\nzodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných\npráv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.\n29. Ak by mal platiť výklad pojmu škoda vychádzajúci z textu ZoPZP (gramatický výklad), resp.\nvýklad vychádzajúci výlučne z ustanovení O. z. o zodpovednosti za škodu, teda ak by náhrada\nnemajetkovej ujmy pozostalých nemala byť predmetom poistného krytia, prinášalo by to značné\n\nmajetkové riziko subjektov zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktoré by v individuálnych\nprípadoch mohlo viesť aj k ich bankrotu. Zároveň by to však mohlo znamenať aj neistotu pozostalých\nv tom smere, či im prisúdená náhrada bude aj skutočne poskytnutá, resp. riziko, že v prípadoch\ninsolvencie (platobnej neschopnosti) zodpovedného subjektu táto nebude vymožiteľná. Neprijateľnosť\ntýchto dôsledkov vyžaduje extenzívnu interpretáciu pojmu škoda pre účely ZoPZP tak, že doň patrí aj\nnáhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda že aj táto náhrada je\npredmetom poistného krytia. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov totiž nemožno opomínať ich účel\na zmysel, pričom platí, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho smie (a\ndokonca musí) odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť a pod.\n30. Rozširujúci výklad pojmu škoda pre účely zodpovednostného zákona je pritom aj ústavne\nkonformným, pretože zmierňuje, resp. odstraňuje disproporciu medzi zákonným úrazovým poistením,\nt. j. poistením pri pracovných úrazoch, a povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škody\nspôsobené prevádzkou motorového vozidla. Ak totiž dôjde pri dopravnej nehode k úmrtiu zamestnanca,\nustanovenie § 94 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (v znení neskorších zmien a doplnení)\nzakladá pozostalým, ktorými sú manžel alebo manželka a nezaopatrené dieťa, nárok na jednorazové\nodškodnenie vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu, najviac však vo výške 46 485,40\n€ (u manžela alebo manželky). Toto odškodnenie, i keď je limitované, nie je nič iné ako náhrada\nnemajetkovej ujmy, poskytovaná z úrazového poistenia. Niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý\nby náhrada nemajetkovej ujmy pozostalých pri usmrtení ich blízkeho ako zamestnanca pri dopravnej\nnehode mala byť predmetom poistného krytia (aj keď podľa iného zákona), zatiaľ čo v prípadoch, ak by\nnešlo o zamestnanca, by to tak byť nemalo.\n31. Pri výklade pojmu škoda pre účely ZoPZP treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom\npráve. Zodpovednostný zákon bol totiž výsledkom transpozície smerníc Európskej únie, ktoré boli\nnahradené t. č. platnou Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra\n2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole\nplnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda, ale z jej\ntextu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa slovné\nspojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa termíny „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo „akákoľvek\nškoda“. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje\nškodu majetkovú aj nemajetkovú (tu por. napr. rozsudok SD EÚ zo 6. mája 2010 vo veci C-63/09 Axel\nWalz proti Clickair SA).\n32. Napokon bez významu tu podľa dovolacieho súdu nemôže byť ani to, že k správnemu chápaniu\npojmu škoda aj súvislostí zodpovednosti za ňu v komunitárnom práve nemožno dospieť izolovane od\nzákladov, na ktorých bolo komunitárne právo budované, teda na jednej strane od právnych poriadkov\ntých členských štátov Európskej únie, ktorých demokratické fungovanie nebolo (na rozdiel od situácie\nv dnešných tzv. postsocialistických štátoch) prerušené, na druhej strane potom aj od tých historických\nprameňov práva na území dnešnej Slovenskej republiky (niekdajšieho Československa), o ktorých\ndemokratickom pôvode (charaktere) nevznikol dôvod pochybovať.\n33. Pri nazeraní na problém aj z tohto uhla pohľadu potom nemožno nevidieť to, že slovenský Občiansky\nzákonník (zákon prijatý ešte v prostredí unitárnej Československej socialistickej republiky v roku\n1964) je napriek jeho početným novelizáciám (vrátane tých po roku 1989) stále predpisom majúcim\npôvod v dobe neslobody (tu pre prípad záujmu por. zákon č. 480/1991 Zb.). Podstatnejšie tu však je,\nže základom úpravy občianskeho práva tzv. prvej republiky (Československej republiky v rokoch 1918 1938) sa stal dodnes v Rakúsku platný Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (cisársky patent č.\n946), medzi pojmami škoda a ujma nerozlišujúci (v tejto súv. por. najmä Komentář k Obecnému\nzákonníku občanskému, František Rouček - Jaromír Sedláček, CODEX Bohemia 1998, V. díl, § 1293,\nstr. 672) a takýto nedostatok rozlišovania sa týkal i niekdajšieho uhorského práva, platného v rovnakom\nčase na Slovensku (tu por. najmä výklad o ujme utrpenej na osobnom záujme, resp. nemateriálnej\nškode v publikácii Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, Doc.\nDr. Vladimír Fajnor a Dr. Adolf Záturecký, HEURÉKA 1998, str. 363).\n34. Okrem uvedeného vyššie však už súčasťou spoločne budovaného právneho poriadku\nČeskoslovenskej republiky po roku 1918 sa stal o. i. aj zákon č. 81/1935 Sb. z. a n. o jazde motorovými\nvozidlami, ktorý (v rámci oddielu VIII. nazvaného Zodpovednosť za škody spôsobené prevádzkou\nmotorových vozidiel) ustanovil zodpovednosť (prevádzkovateľa a vodiča) za škodu aj vtedy, „ak bol\n\nniekto na tele alebo na zdraví poškodený alebo usmrtený“ (§ 45 ods. 1 zákona) i následok neúčinnosti\nakýchkoľvek dohovorov, ktorými by sa na ujmu poškodeného vylúčili alebo obmedzili predpisy o povinnej\nzodpovednosti (§ 55 zákona). Prvé z takýchto ustanovení evidentne nešlo chápať inak, než ako zahrnutie\ndo pojmu škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla i dnešnej náhrady nemajetkovej ujmy\npozostalých po obeti dopravnej nehody (keďže usmrtenie znamená a vždy znamenalo zánik právnej\nsubjektivity primárne poškodeného a takto i možnosti uplatňovania akejkoľvek náhrady ním samotným čo neplatí a ani nemôže platiť o pozostalých). Druhé sa síce týkalo len vylúčenia prípadných dohovorov\nmedzi škodcom a poškodeným na ujmu druhej z takých osôb, popri ňom tu však bola už v roku 1935\n(v rámci oddielu IX. zákona, nazvaného Zaistenie nárokov tretích osôb na náhradu škôd spôsobených\nprevádzkou motorových vozidiel) taktiež uzákonená povinnosť držiteľa registrovaného motorového\nvozidla poistiť sa proti následkom zodpovednosti u niektorej z komerčných poisťovní (§ 56 ods. 1\nzákona). Takéto poistenie sa čo do rozsahu muselo týkať celého rozsahu pojmu škoda podľa takéhoto\nzákona, teda i dnešnej nemajetkovej ujmy pozostalých.\n35. Generálnemu prokurátorovi (a ani podnecovateľke ním podaného dovolania) preto nešlo prisvedčiť\nv tom, že napadnuté rozsudky nižších súdov sú rozhodnutiami spočívajúcimi na nesprávnom právnom\nposúdení veci.\n36. Stotožniť sa nešlo ani s námietkou, že nižšie súdy dospeli k názoru o pasívnej legitimácii žalovanej\n2/ nesprávnou priamou aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.\nseptembra 2009. V tomto prípade totiž ako súd prvej inštancie, tak i odvolací súd sa v odôvodneniach\nsvojich rozsudkov venovali problému priamej aplikovateľnosti (resp. presnejšie nedostatku priamej\nzáväznosti) smerníc, žiaden z nich však svoje rozhodnutie vyhovujúce žalobe nezaložil na priamej\naplikácii smernice, ale na eurokonformnom výklade vnútroštátnej právnej úpravy povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a závere, že\ntakýto výklad je možný a tiež namieste (správnosť ktorého záveru napokon potvrdil i ústavný súd,\nnech aj i on za cenu poisťovňami neprijímaného extenzívneho výkladu pojmu škoda). I\nvýhrada viazanosťou pasívnej legitimácie poisťovne na úprave náhrady nemajetkovej ujmy na základe\nzodpovednosti poisteného vnútroštátnym právom bola pritom zjavným výsledkom neochoty rešpektovať\ntú skutočnosť, že komunitárne právo medzi pojmami „škoda“ a „ujma“, resp. medzi „materiálnymi\nškodami“ a „nemajetkovými ujmami“ nerozlišuje, resp. aj súvisiacej neochoty nadradiť eurokonformnú\ninterpretáciu zažitej systematike vnútroštátneho práva.\n37. Dovolací súd vedený týmito úvahami preto prípustné, avšak nedôvodné mimoriadne dovolanie podľa\n§§ 448 a 464 C. s. p. zamietol.\n38. Skutočne pre úplnosť možno pritom uviesť, že o správnosti by síce vznikol dôvod diskutovať u\nuloženia povinnosti obom žalovaným ako spoločnej a nerozdielnej (keďže právny základ nároku\nvoči každej z takýchto osôb je iný a súhlasiť treba s generálnym prokurátorom, že u žalovanej 2/ ním\nzodpovednosť za škodu - predpokladajúca zo zákona solidaritu - nie je), táto otázka však predmetom\ndovolacieho prieskumu urobená nebola a dovolací súd (viazaný dovolacími dôvodmi podľa § 440 C. s.\np. v spojení s § 462 rovnakého zákona) na zaujímanie stanoviska k tomuto aspektu problému priestor\nnemal.\n39. V dovolacom konaní skončenom zamietnutím dovolania boli plne úspešnými žalobcovia úspešní\ni pred nižšími súdmi, ktorým vzniklo i právo na náhradu trov tohto konania (§ 255 ods. 1 a §\n438 ods. 1 C. s. p.) a to proti ich procesnej súperke v osobe podnecovateľky mimoriadneho dovolania\n(prokurátor vrátane toho generálneho totiž zodpovednosť za výsledok konania podobne ako v minulosti\nnemá, tu por. § 261 C. s. p. a § 148a O. s. p.). Dovolací súd však žalobcom náhradu nepriznal, pretože\nv tomto dovolacom konaní preukázateľne žiadnemu z nich žiadne trovy nevznikli.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ae3201f-37c3-4972-9687-0eabb6e7e2f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-11", "citacie_n": 585, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.666.2016.1"}, {"guid": "9b876dae-274d-421d-b836-82654d5477ae:748f3dc0-8c48-4e34-b271-5bf677173649", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112233814.2", "spisova_znacka": "8Co/470/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/470/2014 z 26. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-08-26", "citacie_n": 33, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112233814.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1553edbe-1f19-4d7f-a510-5fdd597a7218", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 197/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 7, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.197.2023.2"}, {"guid": "ussr:bdda8075-d34d-4e9f-995a-b836f9e189f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 85/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 85/2020 z 10. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.85.2020.1"}, {"guid": "bdf59671-2f48-4977-a8b5-6ab5d303a09a:3bcaebdf-3aef-4368-829d-efccd1c47a6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1", "spisova_znacka": "1VCdo/9/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/9/2025 z 12. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8323200792.1"}, {"guid": "351ae9cb-df89-4111-91fd-6c1d0be7c89c:632de54c-c0e3-4aeb-96ad-66c5c4ddfe18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7116208004.1", "spisova_znacka": "1Cdo/68/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/68/2024 z 28. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7116208004.1"}, {"guid": "4f4a93b1-477c-46b8-9f57-4f39e7445f92:9ae350f6-43dd-4540-8ee3-900d76dddecf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4118211323.1", "spisova_znacka": "9Cdo/172/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/172/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4118211323.1"}, {"guid": "03770008-6248-46fb-a5af-726bf904600e:a4c81ed4-6349-4410-affc-535ae3d66bc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1", "spisova_znacka": "4Cdo/144/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/144/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2115226622.1"}, {"guid": "01c19d6d-04c1-48b4-b0f1-6e699f8e59e5:7ae5b620-6732-4d9c-a898-33ff413f18d5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2116213148.2", "spisova_znacka": "8Cdo/33/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/33/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2116213148.2"}, {"guid": "41d15e9c-c3f7-4454-82c8-abd6f35967e8:d3c66433-c7d6-411d-9b89-c538feb7dbe4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1120212680.1", "spisova_znacka": "9Cdo/154/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/154/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1120212680.1"}, {"guid": "d2d2c20e-8867-4d67-81b6-8f1ffbd0a0ac:058fe45a-3618-4b37-abdf-6c357bfccb5f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1", "spisova_znacka": "4Cdo/53/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/53/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:5120205125.1"}, {"guid": "af615509-ef37-4d5c-8b11-ffbd42d5c591:4e69dd34-9ad8-42db-adc1-aa7331127bc5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8717209505.1", "spisova_znacka": "9Cdo/171/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/171/2022 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8717209505.1"}, {"guid": "c2d9e2f2-0a72-4d75-9651-941ba9f11567:100642a4-98bb-49de-a02b-9b0d73c815d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1115218764.1", "spisova_znacka": "9Cdo/202/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/202/2022 z 29. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-29", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1115218764.1"}, {"guid": "b9b17c09-687a-4d88-92aa-16cec7af1928:df508b11-b993-4821-a271-1d1f0d39b7cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.1", "spisova_znacka": "6Cdo/37/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/37/2022 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4206210189.1"}, {"guid": "b88df5af-baa6-4e26-a208-59f22418da03:493a62bb-cfb3-401e-ab57-2e7a292942d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2214222338.2", "spisova_znacka": "6Cdo/32/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/32/2022 z 20. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2214222338.2"}, {"guid": "012efafb-4196-48e2-9641-f8a5f8f8ce61:80e94de3-0bac-4353-8d9e-1caf72a349c3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8218202502.1", "spisova_znacka": "7Cdo/196/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/196/2022 z 20. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8218202502.1"}, {"guid": "116202e7-b31f-412b-b544-3875de2ef9b7:69d2d6fd-f39a-4314-be70-f5fb50be0d3d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5820202357.1", "spisova_znacka": "5Cdo/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/4/2023 z 26. 10. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-10-26", "citacie_n": 11, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5820202357.1"}, {"guid": "68a88389-cbfc-427f-b6e0-67c53140420c:ce6d4820-0fe2-4292-8e74-7e13d298dfd6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:8118215802.1", "spisova_znacka": "1Cdo/113/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/113/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:8118215802.1"}, {"guid": "29319620-ae49-426e-a376-1ec9a4c7ffe7:23b1a0f2-bd9e-4ca7-878b-9d76e4e60c7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4118202553.1", "spisova_znacka": "7Cdo/89/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/89/2021 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 17, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4118202553.1"}, {"guid": "a9f38c83-51ff-4bc1-874b-76fe2798c4fd:c5b415c3-fbb6-479f-a6b6-265d15c1522f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4113207990.1", "spisova_znacka": "8Cdo/202/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/202/2020 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4113207990.1"}, {"guid": "c3de7006-5088-4e04-b89a-126937fe450e:53db3fad-3c42-48d6-a1d0-cc0d4fb520ab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1115211358.1", "spisova_znacka": "4Cdo/219/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/219/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1115211358.1"}, {"guid": "fb42119e-28ce-4321-b801-370b96f9f90c:b3007b6a-a5e2-4df3-9914-76b73d915b87", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8119209754.1", "spisova_znacka": "7Cdo/270/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/270/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8119209754.1"}, {"guid": "fdacf55f-9e92-4542-af71-b34e3686507b:7ea0c280-cae8-47ad-8e45-36232152059c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5310204505.1", "spisova_znacka": "7Cdo/217/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/217/2020 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5310204505.1"}, {"guid": "7ce63fa9-0871-45f1-a259-d59003215dc4:a7ab11d6-719d-4dd0-8214-83ef67fa8458", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1", "spisova_znacka": "7Cdo/215/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/215/2020 z 31. 1. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-01-31", "citacie_n": 33, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:2514200133.1"}, {"guid": "accafe57-5c66-4ac1-8f64-c487c1747691:a90f86fe-e813-49d8-bba0-167ceaf2ad4e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:4113221372.1", "spisova_znacka": "4Cdo/235/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/235/2020 z 24. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:4113221372.1"}, {"guid": "b4858ecb-bb40-493a-9a48-3a5324ee94ba:87aabbee-73d0-44cc-8b56-697a7bb42809", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5717209663.1", "spisova_znacka": "9Cdo/249/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/249/2020 z 26. 5. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5717209663.1"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:5742a6c1-6550-470c-ae6d-eaa5b0e2986f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "7d4af8d8-208d-4bff-a5df-eb60b69f1d95:52313e48-77f9-4e25-b599-4a966d45d1ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1114212074.1", "spisova_znacka": "4Cdo/27/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/27/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1114212074.1"}, {"guid": "355a26d0-b263-4e04-95a8-1dbe731a0d32:25d6ab65-7d2f-4279-8e83-9155456eecfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:5717200281.1", "spisova_znacka": "9Cdo/67/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/67/2020 z 27. 1. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:5717200281.1"}, {"guid": "e2af68c1-fbb9-4357-a954-148de5b04af6:a8fe5d99-6262-49f6-bf9e-c8142157c26e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1", "spisova_znacka": "6Cdo/57/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/57/2019 z 16. 12. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-12-16", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2111207482.1"}, {"guid": "943147e1-06cd-4293-9f70-18442a9e7e79:c497bcef-b1a6-4a89-958d-921324ec44b0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1", "spisova_znacka": "1Cdo/214/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/214/2019 z 30. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-30", "citacie_n": 6, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5717211034.1"}, {"guid": "1773bbdf-b210-453f-8aff-6f00884385d8:7add75f1-0970-42c1-8398-27112c0fc20c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1", "spisova_znacka": "7Cdo/48/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/48/2020 z 23. 7. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-07-23", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:5116201764.1"}]}