{"guid": "2f62eb41-c0ff-4f9b-8f38-9a885945c9e7:1e12ae52-769b-4567-8dde-f34e85b0e6a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1", "spisova_znacka": "7Cdo/132/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/132/2017 z 13. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2017, sp. zn. 7Cdo/132/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1", "identifikacne_cislo": "4209214837", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miriam Szárazová", "datum_vydania": "2017-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2", "nazov": "§ 119 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214", "nazov": "§ 214 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 237 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "nazov": "§ 119 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "nazov": "§ 238 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "nazov": "§ 214 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "nazov": "§ 470 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "nazov": "§ 237 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "nazov": "§ 115a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-115a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-115a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-119", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-120", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-115a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e12ae52-769b-4567-8dde-f34e85b0e6a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/132/2017\n4209214837\n13. 12. 2017\nJUDr. Lubor Šebo\nECLI:SK:NSSR:2017:4209214837.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: G., bytom F., zastúpená JUDr. Oľgou Szabó,\nadvokátkou so sídlom Júliusa Fučíka 213, 946 39 Patince, proti žalovanej: I., bytom F., zastúpená JUDr.\nNatáliou Borsosovou, advokátkou so sídlom Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, o náhradu škody,\nvedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 6 C 282/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 25. februára 2015 sp. zn. 5 Co 338/2013, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. februára 2015 sp. zn. 5 Co 338/2013 z r u š u j e a vec vracia\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 25. februára\n2015 sp. zn. 5 Co 338/2013 potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Komárno (ďalej\naj „súd prvej inštancie“) z 30. júla 2013 č. k. 6 C 282/2009-392, ktorým súd prvej inštancie konanie\no náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8 300,- € zastavil a žalobu o\nnáhrade škody v sume 1 277,65 € zamietol. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo\nveci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po vecnej stránke a\ntak sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku a na tieto\npoukazuje ako na správne. Odvolací súd je rovnakého názoru ako súd prvej inštancie, že žalovaná nie\nje zodpovedná za problémy žalobkyne s chrupom, keďže žalobkyňa si rozpad zubu č. 17 zavinila sama\nsvojou nezodpovednosťou a ignorovaním stanovenej liečby. Na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku uviedol, že v prvom rade sa zaoberal námietkou žalobkyne ohľadom postupu súdu prvej\ninštancie ohľadom vykonania pojednávania napriek tomu, že jej právna zástupkyňa sa ospravedlnila a\npredložila aj doklad od lekára. Odvolací súd konštatoval, že ak je dôvodom na odročenie pojednávania\nzdravotný stav účastníka konania alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie musí okrem iného obsahovať\naj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav, ktorý nastal, neumožňuje účasť na pojednávaní.\nZa takýto zdravotný stav sa považuje, keď účastník konania alebo jeho zástupca sa nemôžu na\npojednávaní zúčastniť bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Uviedol,\nže v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 a 3 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný\nstav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred\nrozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že\núčastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu\nzúčastniť sa pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzniknutú procesnú\nsituáciu posúdil správne a jeho procesný postup nemal za následok odňatie možnosti pred súdom\nkonať. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobkyne síce doložila k žiadosti\no odročenie pojednávania doklad o práceneschopnosti a potvrdenie lekárky, avšak uvedené potvrdenie\nnezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 119 ods. 3 O.s.p., pretože v ňom nie je uvedené, že nie\nje schopná (nebola schopná) bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa\nzúčastniť pojednávania. Uvedenie, že sa zo zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania, je\nnedostatočné vzhľadom na obsah § 119 ods. 3 O.s.p., jeho výklad a dôvodovú správu k uvedenému\n\nustanoveniu. Naviac podľa odvolacieho súdu podľa diagnózy uvedenej v potvrdení o dočasnej\npráceneschopnosti, ktorou bolo podľa uvedeného kódu iné poškodenie krčnej medzistavcovej platničky,\nnejde o ochorenie, ktoré by vyvolalo ohrozenie života alebo závažné zhoršenie zdravotného stavu\nprávnej zástupkyne, ak by sa pojednávania zúčastnila. K ďalším námietkam žalobkyne v odvolaní\nodvolací súd uviedol, že nevykonanie navrhovaných dôkazov v žiadnom prípade nie je vadou konania\nani nesprávnym úradným postupom súdu. Súd prvej inštancie navyše dostatočne vysvetlil, prečo\nnevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalobkyňou. K nevykonaniu výsluchu navrhovaného svedka MUDr.\nM. uviedol, že nie je potrebný jeho výsluch, nakoľko nebol prítomný pri žiadnom zubnom vyšetrení\nvykonávanom žalobkyni a ani sám osobne nevykonával žalobkyni žiadne stomatologické ošetrenie. Nie\nje preto osobou, ktorá by mohla byť vypočutá ako svedok ohľadne konkrétnych skutkových okolností\ntýkajúcich sa predmetnej veci. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalobkyne, ktorá\npožadovala vydať zo spisu rtg snímky za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku, nie\nje podľa odvolacieho súdu vadou konania, pretože rtg snímky sú súčasťou spisu až do právoplatného\nskončenia veci ako dôkazový materiál a súd prvej inštancie nebol povinný ich žalobkyni vydať, ak sám\nnepokladal za potrebné kontrolné znalecké dokazovanie.\n2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa 17. augusta 2015 dovolanie s poukazom\nna ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že napadnutý rozsudok v celom rozsahu považuje za\nnepreskúmateľný a nedostatočne odôvodnený, pričom má za to, že súd prvej inštancie neúplne zistil\nskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.\nNeúplné zistenie skutkového stavu videla v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy.\nNepovažoval za potrebné vypracovanie náhradného, resp. kontrolného znaleckého posudku. Namietala\ntiež, že odvolací súd sa nezaoberal s otázkou, aký záver vyniesol štátny orgán - Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, ktorý je kompetentný posúdiť správnosť alebo nesprávnosť zdravotnej\nstarostlivosti. Poukázala na fakt, že žalobkyňa ako aj jej právny zástupca má právo zúčastniť sa súdneho\npojednávania. Žiaľ, v čase konania pojednávania boli práceneschopné, choré. Namietala tiež prieťahy v\nsúdnom konaní. Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) videla v tom, že súd\nprvej inštancie neodročil pojednávanie napriek žiadosti žalobkyne a uvedené odňatie možnosti konať\npred súdom sa vzťahuje aj na odvolací súd, ktorý v uvedenej veci ani nenariadil pojednávanie. Rozsudok\nodvolacieho súdu navrhovala zrušiť.\n3. Žalovaná navrhla dovolanie žalobkyne odmietnuť ako neprípustné.\n4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„CSP“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci\nk rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia\n§ 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npredo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie bolo podané ešte\npred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase\npodania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom pre\ntakýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov Civilného sporového poriadku o\nspravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp\nprávnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo,\navšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), ako aj o\npotrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1\nCSP).\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) zistil, že dovolanie podala včas strana v spore (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená v súlade so\nzákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu treba zrušiť a vec tomuto súdu vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).\n6. Dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok upravoval prípustnosť dovolania proti rozsudku\nodvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a 238.\n\n7. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platilo, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v\ntejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo\nrozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto\nveci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v\njeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného\nvýznamu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku\nvyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).\n8. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1\naž 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho súdu\nnepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o\nrozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná\nsa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa\nvo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto\nzákonných ustanovení prípustné nie je.\n9. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p. ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť\nvždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie),\nneobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal\naj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie\npripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,\nv ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/\ntohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne\nnespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).\n10. Vady konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. žalobkyňa nenamietala a\nich existenciu po preskúmaní veci nezistil ani dovolací súd.\n11. Žalobkyňa namieta, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§\n237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\n12. Judikatúra najvyššieho súdu sa do 30. júna 2016 ustálila v názore, že odňatím možnosti konať\npred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok\nznemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny\nporiadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v\nobčianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na\nuplatnenie ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§\n41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k\nvšetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaní na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to,\naby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.), tiež právo na doručenie odvolania,\nprávo na možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu, právo na doručenie vyjadrenia k odvolaniu a pod.].\n13. Žalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Už dávnejšia judikatúra najvyššieho\nsúdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a\nprípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality)\nrozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne\nrozhodnutie veci (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S tým názorom sa stotožnil aj ústavný súd (pozri\nrozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016).\n14. Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu konania v zmysle § 241\nods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie:\n„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho\nsúdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie\n\ndôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.\n15. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska\nR 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých\n(extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne\nodôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik\nproti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný\nomyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\ncitoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Za procesnú vadu konania\npodľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv dovolateľa.\n16. Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení\nsa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.\nzn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011,6 Cdo 41/2011, 7\nCdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).\n17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\nna zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n18. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre\nrozhodnutie nebol správny, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových\nzistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu\npovažovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/\nO.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000 a viaceré rozhodnutia najvyššieho\nsúdu, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo\n38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom súdnom konaní dôjde, nezakladá procesnú vadu konania\nuvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p.\n19. Neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení môže prípadne viesť k tzv. inej procesnej vade\nkonania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.); vadu takej\npovahy ale možno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad ale v danej veci\nnejde). Sama tzv. iná vada prípustnosť dovolania nezakladá.\n20. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky\nnavrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v\nrámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie strán. Postup súdu,\nktorý v priebehu konania nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na\nzistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa\n§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred súdom konať\n(porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).\n21. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Pokiaľ\nsúd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nnesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1\nO.s.p. (viď tiež napríklad uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011). Ak súd\nv procese dokazovania nevykoná dokazovanie určitým dôkazným prostriedkom takým spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon, dochádza k tzv. inej (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenej) vade. Takáto vada je síce\nrelevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), prípustnosť dovolania ale nezakladá\n(porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 266/2009).\n22. Podstatou argumentácie je tvrdenie v dovolaní o nesplnení podmienok pre uskutočnenie\npojednávania súdom prvej inštancie dňa 30. júla 2013 v neprítomnosti žalobkyne, pričom vo veci\n\nmeritórne rozhodol i keď k tomu neboli podľa žalobkyne splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti\nžalobkyňa odkazuje na jej písomnú žiadosť o odročenie uvedeného pojednávania. Súd prvej inštancie\ndospel k záveru, že žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalobkyne ako aj jej právnej\nzástupkyne nespĺňajú kvalifikačný predpoklad pre odročenie pojednávania - lebo neobsahujú vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní, teda, že ošetrovaná nie\nje schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia jej zdravotného stavu sa zúčastniť\npojednávania. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Dovolaciemu súdu zostalo preskúmať, či\ntakto vyslovené závery súdov vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu mali oporu v tom čase\nplatnom a účinnom zákone (O.s.p.).\n23. Podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 pojednávanie bolo možné odročiť len z dôležitých\ndôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Ak dôvodom na odročenie pojednávania bol zdravotný stav účastníka\nalebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho\nlekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto\nvyjadrenie sa považovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je\nschopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania\n(viď bližšie § 119 ods. 3 O.s.p.). Súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 101\nods. 2 O.s.p. môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vec bez prítomnosti účastníka,\nktorý bol riadne predvolaný a nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitosť dôvodu\nsa posudzuje vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vždy povinný\nakceptovať účastníkom uvedený dôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania,\nnajmä ak vedie k zámerným procesným obštrukciám sledujúcim nedôvodné predlžovanie konania a\nzvyšovanie s tým spojených trov konania. Dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. môže byť\nvyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému\npojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému\núčastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní),\nsúčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná\nalebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu\nneúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť\nkroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť\nneprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd podľa okolností\ntoho - ktorého prípadu.\n24. V Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo publikované\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 130/2012 pod R 132/2014 [jeho právna veta znie: „V zmysle\n§ 119 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je zdravotný\nstav účastníka konania dôvodom na odročenie pojednávania len ak je súdu, a to už spravidla pred\nrozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že\núčastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu\nzúčastniť sa pojednávania.“] poukazujúce na to, že § 119 ods. 3 O.s.p. bol do procesného kódexu\nzaradený za účelom zabezpečenia plynulosti konania a zamedzenia obštrukcií účastníkov (strán)\nvyhýbaním sa účasti na pojednávaní a ospravedlňovaním ich neúčasti zdravotnými dôvodmi. Uvedené\nrozhodnutie spočíva na názore, že zdravotný stav účastníka je dôvodom na odročenie pojednávania len\nv prípade, že účastník nie je schopný „bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného\nstavu“ sa zúčastniť pojednávania, pričom uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára.\nO dôvod na odročenie pojednávania podľa tohto ustanovenia ide teda iba vtedy, keď (už) v čase\nrozhodovania súdu je žiadosť o odročenie pojednávania doložená kvalifikovaným vyjadrením lekára o\ntom, že žiadajúci účastník sa z relevantných zdravotných dôvodov nemôže zúčastniť pojednávania.\n25. Senát najvyššieho súdu, ktorý koná v preskúmavanom prípade, dodáva, že účel sledovaný v\nzákonnom ustanovení § 119 ods. 3 O.s.p. by sa nedosiahol, pokiaľ by sa za nevyhnutný dôvod pre\nodročenie pojednávania považoval a (resp. dôvod, pre ktorý nemožno vec prejednať a rozhodnúť v\nneprítomnosti účastníka), aj lekársky nedoložená žiadosť o odročenie pojednávania (viď tiež rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 314/2013, 5 Cdo 169/2013, 7 Cdo 574/2013 a 3 Cdo 399/2013).\n26. Žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie súdneho pojednávania určeného na deň 30. júla\n2013, doručená súdu 26. júla 2013 a doložená kópiou potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a\nvýmenným listom - potvrdením lekára, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zúčastniť pojednávania,\n\nneobsahovala kvalifikované vyjadrenie ošetrujúceho lekára z odpovedajúce ustanoveniu § 119 ods. 3\nO.s.p. Nedošlo tak k splneniu podmienok, ktoré by súdu dovoľovali odročiť nariadené pojednávanie.\nSúd prvej inštancie 29. júla 2013 oznámil právnej zástupkyni žalobkyne, že nevyhovuje jej žiadosti na\nodročenie pojednávania. V ten istý deň doručila právna zástupkyňa žalobkyne email s oznámením, že\nžalobkyňa sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu choroby, avšak nedoložila doklad o dočasnej\npracovnej neschopnosti ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., len lekársku\nsprávu o liečení žalobkyne pre ochorenie chrbtice. Ak za tejto situácie súd prvej inštancie uskutočnil\npojednávanie v neprítomnosti žalobkyne, jeho procesný postup neodporuje zákonu, v tejto súvislosti\nnemohlo dôjsť k porušeniu procesných práv, ktoré by inak žalobkyňa mala možnosť uplatniť ako\núčastníčka pojednávania. Dovolací súd navyše poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vytýčil\ndokopy 10 pojednávaní, pričom z nich bolo odročených 6 z dôvodov na strane žalobkyne alebo jej\nprávnej zástupkyne. Na pojednávaniach, na ktorých sa zúčastnila žalobkyňa osobne, mohla navrhovať\ndôkazy a realizovať jej právom priznané procesné práva. Na lekársku správu priloženú v doplnení\ndovolania ako dôkaz dovolací súd v dovolacom konaní nemôže prihliadať, lebo v dovolacom konaní sa\ndokazovanie nevykonáva (§ 243a ods. 2 O.s.p., § 442 CSP). Prieskumná činnosť dovolacieho súdu sa\nobmedzuje len na skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli do skončenia konania pred odvolacím súdom.\n27. So zreteľom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v\nsúlade so zákonom (§ 101 ods. 1 a 2 O.s.p., § 119 ods. 1 až 3 O.s.p.). Postupom, ktorý zodpovedal\nzákonu, nemohla byť žalobkyni znemožnená realizácia jej procesných práv.\n28. Ďalej žalobkyňa namieta pochybenie odvolacieho súdu v tom, že rozhodol bez nariadenia\npojednávania. Podľa § 214 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadil\npredseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého\nzaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem (ods. 1). V ostatných prípadoch možno o\nodvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (ods. 2). V zmysle citovaného ustanovenia odvolací\nsúd mohol o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania vždy, ak nebol daný ani jeden z\nuvedených dôvodov, pričom oprávnenie na ich posúdenie mal výlučne odvolací súd; ten zvažoval, či\ntreba dokazovanie doplniť alebo zopakovať (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a posudzoval existenciu dôležitého\nverejného záujmu, ktorý bol dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré boli\npredmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených\nzáujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty. V prejednávanej veci mal odvolací\nsúd v čase rozhodovania za to, že súd prvej inštancie dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu\npre rozhodnutie vo veci, preto nepovažoval za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, keď\nkonštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej je potrebné podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako\nvecne správne potvrdiť. Rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie súd nerozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa § 115a O.s.p., a vo veci nebol daný ani dôležitý verejný záujem v zmysle vyššie\nuvedeného výkladu.\n29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, nebol splnený ani jeden z dôvodov pre nariadenie pojednávania\nv zmysle ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., takže odvolací súd nebol povinný v predmetnej veci\nnariadiť pojednávanie; mohol postupovať podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a pokiaľ pojednávanie\nnenariadil, neodňal svojim postupom žalobkyni možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p.\n30. Žalobkyňa odvolaciemu vyčíta, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení vecí\n(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd odkazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k\ndovolaciemu dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. by bolo možné prihliadať len v prípade\nprocesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad (viď napr. R 54/2012 a niektoré ďalšie\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011,\n5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 102/2012, 7 Cdo 116/2013, a iné). Z uvedeného plynie, že\nna žalobkyňou uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (i keby bol prípadne\nopodstatnený) dovolací súd nemôže v tomto konaní prihliadať.\n31. Preskúmaním veci bolo zistené, že žalovaná reagovala na odvolanie žalobkyne podaním zo 4.\noktóbra 2013 (č. l. 467 spisu), ktoré podanie nebolo doručené žalobkyni na vyjadrenie. K tomuto zisteniu\n\ndovolací súd poznamenáva, že Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo\nveci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o\nnemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel\nEurópsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom\npriebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí\nbyť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková\nargumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali\nmožnosť dozvedieť sa o všetkých dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k\nnim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti,\nže odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej\nstrane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n32. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že vyjadrenie žalovanej k\nodvolaniu žalobkyne bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalobkyni mala byť preto\ndaná možnosť oboznámiť sa s týmto podaním. Zo spisu vyplýva, že v danom prípade žalobkyni táto\nmožnosť nebola vytvorená. Keďže porušenie práva na spravodlivé konanie vyššie uvedeným spôsobom\nnerešpektujúcim princíp rovnosti zbraní bolo dôsledkom nesprávneho postupu súdov v odvolacom\nkonaní, bola žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. V\ndovolaní sa teda opodstatnene namieta (hoci z iného dôvodu), že konanie pred odvolacím súdom trpí\nvadou uvedenou citovanom zákonnom ustanovení.\n33. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je nielen procesne prípustné, ale aj\nopodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to, dovolaním\nnapadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v\nspojení s § 450 CSP).\n34. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.\n3 CSP).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}