{"guid": "7d3481b3-1426-41a2-a3b2-502c17e27ff5:5719d327-c8ed-473c-9923-e9fbb9b321c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1", "spisova_znacka": "4XEObd/18/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4XEObd/18/2017 z 30. 11. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2017, sp. zn. 4XEObd/18/2017, ECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1", "identifikacne_cislo": "4207200465", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Priecelová", "sudca_id": 429, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-priecelova-429", "datum_vydania": "2017-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 109 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-109.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "nazov": "§ 58 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-58.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-5", "nazov": "§ 57 ods. 5 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-109", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-58", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5719d327-c8ed-473c-9923-e9fbb9b321c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4XEObd/18/2017\n4207200465\n30. 11. 2017\nJUDr. Alena Priecelová\nECLI:SK:NSSR:2017:4207200465.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich\nPaľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: O.\nN., nar. XX. novembra XXXX, bytom N. G. XXX, o vymoženie 450,77 eur s príslušenstvom, trov\nkonania vo výške 141,14 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.\n10Er/33/2007, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. marca 2014,\nč. k. 15CoE/85/2014-46, v časti potvrdzujúcej uznesenie Okresného súdu Komárno zo dňa 17. augusta\n2012, č. k. 10Er/33/2007-22, (I. výrok) a o návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania, takto\nrozhodol:\nI. Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a .\nII. Dovolanie oprávneného o d m i e t a .\nIII. Povinný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením\nzo dňa\n17. augusta 2012, č. k. 10Er/33/2007-22, zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, exekúciu\npod sp. zn. 10Er/33/2007 vedenú u súdneho exekútora Mgr. Kataríny Baňarovej, exekútorský úrad v\nDunajskej Strede, Nám. A Vámbéryho č. 5249/13B,\npod EX 13/07 vyhlásil za neprípustnú\na konanie zastavil, priznal súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej trovy exekúcie v sume 49,70\neur a zaviazal oprávneného zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti.\n2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že po preskúmaní exekučného titulu, ktorým je\nrozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. 3596/06\nzo dňa 24. augusta 2006 a úverovej\nzmluvy č. 4330426 zo dňa 30. novembra 2005,\nako aj predložených všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, dospel k názoru, že v\ndanom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú\nzmluvu alebo rozhodcovskú doložku, pretože jej formulácia spôsobuje značnú nerovnováhu v právach\na povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené, keďže nedošlo k\nuzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, vydaný rozhodcovský rozsudok\nnie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu preto súd vyhlásil exekúciu\nza neprípustnú a konanie zastavil a súčasne zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora\ns ohľadom na zastavenie konania. V súlade s § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v\nznení neskorších predpisov súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 49,70 eur a na jej úhradu zaviazal\noprávneného.\n3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený, ktorý ho odôvodnil § 205 ods. 2\npísm. a/ (§ 221 ods. 1 písm. d/ a e/), b/. c/, f/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).\n\n4. Na odvolanie oprávneného rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 31.\nmarca 2014, č. k. 15CoE/85/2014-46 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu\noprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti zastavenia konania potvrdil, v časti trov exekúcie\nvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.\n5. Vo vzťahu k zastaveniu exekučného konania odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie postupoval\nsprávne keď zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov\nuvedených v § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov. Uvedenému postupu nemohla brániť ani skutočnosť, že súd poveril exekútora\nvykonaním exekúcie, pretože vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku rozsúdenej\nveci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O. s. p.. Udelenie poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti\nzastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na takýto postup aj v neskoršom štádiu konania.\nOdvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie zmluvu o úvere posúdil správne ako zmluvu\nspotrebiteľskú, uzatvorenú formulárovým systémom, vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, na\nzáklade ktorého správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Na základe uvedeného,\npreto odvolací súd uznesenie v časti zastavenia exekúcie ako vecne správne potvrdil.\n6. Vo vzťahu k napadnutému výroku ohľadom trov konania odvolací súd uviedol, že v dôsledku podaného\nodvolania došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie v súlade s § 374 ods. 4 O. s.\np. a o náhrade trov exekúcie opätovne rozhodne zákonný sudca súdu prvej inštancie.\n7. Návrh na prerušenie exekučného konania z dôvodu predloženia predbežnej otázky na rozhodnutie\nSúdnemu dvoru Európskych spoločenstiev nepovažoval odvolací súd s poukazom na rozhodnutia\nSúdneho dvora EÚ vo veci Elisa María Mostaza Carlo proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05),\nOcéano Grupo Editorial a Salvat Editores (C 240/98\naž C 244/98), Pohotovsť (76/10),\ndoktrínu acte éclaire a doktrínu acté clairé, za dôvodný.\n8. Proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu\nKomárno zo dňa 17. augusta 2012, č. k. 10Er/33/2007-22 v časti zamietnutia návrhu oprávneného na\nzmenu súdneho exekútora a v časti zastavenia konania, podal oprávnený dovolanie.\n9. Oprávnený prípustnosť dovolania odôvodnil ust. § 237 písm. a/, b/, d/, e/ a f/\nO. s.\np., t. j., že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomocí súdov, že ten, kto v konaní vystupoval ako\núčastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej vec sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákon bol\npotrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a ako dovolacie\ndôvody uviedol, že v konaní došlo k vadám v § 237 O. s. p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p.). Dovolací súd žiada, aby napadnuté uznesenie odvolacieho\nsúdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie.\n10. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas oprávnený\nzastúpený advokátom [§ 429 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.\ns. p.“), sa následne bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) zaoberal návrhom oprávneného na\nprerušenie dovolacieho konania a prípustnosťou dovolania.\n11. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle\nustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo\ndňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a prípustnosť dovolania posudzoval\nv zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p..\n12. K podobnému návrhu oprávneného na prerušenie dovolacieho konania sa už najvyšší súd vyjadril\nvo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený\nvystupoval v procesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája\n2014 sp. zn. 3Oboer/70/2013, z 18. júna 2014\nsp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn.\n3Oboer/149/2013, z 29. mája 2014\nsp. zn. 3Oboer/163/2013 a zo 14. augusta 2014\nsp. zn. 3Oboer/229/2013, na ktoré v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich\n\nvyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej\núnie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv;\nb) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale\nprocesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/\nO. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Z\nurčujúceho hľadiska teda išlo zo strany súdov nižších stupňov o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych\nprávnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). Dovolací súd vzhľadom na to\nnedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol.\n13. Ďalej dovolací súd bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal, či\noprávneným podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.\n14. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V\nprejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., dovolateľom napadnuté\nuznesenie ale nevykazuje znaky žiadneho z nich. Dovolanie oprávneného preto podľa § 239 ods. 1 a\n2 O. s. p. prípustné nie je.\n15. Oprávnený procesné vady konania v zmysle § 237 písm. c/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád\nnevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n16. K obsahovo rovnakým námietkam oprávneného, z ktorých vyvodzuje prípustnosť a\nopodstatnenosť jeho dovolania podaného v preskúmavanej veci, sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých\niných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých ten istý oprávnený vystupoval v\nprocesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 29. mája 2014 sp. zn.\n3Oboer/70/2013, z 18. júna 2014 sp. zn. 3Oboer/81/2013, z 29. júla 2014 sp. zn. 3Oboer/149/2013,\nz 29. mája 2014 sp. zn. 3Oboer/163/2013\na zo 14. augusta 2014 sp.\nzn. 3Oboer/229/2013 a konštatuje, že právne závery, ku ktorým dospel v týchto rozhodnutiach, sú plne\nopodstatnené aj v preskúmavanej veci.\n17. V rozhodnutiach uvedených v predchádzajúcom odseku najvyšší súd konštatoval, že prípustnosť\ndovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu (§ 237 písm. a/ O. s. p.) je daná, iba ak súd rozhodol vo\nveci, o ktorej nemal rozhodnúť; rozhodovanie súdov v exekučných veciach ale vyplýva priamo zo zákona\n(viď napríklad § 29, § 38 ods. 3 a § 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci\nv zmysle v § 237 písm. d/ O. s. p. (viď aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 01. februára 2012 sp. zn.\n5Cdo/205/2011 a tiež Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júna 2012 sp. zn. III. ÚS 254/2012).\nUstanovenie § 237 písm. e/ O. s. p. dopadá iba na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol\nvec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania - nebol podaný (žiadny) návrh na\nzačatie konania vo veci, ktorá nemôže začať bez návrhu; v danom prípade ale bol podaný návrh na\nvykonanie exekúcie. Nejde o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ak súd pri skúmaní, či\nje exekučný titul vykonateľný (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), vychádza z tvrdení oprávneného v\nnávrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť\nsúdu osobitne upravenú v ustanoveniach § 122 až § 124 O. s. p.), lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce\nskutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Nejde o vadu konania v zmysle\n§ 237 písm. f/ O. s. p., ak súd oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie, či\nk návrhu na vykonanie pripojený exekučný titul je formálne, aj materiálne vykonateľný, nevykonal na\npojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; obdobne - teda aj bez nariadenia pojednávania,\nvykonania dokazovania a osobnej účasti oprávneného - môže exekučný súd dospieť k tomuto záveru\naj pri riešení identickej otázky (vykonateľnosti exekučného titulu) v neskorších štádiách exekučného\nkonania. Ak sa exekúcia navrhuje na podklade rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal\nprávomoc vydať ho, zastavením exekúcie sa neodopiera právo na výkon rozhodnutia a neznemožňuje\noprávnenému možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.); pokiaľ v určitej veci nedošlo k\nuzavretiu (platnej) rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok (R 46/2012). Ak exekučný súd pri preskúmavaní exekučného\ntitulu vychádza z iných dôkazov než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\n(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia) a na tomto základe posúdi\nexekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho\n\npreskúmania. Pre udržateľnosť napadnutého postupu a uznesení však postačuje, aby bola zásada\nkontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (pozri aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. PLz. ÚS 1/2014, prijaté na neverejnom zasadnutí pléna\ndňa 07. mája 2014).\n18. Tieto právne závery zastáva najvyšší súd aj v preskúmavanej veci. Osobitne k námietke\noprávneného, že súd prvej inštancie ako aj odvolací súd nevytýčili vo veci ústne pojednávanie, aj\nkeď podľa zákona tak boli povinné urobiť, najvyšší súd konštatuje, že tak ako správne poznamenal\noprávnený, zákonom č. 230/2012 Z. z. účinným od 09. augusta 2012 (zákon bol účinný do 31. decembra\n2012) bol novelizovaný Exekučný poriadok, ktorý ustanovenie § 57 Exekučného poriadku doplnil o ods.\n5, v zmysle ktorého súd nariadi pojednávanie, ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a k/. Dovolateľ\nnamietal, že pokiaľ súd prvej inštancie v danom prípade exekúciu zastavil, mal postupovať podľa\nuvedeného ustanovenia. Tvrdenie dovolateľa však je mylné. V danom prípade však súd prvej inštancie\nrozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s ust.\n§ 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Pri zastavení exekúcie podľa uvedeného zákonného\nustanovenia, Exekučný poriadok nevyžaduje, a ani v čase účinnosti ust. § 57 ods. 5 Exekučného\nporiadku nevyžadoval obligatórne nariadenie pojednávania, preto súd prvej inštancie nepochybil, keď\npojednávanie nenariadil. Odvolací súd v danom prípade postupoval v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.\np., ak o odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania. V danej veci nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 214 ods. 1 O. s. p. a rovnako nebol splnený ani\njeden z ostatných dôvodov v zmysle písm. b/ až d/ uvedeného ustanovenia, pre ktoré predseda senátu\nodvolacieho súdu musí vždy nariadiť pojednávanie; nariadenie pojednávania bolo na úvahe odvolacieho\nsúdu.\n19. K dovolateľom vytýkanej vade podľa § 237 písm. b/ O. s. p., spočívajúcej v neexistencii právneho\ndôvodu, aby vystupovalo občianske združenie ako vedľajší účastník v exekučnom konaní vedenom na\nOkresnom súde Komárno pod sp. zn. 10Er/33/2007 a neskôr na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn.\n15CoE/85/2014, dovolací súd uvádza, že v predmetnom konaní vedľajší účastník vôbec nevystupoval.\n20. Dovolateľom namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdov, nepreskúmateľnosť\nich rozhodnutí (R 111/1998 a tiež III. ÚS 551/2012) a nesprávnosť právneho posúdenia, na ktorých tieto\nrozhodnutia spočívajú (R 54/2012), nie sú vady konania v zmysle § 237 O. s. p. a prípustnosť dovolania\nnezakladajú.\n21. Najvyšší súd zároveň konštatuje, že nezistil dôvod na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia\nodvolacieho súdu v zmysle § 243 O. s. p., preto návrhu oprávneného nevyhovel.\n22. Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania\ntvrdených dovolateľom, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného\ndovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie\noprávneného podľa § 447 písm. c/ C. s. p..\n23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinného rozhodne súd prvej inštancie podľa §\n262 ods. 2 C. s. p..\n24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15CoE/85/2014", "guid": "2cc81424-c95a-473a-b0e5-535f52a4fddc:6c63085e-9d79-4ae8-8ccf-99a83d081006", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}