{"guid": "8e25d75d-7b1c-4f43-ba6b-d2ccb3552983:658f9724-46a5-4c9e-9c48-f5be5eaf30ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1", "spisova_znacka": "7Sžso/25/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/25/2016 z 4. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. júla 2017, sp. zn. 7Sžso/25/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1", "identifikacne_cislo": "4015200672", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2017-07-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45", "nazov": "§ 45 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/658f9724-46a5-4c9e-9c48-f5be5eaf30ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/25/2016\n4015200672\n04. 07. 2017\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2017:4015200672.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobcu: F. X., bytom C. XX, Z. O., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova\n7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska\n8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu\nzo dňa 16.06.2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/19/2015-48\nzo dňa 1. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/19/2015-48 zo\ndňa 1. marca 2016 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 181,90 Eur v lehote 30\ndní na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo V., pobočka Z., č.ú. D..\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 15S/19/2015-48 zo dňa 1. marca 2016, podľa ustanovenia\n§ 250j ods. 2 písm. a/ zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015, ktorým\nžalovaný zmenil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny\ntak, že podľa ust. § 40 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch\nna kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov a v spojení s ust. § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil účastníčke konania F. X.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom Z. O., C. č. 10, v zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák s.r.o.,\nŠtefánikova 7, Nitra, povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie od 01.01.2010 do\n31.01.2013 v sume 4 021,39 Eur, nakoľko sa zmenili podmienky pre ďalšiu výplatu, na účet Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Nitra, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 3 820,25 Eur a číslo účtu\nXXXXXXXXXX/XXXX vo výške 201,14 Eur do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia,\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd poukazom na ust. §\n250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni ako úspešnej účastníčke konania priznal náhradu trov konania.\nKrajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že dňa 27.06.2013 vydal Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Nitra prvostupňové rozhodnutie č. NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/2,\nktorým uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie od\n01.01.2010 do 31.01.2013 v sume 4.021,39 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 45\nods. 9 písm. d/ a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z.. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo,\nže žalobkyni bol rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra\n\nč. NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/1 zo dňa 07.03.2013 znížený peňažný príspevok na opatrovanie\nod 01.01.2013. Taktiež žalobkyni bol priznaný starobný dôchodok spätne od 10.12.2009 a teda v období\nod 01.01.2010 do 31.01.2013 bol peňažný príspevok vyplácaný vo vyššej sume ako patril. Žalobkyni\nbol za uvedené sporné obdobie vyplatený peňažný príspevok v sume 7.256,90 Eur, pričom jej patril vo\nvýške 3.235,51 Eur, čím vznikol preplatok v sume 4.021,39 eur.\nProti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol\nžalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2015/5169/Pu zo dňa\n16.06.2015 tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povinnosti žalobkyne vrátiť\nvyplatený peňažný príspevok podľa § 40 ods. 1 a § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z... Zmenu právneho\nposúdenia povinnosti žalobkyne na vrátenie poskytnutého peňažného príspevku odôvodnil žalovaný\ntým, že žalobkyňa ako účastníčka konania si splnila oznamovaciu povinnosť a úradu práce oznámila\npriznanie starobného dôchodku, a preto nebolo dôvodné prvostupňovým správnym orgánom rozhodnúť\no tomto vrátení s odkazom na § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z..\nKrajský súd pri svojom rozhodovaní postupoval v intenciách príslušných ustanovení zák. č. 447/2008\nZ.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 447/2008“ alebo „zákon“) ust. § 40 ods. 1, § 45 ods. 9 písm. d/, §\n45 ods. 10, § 58 ods. 1 písm. a/ a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nKrajský súd poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o povinnosti\nvrátenia peňažného príspevku žalobkyňou s odkazom na § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. je\nv rozpore so skutkovým stavom, nakoľko bolo preukázané, že žalobkyňa si predmetnú oznamovaciu\npovinnosť o priznaní spätného starobného dôchodku riadne a včas splnila. Taktiež zo znenia ust. § 45\nods. 9 písm. d/ zák. č. 447/2008 Z.z. vyplýva povinnosť vrátenia peňažného príspevku, ak bol tento\npriznaný vo vyššej sume ako patril.\nV priebehu konania pred ako aj odvolacím správnym orgánom nebola preukázaná skutočnosť, podľa\nktorej bol žalobkyni v čase rozhodovania o priznaní peňažného príspevku tento priznaný vo vyššej sume\nako jej v tom čase patril. Z uvedeného je teda nepochybné, že taktiež predmetné ustanovenie nemohlo\nbyť dôvodom na vydanie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a z tohto dôvodu nemohlo byť\npredmetné rozhodnutie žalovaným ako vecne správne potvrdené.\nZ odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývalo žiadne ďalšie zákonné ustanovenie, ktoré by\nodôvodňovalo vydanie rozhodnutia o povinnosti vrátiť vyplatený peňažný príspevok žalovanej za\nobdobie od 01.01.2010 do 31.01.2013, pričom žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadne takéto zákonné\nustanovenie neuviedol. Taktiež poukaz žalovaného na konanie vo veci zníženia poskytovaného\npeňažného príspevku, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 11S/113/2013, podľa názoru\nkrajského súdu, neodôvodňuje bez ďalšieho zákonného odôvodnenia vydanie rozhodnutia, ktoré by\nukladalo žalobkyni povinnosť na vrátenie vyplateného peňažného príspevku.\nKrajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že v oboch preskúmavaných rozhodnutiach taktiež i v prípade\nich vecnej správnosti absentuje podrobná špecifikácia výpočtu, akým bola stanovená suma 4.021,39 Eur\ns povinnosťou jej vrátenia, pričom taktiež pri vydaní oboch rozhodnutí správne orgány nevychádzali zo\nznenia ust. § 45 ods. 10 posledná veta, a teda výpočet sumy pri preukázanej povinnosti na jej vrátenie,\nvychádzať z lehoty troch rokov, čo je lehota, v ktorej povinnosť vrátenia príspevku zaniká. Mal za to, že\nrozhodnutie je nepreskúmateľné a nedostatočne právne odôvodnené.\n2.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že krajský\nsúd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol v rozpore s ust. § 45 ods. 10\nzákona č. 447/2008 Z.z. a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že žalobu\nzamieta.\n\nS rozhodnutím krajského súdu nesúhlasil, v plnom rozsahu sa pridržiaval zrušeného rozhodnutia a\nodkázal na dôvody uvedené v jeho vyjadrení k žalobe. Uviedol, že práve z dôvodu nesprávneho použitia\nust. § 45 ods. 9 písm. d/ a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. v prvostupňovom rozhodnutí toto\nrozhodnutie zmenil, pričom rozhodol vo veci na základe ust. § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 45 ods. 10\nzákona. K samotnému priebehu vrátenia peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím žalobkyňou poukázal žalovaný na rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie\nBratislava zo dňa 16.01.2013, ktoré predložila žalobkyňa a ktorým jej bol priznaný starobný dôchodok od\n10.12.2009. Uviedol, že vzhľadom na zmenu príjmu žalobkyne priznaním starobného dôchodku, nastala\nu žalobkyne zmena a preto bolo Úradom Nitra vydané rozhodnutie č. NR1/OPPN_ŤZP/SOC/2013/22190\nzo dňa 07.03.2013, ktorým znížil žalobkyni výšku peňažného príspevku na opatrovanie ku dňu\n01.01.2010, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. UPS/US1/SSVODPPK/BEZ/2013/8350/Pu zo dňa\n14.05.2013 potvrdené. Zákonnosť uvedených rozhodnutí bola deklarovaná aj v konaní vedenom na\nKrajskom súde v Nitre pod sp.zn. 11S/113/2013 v spojení s konaním vedeným na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky pod sp.zn. 10Sžso/15/2014. Skonštatoval, že vzhľadom na uvedené skutočnosti\nv oboch právoplatných rozsudkoch bolo žalobkyni známe, že k termínu zníženia peňažného príspevku\nna opatrovanie došlo zákonným spôsobom na základe ust. § 45 ods. 11 posledná veta v spojení\ns ust. § 45 ods. 10 posledná veta zákona a to od 01.01.2010. Ďalej uviedol, že Úrad Nitra po\nukončení správneho konania o znížení peňažného príspevku, z dôvodu zmeny podmienok pri vyplácaní\npeňažného príspevku žalobkyne, vydal ďalšie rozhodnutie č. NR1/OPPNK_ŤZPSOC/2013/22190/2 zo\ndňa 27.06.2013. Žalovaný konštatoval, že týmto rozhodnutím Úrad Nitra nesprávne rozhodol podľa ust.\n§ 45 ods. 9 písm. d/ a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z. a zaviazal žalobkyňu vrátiť neprávom\nvyplatený peňažný príspevok na opatrovanie od 01.01.2010 do 31.0.2013 v sume 4.021,39 Eur, pričom\nvýpočet tejto sumy bol nezrozumiteľný.\nŽalovaný tvrdil, že v žalobou napadnutom rozhodnutí v rozsahu právoplatných rozsudkov vo veci\nzníženia príspevku na opatrovanie od. 01.01.2010, ako aj v rozsahu ust.§ 45 ods. 10 zákona priznaný\nstarobný dôchodok žalobkyne ovplyvnil výšku poskytovaného peňažného príspevku na opatrovanie a\nspôsob jeho výpočtu, preto bolo potrebné vykonať prepočet peňažného príspevku za obdobie, ktorých sa\nzmena príjmu žalobkyne týkala, t.j. od. 01.01.2010 do 31.01.2013 v závislosti od zmeny sumy životného\nminima a zároveň určiť výšku peňažného príspevku na opatrovanie, ktorý je žalobkyňa povinná vrátiť.\nZastával názor, že v napadnutom rozhodnutí podrobne a zrozumiteľne stanovil výšku sumy peňažného\npríspevku na opatrovanie, ktorú bola žalobkyňa povinná vrátiť, súčasne uviedol v odôvodnení aj\nskutočnosti, ktoré ho viedli k zmene prvostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že ustanovenie § 45\nods. 9 písm. d/ zákona č. 447/2008 Z.z. sa na predmetnú vec nevzťahuje, pričom odmietol aj použitie ust.\n§ 58 ods. 1 písm. a/ zákona, nakoľko žalobkyňa si splnila oznamovaciu povinnosť. Taktiež odôvodnil, že\nna vec vrátenia peňažného príspevku je legitímne postupovať podľa ust. § 45 ods. 10 zákona, pretože pri\ndodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie vychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho\nstavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Súčasne poukázal aj na to, že povinnosť vrátiť\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého\npeňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume. Z obsahu spisu mu bolo zrejmé, že pre predmetnú\nvec je to obdobie od 01.01.2010 do 31.01.2013.\n3.\nŽalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného sa plne stotožnila s rozhodnutím\nkrajského súdu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného poukázala na znenie ust. § 45 ods.\n10 zákona, z ktorého znenia je zrejmé, že podľa tohto ustanovenia môže postupovať len správny\norgán prvého stupňa a nie žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa. Preto postup žalovaného, t.j.\nzmena právneho posúdenia, je v rozpore so zákonom, a preto možno takéto rozhodnutie považovať\nza nezákonné. Skutočnosť, že žalovaný inak právne odôvodní povinnosť žalobkyne vrátiť príspevok,\nktorý jej mal byť vyplatený nad rámec zákona, je ústavne nekonformný a v rozpore so zákonom. Na\ndôvažok uviedol, že z ust. § 45 ods. 10 zákona poslednej vety vyplýva, že už v čase vydania rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu, uplynula prekluzívna lehota na plnenie povinnosti žalobkyne na vrátenie\npríspevku.\nNa základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil\nako vecne správne. Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania.\n\n4.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa ust. § 492 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok účinný od 010.7.2016 odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania\nžalovaného (ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 2 S.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (ust. § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a ust. § 492 ods. 2 S.s.p.) a dospel k záveru, že\nodvolanie nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zrušil rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa\n16.06.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPredmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015, ktorým žalovaný zmenil\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny tak, že podľa\nust. § 40 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\na v spojení s ust. § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na\nopatrovanie od 01.01.2010 do 31.01.2013 v sume 4 021,39 Eur, nakoľko sa zmenili podmienky pre\nďalšiu výplatu, na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX vo\nvýške 3 820,25 Eur a číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 201,14 Eur do 15 dní od nadobudnutia\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.\nNajvyšší súd v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a\nkonania im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu\nk obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd konštatuje, že nezistil dôvod na\nto, aby sa v zásade odchýlil od relevantných právnych záverov, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na to,\nnajvyšší súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese\nsúdneho prieskumu nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.)\n\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre\nvydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n5.\nPodľa čl 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZákladom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\nÚstavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999,\nNález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.\nÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382,\nI. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu\ntiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte\nsa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu\nprávnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti\nštátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).\nZ citovaného článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovohodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný\nvýklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu\na účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu, ako aj iné právnické subjekty\nrealizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.\n2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v\nmedzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n\nV zmysle § 3 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku povinnosťou správneho orgánu je postupovať v\nkonaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Je povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti,\npráva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, je\npovinný postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými\nosobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,\nzúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musí správny orgán poskytovať pomoc\na poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správny orgán je povinný\nsvedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a\nbez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.\nSprávny orgán dbá na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov\nkonania a iných osôb. Rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci. Správny orgán dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPovinnosťou správneho orgánu je v súlade s § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy preto povinnosťou správneho orgánu bolo rozhodnutie\nodôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, nielen z akých podkladov\npri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ale najmä\nz akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových\na právnych okolností v konaní a zodpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu\nnároku, ktorý bol predmetom správneho konania.\nProblematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej\njudikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III.\nÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07,\nI. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov\n(týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na\nspravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej\nsprávy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi\n\nzávermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Porušením práva na spravodlivý proces\nmôže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v\nkonaní najavo, ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii,\nobsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby\npremisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre\nširšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé\na presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné\na je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP ) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,\nč. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\n6.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu zhodne so súdom prvého stupňa javí odôvodnenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia v\ndanej veci, ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s\nprávami podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nZo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu v danej veci je zrejmé, že Úrad práce,\nsociálnych vecí a rodiny Nitra rozhodnutí č. NR1/OPPNK_ŤZP/SOC/2013/22190/2 zo dňa 27.06.2013\npodľa § 45 ods. 9 písm. d/ v spojení s § 58 ods.1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z.z. uložil žalobkyni\npovinnosť vrátiť neprávom vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie od 01.01.2010 do 31.01.2013\nv sume 4.021,39 Eur. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie,\nv ktorom okrem iného namietala porušenie ustanovenia § 45 ods. 10 uvedeného zákona vo vzťahu\nzániku jej povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jej časť uplynutím zákonnej lehoty.\nO odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/\nSOC/2015/5169/Pu zo dňa 16.06.2015, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\ntak, že o povinnosti žalobkyne vrátiť vyplatený peňažný príspevok rozhodol podľa § 40 ods. 1 a\n§ 45 ods. 10 Zák. č. 447/2008 Z.z.. Zmenu právneho posúdenia povinnosti žalobkyne na vrátenie\nposkytnutého peňažného príspevku odôvodnil žalovaný tým, že žalobkyňa ako účastníčka konania si\nsplnila oznamovaciu povinnosť a úradu práce oznámila priznanie starobného dôchodku, a preto nebolo\ndôvodné prvostupňovým správnym orgánom rozhodnúť o tomto vrátení s odkazom na § 58 ods. 1 písm.\na/ zák. č. 447/2008 Z.z.. Z odôvodnenia žalovaného nijak nevyplýva, že by sa námietkou žalobkyne o\nzániku jej povinnosti vrátiť vyplatený peňažný príspevok uplynutím doby vysporiadal.\nPodľa § 45 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z.z. za príslušný orgán podľa ods. 9 sa považuje správny\norgán, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pri dodatočnom rozhodovaní za spätné obdobie\nvychádza príslušný orgán zo skutkového stavu a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného\nrozhodnutia. Proti novému rozhodnutiu sa môže fyzická osoba odvolať. Nárok na dodatočné poskytnutie\na vyplatenie peňažného príspevku na kompenzáciu alebo jeho časti za spätné obdobie zaniká uplynutím\ntroch rokov odo dňa, od ktorého peňažný príspevok alebo jeho časť patril. Povinnosť fyzickej osoby vrátiť\npeňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, od ktorého\npeňažný príspevok nepatril alebo patril v nižšej sume.\n\nVychádzajúc zo skutkových zistení danej veci odvolací súd mal preukázané, že prvostupňový správny\norgán povinnosť žalobkyne vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu nesprávne právne posúdil podľa\n§ 45 ods. 9 písm. d/ a § 58 ods. 1 písm. a/ zák. č. 447/2008 Z.z., pričom už z prvostupňového správneho\nrozhodnutia nevyplýva správna úvaha, na základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o povinnosti\nžalobkyne vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť a vzhľadom na nesprávne\nprávne posúdenie zánikom tejto povinnosti uplynutím zákonnej lehoty sa nijak nezaoberal. Nedostatok\nnesprávneho právneho posúdenia povinnosti žalobkyne zmenou prvostupňového správneho orgánu\nžalovaný odstránil, avšak svoju správnu úvahu v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite nezdôvodnil,\nkeď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v\nakom rozsahu preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup mu\npredchádzajúci, ako sa vyporiadal s odvolacími dôvodmi žalobkyne, najmä vo vzťahu k zániku jej\npovinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, keďže v odôvodnení rozhodnutia\nsíce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa k meritu veci a poukazuje na skutkové zistenia, avšak v\nodôvodnení rozhodnutia len konštatuje, že z dôvodu procesných nedostatkov zmenil výrokovú časť\nprvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko prvostupňový správny orgán vo výroku uviedol, že\nrozhoduje podľa § 58 zákona, v zmysle ktorého však rozhodnúť nemal, pretože žalobkyňa - účastníčka\nkonania, si splnila oznamovaciu povinnosť a úradu práce oznámila priznanie starobného dôchodku.\nK odvolacej námietke žalobkyne o zániku jej povinnosti uplynutím zákonnej lehoty žalovaný sa nijak\nnevyjadril, pričom vzhľadom na hmotnoprávny charakter predmetu konania išlo o zásadnú námietku.\nVzhľadom k uvedenému žalovaný správny orgán náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy\nsprávneho poriadku a ani v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, ako aj najvyššieho súdu, keď\nv odôvodnení svojho rozhodnutia náležite neuviedol svoju správnu úvahu, vychádzajúcu zo skutkových\nzistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, vo vzťahu k povinnosti žalobkyne vrátiť peňažný\npríspevok bez zaujatia akéhokoľvek svojho stanoviska k zásadnej námietke zániku povinnosti žalobkyne\nuplynutím zákonnej lehoty.\nVychádzajúc z uvedeného vyššie odvolací súd nesúhlasil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd\nprvého stupňa na základe skutkových zistení prijal nesprávny právny záver, keď považoval napadnuté\nrozhodnutia za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku odôvodnenia.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalovaného, týkajúce sa veci samej,\nuvedené v jeho odvolaní nie sú relevantné k vyhoveniu jeho odvolacieho návrhu, a preto napadnutý\nrozsudok krajského súdu v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a v spojení s § 219 ods. 1 a s § 246c\nods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 2 S.s.p. ako vecne správne potvrdil.\nOdvolací súd záverom dopĺňa, že taktiež by mal mať žalovaný na zreteli, že cieľom úpravy právnych\nvzťahov pri poskytovaní peňažných príspevkov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej\ndôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom, pričom fyzická osoba, ktorej\nbol peňažný príspevok na opatrovanie priznaný zabezpečuje každodenne pomoc fyzickej osobe s\nťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť\na pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Konanie a\nrozhodovanie podľa tohto zákona by preto malo byť v súlade s jeho účelom a cieľom v intenciách\nrelevantných ustanovení vzťahujúcich sa na konkrétnu vec.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust.\n§ 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania\npozostávajúcu z trov právneho zastúpenia priznaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k\nodvolaniu v sume 143,- Eur (§ 11 ods. 4 vyhlášky) + režijný paušál v sume 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)\n+ 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), t.j 181,90 Eur.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení účinnom od 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}