{"guid": "c0cfa1ac-dd69-4ee4-b075-76ec120e6023:41b34e24-3a1d-40a4-b67f-87a3023c5069", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1", "spisova_znacka": "1Sžf/20/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/20/2016 z 15. 12. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2017, sp. zn. 1Sžf/20/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1", "identifikacne_cislo": "4015200588", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2017-12-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/41b34e24-3a1d-40a4-b67f-87a3023c5069", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/20/2016\n4015200588\n15. 12. 2017\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2017:4015200588.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom\nPriemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zast. Matejka & Haluška s.r.o. advokátska\nkancelária, so sídlom Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, so\nsídlom Damborského 5, 950 50 Nitra, o preskúmanie rozhodnutia (oznámenia) žalovaného, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. decembra 2015 č. k. 11S/101/2015-63 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 17. decembra 2015 č. k.\n11S/101/2015-63 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre napadnutým uznesením postupom podľa § 250d ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zastavil konanie vo veci\npreskúmania rozhodnutia (oznámenia) žalovaného č. 20100266/2015 z 15.04.2015 (ďalej na účely\nuznesenia len „napadnuté oznámenie“) z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže\nbyť predmetom preskúmavania súdom. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1\npísm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Napadnutým oznámením žalovaný v zmysle § 79 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák. č. 563/2009 Z.z.“) informoval, že nadmerný odpočet vo výške 86,91 €, ktorý vznikol žalobcovi na\ndani z pridanej hodnoty 26.03.2015 za zdaňovacie obdobie január 2015 sa použije na úhradu daňového\nnedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške 86,91 € splatného 21.12.2013 - rozhodnutie o úroku z\nomeškania č. 9416 301/5/3971717/2013 v pôvodnej výške 14.135,70 €.\n3. Krajský súd v odôvodnení uznesenia argumentoval tým, že napadnuté oznámenie nemá náležitosti\nrozhodnutia vydaného v správnom konaní, nejde o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť, má iba informatívny charakter bez\nuloženia povinnosti alebo priznania práva, a preto ho nie je možné považovať za individuálny správny\nakt s konštitutívnymi účinkami v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p.\nV tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/5/2011 z\n11.10.2011, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva záver o vylúčení oznámenia zo súdneho prieskumu.\n4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n5. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté oznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie\npodliehajúce súdnemu prieskumu, keďže ide o rozhodnutie, ktoré spôsobuje zánik subjektívneho\nverejného práva žalobcu na vyplatenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 zákona č. 222/2004 Z.z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.“). Napadnuté\noznámenie je potrebné považovať za rozhodnutie sui generis, pretože sa svojim obsahom nepochybne\n\ntýka práva žalobcu vlastniť majetok, pričom stavu vyvolanému napadnutým rozhodnutím nebolo lege\nartis možné zabrániť inými právnymi prostriedkami.\n6. Ďalej žalobca zdôraznil, že napadnutým oznámením bol v rozpore so zákonom ukrátený na svojich\nprávach, a preto ho nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté\noznámenie nie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu bez toho, aby zisťoval, či sa rozhodnutie\nsvojim obsahom súčasne nedotýka niektorého zo zaručených základných práv alebo slobôd žalobcu.\nAkcentoval, že podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu napadnutého oznámenia\nnie je jeho informatívny charakter, ale výlučne len jeho konkrétny prejav v právnej sfére žalobcu.\nVychádzajúc z ustanovenia čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je podľa názoru žalobcu napadnuté\noznámenie rozhodnutím spôsobilým zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a preto\nkrajský súd porušil právo žalobcu, ak konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.\n7. Záverom poukázal na nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu, nakoľko krajský súd sa\nvôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu, že napadnuté oznámenie žalovaného spôsobuje zánik\nsubjektívneho verejného práva jeho adresáta a dostatočne sa nevysporiadal ani s právnymi závermi\nvyplývajúcimi z rozhodovacej činnosti najmä Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca\npoukazoval v žalobe.\n8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 246c O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie\nkrajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú\nrozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú:\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\n10. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§\n244 ods. 3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade\npreskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu\nvylučuje.\n\nRozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu\nzásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby\nich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších\nkritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem\nrozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle\nodporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych\nzáležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo\nvzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri\nvýkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb (bližšie\npozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17. 05. 2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016).\n11. S poukazom na vecný rozsah konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a 248 O.s.p.\nNajvyšší súd vo veci sp. zn. 5Sžf/31/2011 uviedol, že:\n„výnimky z aplikácie ústavy (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), i keď sú ustanovené zákonom,\nnie je možné vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne“\nNemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (pozri napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 a III. ÚS\n283/2010), ktorá postupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a ktorá už naďalej\nnevylučuje aplikáciu Dohovoru ani aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami\na orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku rozsudok z 24. februára 1994, séria A, č. 284, Georgiou proti Spojenému kráľovstvu - rozhodnutie zo\n16. mája 2000 o prijateľnosti sťažnosti č. 40042/98, Ferrazzini proti Taliansku - rozhodnutie z 12. júla\n2001 vo veci sťažnosti č. 44759/98). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych\nzáujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia\ndiskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu“.\n12. Na základe takto vymedzeného rámca súdneho prieskumu je pre posúdenie postupu krajského súdu\nnutné zodpovedať otázku, či je napadnuté oznámenie možné preskúmať v správnom súdnictve.\n13. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca namieta nezákonnosť napadnutého oznámenia z dôvodu, že\nmu nebol vrátený nadmerný odpočet, pretože bol použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku na dani\nz pridanej hodnoty - úroku z omeškania.\nŽalobca namietal samotnú možnosť vymáhania tejto daňovej pohľadávky, a to z dôvodu jej neprihlásenia\nv reštrukturalizačnom konaní. Žalobca má za to, že nie je možné lege artis použiť nadmerný odpočet\nna úhradu nedoplatku, ktorý nie je možné vymáhať, čím bol žalobca ukrátený na jeho právach, keď mu\nnebol nadmerný odpočet vrátený.\nPodľa § 55 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec správca dane\nplatbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných nákladov a\nhotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku\nna cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase\nprijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na\niných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa\nich výšky vzostupne.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v cit. znení pri použití daňového preplatku sa primerane\npostupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku\npodľa § 55 ods. 6 a 7.\nPodľa § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec ak v zdaňovacom\nobdobí vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej\npovinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže\nodpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období,\ndaňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania\ndaňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný\nodpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol\npovinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom\nobdobí, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie\n\nprevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou\ndane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.\n14. Pri posudzovaní toho, či napadnuté oznámenie o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú\núhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať najmä to, či svojimi\núčinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane\npráva alebo povinnosti.\nZ napadnutého oznámenia vyplýva, že časť nadmerného odpočtu, ktorý vznikol žalobcovi sa v súlade\ns § 79 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z.z. použije na úhradu jeho daňových nedoplatkov t.j.\nnedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z.z.\nNapadnuté oznámenie žalovaného je teda aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami\nv majetkovej sére žalobcu.\n15. Odvolací súd odkazuje na záver Najvyššieho súdu vyslovený v uznesení z 25.10.2016 sp. zn.\n5Sžf/17/2016, od ktorého nevidí dôvod sa odchýliť:\n„...vrátenie nadmerného odpočtu v zmysle § 79 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nie\nje podmienené vydaním rozhodnutia správcu dane. Nárok na vrátenie nadmerného daňového odpočtu\nvyplýva priamo zo zákona, po splnení zákonom stanovených podmienok. V prípade, ak nedôjde k\nvráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto\nrozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“\n16. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení je nutné uzavrieť, že nakoľko oznámenie podľa obsahu\nnespadá do kategórie rozhodnutí podľa § 248 O.s.p a zároveň zasahuje do majetkových práv žalobcu,\nteda de facto do jeho vlastnej daňovej povinnosti tým, že určuje použitie daňového preplatku práve\nna úhradu vlastnej daňovej povinnosti žalobcu, čím nedôjde k jeho vráteniu, je spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu v správnom súdnictve.\n17. Tento záver vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08, rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 17. 05. 2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sžf/1/2014 z 11.03.2014), v zmysle ktorých je možné preskúmavať aj listy, oznámenia a iné neformálne\nakty orgánov verejnej správy, aj keď nevykazujú formálne znaky administratívneho rozhodnutia.\n18. Ako Najvyšší súd konštatoval už vo svojom rozhodnutí z 11.03.2014, sp. zn. 4Sžf/1/2014, ktoré bolo\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2015,\nže pre preskúmateľnosť v správnom súdnictve nie je nutné, aby malo oznámenie formálne náležitosti\nrozhodnutia.\n„Aj keď oznámenie o zamietnutí odvolania nemá formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v\nadministratívnom konaní, svojimi procesnými dôsledkami významne zasahuje do ústavne chráneného\npráva účastníka konania na prejednanie veci, preto je takéto oznámenie i bez formálnych znakov\nrozhodnutia spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve.“\n19. Taktiež v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 Ústavný súd\nSlovenskej republiky zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne\noznačený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku\nkonkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\n20. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať zastavenie konania\nv prípade, ak toto bolo predčasné.\n\nPodľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do\nprávomoci ktorého vec patrí.\n21. Vo svetle uvedeného dospel Najvyšší súd k záveru, že napadnuté oznámenie žalovaného o\npoužití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu a pokiaľ krajský súd odmietol vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p.\nsmerujúcu proti tomuto neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu\npovinnosť vydať rozhodnutie, a rozhodol o zastavení konania, keď na to neboli splnené zákonné\npredpoklady, dopustil sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k žalobcovi.\n22. V tomto smere odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na princíp dvojinštančnosti konania\nspočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí\nbyť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu.\n23. Vzhľadom na to, že odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať postupy a hodnotenia žalobcom\nuplatnených námietok, keďže takýmto postupom by odňal žalobcovi ako aj žalovanému možnosť konať\npred súdom v dvojstupňovom konaní, dospel odvolací súd na základe vyššie uvedeného k záveru, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušiť\na vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n24. Iný postup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - odopretie spravodlivého súdu, ktorú\nzohľadňuje aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a znamenalo by to porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu uvedenú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo je zrejmé aj z vyššie spomenutého\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17.05.2016 sp. zn. III. ÚS 91/2016.\n„Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa § 247 a nasl. O.s.p. smerujúcu\nproti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať\nrozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“\n25. Na dôvažok Najvyšší súd dodáva, že sa nezaoberal ďalšími argumentmi uvedenými v odvolaní\nžalobcu preukazujúce nesprávny postup krajského súdu, nakoľko má za to, že už vyššie uvedené\nskutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na jeho zrušenie.\n26. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude posúdiť podanú žalobu s ohľadom na skutkové\nnámietky tam uvedené a vo veci meritórne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne\naj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 224 ods.\n3 O.s.p.).\n27. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\npostupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}