{"guid": "9590dee5-696a-4cbc-9399-943c48f207c1:a3b21ab6-5dad-4645-a259-a36e2cfde3fb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1", "spisova_znacka": "8Sžf/73/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/73/2015 z 28. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2017, sp. zn. 8Sžf/73/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1", "identifikacne_cislo": "4014200836", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2017-09-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3b21ab6-5dad-4645-a259-a36e2cfde3fb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/73/2015\n4014200836\n28. 09. 2017\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2017:4014200836.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Feliz s.r.o.,\nMajzonovo námestie 2A, Nové Zámky, IČO: 36 357 243, právne zastúpeného: JUDr. Matej Marhavý,\nadvokát so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/318290/2014 zo dňa 10.07.2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 11S/164/2014-74 zo dňa 30.09.2015, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/164/2014-74 zo dňa 30.\nseptembra 2015 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo ,,prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom\nzamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal súd o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n1100304/1/318290/2014 zo dňa 10.07.2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu v Nitre, pobočka Nové Zámky č. 9412402/5/352083/2014 zo dňa\n29.01.2014. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu v Nitre, pobočka Nové Zámky č.\n9412402/5/352083/2014 zo dňa 29.01.2014 bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eura na sumu 49.939,14 eura (t.j. o\n175.018,92 eura).\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca\nsplnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri\ntovare (kukurici), ktorý mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, dodacie listy,\nmedzinárodné nákladné listy - CMR) dodať v júni 2011 odberateľovi v Maďarsku, t.j. spoločnosti NAGY-S\nGABONAKERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓKORLÁTOLT FELELŐSSÉGÜ TÁRSASÁG, Budapešť\nako i ďalším odberateľom Dalgeti Agra Polska, Poznan a Agrarwelt GmBH, Mníchov (prví odberatelia),\npričom tento tovar mal byť ďalej dodaný ďalším odberateľom v Maďarsku (druhí odberatelia). Sporné\nbolo i to, či žalobcom predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do\niného členského štátu Európskej únie. V daňovom priznaní za mesiac jún 2011 žalobca uviedol dodanie\ntovaru s oslobodením od dane v sume 1.062.894,78 eura podľa ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 222/2004\nZ.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je\n\npre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom\nako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.\nV predmetnej veci z oznámení maďarskej daňovej správy vyplynulo, že štatutárnym zástupcom\nspoločnosti NAGY-S Kft., ktorej mal žalobca tovar dodať, bol od mája do októbra 2011 I. X. R. a od\noktóbra 2011 je štatutárnym zástupcom W. K. (zmena obchodného mena spoločnosti na MUL RU Kft.).\nNa adrese svojho sídla sa spoločnosť MUL RU Kft. nenachádza a predchádzajúci konateľ sa presťahoval\nna neznáme miesto. Spoločnosť predložila daňové priznanie, ale pre nezastihnuteľnosť spoločnosti nie\nje k dispozícii jej účtovníctvo a účtovné doklady, v dôsledku čoho nie je možné potvrdiť nadobudnutie. S\npoukazom na tieto zistenia maďarskej daňovej správy, ktoré nepotvrdzovali žalobcom tvrdené dodanie\ntovaru odberateľovi do iného členského štátu Európskej únie, konkrétne do Maďarska, bolo povinnosťou\nsprávcu dane v rámci daňovej kontroly preskúmať a vyhodnotiť žalobcom predložené doklady (faktúry,\ndodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR), ktorými mienil preukázať dodanie tovaru - kukurice\nvyššie označenému odberateľovi do Maďarska (v júni 2011 spoločnosti s názvom NAGY-S Kft.) v\ncelkovej hodnote 194.439 eura. Z týchto dokladov, najmä z medzinárodných nákladných listov - CMR,\nako i z neskorších vyjadrení žalobcu (pôvodne tvrdil, že prepravu realizoval, resp. zabezpečoval sám)\nvyplýva, že prepravu do Maďarska mali vykonať rôzni prepravcovia zabezpečení tvrdeným odberateľom,\nteda spoločnosťou NAGY-S Kft.. V ust. § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH sú stanovené podmienky\noslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska\ndo iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a príkladmo sú\nuvedené doklady, ktorými možno preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. V predmetnej\nveci bol teda žalobca povinný preukázať, že splnil podmienky oslobodenia od dane z pridanej hodnoty\na že tovar - kukuricu dodal do Maďarska tvrdenému odberateľovi, t.j. spoločnosti NAGY-S Kft. a\nnakoľko preprava tovaru podľa predložených dokladov mala byť zabezpečená inou osobou, bol povinný\npredložiť i prepravný doklad, resp. iný doklad o odoslaní s uvedením miesta určenia. Dodanie tovaru\ntomuto odberateľovi do Maďarska žalobca preukazoval predložením štyroch faktúr (č. 20110288 zo\ndňa 03.06.2011, č. 20110339 zo dňa 27.06.2011, č. 20110340 zo dňa 28.06.2011 a č. 20110344 zo\ndňa 29.06.2011), pričom k faktúram pripojil dodacie listy, medzinárodné nákladné listy - CMR, resp. i\nprehlásenia o tom, že prepravca (NAGY-S KFT.) tovar prevzal a tento bude prepravený do Maďarska.\nK faktúre č. 20110288 zo dňa 03.06.2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 03.06.2011, ktorý\nje opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S Kft. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenie zo\ndňa 03.06.2011 je taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností, ale podpis pri dvoch pečiatkach\nspoločnosti NAGY-S Kft. je iný ako na dodacom liste. Niektoré medzinárodné nákladné listy pripojené\nk tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou odberateľa (NAGY-S Kft.), ale podpis pri tejto pečiatke\nnezodpovedá podpisu na prehlásení zo dňa 03.06.2011 a ani podpisu na dodacom liste. Pochybnosti\nvyvoláva i to, kto mal byť v skutočnosti prepravcom tohto tovaru, keď na prehlásení zo dňa 03.06.2011\nje pri kolónke prepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti NAGY-S Kft., teda\ndeklarovaného odberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke\nprepravca pečiatka spoločnosti WI-TÓ TRANS Kft., resp. S. F. a nečitateľné podpisy.\nK faktúre č. 20110339 zo dňa 27.06.2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 27.06.2011, ktorý je\nopatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenie zo\ndňa 27.06.2011 je taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností, ale podpis pri dvoch pečiatkach\nspoločnosti NAGY-S KFT. na tomto prehlásení a na dodacom liste zo dňa 27.06.2011 je evidentne iný ako\nna listinných dokladoch pripojených k faktúre č. 20110288 zo dňa 03.06.2011. Niektoré medzinárodné\nnákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou tvrdeného odberateľa (NAGYS KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na prehlásení zo dňa 27.06.2011 a ani\npodpisu na dodacom liste. Pochybnosti vyvoláva i to, kto mal byť v skutočnosti prepravcom tohto tovaru,\nkeď na prehlásení zo dňa 27.06.2011 je pri kolónke prepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu\nspoločnosti NAGY-S KFT., teda deklarovaného odberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných\nnákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka spoločnosti SZAMEH KFT., resp. TÓTH-SPED\nIKRÉNYI KFT., S. F., N. Q., WI-TÓ TRANS Kft., THERMO-MOBIL KFT. a nečitateľné podpisy.\nK faktúre č. 20110340 zo dňa 28.06.2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 28.06.2011, ktorý je\nopatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Prehlásenia zo dňa\n28.06.2011 a 29.06.2011 sú taktiež opatrené pečiatkami týchto spoločností a nečitateľnými podpismi.\nNiektoré medzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou tvrdeného\n\nodberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na prehláseniach zo\ndňa 28.06.2011 a 29.06.2011 a ani podpisu na dodacom liste. Pochybnosti vyvoláva i to, kto mal byť v\nskutočnosti prepravcom tohto tovaru, keď na prehlásení zo dňa 28.06.2011 a 29.06.2011 je pri kolónke\nprepravca pečiatka a nečitateľný podpis zástupcu spoločnosti NAGY-S KFT., teda deklarovaného\nodberateľa, zatiaľ čo na pripojených medzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca\npečiatka spoločnosti S. F., resp. TÓTH-SPED IKRÉNYI KFT., WI-TÓ TRANS Kft., SZAMÉH KFT.,\nTHERMO-MOBIL KFT.\nK faktúre č. 20110344 zo dňa 29.06.2011 žalobca predložil dodací list zo dňa 29.06.2011, ktorý\nje opatrený pečiatkou žalobcu a spoločnosti NAGY-S KFT. a nečitateľnými podpismi. Niektoré\nmedzinárodné nákladné listy pripojené k tejto faktúre sú taktiež opatrené pečiatkou deklarovaného\nodberateľa (NAGY-S KFT.), ale podpis pri tejto pečiatke nezodpovedá podpisu na dodacom liste.\nSprávca dane v súvislosti s týmito prepravami vykonal i výsluchy svedkov, a konkrétne vypočul osobu\nI. T. K., t.j. konateľ spoločnosti THERMO-MOBIL KFT., ktorý uviedol, že ohľadne prepravy iste jednal\ntelefonicky so zamestnancom firmy NAGY-S KFT., meno nevedel uviesť s tým, že pri vykládke musel byť\nprítomný niekto z tejto firmy a tovar bol vyložený v obci Nyúl a Gyarmat v skladoch, o ktorých nevedel,\nkomu patria. Tento svedok predložil viaceré listinné doklady, na ktorých je ako dodávateľ uvedená\nspoločnosť MM+J s.r.o., resp. sú tu uvedené spoločnosti RAIFFEISEN AGRO MAGYARORSZÁG KFT.,\nHEMINGWAY INVESTMENTS HUNGARY KFT., čo dôvodne vyvoláva pochybnosti odkiaľ a kam mala\nbyť preprava tovaru vykonaná a kto bol jeho dodávateľom a odberateľom. Taktiež bol vypočutý L. W.\n- konateľ spoločnosti WI-TÓ TRANS Kft., ktorý uviedol, že skoro v každom prípade bol pri vykládke\nprítomný R. I., a v prípade, že nebol prítomný, tak prišiel do jeho kancelárie a potvrdil CMR. Tovar bol\nvyložený v obci Nyúl a Gyarmat v skladoch a všetko organizoval R. I.. K výpovedi tohto svedka je\npotrebné uviesť, že podpis „R. I. X.“ je uvedený na niektorých dodacích listoch (zo dňa 27.06.2011,\n28.06.2011, 29.06.2011), resp. prehláseniach (zo dňa 27.06.2011, 28.06.2011), ale nenachádza sa ani\nna jednom prepravnom doklade - CMR, v dôsledku čoho je potom spochybnená táto výpoveď.\nV predloženom administratívnom spise sa nachádza i vyhlásenie S. F. zo dňa 20.01.2014, ktorý uviedol,\nže prepravy uvedené v prílohe vykonal a miesta nakládok a vykládok zodpovedajú realite. K svojmu\nprehláseniu však žiadne prílohy nepripojil a to z dôvodu, že ich vyžiadali kontrolné orgány.\nNa základe vyššie uvedených listinných dokladov, šetrenia vykonaného maďarskou daňovou správou\na vykonaného dokazovania i súd dospel k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie\ntovaru do iného členského štátu Európskej únie - do Maďarska ním deklarovanému odberateľovi,\nt.j. spoločnosti NAGY-S KFT. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že nebolo preukázané\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia v sume 194.439 eur medzi žalobcom a deklarovaným odberateľom,\nt.j. spoločnosťou NAGY-S KFT., nakoľko žalobca nevedel preukázať, kto tovar za deklarovaného\nodberateľa prevzal, a teda vôbec nepreukázal, že sa tento tovar dostal do dispozície ním označeného\nodberateľa. Pochybnosti vzbudzujú i doklady predložené žalobcom, ktoré mali preukázať vykonanie\nprepravy tovaru do Maďarska. V predmetnej veci žalobca predložil prehlásenie označeného prepravcu\n(NAGY-S KFT.) zo dňa 03.06.2011, 27.06.2011, 28.06.2011 a 29.06.2011 opatrené pečiatkou prepravcu\na nečitateľným podpisom o tom, že tovar prevzal a bude prepravený do Maďarska a zároveň predložil\ni prepravné doklady, z ktorých vyplýva, že prepravu mali ako prepravcovia vykonať iné subjekty.\nNadobudnutie tovaru deklarovanému odberateľovi v Maďarsku teda nebolo potvrdené a preukázané, čo\nznamená, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, ktoré je v štáte odoslania\noslobodené od dane z pridanej hodnoty a daňová povinnosť prechádza na odberateľa tovaru.\nK dodaniu tovaru spoločnosti Dalgety Agra Polska (podľa žalobcu prvý odberateľ) v celkovej hodnote\n267.525,06 eura krajský súd uviedol, že dodanie tovaru tomuto odberateľovi žalobca preukazoval\npredložením 8 faktúr (č. 20110309 zo dňa 07.06.2011, č. 20110315 zo dňa 09.06.2011, č. 20110316\nzo dňa 10.06.2011, č. 20110319 zo dňa 14.06.2011, č. 20110324 zo dňa 16.06.2011, č. 20110326\nzo dňa 17.06.2011, č. 20110331 zo dňa 21.06.2011, č. 20110335 zo dňa 23.06.2011). K jednotlivým\nfaktúram žalobca predložil dodacie listy opatrené jeho pečiatkou, taktiež pečiatkou spoločnosti Dalgety\nAgra Polska a nečitateľnými podpismi. Taktiež pripojil i prehlásenia k jednotlivým faktúram, na ktorých\nje ako dodávateľ označený žalobca, prepravca nie je uvedený (okrem prehlásenia zo dňa 07.06.2011\nk faktúre č. 20110309 zo dňa 07.06.2011, kde je ako prepravca uvedená spoločnosť Dalgety Agra\nPolska) a ako odberateľ je tu spoločnosť Dalgety Agra Polska, ktorá potvrdila, že tovar bol dodaný\n\na prevzatý, ale nie je uvedené, kde sa tak stalo. Prehlásenia sú opatrené pečiatkou deklarovaného\nodberateľa a nečitateľným podpisom. Poľská daňová správa na základe dožiadania oznámila správcovi\ndane, že spoločnosť Dalgety Agra Polska uskutočnila IC nadobudnutie tovaru od žalobcu v rámci\ntrojstrannej transakcie a pre vyrovnanie dane boli uvedení maďarskí odberatelia (druhí odberatelia)\nGOLD CEREAL HUNGARY KFT. a PA-TA GLOBAL KFT, pričom tovar nikdy nebol dovezený do Poľska,\nale bol prepravený priamo konečnému odberateľovi do Maďarska, a to prenajatými vozidlami spoločnosti\nDelta Agro s.r.o. a Adpol S. O. J..\nPodľa oznámenia maďarskej daňovej správy spoločnosť PA-TA GLOBAL KFT. nie je zastihnuteľná na\nadrese svojho sídla a podľa informácie poľskej daňovej správy ju zastupoval J.., ktorý sa zdržiava na\nneznámom mieste a s touto maďarskou spoločnosťou nemá žiadny kontakt a nebol jej zamestnancom,\nani majiteľom. Spoločnosť GOLD CEREAL HUNGARY KFT. v daňových priznaniach nepriznala\nintrakomunitárne (ďalej aj ako ,,IC“) nadobudnutie tovaru a pre nedostatok podkladov nie je možné\npreveriť, či bola IC dodávka skutočne realizovaná. Nebolo možné vypočuť ani bývalú konateľku\nspoločnosti a nový konateľ o predchádzajúcich aktivitách spoločnosti nemá vedomosť.\nDodanie tovaru spoločnosti Agrarwelt GmBH v hodnote 406.765 eura žalobca preukazoval predložením\n11 faktúr (č. 20110310 zo dňa 16.06.2011, č. 20110325 zo dňa 17.06.2011, č. 20110327 zo dňa\n20.06.2011, č. 20110330 zo dňa 21.06.2011, č. 20110332 zo dňa 22.06.2011, č. 20110334 zo dňa\n23.06.2011, č. 20110336 zo dňa 24.06.2011, č. 20110337 zo dňa 27.06.2011, č. 20110345 zo dňa\n29.06.2011, č. 20110341 zo dňa 28.06.2011, č. 20110349 zo dňa 30.06.2011). K jednotlivým faktúram\nžalobca predložil dodacie listy opatrené jeho pečiatkou, taktiež pečiatkou spoločnosti Agrarwelt GmBH a\nnečitateľnými podpismi. Taktiež pripojil i prehlásenia k jednotlivým faktúram, na ktorých je ako dodávateľ\noznačený žalobca a v kolónke prepravca je pečiatka spoločnosti Agrarwelt GmBH s nečitateľným\npodpisom. Prepravca prehlásil, že tovar prevzal a tovar bude prepravený do Maďarska. Ako odberateľ\nje taktiež uvedená vyššie označená spoločnosť, pričom i v tejto časti sa nachádza pečiatka spoločnosti\nAgrarwelt GmBH s nečitateľným podpisom, ktorý je ale iný ako v kolónke prepravca. Na pripojených\nmedzinárodných nákladných listoch je pri kolónke prepravca pečiatka K. Z., VIMA TRANS 2004 KFT.,\nMABASA KFT., Kalapács Transz Kft., CSIDEI OTTÓ, ADRO SPED KFT., VASI BEKKA, GREFFER, KISS\nMIHÁLY, J. X., EG - DA KFT., HUN-GRAIN CARGO KFT., I. S., GREENGABONA KFT. a nečitateľné\npodpisy. Ako odberateľ je na prepravných dokladoch pečiatka spoločnosti BONAGRO KFT., Agrarwelt\nGmBH, JADE-PLUSZ KFT., D&D RENT KFT..\nNemecká daňová správa na základe dožiadania správcovi dane oznámila, že spoločnosť Agrarwelt\nGmBH deklarovala trojstranný obchod, pričom tovar (kukurica) bol priamo zo Slovenska dodaný\nodberateľom v Maďarsku (MABASA KFT., JADE-PLUSZ KFT.), ktorí boli zároveň aj prepravcami a\nprepravu si objednala spoločnosť Agrarwelt GmBH, ale nebolo objasnené, kto platil prepravné náklady,\nnakoľko účty tejto spoločnosti neobsahujú výdavky na prepravné služby. Preprava tovaru sa začala na\nSlovensku a ani miesto dodania sa nenachádza v Nemecku.\nMaďarská daňová správa v súvislosti s deklarovaným dodaním tovaru spoločnosti dodávkou JADEPLUSZ KFT. oznámila, že táto spoločnosť nevykonala skutočné IC nadobudnutie tovaru a nevie\nhodnoverne preukázať IC transakcie. IC nadobudnutie tovaru nepriznala ani spoločnosť MABASA KFT.,\nspoločnosť D&D RENT KFT. a spoločnosť BONAGRO KFT..\nV súvislosti s prepravami, ktoré mali byť vykonané pre spoločnosť Agrarwelt GmBH (prvý odberateľ\nžalobcu) bol ako svedok vypočutý J. F. - konateľ KALAPÁCS TRANSZ, ktorý uviedol, že spoločnosť\nAgrarwelt GmBH ho poverila vykonaním prepravy kukurice zo Slovenska do Maďarska, on osobne pri\nnakládke ani vykládke nebol a tovar podľa jednotlivých CMR prevzal T. O., poľnohospodársky podnikateľ,\nresp. že majiteľom tovaru je BÁCS-PRODUCT KFT. a J. T. U. (akciová spoločnosť), ale prítomní boli\ni zástupcovia ARABONA GABONA KFT. a Agrarwelt GmBH. Ďalší svedok I. S. uviedol, že prepravu\nvykonali a tovar v Maďarsku prevzal niekto zo spoločnosti Agrarwelt GmBH. Obaja svedkovia predložili\nlistinné doklady, na ktorých sú názvy a pečiatky rôznych subjektov.\nZ vyššie uvedených zistení vyplývajúcich z predloženého administratívneho spisu je potom zrejmé,\nže nebolo preukázané nadobudnutie tovaru druhými odberateľmi tovaru v Maďarsku, a teda neboli\npreukázané trojstranné obchody medzi žalobcom ako dodávateľom a deklarovaným prvým odberateľom\nspoločnosťou Dalgety Agra Polska a následne ani dodanie tovaru druhému odberateľovi (spoločnostiam\n\nGOLD CEREAL HUNGARY KFT. a PA-TA GLOBAL KFT.). Uvedené platí i v prípade ďalšieho\ndeklarovaného prvého odberateľa žalobcu Agrarwelt GmBH a jeho ďalších odberateľov (JADE-PLUSZ\nKFT., MABASA KFT., D&D RENT KFT. a BONAGRO KFT. - druhí odberatelia). Žalobca ani v týchto\nprípadoch (rovnako ako v prípade dodávok deklarovaných pre spoločnosť NAGY-S KFT.) nepreukázal\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia s oslobodením od dane z pridanej hodnoty, keď nevedel preukázať,\nže tovar v Maďarsku prevzali deklarovaní odberatelia a teda nepreukázal, že sa tento tovar dostal\ndo dispozície ním označených druhých (vyššie označených) odberateľov. S poukazom na uvedené\nzistenia vyplývajúce z administratívneho spisu bolo potom i podľa názoru krajského súdu dôvodné\nkonštatovanie daňových orgánov, že žalobca dostatočne nepreukázal, že tovar, ktorý mal dodať svojim\nprvým odberateľom bol skutočne dodaný druhým odberateľom v Maďarsku, ktorí i keď boli registrovaní\nna daň z pridanej hodnoty, nepriznali intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, nepodali daňové priznania\nv tomto smere a nezaplatili ani daň z pridanej hodnoty v Maďarsku. Z uvedených dôvodov potom\nžalobcovi nevzniklo právo na ním uplatnené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Takýto názor je\npodľa krajského súdu v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „najvyšší súd“, „odvolací súd“ alebo ,,NS SR“) vyjadreným v rozsudku zo dňa 09.12.2010 v konaní\npod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika podľa Šiestej smernice\nRady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa\ndaní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto smernicu s účinnosťou od 01.01.2007\nnahradila Smernica Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z priadnej\nhodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane dodania\ntovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva, že „členské\nštáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich\núzemia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre\ninú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte,\nnež je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady 2006/112/\nES zo dňa 28.11.2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným\nsubjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako\nvlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do\niného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu\nalebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako\ndaňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach\nkukurice bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol\ndodaný ním deklarovanému odberateľovi, resp. druhým odberateľom, na ktorých prešlo právo nakladať\ns tovarom ako jeho vlastníci. Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové\npriznanie podané nadobúdateľom tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa.\nZo žalobcom predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru\ndeklarovaným odberateľom do iného členského štátu a pochybnosti neboli odstránené ani výsluchom\nsvedkov, ktorých navrhol žalobca, pričom výpovede týchto svedkov (v ktorých neuviedli, kto za žalobcom\ndeklarovaných odberateľov tovar prevzal, ale zato označili mená a názvy ďalších subjektov, ktorým\nmal tovar patriť a ktorí ho prevzali) a predložené doklady (na ktorých sú uvedené názvy rôznych\nsubjektov a ich pečiatky) jednoznačne nepotvrdzujú tvrdenia žalobcu. Medzinárodné nákladné listy sú\npredovšetkým dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy a v prípade, ak sa nepreukáže opak i\no prevzatí zásielky dopravcom, čo vyplýva z čl. 9 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve\nv medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej\nfyzickej existencie dodania tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu.\nNaviac z čl. 138 Smernice Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len\ndodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v\nrámci Spoločenstva, a to predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet. Súd nemal pochybnosti o tom,\nže tovar z územia Slovenskej republiky do Maďarska neprepravil žalobca ako deklarovaný dodávateľ,\nktorý ale nepreukázal ani to, na čí účet mali byť prepravy do štátu určenia vykonané, pričom toto je\njednoznačne jeho dôkazná povinnosť. Zmluvy, faktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy\nosebe nie sú spôsobilé preukázať reálne dodanie tovaru alebo prepravných služieb. V tejto súvislosti\nje možné poukázať i na rozsudok NS SR zo dňa 03.03.2015 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/8/2014, zo dňa\n30.04.2015 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/81/2013, v ktorých bola riešená obdobná problematika s dôrazom\nna preukázanie skutočného dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu EÚ. Pokiaľ žalobca\npoukazoval na iné rozhodnutia NS SR (v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011, resp. 6Sžf/81/2013) krajský\nsúd bol toho názoru, že tieto vychádzajú z iných skutkových zistení ako v posudzovanej veci.\n\nDôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru deklarovanému odberateľovi pri uplatňovaní\noslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-146/05 „Albert\nCollé“, ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc., v abstrakte ktorého je výslovne uvedené,\nže k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako\nvlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený\ndo iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie\nčlenského štátu dodania. V predmetnej veci teda nebolo preukázané, že by sa reálne uskutočnilo plnenie\noslobodené od dane, nakoľko ani odberateľ žalobcu (NAGY-S KFT.) ani deklarovaní druhí odberatelia\nnepotvrdili intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, odosielateľom, resp. dodávateľom ktorého by bol\nžalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že neboli splnené vecné a formálne podmienky vzniku práva na\noslobodenie od dane z pridanej hodnoty, nakoľko žalobca nepreukázal, že by sa zdaniteľné plnenie\nuskutočnilo tak, ako je to uvedené na ním predložených listinných dokladoch a že sa tovar dostal do\ndispozície ním označených odberateľov, čo nepotvrdili ani výsluchy svedkov.\nZákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie od dane z pridanej\nhodnoty pri dodávkach do iného členského štátu, pričom jeho podmienkou je i reálne preukázanie\nmateriálneho plnenia konkrétnemu odberateľovi v inom členskom štáte. V predmetnej veci si žalobca v\ndaňovom priznaní uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty práve v súvislosti s oslobodením\nod platenia dane podľa ust. § 43 vyššie citovaného zákona v súvislosti s deklarovaným vývozom do iného\nčlenského štátu (Maďarska), pričom ale nebolo preukázané, že tento tovar bol v štáte, do ktorého mal byť\nodoslaný a kde malo dôjsť k jeho spotrebe, i skutočne zdanený (opätovne prvostupňový súd poukázal\nna rozsudok SD EÚ vo veci C-409/04 Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet dane bol\npreto žalobca povinný predložiť i doklady preukazujúce reálne dodanie tovaru do Maďarska, čo žalobca\nneurobil. V tejto súvislosti a s poukazom na tvrdenie žalobcu, že nezodpovedá za to, akých odberateľov\n(v pozícii druhých odberateľov) si vybral jeho prvý odberateľ, krajský súd uviedol, že to bol žalobca, ktorý\nsi uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť v konečnom dôsledku dodaný\ndo iného členského štátu, teda mal opustiť územie Slovenskej republiky. Povinnosťou žalobcu bolo\npotom preukázať, že sa tak skutočne i stalo a len v takom prípade, by si mohol uplatniť oslobodenie od\ndane. Krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že i keď prvým deklarovaným odberateľom žalobcu\nboli spoločnosti so sídlom v Poľsku (Dalgety Agra Polska) a v Nemecku (Agrarwelt GmBH), žalobca\ntovar do týchto štátov neodoslal, neprepravil a do týchto štátov nebol prepravený ani jeho odberateľmi,\nnakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a listinných dokladov tovar mal byť vyvezený zo\nSlovenska priamo do Maďarska, teda do iného členského štátu. Pokiaľ si žalobca pri tomto tovare\nuplatnil odpočet dane bolo výlučne jeho povinnosťou preukázať, že tovar opustil územie Slovenska a\nbol skutočne do Maďarska dodaný a tu i zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca v predmetnej veci\nnepreukázal, že faktúry, pri ktorých si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty sa zhodujú so\nskutočne realizovanými plneniami a že tovar bol skutočne dodaný platiteľovi dane v inom členskom štáte.\nZ predložených listinných dokladov totiž nevyplýva, kto tovar prevzal v mene deklarovaného odberateľa\nv Maďarsku (za spoločnosť NAGY-S KFT.) a v mene deklarovaných druhých odberateľov, t.j. odberateľov\nspoločnosti Dalgety Agra Polska a Agrarwelt GmBH a ani z výsluchu svedkov nebolo možné vyvodiť\nzáver, že by bol tovar skutočne dodaný druhým odberateľom.\nSprávca dane sa v preskúmavanej veci s konkrétnymi otázkami ohľadne uskutočnenia\nintrakomunitárneho dodania tovaru obrátil na daňovú správu SRN, Poľskej republiky a Maďarska a\npožiadal ju o výmenu daňových informácií. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane vykonal\ndokazovanie v potrebnom rozsahu a získané dôkazy i správne vyhodnotil. Dôkazné bremeno o reálnom\ndodaní tovaru zaťažuje jednoznačne daňový subjekt, teda žalobcu. Samotné preukázanie dodávok\ntovaru len faktúrami, resp. ďalšími listinnými dokladmi, nie je podľa názoru krajského súdu postačujúce.\nFaktúra je relevantným dokladom v prípade, ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje, ktoré odrážajú\nskutočné, reálne plnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný,\nešte nie je dôkazom toho, že daňový subjekt je oprávnený si uplatniť odpočet dane.\nK ďalšej námietke žalobcu v podanej žalobe, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt,\ns ktorým riadne obchoduje, krajský súd uviedol, že pri nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie,\nteda pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov\nmonitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom nie je\nv rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru uistil, že\nplnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Krajský súd bol toho názoru,\n\nže žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa\njeho odberateľov. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si\nuplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z\ntuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať,\nže tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského\nštátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere\ndôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému\ndaňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu\na dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.\nNa základe vyššie uvedených zistení potom krajský súd rovnako ako žalovaný konštatoval, že žalobca\ndostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľovi, resp. druhým odberateľom\ndo Maďarska, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.\nÚlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt\npreukázal a správne deklaroval. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné\ndoklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné\nvtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne\ndodaný od dodávateľa uvedeného na faktúre odberateľovi uvedenom na faktúre. V prípade uplatnenia si\noslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri vývoze do iného členského štátu je potrebné preukázať, že\ntovar bol skutočne dodaný odberateľovi v inom členskom štáte a že tento ho prevzal a nadobudol právo\nním disponovať ako vlastník. Nepostačuje teda len vývoz tovaru do iného členského štátu, ale tento\nmusí byť preukázateľne dodaný konkrétnemu subjektu identifikovanému na daň z pridanej hodnoty.\nSprávne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom podľa krajského súdu postupoval správca dane,\nkeď žalobcovi dodatočným platobným výmerom zo dňa 29.01.2014 znížil nadmerný odpočet dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 224.958,06 eura na sumu 49.939,14 eura.\nSprávne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4\nzák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, ktorý bolo potrebné aplikovať od 30.12.2012. Z obsahu preloženého\nadministratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom\nrozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a\nžalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia\na je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd nezistil, že by žalobou\nnapadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť bez ohľadu na to, či boli\nžalobcom namietané.\nKrajský súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov\na konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nPostup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu\npodľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“) zamietol.\nO trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nsúd náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že prvostupňový rozsudok je\nnepreskúmateľný a na základe posúdenia vykonaných dôkazov správnymi orgánmi krajský súd dospel k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pokiaľ ide o vyhodnotenie\nsvedeckých výpovedi ako celku, keďže v danej veci boli vypočutí štyria svedkovia potvrdzujúci vývoz\ntovaru do Maďarska, no prvostupňový súd iba jednu výpoveď vyhodnotil ako pochybnú (na rozdiel od\nsprávnych orgánov, ktorí sa vyhodnotením svedeckých výpovedí nezaoberali vôbec). Záver ohľadne\nsvedka W. L. je podľa žalobcu celkom zjavne nesprávny. Prvostupňový súd uviedol, že porovnaním\nnečitateľných podpisov na CMR a iných dokladoch v sprievodnej dokumentácii sa nezhodujú. Nie je\nzrejmé, či tým mal prvostupňový súd na mysli, že jednotlivé sprievodné dokumenty mal podpísať iný\nsubjekt ako p. I. X. R., resp. v čom vlastne mala byť výpoveď svedka L. spochybnená. V tejto súvislosti\nžalobca namietal, že nie je možné mu dávať za povinnosť grafologicky skúmať nečitateľné podpisy\nna pečiatkach svojich obchodných partnerov. Tieto úvahy sú však založené na veľmi nepresvedčivom\n\nporovnávaní podpisov, ktoré sám prvostupňový súd označuje za „nečitateľné“. V konečnom dôsledku\nto znamená, že prvostupňový súd vykonával svojpomocne grafologické dokazovanie, t.j. dokazovanie\nv takej odbornej oblasti, na ktoré je potrebné ustanoviť znalca. Prvostupňový súd nijako nezdôvodnil\npotrebu takéhoto nového dokazovania a nevysvetlil ani to, ako takéto dokazovanie súvisí s preskúmaním\nnapádaného rozhodnutia. Podľa žalobcu podstatné v danom prípade je preukázanie fyzického vývozu\ntovaru do Maďarskej republiky, nie kto za deklarovaného odberateľa tento tovar prebral. Správne\norgány všetky dôkazy predložené žalobcom v administratívnom konaní bez akéhokoľvek racionálneho\nzdôvodnenia pokladali za dôkazy, ktoré ,,nie sú určujúce'', resp. sú iba „podporné'' alebo „nie sú\nnevyvrátiteľné“. Správne orgány ani prvostupňový súd ale vôbec nevysvetlili, v čom vidia takúto\nneurčitosť, podpornosť alebo vyvrátiteľnosť predložených dôkazov. Čo sa týka prijatia rozumných\nopatrení, aby sa zamedzilo prípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode, je teda možné konštatovať,\nže prvostupňový súd sa touto otázkou v odôvodnení svojho rozsudku najmä pokiaľ ide o vysporiadanie\nsa s argumentáciou žalobcu v žalobe prakticky nezaoberal vôbec a teda v tomto rozsahu je prvostupňový\nrozsudok takisto nepreskúmateľný. Dostatočné zdôvodnenie rozsudku v tomto smere rozhodne nemôže\npredstavovať jedna veta, v ktorej prvostupňový súd si skonštatoval, že takéto opatrenia neboli zo strany\nžalobcu prijaté ,,v potrebnej miere“ a že žalobca si ,,dostatočne nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho\nodberateľov“. Žalobca už v žalobe adresovanej prvostupňovému súdu uviedol, že svoju preverovaciu\npovinnosť voči spoločnosti Nagy-S rozhodne nezanedbal, keďže pred zahájením obchodovania s\nuvedenou spoločnosťou si získal o nej všetky dostupné informácie ako originál výpisu z obchodného\nregistra, preukaz totožnosti jej konateľa a sám si na verejne dostupných maďarských internetových\nregistroch vylustroval, či uvedený odberateľ nefiguruje ako neplatič voči verejným inštitúciám. Z\nobchodného registra žalobca zistil, koľko rokov sa spoločnosť Nagy-S zaoberá obchodovaním s\npoľnohospodárskymi komoditami. Takéto opatrenia pritom paradoxne aj podľa vyjadrenia žalovaného\nsú dostatočným dokladom o overení dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa. Vyplýva to tiež z ustálenej\njudikatúry, okrem iných je to aj rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/5/2010, na ktorý sa odvoláva prvostupňový\nsúd a v ktorom sa uvádza „prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu vedúci\nk prevereniu si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa (obchodného partnera) ako napríklad overením\nv obchodnom registri, informáciách o solventnosti“. Prvostupňový súd teda vôbec nevysvetlil a to ani\ndemonštratívne, aké „primerané opatrenia“ nad rámec vykonaných bol žalobca povinný vykonať vo\nvzťahu k svojím odberateľom, pričom ak mal preverovať aj druhých odberateľov, s týmito vôbec neprišiel\ndo kontaktu. Žalobca v odvolaní poukázal na rozsudky ESD sp. zn. Teleos C-409/04, rozsudok ESD\nvo spojenej veci Axel Kittel sp. zn. C-439/04 a Belgický štát C-440/04, rozsudok ESD v spojených\nprípadoch Optigen C-354/03, Fulcrum Elektronics C-355/03 a Bond House C-484/03, rozsudok NS\nSR sp. zn. 6Sžf/81/2013, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 8Afs/14/2010, rozsudky\nNS SR sp. zn. 8Sžf/5/2010, 8Sžf/81/2013 a 3Sžf/8/2014. Čo sa týka rozsudkov, na ktoré poukazuje\nv napadnutom rozsudku prvostupňový súd je zrejmé, že v prípade žalobcu v prejednávanej veci ide\no úplne iné skutkové okolností. Žalobca sa rozhodne neuspokojil so skutočnosťou, že po tovar prišli\nkamióny odberateľov na Slovensku a v sprievodnej dokumentácii okrem faktúr, dodacích listov a\nnákladných listov CMR, predložil aj potvrdenia o prevzatí tovaru a jeho preprave do Maďarska podporené\nvýpoveďami svedkov - vodičov. V zmysle vyššie uvedeného plynie záver, že prvostupňový súd celkom\nzjavne nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti v prejednávanej veci, keďže tieto sú úplne odlišné\nako skutkové okolnosti v prípadoch, na ktoré poukazuje v napádanom rozsudku. Výsledkom takéhoto\npostupu je nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napádaného rozsudku ohľadom preukázania\nskutočnosti, či žalobca prijal dostatočné opatrenia brániace riziku možného daňového podvodu. V tomto\nprejednávanom prípade žalobcu prvostupňový orgán aj žalovaný de facto nespochybňovali dodanie\ntovaru do Maďarska, ale upriamovali pozornosť výlučne na nezodpovedné správanie spoločnosti NagyS a druhých odberateľov vo vzťahu k ich daňovej povinnosti v Maďarskej republike. V nadväznosti na\nuvedené skutočnosti je podľa žalobcu zrejmé, že súd prvého stupňa v napádanom rozsudku vec v\ncelom rozsahu nesprávne právne posúdil, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym, resp.\nnezrozumiteľným skutkovým zisteniam a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca preto\nnavrhol napádaný rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. 11S/164/2014-74 zo dňa 30.09.2015 zmeniť\ntak, že rozhodnutie žalovaného sp. 1100304/l/318290/2014 zo dňa 10.07.2014 ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu sp. zn. 9412402/5/352083/2014 zo dňa 29.01.2014 sa zrušuje a vec sa vracia\nna ďalšie konanie.\nIII.\n\nŽalovaný sa vyjadril k podanému odvolaniu s tým, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného\nvyjadrenia k žalobe č. 1100304/1/501057/2014 zo dňa 12.11.2014 vzhľadom na to, že podané odvolanie\nobsahuje skutočnosti, ku ktorým sa žalovaný už vyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech a rozsudok krajského súdu je vecne správny.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo - na základe včas podaného odvolania žalovaného\n- preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobu zamietol.\n\nZásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je\nvyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť\ndbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je\nv žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle\ntoho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány\nmôžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré\nuplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových\norgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne\nako aj procesné), ktoré sú podľa § 12 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov uverejnením vyhlásené v\nZbierke zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa\nberie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie\nalebo vybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 6 písm. c/, d/, a e/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo\nvzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c/ poskytovať požadované informácie sám alebo\nním určenou osobou, d/ predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a\núčtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých\nvedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať\nv priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote\npodľa odseku 10 druhej vety.\nDokazovanie vedie správca dane, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom\nako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a\nnehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,\nak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,\nako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným\nEurópskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja\nbankoviek a mincí.\n\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nkópiou faktúry a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak\na) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského\nštátu do iného členského štátu,\nb) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,\nc) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému\ndodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,\nd) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,\ne) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie\nalebo preprava tovaru skončí, a\nf) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak,\nako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude\nnadbytočne opakovať, s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne\nvýstižné sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1100304/1/318290/2014 zo dňa 10.07.2014, ktorým bolo potvrdený dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu v Nitre, pobočka Nové Zámky č. 9412402/5/352083/2014 zo dňa 29.01.2014, ktorým\nbol znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy\n224.958,06 eura na sumu 49.939,14 eura uplatnený žalobcom z dôvodu, že žalobca nevedel preukázať\nskutočné dodanie tovaru odberateľovi v rámci dvojstranného obchodu, resp. druhým odberateľom v\nrámci trojstranných obchodov so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Maďarsku\na taktiež z dôvodu, že v daňovom konaní sa nepreukázalo, že predmetný tovar bol v tomto inom štáte\naj skutočne zdanený.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je teda preveriť zákonnosť žalobcom namietaného\nprocesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku na\nvrátenie nadmerného odpočtu na DPH, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu\n\nvzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie\nod dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 a pri dodaní tovaru pri\ntrojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované\nzdaňovacie obdobie jún 2011.\nKeďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane\nsprávcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou\nzákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho\nzásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne\nzáujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových\nsubjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu\nprávnej istoty daňových subjektov.\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové\nsubjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu\nrozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby\nmohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi\npredpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu\nzisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nalebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných\nevidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nV uvedenej právnej veci správca dane správne vyhodnotil predmetný obchodný prípad v tom smere, že\ntakýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že tovar (kukurica) bol\nskutočne prepravený z tuzemska do iného členského štátu (Maďarská republika) v zmysle žalobcom\ndeklarovaných faktúr, či už odberateľovi v rámci dvojstranného obchodu alebo druhým odberateľom v\nrámci trojstranného obchodu, teda žalobca nesplnil podmienky na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu.\nKľúčovou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným\nbremenom vyplývajúcim z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb..\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb\nzaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je\npodľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené\núdaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu\na je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je\noprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/11/2014\na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/101/2013).\nSplnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie\nuvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným\nobsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna\nskutočnosť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozsudok NS SR vo veci sp.\nzn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17\nzo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§\n29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné\nuniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si\nuplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\n\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet DPH uznaný ako oprávnený“.\nAby išlo v danom prípade o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené\nzákonné podmienky, a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že tovar bol\ndodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba\nvykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t.j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby,\nosobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľom DPH.\nNestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na\ndodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená\n(inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04.\nCieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom\nštáte miesta konečnej spotreby.\nPodľa odvolacieho súdu žalobca nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali materiálnu\npodstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované v predložených listinných dôkazoch.\nŽalobcom nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným maďarským odberateľom z dôvodov, na\nktoré poukázal žalovaný, a ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Vierohodné dôkazy o vykonanej\npreprave deklarovaným maďarský odberateľom predložené neboli. Faktúra je dôkazným listinným\nmateriálom, ktorým daňový subjekt preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo väzbe na daň z\npridanej hodnoty k zdaniteľnému obchodu. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte\nneznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie.\nPodpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu, sú ďalšie\ndoklady, napr. zmluvy, dodacie listy, doklady o preprave a podobne. V danom prípade žalobca síce\npredkladal listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je v nich uvedené,\navšak šetrením správcu dane sa deklarované tvrdenie žalobcu v listinných dôkazoch nepotvrdilo,\nlebo nebolo preukázané, že tovar bol skutočne dodaný maďarskému odberateľovi, ako kupujúcemu,\nuvedenému na faktúre a CMR.\nPodľa odvolacieho súdu žalobca tým, že si splnil formálnu povinnosť predložiť faktúru, prepravný doklad\n(CMR) nepreukázal, že došlo k splneniu zákonných podmienok na uplatnené oslobodenie od dane v\nzmysle § 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, pretože podľa súdu nestačilo byť len držiteľom takýchto\nlistinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale bolo potrebné preukázať obsah skutočností\nuvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány boli oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a\npravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať.\nSprávca dane upozorňoval daňový subjekt už v priebehu daňovej kontroly na povinnosť predkladať\nvšetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia v zmysle § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. ako\naj na povinnosť preukazovať skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane v zmysle ustanovenia\n§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., pričom žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil pochybnosti\ndaňového orgánu a tieto neboli odstránené žiadnymi ním produkovanými dôkazmi a preto správca dane\nnepochybil, ak pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré získal.\nSúd poukázal na to, že pokiaľ daňový subjekt požadoval od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, bolo\njeho základnou povinnosťou preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok a ak daňové orgány\nspochybnili deklarované zdaniteľné obchody, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil\n(vyvrátil), inak nebolo možné priznať nárok na vrátenie dane. Podľa odvolacieho súdu daňové orgány\nrozhodli v súlade so zákonom o DPH, ak dodatočne vyrubili žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty,\nv prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre uznanie\nuplatneného oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, čo viedlo k záveru, že daňový subjekt si\nneoprávnene uplatnil oslobodenie od dane. Posudzujúc vec z hľadiska daňového práva nebolo možné\npriznať daňovému subjektu právny nárok, ak nepreukázal splnenie zákonných podmienok na uplatnenie\noslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ. Relevantným pre daňové orgány\nbolo preukázanie nesplnenia týchto zákonných podmienok a nie dôvodov, prečo tomu tak je.\nPodľa odvolacieho súdu takýto záver je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-273/11, v zmysle\nktorého čl. 138 ods. 1 Smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa\n\nzamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s\nohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené\nv oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné,\nrelevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v\npodstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane, a preto podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné zamietnuť\npriznanie práva na oslobodenie od dane aj v prípade (jedná sa o alternatívnu situáciu), ak predávajúci\nvedel, alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ.\nSúd mal za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane v prípade intrakomunitárneho\nobchodu postačuje, ak si predávajúci nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania (z\ndôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie), t.j. ak neuniesol dôkazné bremeno\nna preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku a splnenie ďalšej podmienky, že vedel alebo mal\nvedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, je ako alternatíva\nuž irelevantnou (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/6-7/2014 zo dňa 26.03.2015).\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že k realizovaniu dodávok tovaru\n- kukurice dohodnutým spôsobom, v dohodnutom rozsahu, v dohodnutom čase a na presne určenom\nmieste došlo, pričom nestačí len preukázať, že kúpna cena za tovar bola nielen účtovaná žalobcom, ale\naj žalobcovi skutočne zaplatená.\nPodľa čl. 4 vyhl. ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v\nmedzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len ,,dohovor“) dokladom o uzavretí prepravnej\nzmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia\nalebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto dohovoru.\nPokiaľ medzinárodný nákladný list (ďalej len ,,CMR“) nemá všetky podstatné náležitosti vyplnené,\nsprávca dane nemusí považovať za relevantný tento dôkaz o preprave tovaru a v takomto prípade\npristupuje k overovaniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi (napr. dodací list, objednávka,\nmailová pošta, daňové priznania, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia, skladové listy\nnadobúdateľa a pod.). Podľa čl. 6 bod 1. písm. d/ dohovoru nákladný list musí obsahovať miesto a dátum\nprevzatia zásielky a miesto jej určenia. V predmetnom prípade CMR obsahoval údaj o mieste určenia\nlen veľmi všeobecne - skratku názvu krajiny príjemcu, prípadne úplne chýbal. Vzhľadom na uvedené\nmusel správca dane pristúpiť k overeniu dôkazov prepravy ďalšími podpornými dôkazmi, avšak žiadne\ntakéto dôkazy žalobca nepredložil. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že spôsob dodania tovaru musí jasne\nvyplývať z kúpnej zmluvy alebo z prepravnej zmluvy. V zmysle uvedeného nestačí, ak je na faktúre,\nktorá je len účtovným dokladom, uvedené ,, Györ, HU“, resp. neuviesť žiadne miesto dodania.\nPodľa názoru odvolacieho súdu nemožno v predmetnom prípade hovoriť ani o splnení formálnej stránky\npri preukázaní deklarovaných obchodov. Pozornosti najvyššieho súdu neuniklo viacero nezrovnalostí\nv dokladoch predložených žalobcom nad rozsah nezrovnalostí uvedených v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu. Napríklad okrem toho, že na faktúre č. 20110288 je iná pečiatka spoločnosti ako\nna pripojenom medzinárodnom nákladnom liste, takisto nekorešponduje podpis na týchto pečiatkach.\nTieto dva vzájomne viditeľne odlišné podpisy zároveň nekorešpondujú s podpisom žalobcu na\nmedzinárodnom nákladnom liste č. AA 0157 954 a ani s podpisom na CMR č. NC 252055, kde\nzároveň absentuje pečiatka žalobcu. Úplne iný podpis konateľa žalobcu je uvedený v zápisnici o\nústnom pojednávaní zo dňa 22.08.2011. Na CMR pripojenom k faktúre č. 20110310 pre prvého\nodberateľa Agrarwelt úplne chýba podpis a pečiatka žalobcu. K faktúre č. 20110337 sú pripojené dva\nCMR, na ktorých úplne chýba miesto dodania tovaru a jeden CMR, kde je uvedené miesto dodania\ntovaru len veľmi všeobecne - Maďarsko (všetky tri sú vystavené pre prvého odberateľa Agrarwelt). Z\nuvedeného jednoznačne vyplýva, že nielenže žalobca nepreukázal materiálne dodanie tovaru, ale aj\nformálna stránka predložených listín vykazuje závažné nedostatky, teda predložené listiny majú vady\n(nejednotné podpisy žalobcu, nedostatočne určené miesto dodania tovaru a iné, všetko v spojení s\ntým, že nie je jasné kto hradil prepravu pri trojstranných obchodoch, nekontaktnosť a nedostupnosť\nvšetkých odberateľov, teda druhých odberateľov pri trojstranných obchodoch a odberateľa NAGY-S\npri dvojstrannom obchode, absencia daňových priznaní týchto subjektov, prípadne skladových listov\nnadobúdateľov tovaru vedie najvyšší súd k jednoznačnému záveru, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno ohľadne deklarovaných intrakomunitárnych obchodov, a teda neboli splnené podmienky na\nuplatnenie práva na oslobodenie dane v zmysle ust. § 43 a § 45 ods. 1 zákona o DPH.\n\nK žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že\nzásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní),\nv danom prípade nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,\ndôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to\npredovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane\nv priebehu konania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného\nzákona).\nAk v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane\nbolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho\ndvojstranného a trojstranného obchodu dodaním tovaru odberateľovi registrovanému na DPH v\nMaďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou\npreveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne\nuskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods.\n8 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH). Túto je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci\ntovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť\npri výbere spoľahlivých obchodných partnerov čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu\ntovaru (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016). V prípade dodania tovaru do\niného členského štátu Európskej únie je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty na výstupe iba v\nprípade, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane\npreukázať(pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/7/2012 zo dňa 21.02.2013). Ak daňový subjekt v daňovom\nkonaní nepredložil vierohodné doklady o dodaní tovaru do členských štátov Európskej únie, nesplnil\nzákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (pozri rozsudok NS SR sp.\nzn. 8Sžf/33/2014 zo dňa 21.02.2013).\nZ napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto za rozhodujúcu\nskutočnosť v súvislosti s overením oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane v danom prípade\npovažovali preverenie reálneho základu deklarovaných prepráv predmetného tovaru, vyplývajúceho\nz faktúr vystavených žalobcom pre odberateľov spoločnosť NAGY-S KFT., Dalgety Agra Polska a\nAgrarwelt GmBH do iného členského štátu Európskej únie. Správca dane ako podstatné dôkazy\npreveroval žalobcom predložené a obsahovo neúplné prepravné doklady - medzinárodné nákladné\nlisty nekorešpondujúce s priloženými faktúrami a prehláseniami, ktoré mali preukázať, že tovar bol\nprepravený zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky.\nTento postup s prihliadnutím na dôkaznú povinnosť žalobcu vyplývajúcu mu z ustanovenia § 43 ods. 5\nzákona o DPH v spojení s § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., ako podmienku oslobodenia od dane pri\ndodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, sa javí ako správny.\nS poukazom na § 43 zákona o DPH nestačí len formálne preukázanie (faktúra, zmluva, CMR a\npod.), že tovar skutočne opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo\nnakladať s tovarom ako vlastník, keďže pri intrakomunitárnych obchodoch prechod tovarov cez hranice\njednotlivých štátov nie je sledovaný. Nie je v rozpore s uplatniteľným právom, aby sa daňový subjekt,\nktorý vystupuje ako odberateľ tovaru v rámci Spoločenstva, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera dodávateľa a o tom, že zdaniteľné obchody, ktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov.\nDaňové bremeno je na daňovom subjekte, nakoľko disponuje svojim právom si uplatniť nárok na odpočet\nDPH, a teda musí vedieť preukázať, že si nárok uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaným daňovým subjektom. Obchodné prípady, ktoré žalobca považoval za uskutočnené\nzdaniteľné plnenia nespĺňali atribúty daňových transakcií podľa § 43 zákona o DPH. Predložené listiny\nby boli spôsobilé privodiť daňovému subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane § 43 zákona o\nDPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie\n\nSR a bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, čo preukázané nebolo.\nOslobodenie od dane pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký (t.j. na predmet kúpy), ale na dodanie\ntovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektmi, s preukázaním aj dodania daňového plnenia\nnadobúdateľovi v inom členskom štáte. Žalobca nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej\nrepubliky do Maďarskej republiky, teda opustenie tovaru územia Slovenskej republiky a jeho dodanie\nnadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nK základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo\nna uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym\nodôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č.\n30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,\nVan de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, ), judikatúry\nÚstavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp.\nzn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti\nkaždého prípadu, ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s\npredmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav\narbitrárnosti (svojvoľnosti). Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu\nčoho uvedie dostatočné argumenty.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku je nepochybné, z akých dôvodov dospel krajský súd k záveru\no nedôvodnosti podanej žaloby a k potrebe jej zamietnutia. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodol o\npodanej žalobe v súlade s predstavami žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu\nochranu.\nV prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s\noslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj\npreukázanie, že nadobudnutý tovar bol v Maďarskej republike aj zdanený, čo sa však nepreukázalo\n(medzi inými rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie\ndane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať,\nže faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so\nskutočne realizovanými plneniami (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/81/2013).\nPokiaľ si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z titulu dodania tovaru z tuzemska\ndo iného členského štátu, bol povinný vzhľadom na ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.\npreukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane. Z dôvodu akceptovania oslobodenia od dane\ndodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom\npreukázateľnosti jeho uskutočnenia, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po\nstránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov). Dôkazné bremeno ohľadom vzniku\nnároku na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty tak zaťažovalo žalobcu.\nV daňovom konaní je vždy rozhodujúci faktický stav, preto akékoľvek doklady je možné akceptovať\niba vtedy, ak je nesporné, že plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené. Vznik nároku na oslobodenie\nod dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je podmienené fakticky realizovaným\nvývozom. Daňová transakcia musí byť nielen formálne deklarovaná, ale aj skutočne uskutočnená. Len\nformálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu zmluvou, faktúrou, dokladmi o úhrade je bez\npreukázania skutočného dodania tovaru pre daňové účely nepostačujúce.\nVierohodnosť deklarovaných transakcií bola spochybnená správcom dane tým, že na základe\ndožiadania zistil, že odberatelia v Maďarsku nepriznali žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od\nžalobcu a pre nedostatok relevantných podkladov a v dôsledku vadnosti predložených dokladov nie je\nmožné preveriť, či boli intrakomunitárne dodávky skutočne realizované. Správca dane takto spochybnil\ndeklarované dodanie tovaru, a preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať v zmysle § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. splnenie podmienok pre vznik nároku na oslobodenie od dane. Je pritom vecou daňového\n\nsubjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak\ndaňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na\nseba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to, daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť určitej daňovej transakcie, správcovi dane, ktorý v rámci daňovej\nkontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb.).\nSprávca dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti\ndeklarované daňovým subjektom. Tomu je prispôsobený i rozsah a spôsob dokazovania v daňovom\nkonaní. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia\ndeklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní už musí vždy\nexistovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Ak sú však vady už v samotnej deklarácii, t.j.\npredmete overovania, ktorý nezodpovedá zákonu, stáva sa dokazovanie svedeckými výpoveďami\nredundantným (nadbytočným).\nŽalobca mal v rámci daňového konania preukázať, či došlo k faktickému naplneniu deklarovanému\ndodaniu tovaru do iného členského štátu deklarovanému po formálnej stránke účtovnými dokladmi,\nna základe ktorých žalobca žiadal priznanie oslobodenia od dane. Žalobcu teda zaťažovalo dôkazné\nbremeno preukázania dodania tovaru do iného členského štátu deklarovaného na faktúrach a iných\ndokladoch. Túto skutočnosť však žalobca, ako vyplýva zo spisového materiálu, nepreukázal. Zmluvy,\nfaktúry a iné doklady sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé preukázať reálne\ndodanie služieb. V prejednávanej veci je však potrebné poukázať na to, že okrem spornosti materiálneho\nplnenia, už samotná deklarácia dodania tovaru má vady v dokladoch, ktoré vzbudzujú dôvodné\npochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru. Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich\nbežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu tovaru\nskutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na oslobodenie od dane.\nVo vyhlásení S. F. prehlásil, že prepravy uvedené v prílohe vykonal, miesta nakládok a vykládok\nzodpovedajú realite. Právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný\nprostriedok nahradzuje, ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39\nSprávneho poriadku). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená (§ 101 zákona\nč. 511/1992 Z.z. v spojení s § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z.). Z hľadiska obsahového ide o právne\nnezáväzné tvrdenie S. F. a vzhľadom na to pravdivosť tohto tvrdenia by mala byť podporená takými\ndôkazmi o dodaní tovaru, na základe ktorých je materiálne nepochybné, že tovar bol dodaný do iného\nčlenského štátu. Takéto dôkazy však predložené neboli. Preto nie je materiálne nepochybné, že vývoz\nbol uskutočnený (rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/8/2014).\nNajvyšší súd tak dospel k rovnakému záveru, ako žalovaný a následne i krajský súd, a to, že žalobca\nneuniesol dôkazné bremeno ohľadne jednej z podmienok vzniku nároku na oslobodenie od dane, a to\nže tovar bol fyzicky dodaný z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu. Daňový subjekt\ndôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že ním deklarovaná transakcia bola skutočne uskutočnená.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.\nVzhľadom na okolnosti prípadu, ako i výsledky vykonaného dokazovania vyplývajúce z obsahu\nadministratívneho spisu, nemožno prisvedčiť obrane žalobcu spočívajúcej len v poukaze na neprimeraný\nprenos dôkazného bremena na jeho osobu. V danom prípade je spochybnené predovšetkým\nsamotné dodanie tovaru do členského štátu EÚ, ako podstatného atribútu intrakomunitárneho obchodu\noslobodeného od dane podľa § 43 zákona o DPH a trojstranného obchodu oslobodeného od dane\npodľa § 45 zákona o DPH v nadväznosti naň aj právo na žalobcom uplatnený nadmerný odpočet za\nkontrolované zdaňovacie obdobie.\nČo sa týka rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, najvyšší súd má za to,\nže žalovaný vykonal riadne dokazovanie podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb., nič nezanedbal,\npričom žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb..\n\nNajvyšší súd dospel zhodne s prvostupňovým súdom k právnemu záveru, že zo strany daňového\nsubjektu nebola hodnoverne preukázaná reálnosť dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu,\na to Maďarska. Na základe zistených skutočností správca dane neuznal platiteľovi dane z pridanej\nhodnoty dodanie tovaru do Maďarska pre odberateľa NAGY-S, Kft. ako oslobodené podľa ust. § 43\nods. 1 zákona o DPH a pre druhých odberateľov spoločnosti Agrarwelt (NR) a spoločnosti Dalgety Agra\nPolska (PR) v rámci trojstranných obchodov oslobodené podľa ust. § 45 zákona o DPH, keď tovar mal\nbyť prepravený zo Slovenskej republiky priamo do Maďarskej republiky. V zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona\no DPH je žalobca povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až\n4, a v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH sú kumulatívne splnené podmienky písm. a/ až f/, čo žalobca\nv konaní nepreukázal. V prípade, ak nie sú splnené všetky podmienky v citovanom ustanovení zákona,\nnapr. tovar nie je fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, potom musí byť predaj tovaru\nzdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti rozsudku krajského súdu, po\npreskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového\nmateriálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov\nkonania známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi prvostupňového súdu a v súlade s\nustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, s ktorými sa stotožnil v plnom rozsahu (viď rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf 2/2014).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti mal najvyšší súd ako súd odvolací za to, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 <O.> v spojení s § 250ja\nods. 3 <O.> veta druhá ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi ich náhrada\nneprináleží zo zákona.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/164/2014", "guid": "cf87eedf-5113-46f3-9bba-38cbeb6f7ab2:b2331081-a104-41bb-b978-4b3b1de41fb6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}