{"guid": "83f3302d-7c47-45cd-9db2-67e3110adf49:cc32b3c5-9435-40e0-a8e8-1cbe53842860", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1", "spisova_znacka": "9Sžso/53/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/53/2015 z 29. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 9Sžso/53/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1", "identifikacne_cislo": "4014200543", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 188, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-188", "datum_vydania": "2017-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "nazov": "§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-14", "nazov": "§ 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-45.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc32b3c5-9435-40e0-a8e8-1cbe53842860", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/53/2015\n4014200543\n29. 03. 2017\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2017:4014200543.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci žalobkyne: A.\nB., nar. XY, bytom B., zastúpenou Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, Nitra,\nproti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.05.2014, č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17274, o\nodvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/103/2014-27 zo dňa 25.02.2015,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/103/2014-27 zo dňa\n25.02.2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2014/17274 zo dňa\n16.05.2014 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia\nvo výške 518,76 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 11S/l03/2014-27 zo dňa 25.02.2015 zamietol\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.05.2014 č. UPS/US1/SSVODPC/\nBEZ/2014/17274 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany č. TO1/RPČ/\nSOC/2013/21558 zo dňa 10.01.2013 o odňatí parkovacieho preukazu žalobkyni a uložení povinnosti\nvrátiť tento preukaz do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Neúspešnej žalobkyni\nnepriznal právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nbolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Aj napriek tomu, že miera\nfunkčnej poruchy žalobkyne je 50%, nie je odkázaná na individuálnu prepravu, nakoľko s poukazom na\npredložené lekárske nálezy je schopná samostatnej chôdze, je schopná premiestniť sa k prostriedkom\nhromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť, je schopná do nich nastupovať\na vystupovať z nich, udržať sa v nich, a to na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri\nrešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Dôvodom takéhoto posúdenia bol kardiologický nález zo dňa\n13.04.2012, z ktorého vyplýva, že došlo k zmene rozhodných skutočností pre trvanie nároku žalobkyne\nna parkovací preukaz. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podľa lekárskeho posudku zo dňa 14.12.2012\na komplexného posudku zo dňa 04.01.2013, vypracovaného v súvislosti s jej žiadosťou o priznanie\npeňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, nie je odkázaná na individuálnu prepravu,\nbolo potrebné rozhodnúť o odňatí parkovacieho preukazu. Krajský súd tiež uviedol, že posudkový lekár\nv odvolacom konaní posudzoval žalobkyňou predložené odborné nálezy a za najzávažnejší z nich\npovažoval onkologický nález (tumor prsnej žľazy), pričom mieru funkčnej poruchy opätovne stanovil\nna 50%. Zmenu posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekár žalovaného v\n\nlekárskom posudku zo dňa 20.05.2013 aj riadne zdôvodnil. Krajský súd dospel k záveru, že zdravotný\nstav žalobkyne bol náležite posúdený, nakoľko táto sa považuje za občana s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu. Posudkoví lekári posudzujúci zdravotný stav\nžalobkyne mohli vychádzať len z ňou predložených odborných nálezov, pričom nemali pochybnosti\no správnosti diagnostických záverov. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že posudkový lekár\nžiadal odborného lekára (psychiatra) o vyjadrenie sa k možnosti žalobkyne pracovať ako obchodná\nzástupkyňa a k vedeniu motorového vozidla v súvislosti s popisovanou sociálnou fóbiou, strachom z ľudí\na kolapsovými stavmi. Komplexné posudky a lekárske posudky vyhotovené v konaní boli podložené aj\nobsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a o vecnej správnosti a odbornej úrovni ich záverov nemal\nkrajský súd pochybnosti. V súvislosti s námietkami žalobkyne ohľadne preukázaného zdravotného\npostihnutia (psychiatrickej diagnóze) a neschopnosti cestovať prostriedkami hromadnej prepravy,\npoukázal na § 11 ods. 6, 8, 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého\nzdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 447/2008 Z.z.“).\nPosudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z psychiatrických\nvyšetrení, nakoľko diagnostický záver v týchto odborných nálezoch je rovnaký, a preto postupoval podľa\n§ 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. a posúdenie vykonal bez prítomnosti žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa\npoukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/2/2012 a lSžso/36/2010, krajský súd uviedol,\nže v týchto rozsudkoch bola riešená iná problematika a nemožno ich v predmetnej veci aplikovať.\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa s návrhom, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US1/SSVODPC/\nBEZ/2014/17274 zo dňa 16.05.2014 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne navrhovala\nzrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu. Poukázala na to, že pri posudzovaní jej\nzdravotného stavu došlo k rozporom medzi odbornými lekárskymi nálezmi a obsahom komplexného\nposudku, resp. obsahom napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z predmetného posudku, ako aj z\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že posudkový lekár spochybňuje odborné závery\nMUDr. S. a jej nález dokonca považuje za účelový. Žalovaný pritom neobjasnil dôvody, prečo takýto\npostup posudkového lekára považoval za súladný so zákonom. Pokiaľ žalovaný argumentuje absenciou\nprejavov sociálnej fóbie v náleze MUDr. S., takéto vyjadrenia naznačujú, že lekársky nález považuje\nza nekompletný, čo by zakladalo povinnosť posudkového lekára požiadať o jeho kompletizáciu, čo sa\nnestalo. Posudkový lekár v žiadosti o kompletizáciu žiadal iba o opätovné psychiatrické vyšetrenie k\notázke potreby motorového vozidla a strachu medzi ľuďmi s ohľadom na možnosť vykonávania práce\nobchodnej zástupkyne. Žalobkyňa mala za to, že pokiaľ vznikol rozpor medzi závermi posudkového\na ošetrujúceho lekára, mali správne orgány v záujme riadneho zistenia skutkového stavu nariadiť\nznalecké dokazovanie alebo minimálne mali nariadiť preskúmanie jej zdravotného stavu v prítomnosti\nlekára so špecializáciou v príslušnom odbore. Najvyšší súd SR pritom opakovane odmietol názor,\nže odborní lekári nie sú oprávnení vysloviť názor na druh a spôsob kompenzácie z hľadiska svojej\nzdravotníckej špecializácie (napr. rozhodnutia sp. zn. lSžso/34/2010, lSžso/32/2013). Naopak, najvyšší\nsúd poukazuje na dôležitú úlohu odborných správ odborných lekárov s odporúčajúcimi závermi, ktoré\nvšak žalovaný v napadnutom rozhodnutí neakceptoval a ani sa s nimi nevysporiadal. Žalovaný iba\nprevzal závery posudkového lekára, kým záver krajského súdu o nespochybnení diagnostických záverov\nMUDr. S. posudkovým lekárom nenachádza oporu vo vykonanom dokazovaní. Je dôležité uvedomiť si,\nže práve odborný lekár vyšetruje pacienta a určuje jeho diagnózu, ktorú zapíše do lekárskeho nálezu. Aj\nkeď posudkový lekár hodnotí odkázanosť na určitú formu kompenzácie, nemôže ignorovať vyjadrenia\nodborného lekára. Uvedené platí o to viac, ak posudkový lekár žalobkyňu nevyšetril a jej zdravotný stav\nneposudzoval v prítomnosti lekára so špecializáciou v príslušnom odbore. Posudkový lekár a žalovaný\nopomenuli náležite zohľadniť dôvod odkázanosti uvedený v § 14 ods. 6 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z.\nObaja disponovali informáciami o zdravotnom stave žalobkyne a je im známe, že sa lieči na rakovinu,\nako aj na ďalšie vážne ochorenia močového, pohybového a srdcového ústrojenstva. Napriek tomu sa\nvôbec nezaoberali dôvodmi jej sociálnej fóbie, ani tým, či je schopná zvládať cestovanie hromadnou\ndopravou pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti. Prvostupňový správny orgán sa riadne nezaoberal\nnámietkami žalobkyne ohľadom posúdenia jej zdravotného stavu a nevykonal žiadne úkony smerujúce\nk odstráneniu rozporov medzi názormi odborného a posudkového lekára. Pokiaľ ju krajský súd o tejto\nskutkovej otázke nevypočul, jeho rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nRozporné lekárske závery mali aj prvostupňový správny orgán viesť k vypočutiu žalobkyne ohľadom\nspôsobu vyšetrenia jej zdravotného stavu a jej subjektívnych ťažkostí. Žalobkyňa tiež nesúhlasila so\nzáverom krajského súdu ohľadom nemožnosti aplikácie ňou uvádzanej judikatúry najvyššieho súdu,\nnakoľko sa týka výkladu príslušných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. Podstatné je primárne to, či je\n\nodklonenie sa od záverov odborného lekára vecne správne a či má oporu vo vykonanom dokazovaní.\nV prejednávanej veci však skutočný stav nebol dostatočne zistený z dôvodu neodstránenia vyššie\nuvedených rozporov.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vychádzal z lekárskych nálezov MUDr. S., pričom v\nzáujme dostatočného zistenia skutkového stavu veci si posudkový lekár prvostupňového správneho\norgánu dňa 28.11.2012 vyžiadal od nej doplnenie lekárskeho nálezu. Na základe lekárskych správ\na nálezov uvedených v lekárskom posudku zo dňa 20.05.2013 posudkový lekár dospel k záveru, že\nžalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je podľa §\n17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. základná podmienka na vyhotovenie parkovacieho preukazu. To\nznamená, že nebola objektívne potvrdená potreba vyhotovenia parkovacieho preukazu pre žalobkyňu.\nOkrem toho, žalovaný mal v ďalšom správnom konaní samotnou žalobkyňou za preukázané, že tento\npríspevok požaduje okrem iného z dôvodu, že navštevuje spoločenské akcie, kúpele, kúpaliská, ďalej\nna nákupy a na výkon práce obchodného zástupcu. K týmto skutočnostiam žalobkyňa v odvolaní proti\nrozsudku krajského súdu nezaujala žiadne stanovisko. Je nesporné, že pri takýchto aktivitách prichádza\ndo styku s množstvom ľudí, pričom neuviedla, že by s tým mala problém. Vzhľadom na to, že odvolacie\nnámietky sú v podstate zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobe, sa žalovaný pridržiaval predchádzajúcich\nzáverov a stotožnil sa s odôvodnením rozsudku krajského súdu, ktorý navrhol potvrdiť. Zastával názor,\nže pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a\nrozhodol správne. Záverom zdôraznil, že právomoc poskytovať fyzickým osobám s ťažkým zdravotným\npostihnutím kompenzačné prostriedky na zmiernenie dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia\nzveril zákonodarca posudkovým lekárom a nie odborným lekárom. Poskytnutie kompenzácie podľa\nzákona č. 447/2008 Z.z. je fakultatívnou pomocou a rozhodnutie o nej je vecou úvahy správneho orgánu.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len\n„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších\npredpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania\n(§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na webovom sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>,\na dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je potrebné vyhovieť.\nPodľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je\nodkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom\nzáklade s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti a) premiestniť sa\nk vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť; b) nastupovať\ndo vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom\npočas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej\ndopravy alebo c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej\nhromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri\nduševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,\nkardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.\nPodľa § 15 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so\nzdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.\nPodľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje\nmieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie,\nči fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným\nmotorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín\nopätovného posúdenia zdravotného stavu.\nPodľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový\nlekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely\n\nparkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej\nosoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby\ns ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je\nodkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6\nalebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz\nna základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.\nPodľa § 45 ods. 14 zákona č. 447/2008 Z.z., príslušný orgán rozhodne o odňatí preukazu alebo\nparkovacieho preukazu a o povinnosti vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz, ak sa zistí, že fyzická\nosoba s ťažkým zdravotným postihnutím nespĺňa podmienky podľa § 17 ods. 1 na vyhotovenie\npreukazu alebo parkovacieho preukazu ustanovené týmto zákonom alebo preukaz alebo parkovací\npreukaz sa vyhotovil neprávom, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na preukaz\nalebo parkovací preukaz alebo fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa na písomnú\nvýzvu príslušného orgánu nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa nepodrobí posúdeniu\nzdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, a bola na tento dôsledok v\npísomnej výzve upozornená. Fyzická osoba je povinná vrátiť preukaz alebo parkovací preukaz do 30\ndní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jeho odňatí.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby súd vychádzal\nz administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom „spis žalovaného správneho\norgánu“ sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu, vrátane\noriginálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998).\nNajvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Sžf/84/2013 zo dňa 24.09.2014 konštatoval, že v prípade, že\nžalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo\nlen fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade\nalebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho\nkonania, prípadnom doplnení návrhu na začatie správneho konania, o priebehu dokazovania, označenie\nskutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci. Za takej situácie\nsúd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho\nalebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu,\nči je dostačujúce pre posúdenie veci.\nOdvolací súd zistil, že k súdnemu prieskumu bol predložený neúplný administratívny spis a listinné\ndôkazy - lekársky posudok posudkovej lekárky prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.08.2010,\nna ktorý sa odvoláva napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj nálezy, na základe ktorých bol vydaný\nlekársky posudok zo dňa 03.08.2010, sa v spise nenachádzali. Z uvedeného dôvodu je napadnuté\nrozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.\nSúd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť,\npoznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu,\nktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nVychádzajúc z vyššie uvedenej právnej úpravy povinnosťou správneho orgánu je rozhodnutie odôvodniť\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, jasne\na výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných\nv konaní a aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý bol\npredmetom správneho konania.\n\nProblematike týkajúcej sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie, venoval značnú pozornosť vo\nsvojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v nálezoch sp. zn. I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS\n36/2010). Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov, ako aj\norgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia\ntotiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej\na právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo\na správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na\nvšetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci by\nmal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú\npresvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto\npremís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj spravodlivé\na presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je\npovinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného\nvyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj len „ESĽP“)\n- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko zo dňa 29.04.1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30, v ktorom\nkonštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku zo dňa 21.01.1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nVzhľadom na uvedené sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného\nako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj nesúladné s právami podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nOdvolací súd dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplýva správna úvaha,\nna základe ktorej správny orgán prijal svoj záver o potrebe odňatia parkovacieho preukazu, keď v\nodôvodnení rozhodnutia citujúc relevantnú právnu úpravu len konštatuje, že záväzným podkladom pre\nrozhodnutie bol lekársky posudok zo dňa 20.05.2013, na základe ktorého dospel k záveru, že žalobkyňa\nprestala spĺňať podmienky citovaných zákonných ustanovení na kompenzáciu k zmierneniu sociálnych\ndôsledkov jej ťažkého zdravotného postihnutia.\nV prejednávanej veci boli podkladmi pre rozhodnutia správnych orgánov lekársky posudok zo dňa\n20.05.2013 a komplexný posudok vydaný žalovaným dňa 11.06.2013, ktoré stanovili mieru funkčnej\nporuchy žalobkyne na 50%. Žalobkyňa sa preto považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.\nV posudku zo dňa 20.05.2013 posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa sa lieči na úzkostne depresívnu\nporuchu, sociálnu fóbiu, stavy na odpadnutie, ale podľa psychiatra môže viesť motorové vozidlo aj\nnapriek závratom. K názoru psychiatra o pretrvávaní strachu s nemožnosťou kontaktu žalobkyne s\nviacerými ľuďmi, posudkový lekár uviedol, že je to v rozpore „s tendenciou žalobkyne zamestnať sa\nako obchodná zástupkyňa, ktorá musí byť v kontakte s viacerými ľuďmi“. Posudkový lekár dospel\nk záveru, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, nemá praktickú ani\núplnú slepotu oboch očí, nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\nlebo je schopná premiestniť sa k vozidlu verenej hromadnej dopravy, nastupovať, udržať sa v ňom\npočas jazdy, vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy, a zvládnuť iné situácie v ňom. Takýto\nzáver posudkového lekára je sporný a nepodložený z dôvodu absencie samotných nálezov psychiatra.\n\nŽalovaný mal doplniť dokazovanie za účelom odstránenia rozporov ohľadom zdravotného stavu\nžalobkyne a mal vykonať posúdenie zdravotného stavu v jej prítomnosti.\nŽalovaný náležité nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy správneho poriadku a ani v intenciách\nustálenej judikatúry ústavného súdu, keď v odôvodneniach svojich rozhodnutí náležite neuviedol svoju\nsprávnu úvahu, vychádzajúc zo skutkových zistení, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, že\nžalobkyňa prestala spĺňať zákonné podmienky na kompenzáciu. K zmene zdravotného stavu žalobkyne\nsa vyjadril iba v odôvodnení rozhodnutia č. UPS/US1/SSVODPC/BEZ/2013/626 zo dňa 24.05.2013,\npričom zmenil poradie diagnóz bez miery funkčnej poruchy, avšak toto rozhodnutie bolo zrušené\nrozsudkom krajského súdu č. k. 11S/126/2013-37 zo dňa 04.12.2013 a v ďalšom konaní, ani v\nnapadnutom rozhodnutí žalovaného, sa zmenou zdravotného stavu spočívajúcom v jeho zlepšení\nnezaoberal.\nZásadnou okolnosťou pre rozhodnutie žalovaného je zmena rozhodujúcich skutočností, napr. zmena\nzdravotného stavu žalobkyne od doby priznania parkovacieho preukazu rozhodnutím úradu z\n10.08.2010, vychádzajúceho zo zistenia jej odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým\nvozidlom. V takomto prípade sa kladú zvýšené nároky na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska\npreskúmateľnosti a presvedčivosti a je nevyhnutné porovnať zdravotný stav žalobkyne v čase priznania\npríspevkov s jej súčasným stavom. Taktiež je potrebné identifikovať konkrétne pozitívne zmeny jej\nzdravotného stavu odôvodňujúce odňatie parkovacieho preukazu, prípadne záver, že parkovací preukaz\nbol vyhotovený neprávom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného takéto porovnanie\nneobsahuje, trpí preto vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, podmieňujúcou naplnenie\nzákonného dôvodu pre jeho zrušenie v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\nPokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že u žalobkyne došlo k zlepšeniu (zmene) jej zdravotného\nstavu v porovnaní s rokom 2010, kedy jej bol na základe komplexného posudku zo dňa 10.08.2010\nvydaný parkovací preukaz, mali vo svojich rozhodnutiach taký záver riadne a presvedčivo odôvodniť. Ak\nposudkoví lekári dospeli k záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu, považujúc za\nsporné vyjadrenie ošetrujúceho lekára žalobkyne (psychiatra) o pretrvávajúcom strachu a nemožnosti\nkontaktu s viacerými ľuďmi, v takom prípade nemožno hovoriť o zhodných záveroch odborných lekárov\nso závermi posudkových lekárov a je potrebné zvážiť predvolanie žalobkyne, prípadne vykonať potrebné\ndokazovanie na odstránenie pochybností.\nNapadnuté rozhodnutie žalovaného odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené považoval za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutočný stav. Odvolací súd preto\npodľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nÚlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť na základe úplného administratívneho\nspisu, pričom závery, ku ktorým takto dospeje, aj riadne a zrozumiteľne odôvodní a vysporiada sa s\nnámietkami žalobkyne.\nO náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v\nspojení s § 224 ods. l, ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni ich náhradu priznal\nvo výške 518,76 eur za tri úkony právnej služby: prevzatie veci a príprava zastúpenia, podanie žaloby zo\ndňa 06.06.2014 - 2x 134 eur a 2x 8,04 eur za režijný paušál; písomné odvolanie proti rozsudku zo dňa\n11.03.2015 - lx 139,83 eur a lx 8,39 eur za režijný paušál podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nplus 20% DPH. Priznanú náhradu je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne (§ 149\nods. 1 O.s.p.). Súd nepriznal odmenu za odpoveď na výzvu súdu, či žalobkyňa súhlasí s rozhodnutím\nveci bez nariadenia pojednávania a za vyčíslenie trov konania, keďže týmto úkonom nemožno rozumieť\núkon vo veci samej.\nToto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/103/2014", "guid": "3df2cd33-7db6-40c4-86ef-5303249f1567:c6286d70-f5ec-4405-8499-2ba76205a4a5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}