{"guid": "d5f0d098-2ed1-4460-adfe-8ab31fe27ba3:6c8cd387-ad26-4536-aa34-37681c3036b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1", "spisova_znacka": "3Sžf/94/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/94/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 3Sžf/94/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1", "identifikacne_cislo": "4014200392", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-16", "nazov": "§ 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a", "nazov": "§ 25a zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6c8cd387-ad26-4536-aa34-37681c3036b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/94/2015\n4014200392\n25. 01. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:4014200392.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nz členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: V. M., J.,\nprávne zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100304/1/63613/2014 zo dňa 31.01.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/65/2014-145 zo dňa 20. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/65/2014-145 zo dňa 20.\nmája 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/63613/2014 zo dňa 31.01.2014, ktorým žalovaný potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4514719/2013/Hus zo dňa 04.10.2013,\nktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie\njún 2009 v sume 3.149,64 €.\nDôvodom určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol zo\ndňa 23.11.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.12.2012.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho\nspisu žalovaného zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie jún\n2009, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 012,24 €. Podaním zo dňa 09.08.2011\noznámil správca dane žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za 1. až 4. štvrťrok 2008, rok 2009,\nrok 2010, so začiatkom určeným na deň 13.09.2011. Na základe výsledkov vykonaného šetrenia bol\ndňa 23.11.2012 spísaný protokol, podľa ktorého bola zistená daňová povinnosť žalobcu za zdaňovacie\nobdobie jún 2009 v sume 4 161,88 €, rozdiel predstavoval sumu 3 149,64 €. Dokazovaním bolo\npreukázané, že žalobca nadobúdal ojazdené motorové vozidlá od osôb identifikovaných na DPH v\niných členských štátoch za účelom ich ďalšieho predaja, pričom tento predávajúci uplatnil osobitný\nrežim zdanenia len u 38 ojazdených vozidiel uvedených v osobitnom zozname, v ktorom sa žalobca\nnenachádzal a u ostatných dodávok sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského\nštátu, čo potvrdzuje i súhrnný výkaz podaný uvedeným dodávateľom vozidiel. Žalobca nesúhlasil so\n\nzávermi daňovej kontroly, namietajúc najmä dĺžku daňovej kontroly a možnosť jej prerušenia z dôvodu\nmedzinárodného dožiadania o poskytnutie daňových informácií, o čom bol spísaný Dodatok číslo 1 k\nprotokolu zo dňa 07.12.2012.\nPrvostupňový súd uviedol, že daňová kontrola začala dňa 13.09.2011, dňa 17.02.2012 vydal správca\ndane rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu požiadania o medzinárodnú výmenu informácií, pričom\ndaňová kontrola dovtedy trvala 158 dní. Súd nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie § 25a zákona\nčíslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Odpoveď\nrakúskej daňovej správy bola správcovi dane doručená dňa 20.08.2012 a v tento deň pominula prekážka,\npre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Pokračovanie daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené\ndňa 24.08.2012. Žalovaný na základe odôvodnenej žiadosti správcu dane predĺžil lehotu na vykonanie\ndaňovej kontroly o 6 mesiacov, o čom bol žalobca upovedomený. Vzhľadom na viaceré zdaňovacie\nobdobia, ktorých sa kontrola týkala, množstvo listinných dokladov, ktoré žalobca predložil a ktoré bolo\npotrebné preveriť ako i potrebu požiadať o poskytnutie daňových informácií na základe medzinárodného\ndožiadania, bol správca dane oprávnený využiť inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly. Daňová\nkontrola reálne prebiehala počas obdobia 267 dní, čo nepresahuje maximálnu jednoročnú lehotu určenú\nzákonom na výkon daňovej kontroly. Prvostupňový súd neprihliadal na medzitýmny rozsudok Okresného\nsúdu Trnava zo dňa 23.10.2010 č. k. 12 C/179/2009-61, na ktorý poukazoval žalobca, pretože tento\nriešil inú právnu problematiku - náhradu škody.\nNa základe údajov z centrálneho informačného systému v rámci Európskej únie ako i výsledkov\nmultilaterálnej kontroly MLC 188 začatej na podnet rakúskej daňovej správy správca dane zistil, že\nžalobca ako osoba identifikovaná na DPH, nadobúdala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach\npoužitý tovar z Rakúskej republiky, a to osobné motorové vozidlá od zahraničného dodávateľa BCA\nAutoauktionen GmbH, Wien, identifikovaného na DPH v tomto členskom štáte Európskej únie. V\nkontrolovanom zdaňovacom období išlo o intrakomunitárny obchod medzi osobami identifikovanými na\nDPH v rôznych členských štátoch Európskej únie, ktorý prebiehal tak, že na strane dodávateľa dochádza\nk intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru bolo v členskom štáte dodávateľa), ktoré\nje oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru\n(miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania\nDPH v členských štátoch Európskej únie platí základný princíp výberu tejto dane členským štátom\nurčenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých\npodmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/26/2012). Nebolo sporné, že dodávateľ\nžalobcu uplatnil oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu a žalobcovi\nako osobe identifikovanej pre DPH fakturoval dodanie týchto vozidiel v cenách bez DPH, čo vyplynulo\nz predložených faktúr a takéto intrakomunitárne dodanie tovaru uviedol i v súhrnnom výkaze, čo sa\npremietlo do systému VIES, ktorý má správca dane k dispozícii. Žalobcom deklarovaný dodávateľ\nojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim zdanenia v období rokov 2005 až 2010 len v\n38 v prípadoch, medzi, ktorými žalobca nebol uvedený a ostatné dodania boli realizované v bežnom\nrežime zdanenia. Na faktúrach, ktoré dodávateľ vystavil pre žalobcu nie je DPH uvedená, čo znamená,\nže motorové vozidlá boli žalobcovi fakturované bez DPH a s poukazom na zistenia vyplývajúce z\nmultilaterálnej kontroly, do ktorej bola zapojená i slovenská daňová správa, potom možno konštatovať, že\nuvedený dodávateľ uplatnil v prípade žalobcu bežný spôsob zdaňovania dodávaného tovaru, ktorý musí\nrešpektovať i žalobca ako odberateľ. Námietka žalobcu, že jeho dodávateľ nepotvrdil tvrdenia správcu\ndane nie je dôvodná, bolo teda preukázané, že došlo k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je\ndodávka dodávateľa oslobodená od DPH, a k zdaneniu dochádza až u odberateľa v Slovenskej republike\npodľa § 11 ods. 1, 2 a § 20 ods. 1, 2 zákona o DPH, čo bolo potvrdené i v rámci multilaterálnej daňovej\nkontroly MLC 188 M.\nVo veci bol rozhodujúci postup, ktorý použil zahraničný dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi. Zahraničný\ndodávateľ použil bežný režim zdanenia a takýto režim s určením základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona\no DPH bol povinný pri predaji ojazdených motorových vozidiel použiť i žalobca. Žalobca postupoval\nspôsobom, na ktorý neboli splnené podmienky. Ak žalobca tvrdil, že pri použití osobitného režimu\nzdanenia vychádzal z informácií o použití osobitného režimu zdanenia, ktoré mu poskytol jeho dodávateľ,\ndaňové bremeno je na žalobcovi, ktorý disponuje právom uplatniť si postup podľa osobitného režimu\npri dodávke použitého tovaru a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Za dôkaz nemožno považovať protokol\n\nzo dňa 28.09.2009 o výsledku zistenia z daňovej kontroly týkajúcej sa iného daňového obdobia (1.\naž 4. štvrťrok 2007), v rámci ktorej neboli kontrolované faktúry od zahraničných dodávateľov žalobcu\na nebolo vykonané medzinárodné dožiadanie. Závery jednotlivých daňových kontrol vychádzali z\nodlišných skutkových zistení. V prípade, ak by zahraničný dodávateľ žalobcu použil osobitný režim\nzdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou tovaru, bol by\npovinný túto skutočnosť uviesť v texte faktúry s poukazom na ustanovenie článku 226 bod 11 a 14\nSmernice Rady 2006/112/ES, pričom predajná cena by potom obsahovala daň, ktorá by bola odvedená v\nčlenskom štáte predaja a potom by už u nadobúdateľa v Slovenskej republike teda u žalobcu, k zdaneniu\nnedošlo. Faktúry zahraničného dodávateľa tvrdenia žalobcu nepreukazujú, nie je v nich uvedená DPH,\nneobsahujú žiaden odkaz na ustanovenia článkov 312 až 332 danej Smernice.\nSúd nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a uviedol,\nže správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na príslušné procesnoprávne a\nhmotnoprávne predpisy. Žalobca dostatočne nepreukázal, že ojazdené motorové vozidlá mu boli dodané\nosobami uvedenými v ustanovení § 66 ods. 2 zákona o DPH, a preto nemohol uplatniť osobitnú úpravu\ndane pri ich predaji.\nKrajský súd v Nitre sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu súvisiacou s právnym názorom tohto súdu\nuvedeným v rozsudku sp. zn. 26S/8/2010, k čomu uviedol, že ho nemožno na danú vec aplikovať,\npretože sa týkal úplne inej právnej problematiky a bol vydaný po tom, ako Najvyšší súd predmetný\nrozsudok zrušil.\nV závere svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v obdobných prípadoch pri posudzovaní zdanenia dovozu ojazdených motorových\nvozidiel, z ktorých vychádzal.\nNa základe uvedených dôvodov žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa\n§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;\neventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nmu právo na náhradu trov konania.\nV odvolaní žalobca poukázal na priebeh daňového konania a konštatoval, že správca dane sa\npočas daňovej kontroly dopustil viacerých procesných pochybení, majúcich za následok, že daňová\nkontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol nadobudol povahu nezákonne získaného\ndôkazného prostriedku. Poukázal na okolnosť, že v platobnom výmere sú uvedené 2 dátumy začatia\nkontroly a to dátum 09.08.2011, ako aj 13.09.2011. Pri prerokúvaní protokolu sa zamestnanci správcu\ndane dopustili viacerých pochybení, na ktoré upozornil, postupovali v rozpore s ustanovením §\n15 a základnými zásadami daňového konania. Správca dane sa s jeho námietkami nevysporiadal\ndostatočným spôsobom. Daňová kontrola nebola ukončená v lehote 6 mesiacov, pričom nedošlo\nk predĺženiu kontroly pred uplynutím tejto lehoty. Daňová kontrola bola začatá 09.08.2011 alebo\n13.09.2011 a správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly až\nžiadosťou zo dňa 20.08.2012. Podľa jeho názoru sa nejednalo o zložitú kontrolu, pretože takú istú\nkontrolu vykonal správca dane aj v roku 2009 a táto trvala 4 mesiace. Predmetom preverovania boli tie\nisté skutočnosti. Podľa jeho názoru, žiadosť o medzinárodnú informáciu poslal správca dane po viac ako\nšiestich mesiacoch napriek tomu, že vedel o zákonom určenej lehote na ukončenie kontroly. V danom\nprípade nebol podľa jeho názoru dôvod na použitie § 25a zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu\nprotokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Podstatné\nv celej veci je preukázanie skutočnosti, že žalobca nadobudol tovar od platiteľa dane z iného členského\nštátu, ktorý túto skutočnosť preukázal nielen dodaním súhrnného výkazu, ktorým deklaroval dodávku\ntovaru oslobodenú od dane ale najmä uvedením odkazu a tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že sa\njednalo o intrakomunitárne nadobudnutie vozidiel z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH,\nktoré je dodávané v bežnom režime. Žalobca tovar nadobudnutý z iného členského štátu nezdanil a ani\n\nsi neuplatnil právo odpočítať daň z takto nadobudnutého tovaru. Už v roku 2011 mal žalovaný informácie\no tom, že dodávateľ žalobcu v rokoch 2005 až 2010 neuplatnil osobitný režim pri žalobcovi dodaných\nvozidlách, a preto si nemohol uplatniť osobitnú úpravu. Rakúska daňová správa v liste zo dňa 12.12.2011\npotvrdila, že rakúsky dodávateľ v rokoch 2008 až 2010 v osobitnom režime dodal iba 38 motorových\nvozidiel, čo znamená, že neexistoval dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože správca dane mal už\npred prerušením daňovej kontroly k dispozícii všetky informácie. Krajský súd týmito údajmi disponoval a\naj napriek tomu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V čase daňovej kontroly za 1. až 4. štvrťrok\n2007 nakupoval žalobca ojazdené vozidlá od toho istého predávajúceho a v tom istom režime ako v\nčase daňovej kontroly za jún 2009 a výsledkom uvedenej kontroly žalovaný uviedol žalobcu do omylu,\npretože ho utvrdil, že postupuje správne. S touto skutočnosťou sa žalovaný nevysporiadal a žalobca\nkonal v dobrej viere, že postupuje správne v zmysle toho, čo mu potvrdil žalovaný protokolom. Keďže\nsa žalovaný nevysporiadal s tým, že postupoval v totožných prípadoch odlišne, je jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\nPredmetom kontroly v roku 2009 boli faktúry od zahraničných dodávateľov žalobcu a protokol o\nzisteniach obsahuje konštatovanie, že žalobca vypočítal a odviedol daň správne. Uvedené nemôže byť\nv neprospech žalobcu, v opačnom prípade dôjde k porušeniu § 3 ods. 9 zákona číslo 563/2009 Z.z. Súd\nkonštatoval, že ak aj postup žalovaného v roku 2009 bol nesprávny, neznamená to, že nesprávne mal\npostupovať aj v roku 2011 a 2012. Žalovaný bol však povinný svoj rozdielny postup náležite odôvodniť\nčo neurobil a čo je dôvodom nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Je preukázané, že žalovaný svoj\nnázor zmenil až potom, ako mu boli doručené výsledky multilaterálnej kontroly v roku 2010 nie preto, že\nby boli preukázané nové skutočnosti, ale pre to, že z výkladu rakúskej strany zistil, že toto ustanovenie\nsa v rámci EÚ vysvetľuje inak ako dovtedy postupoval a usmerňoval žalovaný. Žalovaný teda v dvoch\ntotožných prípadoch postupoval inak avšak s námietkou žalobcu, v ktorej na tento postup poukazoval,\nsa nevysporiadal.\nPodľa žalobcu, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak konštatoval,\nže žalobca nemal postupovať podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH opierajúc sa aj o skutočnosť, že s\núčinnosťou od 01.12.2013 bol § 66 doplnený o ods. 16. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,\nže povinnosť uložená v uvedenom ustanovení sa daňovým subjektom ukladá až od 01.12.2013.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 07.07.2015 uviedol, že odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný vyjadril, a preto sa pridržiava\npísomného vyjadrenia k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250ja ods.7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná\npre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §\n42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.\nV danom prípade sú na odvolacom súde vedené viaceré veci totožných účastníkov konania, založené\nna tých istých skutkových okolnostiach, napr. pod sp. zn. 3Sžf/83/2015, 3Sžf/84/2015, 3Sžf/85/2015,\n3Sžf/87/2015, 3Sžf/89/2015, týkajúce sa len iného zdaňovacieho obdobia a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poukazuje na závery prijaté v konaní 3Sžf/83/2015, v ktorom odvolací súd v odôvodnení\nrozsudku uviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnom konaní bola\nlehota na vykonanie daňovej kontroly dodržaná, pretože bola v súlade s § 15 ods. 16 v spojení s §\n25a zákona o správe daní prerušená. Počas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly, lehoty na jej\nvykonanie neplynuli a pokračovali v plynutí až po ukončení prerušenia. Z obsahu administratívneho\nspisu, vyplýva, že táto bola ukončená v zákonom určenej lehote, bez jej prekročenia. Daňová kontrola\ntrvala od 13.09.2011 do 07.12.2012, spolu 450 dní. Prerušená bola po dobu 151 dní, od doručenia\ndožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácii do doručenia vyjadrenia, 20.08.2012. Doba, po\nktorú daňová kontrola trvala (299 dní) neprekročila zákonom určenú lehotu 12 mesiacov (365 dní). Z\ndôvodu konania o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, medzinárodného dožiadania,\nlehota na výkon kontroly po dobu 151 dní neplynula. Podľa názoru odvolacieho súdu, medzinárodnú\nvýmenu informácii možno považovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z\ntakto získaných údajov možno považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca\ndane týmto spôsobom preveroval reálne plnenie a jeho charakter, neobmedzujúc sa len na doklady\npredložené daňovým subjektom. Uvedeným konaním nezaťažil žalobcu neprimerane pri získavaní\ndôkazných prostriedkov ale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom získania\npodkladov pre správne určenie dane, t.j. postupoval v súlade s účelom zákona. K predĺženiu lehoty\nna výkon kontroly žalovaným došlo po prerušení daňovej kontroly, kedy reálny výkon kontroly pred jej\nprerušením, trval cca 5 mesiacov - od 13.09.2011 do 17.02.2012, (bez zarátania doby, počas ktorej\nbola daňová kontrola prerušená, t.j. od 17.02.2012 do 20.08.2012) teda v intenciách zákona, ešte pred\nuplynutím lehoty na výkon daňovej kontroly. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by mal správca\ndane informácie, doručené mu dňa 20.08.2012 už pred požiadaním o medzinárodnú výmenu informácií,\ntak ako to tvrdil žalobca. Poskytnuté informácie sa týkali zdaniteľného plnenia žalobcu za roky 2008 až\n2010 a nie je dôvodný predpoklad na získavanie týchto informácií pred začatím konkrétnych daňových\nkontrol za tieto obdobia. Informácie získané na základe multilaterálnej kontroly MLC 188 dňa 15.02.2012,\nsa vzťahovali na viacero daňových subjektov a boli všeobecného charakteru. Túto námietku žalobcu\no neopodstatnenosti prerušenia daňového konania za účelom medzinárodnej výmeny informácií preto\nodvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nZákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia\nmožno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu\ninformácií, vyžadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získať\npodklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Dôkazné\nprostriedky získané správcom dane vyššie popísaným spôsobom, preto, podľa názoru súdu, nemožno\npovažovať za nezákonné.\nV danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých\ndielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH,\npretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené\nmotorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 zákona o DPH, keďže dodanie použitého\ntovaru dodávateľom žalobcu nebolo oslobodené od dane podľa zákona platného v inom členskom štáte,\n\na taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle\nčlánku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. V danom prípade ide\nnepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod\nmedzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane\ndodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte\ndodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu\nnadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V\nsystéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej\nhodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje\npri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí\nodoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť\nuplatnenia osobitnej úpravy zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu\nneuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom,\naj prostredníctvom dožiadania podľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje\nnariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu\nprvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej\nveci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom\ntovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území\nSR; žalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom\ntúto skutočnosť nespochybňoval). Odvolací súd, tiež po posúdení formálnych a obsahových náležitostí\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného dospel k záveru, že tieto boli vydané\nv súlade so zákonom, sú náležite a podrobne odôvodené, pričom žalovaný správny orgán sa vo\nsvojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Správne orgány\na i prvostupňový súd správne aplikovali príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na\npredmetnú vec a realizoval tak ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo\na náležite zisteného skutkového stavu a vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné.\nK námietke žalobcu ohľadom nejednotnosti rozhodovania žalovaného v obdobných veciach najvyšší\nsúd uvádza, že predmetom jeho súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok 2008 a postup správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Súd nemá vedomosť o skutkových okolnostiach zistených daňovou kontrolou za zdaňovacie\nobdobie roka 2007, z obsahu predloženého administratívneho takýto poznatok nevyplýva a zároveň\nneboli predmetom tohto konania. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že správca dane má uplatňovať\npri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,\nteda aby správca dane nerozhodoval odlišne (§ 3 ods. 9 daňového poriadku). Je však zároveň\nnespochybniteľné, že pri správe daní musia daňové orgány postupovať podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, čo vyplýva z § 3 ods. 1 daňového poriadku. Požiadavka zákonnosti je hlavným\nprincípom daňového konania, z čoho vyplýva, že je povinnosťou daňových orgánov konať a rozhodovať v\nsúlade so zákonom. Odlišné právne závery správcu dane, ak sú v súlade s účinnými právnymi predpismi,\nsú preto akceptovateľným dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia aj v prípade skutkovo zhodných\nprípadov, tzv. odôvodnený rozdiel. Vydanie iného rozhodnutia aké očakával žalobca, preto v danom\nprípade nespôsobil takú vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. Je vecou daňových orgánov, aké\nopatrenia príjmu za účelom odstránenia nezákonného stavu vo veciach, v ktorých zaujali iný právny\nzáver, nesúladný so zákonnou úpravou.“\nNa základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}