{"guid": "b8fc686c-1634-4a9a-b267-2e26d6b5f5ab:4d133471-eab4-4306-93db-04c970da154a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1", "spisova_znacka": "3Sžf/92/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/92/2015 z 25. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2017, sp. zn. 3Sžf/92/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1", "identifikacne_cislo": "4014200380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-66.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-16", "nazov": "§ 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-16", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-66", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d133471-eab4-4306-93db-04c970da154a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/92/2015\n4014200380\n25. 01. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:4014200380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nz členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: T. P., N.,\nprávne zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Konrádovou, Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100304/1/66275/2014 zo dňa 05.02.2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/60/2014-147 zo dňa 29. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/60/2014-147 zo dňa 29.\napríla 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/66275/2014 zo dňa 05.02.2014, ktorým žalovaný potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9401402/5/4544271/2013/Hus zo dňa 08.10.2013,\nktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie\nnovember 2010 v sume 15.346,43 €.\nDôvodom určenia daňovej povinnosti boli výsledky daňovej kontroly, z ktorej bol vyhotovený protokol zo\ndňa 23.11.2012, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 07.12.2012.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho\nspisu žalovaného zistil, že žalobca podal riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie\nnovember 2010, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 711,71 €. Podaním zo dňa\n09.08.2011 oznámil správca dane žalobcovi výkon daňovej kontroly na DPH za 1. až 4. štvrťrok 2008,\nrok 2009, rok 2010, so začiatkom určeným na deň 13.09.2011. Na základe výsledkov vykonaného\nšetrenia bol dňa 23.11.2012 spísaný protokol, podľa ktorého bola zistená daňová povinnosť žalobcu\nza zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 16 058,14 €, rozdiel predstavoval sumu 15 346,43\n€. Dokazovaním bolo preukázané, že žalobca nadobúdal ojazdené motorové vozidlá od osôb\nidentifikovaných na DPH v iných členských štátoch za účelom ich ďalšieho predaja, pričom tento\npredávajúci uplatnil osobitný režim zdanenia len u 38 ojazdených vozidiel uvedených v osobitnom\nzozname, v ktorom sa žalobca nenachádzal a u ostatných dodávok sa jednalo o intrakomunitárne\ndodanie tovaru do iného členského štátu, čo potvrdzuje i súhrnný výkaz podaný uvedeným dodávateľom\n\nvozidiel. Žalobca nesúhlasil so závermi daňovej kontroly, namietajúc najmä dĺžku daňovej kontroly a\nmožnosť jej prerušenia z dôvodu medzinárodného dožiadania o poskytnutie daňových informácií, o čom\nbol spísaný Dodatok číslo 1 k protokolu zo dňa 07.12.2012.\nPrvostupňový súd uviedol, že daňová kontrola začala dňa 13.09.2011, dňa 17.02.2012 vydal správca\ndane rozhodnutie o jej prerušení z dôvodu požiadania o medzinárodnú výmenu informácií, pričom\ndaňová kontrola dovtedy trvala 158 dní. Súd nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie § 25a zákona\nčíslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Odpoveď\nrakúskej daňovej správy bola správcovi dane doručená dňa 20.08.2012 a v tento deň pominula prekážka,\npre ktorú bola daňová kontrola prerušená. Pokračovanie daňovej kontroly bolo žalobcovi oznámené\ndňa 24.08.2012. Žalovaný na základe odôvodnenej žiadosti správcu dane predĺžil lehotu na vykonanie\ndaňovej kontroly o 6 mesiacov, o čom bol žalobca upovedomený. Vzhľadom na viaceré zdaňovacie\nobdobia, ktorých sa kontrola týkala, množstvo listinných dokladov, ktoré žalobca predložil a ktoré bolo\npotrebné preveriť ako i potrebu požiadať o poskytnutie daňových informácií na základe medzinárodného\ndožiadania, bol správca dane oprávnený využiť inštitút predĺženia výkonu daňovej kontroly. Daňová\nkontrola reálne prebiehala počas obdobia 267 dní, čo nepresahuje maximálnu jednoročnú lehotu určenú\nzákonom na výkon daňovej kontroly. Prvostupňový súd neprihliadal na medzitýmny rozsudok Okresného\nsúdu Trnava zo dňa 23.10.2010 č. k. 12 C/179/2009-61, na ktorý poukazoval žalobca, pretože tento\nriešil inú právnu problematiku - náhradu škody.\nNa základe údajov z centrálneho informačného systému v rámci Európskej únie ako i výsledkov\nmultilaterálnej kontroly MLC 188 začatej na podnet rakúskej daňovej správy správca dane zistil, že\nžalobca ako osoba identifikovaná na DPH, nadobúdala v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach\npoužitý tovar z Rakúskej republiky, a to osobné motorové vozidlá od zahraničných dodávateľov, BCA\nAutoauktionen GmbH, Wien a Porsche Bank AG, Salzburg, identifikovaných na DPH v tomto členskom\nštáte Európskej únie. Jednalo sa o intrakomunitárny obchod medzi osobami identifikovanými na DPH\nv rôznych členských štátoch Európskej únie, ktorý prebiehal tak, že na strane dodávateľa dochádza k\nintrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru bolo v členskom štáte dodávateľa), ktoré\nje oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru\n(miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania\nDPH v členských štátoch Európskej únie platí základný princíp výberu tejto dane členským štátom\nurčenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých\npodmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/26/2012). Nebolo sporné, že dodávateľ\nžalobcu uplatnil oslobodenie od dane z titulu dodania vozidiel do iného členského štátu a žalobcovi\nako osobe identifikovanej pre DPH fakturoval dodanie týchto vozidiel v cenách bez DPH, čo vyplynulo\nz predložených faktúr a takéto intrakomunitárne dodanie tovaru uviedol i v súhrnnom výkaze, čo sa\npremietlo do systému VIES, ktorý má správca dane k dispozícii. Žalobcom deklarovaný dodávateľ\nojazdených motorových vozidiel uplatnil osobitný režim zdanenia v období rokov 2005 až 2010 len v\n38 v prípadoch, medzi, ktorými žalobca nebol uvedený a ostatné dodania boli realizované v bežnom\nrežime zdanenia. Na faktúrach, ktoré dodávateľ vystavil pre žalobcu nie je DPH uvedená, čo znamená,\nže motorové vozidlá boli žalobcovi fakturované bez DPH a s poukazom na zistenia vyplývajúce z\nmultilaterálnej kontroly, do ktorej bola zapojená i slovenská daňová správa, potom možno konštatovať, že\nuvedený dodávateľ uplatnil v prípade žalobcu bežný spôsob zdaňovania dodávaného tovaru, ktorý musí\nrešpektovať i žalobca ako odberateľ. Námietka žalobcu, že jeho dodávateľ nepotvrdil tvrdenia správcu\ndane nie je dôvodná, bolo teda preukázané, že došlo k uplatneniu mechanizmu DPH, pri ktorom je\ndodávka dodávateľa oslobodená od DPH, a k zdaneniu dochádza až u odberateľa v Slovenskej republike\npodľa § 11 ods. 1, 2 a § 20 ods. 1, 2 zákona o DPH, čo bolo potvrdené i v rámci multilaterálnej daňovej\nkontroly MLC 188 M.\nVo veci bol rozhodujúci postup, ktorý použil zahraničný dodávateľ vo vzťahu k žalobcovi. Zahraničný\ndodávateľ použil bežný režim zdanenia a takýto režim s určením základu dane podľa § 22 ods. 1 zákona\no DPH bol povinný pri predaji ojazdených motorových vozidiel použiť i žalobca. Žalobca postupoval\nspôsobom, na ktorý neboli splnené podmienky. Ak žalobca tvrdil, že pri použití osobitného režimu\nzdanenia vychádzal z informácií o použití osobitného režimu zdanenia, ktoré mu poskytol jeho dodávateľ,\ndaňové bremeno je na žalobcovi, ktorý disponuje právom uplatniť si postup podľa osobitného režimu\npri dodávke použitého tovaru a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Za dôkaz nemožno považovať protokol\n\nzo dňa 28.09.2009 o výsledku zistenia z daňovej kontroly týkajúcej sa iného daňového obdobia (1.\naž 4. štvrťrok 2007), v rámci ktorej neboli kontrolované faktúry od zahraničných dodávateľov žalobcu\na nebolo vykonané medzinárodné dožiadanie. Závery jednotlivých daňových kontrol vychádzali z\nodlišných skutkových zistení. V prípade, ak by zahraničný dodávateľ žalobcu použil osobitný režim\nzdanenia, ktorý spočíva v zdanení rozdielu medzi predajnou cenou a kúpnou cenou tovaru, bol by\npovinný túto skutočnosť uviesť v texte faktúry s poukazom na ustanovenie článku 226 bod 11 a 14\nSmernice Rady 2006/112/ES, pričom predajná cena by potom obsahovala daň, ktorá by bola odvedená v\nčlenskom štáte predaja a potom by už u nadobúdateľa v Slovenskej republike teda u žalobcu, k zdaneniu\nnedošlo. Faktúry zahraničného dodávateľa tvrdenia žalobcu nepreukazujú, nie je v nich uvedená DPH,\nneobsahujú žiaden odkaz na ustanovenia článkov 312 až 332 danej Smernice.\nSúd nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a uviedol,\nže správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na príslušné procesnoprávne a\nhmotnoprávne predpisy. Žalobca dostatočne nepreukázal, že ojazdené motorové vozidlá mu boli dodané\nosobami uvedenými v ustanovení § 66 ods. 2 zákona o DPH, a preto nemohol uplatniť osobitnú úpravu\ndane pri ich predaji.\nKrajský súd v Nitre sa vysporiadal aj s námietkou žalobcu súvisiacou s právnym názorom tohto súdu\nuvedeným v rozsudku sp. zn. 26S/8/2010, k čomu uviedol, že ho nemožno na danú vec aplikovať,\npretože sa týkal úplne inej právnej problematiky a bol vydaný po tom, ako Najvyšší súd predmetný\nrozsudok zrušil.\nV závere svojho rozhodnutia krajský súd poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v obdobných prípadoch pri posudzovaní zdanenia dovozu ojazdených motorových\nvozidiel, z ktorých vychádzal.\nNa základe uvedených dôvodov žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa\n§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p. a domáhal sa, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie;\neventuálne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové\nrozhodnutie Daňového úradu Nitra a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať\nmu právo na náhradu trov konania.\nV odvolaní žalobca poukázal na priebeh daňového konania a konštatoval, že správca dane sa\npočas daňovej kontroly dopustil viacerých procesných pochybení, majúcich za následok, že daňová\nkontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol nadobudol povahu nezákonne získaného\ndôkazného prostriedku. Poukázal na okolnosť, že v platobnom výmere sú uvedené 2 dátumy začatia\nkontroly a to dátum 09.08.2011, ako aj 13.09.2011. Pri prerokúvaní protokolu sa zamestnanci správcu\ndane dopustili viacerých pochybení, na ktoré upozornil, postupovali v rozpore s ustanovením §\n15 a základnými zásadami daňového konania. Správca dane sa s jeho námietkami nevysporiadal\ndostatočným spôsobom. Daňová kontrola nebola ukončená v lehote 6 mesiacov, pričom nedošlo\nk predĺženiu kontroly pred uplynutím tejto lehoty. Daňová kontrola bola začatá 09.08.2011 alebo\n13.09.2011 a správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly až\nžiadosťou zo dňa 20.08.2012. Podľa jeho názoru sa nejednalo o zložitú kontrolu, pretože takú istú\nkontrolu vykonal správca dane aj v roku 2009 a táto trvala 4 mesiace. Predmetom preverovania boli tie\nisté skutočnosti. Podľa jeho názoru, žiadosť o medzinárodnú informáciu poslal správca dane po viac ako\nšiestich mesiacoch napriek tomu, že vedel o zákonom určenej lehote na ukončenie kontroly. V danom\nprípade nebol podľa jeho názoru dôvod na použitie § 25a zákona o správe daní. Z uvedeného dôvodu\nprotokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Podstatné\nv celej veci je preukázanie skutočnosti, že žalobca nadobudol tovar od platiteľa dane z iného členského\nštátu, ktorý túto skutočnosť preukázal nielen dodaním súhrnného výkazu, ktorým deklaroval dodávku\ntovaru oslobodenú od dane ale najmä uvedením odkazu a tieto skutočnosti sú dôkazom toho, že sa\njednalo o intrakomunitárne nadobudnutie vozidiel z iného členského štátu podľa § 11 zákona o DPH,\nktoré je dodávané v bežnom režime. Žalobca tovar nadobudnutý z iného členského štátu nezdanil a ani\nsi neuplatnil právo odpočítať daň z takto nadobudnutého tovaru. Už v roku 2011 mal žalovaný informácie\n\no tom, že dodávateľ žalobcu v rokoch 2005 až 2010 neuplatnil osobitný režim pri žalobcovi dodaných\nvozidlách, a preto si nemohol uplatniť osobitnú úpravu. Rakúska daňová správa v liste zo dňa 12.12.2011\npotvrdila, že rakúsky dodávateľ v rokoch 2008 až 2010 v osobitnom režime dodal iba 38 motorových\nvozidiel, čo znamená, že neexistoval dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože správca dane mal už\npred prerušením daňovej kontroly k dispozícii všetky informácie. Krajský súd týmito údajmi disponoval a\naj napriek tomu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V čase daňovej kontroly za 1. až 4. štvrťrok\n2007 nakupoval žalobca ojazdené vozidlá od toho istého predávajúceho a v tom istom režime ako v čase\ndaňovej kontroly za 3. štvrťrok 2008 a výsledkom uvedenej kontroly žalovaný uviedol žalobcu do omylu,\npretože ho utvrdil, že postupuje správne. S touto skutočnosťou sa žalovaný nevysporiadal a žalobca\nkonal v dobrej viere, že postupuje správne v zmysle toho, čo mu potvrdil žalovaný protokolom. Keďže\nsa žalovaný nevysporiadal s tým, že postupoval v totožných prípadoch odlišne, je jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné.\nŽalobca vyjadril presvedčenie, že aj v tomto prípade je dôvodná aplikácia záverov rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre sp. zn. 26S/8/2010. Nesúhlasil s názorom súdu, že sa jednalo o iné faktúry, iné plnenie a iné\ninformácie. Predmetom kontroly v roku 2009 boli faktúry od zahraničných dodávateľov žalobcu a protokol\no zisteniach obsahuje konštatovanie, že žalobca vypočítal a odviedol daň správne. Uvedené nemôže byť\nv neprospech žalobcu, v opačnom prípade dôjde k porušeniu § 3 ods. 9 zákona číslo 563/2009 Z.z. Súd\nkonštatoval, že ak aj postup žalovaného v roku 2009 bol nesprávny, neznamená to, že nesprávne mal\npostupovať aj v roku 2011 a 2012. Žalovaný bol však povinný svoj rozdielny postup náležite odôvodniť\nčo neurobil a čo je dôvodom nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Je preukázané, že žalovaný svoj\nnázor zmenil až potom, ako mu boli doručené výsledky multilaterálnej kontroly v roku 2010 nie preto, že\nby boli preukázané nové skutočnosti, ale pre to, že z výkladu rakúskej strany zistil, že toto ustanovenie\nsa v rámci EÚ vysvetľuje inak ako dovtedy postupoval a usmerňoval žalovaný. Žalovaný teda v dvoch\ntotožných prípadoch postupoval inak avšak s námietkou žalobcu, v ktorej na tento postup poukazoval,\nsa nevysporiadal.\nPodľa žalobcu, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ak konštatoval,\nže žalobca nemal postupovať podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH opierajúc sa aj o skutočnosť, že s\núčinnosťou od 01.12.2013 bol § 66 doplnený o ods. 16. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva,\nže povinnosť uložená v uvedenom ustanovení sa daňovým subjektom ukladá až od 01.12.2013.\nNa základe uvedených dôvodov žiadal odvolaniu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 07.07.2015 uviedol, že odvolanie\nžalobcu neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa žalovaný už predtým vyjadril, a preto\nsa pridržiava svojho písomného stanoviska k žalobe.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok (O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nSúdy prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal\nzákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/66275/2014 zo\ndňa 05.02.2014, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.\n9401402/5/4544271/2013/2013/Hus zo dňa 08.10.2013, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 15.346,43 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi, okrem procesných\nnámietok, spornou otázka, či v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom\nčlenskom štáte došlo k riadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či žalobca splnil podmienky\nna uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené jednak v\n§ 66 zákona o DPH, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES v článkoch 312 až 332.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\nresp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. V danej veci najvyšší súd zistil,\nže v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. rozsudkami sp. zn. 6Sžf\n20/2011 z 28. marca 2012, 6Sžf 29/2011 z 25. apríla 2012, 2Sžf 30/2012 z 24. apríla 2013, 8Sžf/18/2013.\nPodľa § 250i ods. 3 O.s.p. na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250ja ods.7 OSP, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nPodľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok), účinného od 01.01.2012, daňové\nkonania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších\npredpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra\n2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre\ndaňový subjekt priaznivejšie.\nPodľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku, účinného od 30.12.2012, daňové konanie začaté podľa zákona\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí\nrozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil\nnárok podľa osobitných predpisov.\n\nPodľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nPodľa § 74 ods. 4 vety prvej Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nPodľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní, o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane\npodľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a\nkontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;\nvo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až\npo uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný\ndaňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní\nodo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt\npísomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu\nv lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu\ndane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak\nsa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,\nje povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného\nvyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a\niné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho\nzástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho\nvyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je\nsúčasťou protokolu.\n\nPodľa § 15 ods. 13, vety štvrtej pred bodkočiarkou zákona o správe daní, dňom nasledujúcim po dni\nprerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§\n29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44).\nPodľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú\naj na daňovú kontrolu.\nPodľa ust. § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie\ndaňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli\nzistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa ust. § 25a ods. 1 až 5 zákona o správe daní v znení účinnom v čase výkonu daňovej kontroly\n(do 30.12.2012),\n(1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo\nkonanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\n(2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť,\nnajdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na\nvydanie rozhodnutia.\n(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.\n(4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo\npominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.\nPokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\n(5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 41 ods. 1 zákona o správe daní, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo\núplnosti podaného priznania alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým\nsubjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti\ndaňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti\nvysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona o DPH účinného do 30.11.2011 predmetom dane je nadobudnutie\ntovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len \"členský štát\").\nPodľa ust. § 11ods. 1, 2, 4, 13 zákona o DPH,\n(1) Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie\nnadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo\nprepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného\nčlenského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe\nnájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa\npovažuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od\ndane.\n(2) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak\n\na) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá\nnie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom\nštáte, a\nb) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za\nprotihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a\nokrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.\n(4) Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak\na) dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,\nb) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa\n§ 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa\n§ 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 13 941,45 eura za predchádzajúci\nkalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne.\n(13) Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je\npridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde\nsa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu vzniká\na) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a).\nPodľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa\npovažuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Osobitná úprava uplatňovania dane\npri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare je upravená v §\n66 zákona č. 222/2004 Z. z.\nPodľa § 66 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci\nsvojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho\npredaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom\nmene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo\nna odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná\npre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §\n42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.\nPodľa § 42 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal\nvýlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49\nods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7\npísm. a), b), c) a e).\nPodľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný\nrozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa\nodseku 1 písm. e/, základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a\nna daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.\nPodľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\n\nPodľa článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia\nuvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované podľa článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje:\nv prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety\na starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo\niný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.):\nPredmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť vydaných rozhodnutí a žalobcom namietaného\nprocesného postupu správcu dane predchádzajúcom vyrubeniu rozdielu DPH, za kontrolované\nzdaňovacie obdobie september 2010.\nZ obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v zmysle oznámenia zo dňa 09.08.2001, začal správca\ndane u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťrok 2008, január\naž december 2009, január až december 2010. Za deň začatia daňovej kontroly bol určený termín\n13.09.2011. O týchto skutočnostiach bol žalobca informovaný, oznámenie prevzal dňa 15.08.2011.\nŽalobca správcovi dane neoznámil žiadne prekážky brániace vo výkone kontroly ani nedohodol iný\ntermín jej začatia.\nDňa 17.02.2012 správca dane vydal rozhodnutie, ktorým prerušil daňovú kontrolu na DPH za uvedené\nobdobie, z dôvodu medzinárodnej výmeny daňových informácií podľa § 25a ods. 1 zákona o správe\ndaní. Dňa 20.08.2012 požiadal správca dane žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly,\nktorá opätovne po prerušení pokračovala. Žalovaný lehotu na vykonanie kontroly predĺžil o 6 mesiacov,\no čom žalobcu informoval. Listom zo dňa 03.10.2012 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov,\ndodávateľských faktúr a ďalších dokladov k dovezeným ojazdeným automobilom, ktoré vo výzve\nidentifikoval. Dňa 21.11.2012 prebehlo ústne pojednávanie, na ktorom bol žalobca oboznámený s\nvýsledkami medzinárodných dožiadaní aj ďalšími skutočnosťami s možnosťou podania vyjadrenia k\nzisteným okolnostiach. Na str. 9 zápisnice o ústnom pojednávaní, v bode 7. sa nachádza súhrnné\nvyčíslenie zistení z kontroly z ktorého vyplýva, že žalobca na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4.\nštvrťrok 2008, rok 2009 a 2010 je povinný vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 397.919,01 €. Žalobca\nvo svojom vyjadrení k deklarovaným podkladom uviedol, že so zistenými skutočnosťami správcu dane\nsúhlasí, zápisnicu vlastnoručne podpísal.\nDňa 23.11.2012 bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č.\n9400403/5/3480437/2012, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k obsahu protokolu a na jeho\nprerokovanie dňa 07.12.2012, doručený žalobcovi dňa 26.11.2012. Zo zistení obsiahnutých v protokole\ntýkajúcich sa zdaňovacieho obdobia november 2010 vyplýva, že žalobca v daňovom priznaní uviedol\ndaň vo výške 711,71 €, pričom kontrolou bola zistená daň vo výške 16.058,14 €, čo je rozdiel\noproti priznanej sume vo výške 15.346,43 €. Bolo skonštatované, že žalobca pri predaji ojazdených\nmotorových vozidiel nadobudnutých z iného členského štátu, od dodávateľov BCA Autoauktionen\nGmbH, Wien a Porsche Bank AG, identifikovaných na DPH v členskom štáte Európskej únie, si uplatnil\nosobitnú úpravu uplatňovania dane pri použitom tovare a odviedol daň len zo základu dane, ktorý bol\nvypočítaný podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH ako kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou\nzníženou o daň, pričom žalobca bol povinný pri predaji tovaru odviesť daň zo základu dane zisteného\npodľa § 22 ods. 1 zákona o DPH. Svojím postupom žalobca porušil § 19 ods. 1 v nadväznosti na §\n8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Rozsah dodávky za uvedené zdaňovacie obdobie nebol zo strany\nžalobcu spochybnený. Z výsledku medzinárodného dožiadania vyplýva, že dodávateľ žalobcu v danom\nobdobí si uplatnil osobitný režim zdanenia len u 38 ojazdených motorových vozidiel a pri ostatných\nvozidlách sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru do iného členského štátu. V zozname daňových\nsubjektov, ktorým boli ojazdené motorové vozidlá dodávané v osobitnom režime zdanenia, sa žalobca\nnenachádzal. Z uvedenej informácie vyplynulo, že nadobudnutie tovaru žalobcom nepodlieha osobitnej\núprave uplatňovania dane pri použitom tovare, ale išlo o intrakomunitárne dodanie.\nVo vyjadrení k protokolu zo dňa 29.11.2012 žalobca poprel súhlas so zisteniami a okolnosť, uvedenú\nv zápisnici zo dňa 26.11.2012, ktorá bola vopred spracovaná, že by súhlasil so skutočnosťami v nej\n\nuvedenými. Namietal dĺžku daňovej kontroly, dôvod na prerušenie konania a skutočnosť, že doposiaľ si\nriadne plnil svoje povinnosti, o čom svedčí aj protokol z daňovej kontroly zo dňa 28.09.2009 o výsledku\ndaňovej kontroly za rok 2007. Nesúhlasil s výpočtom dane určeným správcom, pretože taký istý výpočet\npoužil aj v roku 2007, ktorý správca dane po kontrole vyhodnotil ako správny. Správca dane zanedbal\npovinnosť, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. O\npredmetnom vyjadrení k protokolu bol spracovaný dodatok číslo 1 zo dňa 07.12.2012.\nDňa 07.12.2012 bol protokol č. 9400403/5/3480479/2012 zo dňa 23.11.2012 so žalobcom prerokovaný.\nSúd sa oboznámil s obsahom vyjadrenia k medzinárodnému dožiadaniu správcu dane zo dňa\n22.03.2012, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 20.08.2012. Z jeho obsahu vyplýva, že dodávateľ\nžalobcu bol preverovaný na základe podnetu maďarskej daňovej správy, ktorá začala MLC kontrolu,\ndo ktorej boli zapojené viaceré krajiny. Rakúskej spoločnosti nebolo poskytnuté oslobodenie od dane,\nrakúska DPH bola zdanená, pričom sa externou kontrolou zistilo, že žalobca sa nenachádza ako\nodberateľ v režime osobitného zdanenia.\nV spise sa nachádzajú daňové doklady, z ktorých vyplýva, že zahraničný dodávateľ pri fakturácii dodávok\nneuvádzal informáciu o DPH.\nNadobudnutie tovaru bude predmetom dane, ak nadobúdateľom bude zdaniteľná osoba konajúca v\npostavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou alebo zahraničná osoba\nidentifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom\nčlenskom štáte, pričom tovar dodala za protihodnotu. Nadobudnutie tovaru nebude predmetom dane,\nak by dodanie takéhoto tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10.\nV danom prípade sú na odvolacom súde vedené viaceré veci totožných účastníkov konania, založené\nna tých istých skutkových okolnostiach, napr. pod sp. zn. 3Sžf/83/2015, 3Sžf/84/2015, 3Sžf/85/2015,\n3Sžf/89/2015, týkajúce sa len iného zdaňovacieho obdobia a Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje na závery prijaté v konaní 3Sžf/83/2015, v ktorom odvolací súd v odôvodnení rozsudku\nuviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnom konaní bola lehota na\nvykonanie daňovej kontroly dodržaná, pretože bola v súlade s § 15 ods. 16 v spojení s § 25a zákona\no správe daní prerušená. Počas doby prerušenia výkonu daňovej kontroly, lehoty na jej vykonanie\nneplynuli a pokračovali v plynutí až po ukončení prerušenia. Z obsahu administratívneho spisu, vyplýva,\nže táto bola ukončená v zákonom určenej lehote, bez jej prekročenia. Daňová kontrola trvala od\n13.09.2011 do 07.12.2012, spolu 450 dní. Prerušená bola po dobu 151 dní, od doručenia dožiadania v\nrámci medzinárodnej výmeny informácii do doručenia vyjadrenia, 20.08.2012. Doba, po ktorú daňová\nkontrola trvala (299 dní) neprekročila zákonom určenú lehotu 12 mesiacov (365 dní). Z dôvodu konania\no inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, medzinárodného dožiadania, lehota na výkon\nkontroly po dobu 151 dní neplynula. Podľa názoru odvolacieho súdu, medzinárodnú výmenu informácii\nmožno považovať za dôvod na prerušenie daňovej kontroly, pretože výsledky z takto získaných údajov\nmožno považovať za skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia. Správca dane týmto spôsobom\npreveroval reálne plnenie a jeho charakter, neobmedzujúc sa len na doklady predložené daňovým\nsubjektom. Uvedeným konaním nezaťažil žalobcu neprimerane pri získavaní dôkazných prostriedkov\nale v rámci vlastnej kompetencie vykonával dôkazy za účelom získania podkladov pre správne určenie\ndane, t.j. postupoval v súlade s účelom zákona. K predĺženiu lehoty na výkon kontroly žalovaným došlo\npo prerušení daňovej kontroly, kedy reálny výkon kontroly pred jej prerušením, trval cca 5 mesiacov od 13.09.2011 do 17.02.2012, (bez zarátania doby, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená, t.j.\nod 17.02.2012 do 20.08.2012) teda v intenciách zákona, ešte pred uplynutím lehoty na výkon daňovej\nkontroly. Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by mal správca dane informácie, doručené mu dňa\n20.08.2012 už pred požiadaním o medzinárodnú výmenu informácií, tak ako to tvrdil žalobca. Poskytnuté\ninformácie sa týkali zdaniteľného plnenia žalobcu za roky 2008 až 2010 a nie je dôvodný predpoklad\nna získavanie týchto informácií pred začatím konkrétnych daňových kontrol za tieto obdobia. Informácie\nzískané na základe multilaterálnej kontroly MLC 188 dňa 15.02.2012, sa vzťahovali na viacero daňových\nsubjektov a boli všeobecného charakteru. Túto námietku žalobcu o neopodstatnenosti prerušenia\ndaňového konania za účelom medzinárodnej výmeny informácií preto odvolací súd vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\n\nZákon v účinnom znení kogentne neurčoval, akú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia\nmožno považovať za zákonný dôvod na prerušenie konania, a preto nemožno medzinárodnú výmenu\ninformácií, vyžadujúcu si značné časové obdobie, vylúčiť z tejto definície, keďže slúžila záujmu získať\npodklady pre správne určenie dane, ktoré sú rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie. Dôkazné\nprostriedky získané správcom dane vyššie popísaným spôsobom, preto, podľa názoru súdu, nemožno\npovažovať za nezákonné.\nV danom prípade neboli splnené podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých\ndielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare podľa § 66 zákona o DPH,\npretože neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené\nmotorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 zákona o DPH, keďže dodanie použitého\ntovaru dodávateľom žalobcu nebolo oslobodené od dane podľa zákona platného v inom členskom štáte,\na taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle\nčlánku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. V danom prípade ide\nnepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod\nmedzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane\ndodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte\ndodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu\nnadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V\nsystéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej\nhodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje\npri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí\nodoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť\nuplatnenia osobitnej úpravy zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu\nneuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom,\naj prostredníctvom dožiadania podľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje\nnariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu\nprvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej\nveci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania pri použitom\ntovare, pretože sa jednalo o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území\nSR; žalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom\ntúto skutočnosť nespochybňoval). Odvolací súd, tiež po posúdení formálnych a obsahových náležitostí\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného dospel k záveru, že tieto boli vydané\nv súlade so zákonom, sú náležite a podrobne odôvodené, pričom žalovaný správny orgán sa vo\nsvojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Správne orgány\na i prvostupňový súd správne aplikovali príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na\npredmetnú vec a realizoval tak ústavné právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Najvyšší súd Slovenskej republiky, považuje rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo\na náležite zisteného skutkového stavu a vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu za nedôvodné.\nK námietke žalobcu ohľadom nejednotnosti rozhodovania žalovaného v obdobných veciach najvyšší\nsúd uvádza, že predmetom jeho súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\ntýkajúce sa zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok 2008 a postup správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. Súd nemá vedomosť o skutkových okolnostiach zistených daňovou kontrolou za zdaňovacie\nobdobie roka 2007, z obsahu predloženého administratívneho takýto poznatok nevyplýva a zároveň\nneboli predmetom tohto konania. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že správca dane má uplatňovať\npri rozhodovaní taký postup, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,\nteda aby správca dane nerozhodoval odlišne (§ 3 ods. 9 daňového poriadku). Je však zároveň\nnespochybniteľné, že pri správe daní musia daňové orgány postupovať podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, čo vyplýva z § 3 ods. 1 daňového poriadku. Požiadavka zákonnosti je hlavným\nprincípom daňového konania, z čoho vyplýva, že je povinnosťou daňových orgánov konať a rozhodovať v\nsúlade so zákonom. Odlišné právne závery správcu dane, ak sú v súlade s účinnými právnymi predpismi,\nsú preto akceptovateľným dôvodom pre prijatie iného rozhodnutia aj v prípade skutkovo zhodných\n\nprípadov, tzv. odôvodnený rozdiel. Vydanie iného rozhodnutia aké očakával žalobca, preto v danom\nprípade nespôsobil takú vadu, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. Je vecou daňových orgánov, aké\nopatrenia príjmu za účelom odstránenia nezákonného stavu vo veciach, v ktorých zaujali iný právny\nzáver, nesúladný so zákonnou úpravou.“\nNa základe uvedených dôvodov, ktoré sú zhodné s dôvodmi týkajúcimi sa aj zdaňovacieho obdobia za\nnovember 2010, odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nveta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keďže v odvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/60/2014", "guid": "f921018d-6e3f-4505-b292-4dfe2dc1cbc5:0d699e12-f175-48df-9581-56f157f71a5b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}