{"guid": "01fd7f64-e05d-40ff-a815-a87aaa3aa045:797d8103-7547-4ab3-bfc7-aa545c0dba54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1", "spisova_znacka": "6Sžf/37/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/37/2015 z 22. 3. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. marca 2017, sp. zn. 6Sžf/37/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1", "identifikacne_cislo": "4012200658", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-03-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/797d8103-7547-4ab3-bfc7-aa545c0dba54", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/37/2015\n4012200658\n22. 03. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:4012200658.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci žalobcu:\nMT PLUS TRADE, s.r.o., Komjatická 1455/35, Nové Zámky, IČO: 36 815 471, zastúpený advokátom\nMgr. Filipom Osvaldom, Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 15S/43/2012-92 zo dňa 09.12.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/43/2012-92 zo dňa\n09.12.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len OSP) zamietol žalobu a neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania s\npoukazom na ustanovenia § 250k ods. 1 OSP.\nPodanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania postupu a rozhodnutia\nžalovaného č.\n10205041/1/986643/2012 zo dňa 15.05.2012, ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil\ndodatočný platobný výmer č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re zo dňa 02.02.2012, ktorým správca dane\nv zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“\nalebo „zákon o správe daní“) v nadväznosti na ustanovenia § 165 ods. 2, 5 zákona č. 563/2009 Z.\nz. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5700,- € z dôvodu porušenia\nustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“).\nŽalovaný svojim postupom realizujúc svoju právomoc podľa zákona č. 511/1992 Zb., zákona č.\n563/2009 Z. z. a v spojení s hmotnoprávnymi ustanoveniami podľa zákona o DPH mal porušiť žalobcove\npráva a právom chránené záujmy. Správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z faktúry č. 10/\n\nN/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenej dodávateľom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové\nZámky za sprostredkovanie obchodu vo výške 30 000,- € + 5700,- € DPH.\nPodkladom pre vydanie rozhodnutia boli výpovede svedkov zistené na základe zápisníc, ako aj odpovedí\nna dožiadania č. 631/320/36941/11/Há,Sh. Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o\npodanej žalobe žalobcu už bolo rozhodnuté rozsudkom č. 15S/43/2012-42 zo dňa 27.02.2013 tak, že\nžalobu žalobcu Krajský súd v Nitre zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, na základe ktorého NS SR uznesením\nsp. zn. 6Sžf/54/2013 zo dňa 18.06.2014 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Vo vyslovenom právnom názore odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa sa\ndostatočne nevysporiadal s námietkami žalobcu, teda v ďalšom konaní jeho úlohou bolo prejednať vec\nv medziach podanej žaloby a dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu a rozhodnutie\npresvedčivo odôvodniť.\nKrajský súd v Nitre opätovne prejednal žalobu v rozsahu dôvodov uvedených v podanej žalobe\npodľa § 249 ods. 2 OSP a opätovne dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako\naj prvostupňové rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom a preto žalobu\npodľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Uviedol, že na základe obsahu administratívneho spisu mal v\nkonaní nepochybne za preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010, pričom o výsledku tejto kontroly vypracoval\nprotokol č. 631/320/79391/2011/Há,Sh zo dňa 21.12.2011, z obsahu ktorého vyplýva, že okrem ďalších\npreverovaných faktúr bola preverovaná faktúra č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavená daňovým\nsubjektom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky, za sprostredkovanie obchodu pre\nžalobcu na sumu 35.700,- €.\nV administratívnom konaní bol žalobca písomnou výzvou zo dňa 21.12.2011 vyzvaný na vyjadrenie sa\nk predmetnému protokolu a na jeho prerokovanie. Tento bol prejednaný za účasti konateľa žalobcu dňa\n01.02.2012. Následne bol vydaný dodatočný platobný výmer Daňovým úradom Nitra, pobočka Nové\nZámky č. 9412301/OSD6/3545/2012/Re zo dňa 02.02.2012, ktorým vyrubil rozdiel dane žalobcovi za\nzdaňovacie obdobie za 4. štvrťrok 2010 vo výške 5 700,- €.\nPrvostupňový súd mal za preukázané, že správca dane konal v súčinnosti so žalobcom, umožnil mu\npredložiť k rozpornému zdaniteľnému obchodu dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali dôvodnosť\njeho tvrdení. Žalobca zistený skutkový stav správcom dane nevyvrátil, nepreukázal ani nepredložil také\ndôkazy, ktoré by preukázali ním tvrdený skutkový stav.\nŽalovaný v rámci dokazovania vypočul svedkov Ing. K. C., JUDr. Q. D., pričom z ich výpovedí vyplynulo,\nže sprostredkovateľa obchodnej spoločnosti SALVO, s.r.o. nepoznajú a taktiež nepoznajú konateľa tejto\nobchodnej spoločnosti. Nevedeli jednoznačne potvrdiť, či nejaká osoba za takúto obchodnú spoločnosť\nsa zúčastňovala rokovaní predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a Mestom Levoča.\nNa výzvu správcu dane žalobca nepreukázal relevantné doklady súvisiace s jeho činnosťou. Súd\nkonštatoval, že žalobca v daňovom období nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu s obchodnou\nspoločnosťou SALVO, s.r.o. v čase uzavretia kúpnej zmluvy s Mestom Levoča, resp. v predchádzajúcom\nobdobí pred uzatvorením tejto kúpnej zmluvy.\nVo vzťahu k vyššie uvedenému súd nepovažoval za podstatné vypočuť JUDr. D. na otázku, kedy sa\nzačalo rokovanie ohľadom predaja nehnuteľnosti a následne zistiť a určiť osoby poslancov, ktoré sa\nmohli zúčastňovať na predmetných obchodných rokovaniach, keďže v prípade existencie relevantnosti\ntakýchto vyjadrení a dôkazov poslancov v prospech žalobcu mal žalobca možnosť takéto osoby, ktoré\nboli poslancami v čase uzatvárania obchodného vzťahu s Mestom Levoča zistiť a ich výpovede použiť\npri zisťovaní skutkového stavu. Z uvedeného dôvodu mal prvostupňový súd za to, že nebolo porušené\nprávo žalobcu počas daňovej kontroly klásť svedkom otázky.\nPodľa názoru prvostupňového súdu pre nepriznanie uplatneného odpočtu dane bolo teda podstatné, že\nsa nepreukázalo realizovanie činnosti obchodnej spoločnosti SALVO, s.r.o. a to sprostredkovanie kúpnej\nzmluvy medzi žalobcom a Mestom Levoča, objektívne nebola preukázaná akákoľvek činnosť konkrétnej\n\nosoby obchodnej spoločnosti SALVO, s.r.o., ktorá by vykonávala sprostredkovateľskú činnosť, resp.\nkomunikovala s oprávnenými osobami so strany Mesta Levoča pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa\n24.11.2010.\nS poukazom na vyššie uvedené prvostupňový súd dospel k záveru, že dôvody uvedené v žalobe nie\nsú relevantné na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a že teda postup žalovaného ako aj\npreskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nII.\nOdvolanie žalobcu, stanoviská\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nodvolanie. Dôvodil tým, že podľa jeho právneho názoru žalovaný svojim postupom porušil práva a\nprávom chránené záujmy žalobcu.\nSprávca dane neuznal odpočítanie dane z faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenej\ndodávateľom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky za sprostredkovanie obchodu v sume\n30 000,- € + 5700,- € DPH. Podľa názoru žalobcu správca dane k tomuto záveru došiel na základe svojho\nvlastného tvrdenia, že platiteľ dane neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne uskutočnenie\nsprostredkovania obchodu deklarovaného predmetnou faktúrou, čím porušil ustanovenia § 49 ods. 1\nzákona o DPH. Podkladom tohto rozhodnutia boli výpovede svedkov zistené na základe zápisníc a\nodpovedí na dožiadanie č. 631/320/36941/11/Há,Sh.\nŽalobca v odvolaní ďalej uviedol, že sa zúčastnil vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej Mestom\nLevoča na odpredaj určeného mestského majetku. V rámci tejto súťaže predložil protinávrh na\nuzatvorenie inej kúpnej zmluvy a návrh následného zápočtu cien. Spoločnosť SALVO, s.r.o. ako\nznalá pomerov v Meste Levoča okrem sprostredkovania ako takého radila spoločnosti MT PLUS\nTRADE, s.r.o. ohľadne primeranosti započítania mestského majetku a majetku MT PLUS TRADE,\ns.r.o. Nakoľko verejná obchodná súťaž predpokladala predkladanie klasických návrhov na uzatvorenie\nzmlúv o kúpe a predaji, odklon od tohto postupu bolo potrebné prejednať so zástupcami mesta a\npredstaviteľmi jeho odboru správy majetku, čo podľa názoru žalobcu bolo preukázané uzneseniami\nmestského zastupiteľstva Mesta Levoča č. 51/H/1 zo dňa 21.10.2010 a č. 51/B/31 zo dňa 21.10.2010,\nktorými mestské zastupiteľstvo Mesta Levoča schválilo transakcie s daňovým subjektom MT PLUS\nTRADE, s.r.o. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru, pokiaľ sa jedná o dokazovanie v rámci\ndaňového konania, tak zo zákona vyplýva, že dôkazné bremeno stíha práve daňový subjekt, avšak\ndôkazné bremeno nemožno vykladať natoľko extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek\nskutočností, teda i tých, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha úplne iný subjekt.\nPodľa názoru žalobcu predložením daňového dokladu - faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 a\nnásledne skutočnosťou, že spoločnosť SALVO, s.r.o. má faktúru č. 10/N/0074 zaradenú v evidencii DPH\npodľa § 70 zákona o DPH a daň z pridanej hodnoty z tohto obchodu zaplatila, splnil dôkaznú povinnosť\nuloženú zákonom v ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH.\nŽalobca ďalej tvrdil, že tak, ako je daňový subjekt povinný preukázať v daňovom konaní svoje tvrdenia\ncelkom jednoznačne a nezvratne, čo v tomto konaní preukázal, tak je aj správca dane spôsobom\nvylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preukázať existenciu skutočností, na základe ktorých vychádzal pri\nvydaní rozhodnutia, ktorým mu bol v zmysle ustanovenia § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2010 vo výške 5700,- €. Túto skutočnosť\nvšak správca dane podľa názoru žalobcu nepreukázal, keďže vychádzal z vlastnej fikcie, že k realizácii\npredmetného sprostredkovania obchodu nedošlo a na podporu tejto fikcie použil len vyjadrenie JUDr. D.,\nvedúcej oddelenia správy mestského majetku Mesta Levoča, ktorá si však pamätala, že pri rokovaniach\nbola prítomná osoba, ktorej meno už vzhľadom na odstup času nevedela uviesť. Takéto vyjadrenie podľa\nžalobcu nie je dôkazom skutočnosti, že by k sprostredkovaniu obchodu nedošlo a nie je možné tolerovať\nsituáciu, kedy by správca dane vychádzal iba z teoretických špekulácií alebo konštrukcií akokoľvek\npravdepodobných.\n\nZ výpovedí v administratívnom konaní vyplynulo, že sprostredkovateľská spoločnosť SALVO, s.r.o.\nvykonávala väčšinu vecí cez nebohého pána Z.. Skutočnosť, že W. Z. už v čase výkonu šetrenia bol\nnebohý, podľa žalobcu nemôže byť použitá proti daňovému subjektu. Žalobca nemohol predpokladať, že\ntáto osoba zomrie, pričom v prípade, že by bola nažive, určite by bola potvrdila kontakt so spoločnosťou\nSALVO, s.r.o. a tento spor by v dnešnej dobe neexistoval. V predmetnej dobe žalobca nepovažoval\nskutočnosti napr. mená členov mestského zastupiteľstva, na ktoré bol dotazovaný v rámci daňového\nkonania za relevantné, nakoľko si bol istý, že osoba pána Z. by predmetné kontakty so spoločnosťou\nSALVO, s.r.o. v prípade problému potvrdila. Smrť pána Z. je objektívnou príčinou, keď správca dane mal\nv tomto konkrétnom prípade pristúpiť k rozsiahlejšiemu dokazovaniu a opakovane mal vyššie uvedené\nskutočnosti preveriť.\nNa tomto základe žalobca navrhol podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP rozsudok súdu prvého\nstupňa zmeniť tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec vráti\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a prizná žalobcovi náhradu trov konania.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré súdu doručil dňa 28.04.2015 uviedol, že odvolanie podané\nžalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už vyjadril. Vzhľadom na to sa\nv celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 12.11.2012, ktoré bolo doručené\nKrajskému súdu v Nitre.\nIII.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR\nwww.nsud.sk podľa ustanovenia § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\nOSP. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 OSP) 22. marca 2017.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí len ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 2 písm. a/ daňového poriadku sa na účely tohto zákona rozumie správou daní postup súvisiaci\nso správnym zistením dane a zabezpečím úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo\nosobitných predpisov.\nPodľa § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov\nb/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania\nc/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť v evidencii záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\nPodľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 písm.\na/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinnosť platiť daň z tovarov a služieb, ktoré\npoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať\ndaň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú\nbyť platiteľovi dodané.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré\nim predchádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov\nkonania ako aj so závermi Krajského súdu v Nitre, ktoré považuje za vecne i právne správne, pričom\nnezistil žiadnu vadu konania, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie rozhodnutia krajského súdu.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že v rámci administratívneho konania bolo vykonané\nrozsiahle dokazovanie, pričom súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne\npopísal skutkový stav tak, ako z administratívneho spisu vyplynul.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010. O výsledku kontroly vypracoval protokol č.\n631/320/79391/2011/Há,Sh zo dňa 21.12.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 01.02.2012. Vo\nvyrubovacom konaní správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 9412301/OSD6/3545/2012/RE\nzo dňa 02.02.2012, ktorým v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti\nna ustanovenie § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2010 v sume 5700,- € z dôvodu porušenia\nustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal dodanie služby\ndeklarované faktúrou č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 od spoločnosti SALVO, s.r.o., Nové Zámky.\nOdvolací súd mal nesporne za preukázané, že daňové orgány oboch stupňov sa náležite vecou zaoberali\nvo veci vykonali rozsiahle dokazovanie. Správca dane v rámci preverenia predmetnej služby vykonal\nšetrenie priamo v meste Levoča, u dodávateľa žalobcu SALVO, s.r.o. a svedeckými výpoveďami Ing.\nK. C., primátora Mesta Levoča, JUDr. Q. D., vypočutím konateľa spoločnosti SALVO, s.r.o., ako aj\npísomnými dôkazmi predloženými žalobcom. Výsledkom kontroly bolo zistenie, že žalobca si uplatnil\nprávo na odpočítanie dane z faktúry č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 - základ dane 30 000,- € s 19%\nDPH vo výške 5700,- € spolu 35 700,- € vystavenej dodávateľom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta\n104, Nové Zámky za dodanie služby - sprostredkovanie obchodu.\nSprávca dane preverením skutočností zistil, že vyfakturované sprostredkovanie služby sa týkalo prevodu\nnehnuteľností na Košickej 4 a Levočských lúkach v k. ú. Mesta Q.. Prevod nehnuteľností nespochybnil\nani žalobca, ani Mesto Levoča.\nPodstatou sporu je rozporuplné tvrdenie žalobcu, že uvedený prevod nehnuteľností sprostredkovala\nspoločnosť SALVO, s.r.o. v zastúpení Richarda Štefánika ako konateľa spoločnosti, pričom v\nadministratívnom konaní nebolo preukázané dodanie predmetnej sprostredkovateľskej služby.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje\noprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu zákon o správe\ndaní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti formulovaná v ustanovení § 2 ods.\n1 zákona č. 511/1992 Zb. Táto zásada úzko súvisí aj s ďalšími zásadami daňového konania a to zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov a primeranosti použitých prostriedkov a krokov. Spôsob dokazovania má\npodstatný význam pre právnu istotu daňových subjektov a preto je potrebné, aby zákonodarca presne\nvymedzil pravidlá pre dokazovanie, čo aj uskutočnil v § 29 zákona č. 511/1992 Zb.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je\npovinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.).\nPodľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH platí, že právo na odpočítanie dane podľa § 49\nmôže platiteľ uplatniť ak po odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na\nkumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje\npriznanie nároku. Dodanie tovaru na základe tovaru alebo služby, na základe ktorého vznikla daňová\npovinnosť je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je\nplatiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová\npovinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej.\nNestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie.\nSamotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne realizoval službu, pri\nktorej vznikla daňová povinnosť.\nPrijatie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte\nnezakladá podmienku o možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr.\nTo znamená, že zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet dane\nnespočívajú len vo formálnej deklarácii v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia\nmať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch v právnej skutočnosti v objekte aj subjekte. Uvedené samotný preverovaný daňový subjekt - žalobca\nnesplnil.\nK námietke žalobcu uvedenej v odvolaní o preukázaní sprostredkovateľskej služby faktúrou č. 10/N/0074\nzo dňa 30.11.2010 odvolací súd udáva, že napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, uvedený doklad je\ndôkazom len vtedy, ak bol vystavený na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie však žalobca\nbol povinný preukázať.\nPri vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vykonaného dokazovania najvyšší súd zistil, že\ndaňový subjekt neposkytol počas kontroly žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mohol správca dane\nv daňovom konaní použiť. Kontrole predložil len faktúru č. 10/N/0074 zo dňa 30.11.2010 vystavenú\ndaňovým subjektom SALVO, s.r.o., Komárňanská cesta 104, Nové Zámky. Na základe vyššie uvedeného\nje možné konštatovať, že platiteľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal reálne uskutočnenie\nsprostredkovania obchodu deklarovaného predmetnou faktúrou.\nK námietke žalobcu, v ktorej tento poukazuje na skutočnosť, že dôkazné bremeno v tomto prípade je na\nsprávcovi dane, odvolací súd udáva, že s touto námietkou nie je možné sa stotožniť. Pokiaľ si platiteľ\nuplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné\nobchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre.\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu v obdobných veciach, napr.\n2Sžf/52/2011 z 22.08.2012, 5Sžf/52/2011 zo dňa 28.06.2012, 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010, ako aj na\nrozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 78/2011 z 23.02.2011, z odôvodnenia\nktorého vyplýva, že ...“dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona\nč. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť\ndôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za\nzákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom\nodpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\n\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie so\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“\nNajvyšší súd konštatoval, že pri posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného neboli porušené práva\nžalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že faktúra vystavená spoločnosťou SALVO,\ns.r.o. bola vystavená na základe reálneho plnenia.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver,\nktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o\nDPH.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219\nods. l, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá\nOSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}