{"guid": "f3eed5d9-9d3d-4339-a5a2-fd732e29214a:8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "spisova_znacka": "3Obdo/70/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "identifikacne_cislo": "3113211371", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Pramuková", "sudca_id": 86, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-pramukova-86", "datum_vydania": "2017-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-436.odsek-3", "nazov": "§ 436 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-436.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-436"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "nazov": "§ 118 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-4", "nazov": "§ 32 ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "nazov": "§ 32 ods. 5 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-6", "nazov": "§ 32 ods. 6 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "nazov": "§ 32 ods. 9 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-17", "nazov": "§ 32 ods. 17 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-32.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "nazov": "§ 191 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-430", "nazov": "§ 430 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-430", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-430"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "nazov": "§ 431 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-436", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-32", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-430", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8954e193-242d-4ef8-8547-6283668d44ff", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Obdo/70/2016\n3113211371\n30. 01. 2017\nJUDr. Katarína Pramuková\nECLI:SK:NSSR:2017:3113211371.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. O. M., bytom K., proti žalovanému:\nJUDr. Otto Markech, advokát, so sídlom Kpt. Nálepku 336, 916 24 Horná Streda, správca konkurznej\npodstaty úpadcu Peter Križan - MÄSKO v konkurze, s miestom podnikania Svätoplukova 1339, 957 04\nBánovce nad Bebravou, IČO: 34 480 773, zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Faturom, so sídlom\nCentrum 18/23, 917 01 Považská Bystrica, o určenie popretých pohľadávok, vedenej na Okresnom súde\nTrenčín pod sp. zn. 36Cbi/30/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z\n23. augusta 2016, č. k. 16CoKR/40/2015-215, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a .\nII. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 24. 06. 2015, č.\nk. 36Cbi/30/2013-171 vyhovel žalobe žalobcu a určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok\nzapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 48 až č. 57 v konkurze vyhlásenom uznesením okresného\nsúdu Trenčín z 03. 01. 2013, č. k. 28R/4/2012-474 na majetok dlžníka Peter Križan - Mäsko v konkurze,\na to:\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 194 516,50 eur\ntitulom zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2006 v spojení s uznaním záväzku v notárskej zápisnici č. N\n10/2007, Nz 2562/2007, NCRIs 2565/2007 vyhotovenej notárom JUDr. Otom Koppanom dňa 19. 01.\n2007,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 2 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 107 050,48 eur\ntitulom zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 08. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 3 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 24 729,49 eur\ntitulom zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 08. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 4 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 24 563,52 eur\ntitulom zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 09. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 5 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 24 563,52 eur\ntitulom zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 09. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 6 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 400 219,51 eur\ntitulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 12. 2006,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 7 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 150 310,67 eur\ntitulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 08. 08. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 8 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 30 062,13 eur\ntitulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 25. 08. 2008,\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 9 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 28 843,09 eur\ntitulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 05. 09. 2008 a\n- pohľadávky prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 10 zo dňa 22. 02. 2013 v sume 28 843,09 eur\ntitulom zmluvnej pokuty podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 29. 09. 2008.\n\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalovaný v zozname\npohľadávok ako jediný dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti žalovaných\npohľadávok, zapísaných pod číslami pohľadávok 48 - 57 uviedol uplynutie 3-ročnej premlčacej doby.\nVzhľadom k tomu, že v konaní nebolo preukázané premlčanie práva na zaplatenie žalovaných\npohľadávok v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd v súlade s ustanovením § 32\nods. 15 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“ alebo „zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii“) žalobe vyhovel a určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok\nšpecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku.\n3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“)\nrozsudkom z 23. 08. 2016, č. k. 16CoKR/40/2015-215 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako\nvecne správny potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie\ndostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán, dôkazy vyhodnotil v súlade\nso zásadami uvedenými v § 191 C. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.\nSúd prvej inštancie svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil, pričom odvolací súd sa s týmto\nodôvodnením v celom rozsahu stotožnil. Krajský súd skonštatoval, že sa súd prvej inštancie správne\nzaoberal len otázkou premlčania pohľadávok s tým, že poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49. Z tohto dôvodu vyhodnotil krajský súd odvolacie\nnámietky žalovaného ako nedôvodné.\n5. Proti tomu rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dňa 14. 10. 2016 žalovaný\ndovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil tým, že je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 420 písm. f/\nC. s. p., ako aj podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nakoľko pri riešení právnej otázky sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Dovolateľ žiadal, aby dovolací\nsúd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby zmenil\nrozhodnutie tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania.\n6. Podľa dovolateľa sa odvolací súd pri hodnotení dôkazov a celého skutkového stavu v danom prípade\nzameral výlučne na skutočnosť, či popierací prejav správcu bol vykonaný v súlade so zákonom a či\ndôvod popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu v tomto prípade obstojí. Vzhľadom k uvedenému má\nžalovaný za to, že dokazovanie, resp. hodnotenie dôkazov s ohľadom na úzko koncipovanú skutočnosť,\nktorou bolo v danom prípade premlčanie pohľadávok, neobstojí. Správca je povinný postupovať v rámci\nsvojej činnosti s odbornou starostlivosťou, ktorú v tomto prípade správca dodržal. Zákon kladie dôraz na\nkonanie správcu z hľadiska precíznosti, ale aj z hľadiska rýchlosti konania. Správca bol v tomto prípade\npovinný pohľadávky žalobcu poprieť, nakoľko tieto neboli podľa jeho názoru právne opodstatnené.\n7. Dôvodom popretia správcom bolo premlčanie pohľadávok. Zarážajúcou je skutočnosť, že samotné\nsúdy v tomto konkrétnom prípade rozhodovali vec 3 roky bez toho, aby bol preskúmaný celý skutkový\nstav veci bez dôvodných pochybností.\n8. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ ako správca vykonal popierací prejav riadne a v zákonom\nstanovenej lehote, je povinnosťou súdu takto popreté pohľadávky skúmať ako celok a nie výlučne\nz pohľadu vykonaného popieracieho prejavu správcu. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo/136/2007, podľa ktorého predmetom incidenčného\nkonania je zistenie, či pohľadávka pre účely zaradenia do zoznamu prihlásených pohľadávok je\noprávnená alebo sporná. Súd podľa tohto záveru je povinný zisťovať, či je pohľadávka oprávnená\nalebo sporná ako celok a nie výlučne, či bol popierací prejav vykonaný v súlade so zákonom, resp. v\nrozsahu potrebnom na dostatočné popretie pohľadávky. Je zrejmé, že odvolací súd mal v rámci svojej\nrozhodovacej právomoci postupovať v súlade s Civilným sporovým poriadkom a vykonať dokazovanie\nv potrebnom rozsahu, a to najmä v rozsahu žalovaným navrhnutých dôkazov a s ohľadom na zásadu\nprávnej istoty upravenej v čl. 2 C. s. p. Zároveň dovolateľ uviedol, že argumentácia nálezom Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky z 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49 nie je použiteľná na rozhodovanú vec.\n9. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevykonali dôkazy, ktoré navrhol žalovaný, hoci tieto boli\nrozhodujúce pre zistenie skutkového stavu. Týmito dôkazmi malo byť preukázané, že k vzniku zmluvy o\n\npôžičke medzi žalobcom a úpadcom nikdy nedošlo, a teda ani pohľadávky prihlásené do konkurzného\nkonania žalobcom nikdy nevznikli. Všetky konania sa musia viesť podľa O. s. p., resp. C. s. p.\nzabezpečovaním dôkazných prostriedkov podľa ustanovenia § 187 C. s. p. a ako dôkaz môže slúžiť\nvšetko, čo bolo získané zákonným spôsobom a môže slúžiť k náležitému objasneniu veci. Odvolací\nsúd vo svojom rozhodnutí uviedol, že hodnotenie súdu prvej inštancie je v poriadku, čo je v rozpore s\nobsahom spisu. Znenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii nezbavuje súd povinnosti postupovať v\nsúlade s C. s. p. a brať do úvahy skutočnosti, ktoré vyšli najavo v súdnom konaní, dôkazy vykonávať a\naj hodnotiť starostlivo a prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n10. Dňa 01. 12. 2016 počas plynutia lehoty na podanie dovolania podal žalovaný doplnenie dovolania,\nv ktorom uviedol, že súd prvej inštancie nemal preukázanú ani existenciu pohľadávok, pretože len tak\nby mohol konštatovať ich premlčanie. Incidenčné konanie súdu malo smerovať k tomu, aby súd zistil,\nči popreté pohľadávky skutočne existujú. Ich existencia nebola v konaní preukázaná a v odôvodnení\nrozhodnutí súdov sa tieto s tým vôbec nevysporiadali. Absolútne nebol zodpovedaný záver o tom, či\npohľadávky existovali, keďže súdy tento záver právne a skutkovo neodôvodnili. Rozhodnutia súdov sú\npodľa dovolateľa nejasné, rozporuplné, nekonzistentné a vzájomne si odporujúce. Súdy boli povinné\ndôsledne vysporiadať sa so všetkými skutočnosťami, ktoré v konaní doteraz vyšli najavo, pretože ak by\nmali „priklepnúť“ vymáhateľnosť neexistujúcich pohľadávok, došlo by k bezdôvodnému obohateniu sa\ntoho, komu to „priklepli“, nezostávalo by iné, len žalovať štát za ich nesprávny úradný postup, keďže\nv dôsledku ich nezákonných rozhodnutí by vznikla škoda skutočným veriteľom, ktorí prihlásili svoje\noprávnené pohľadávky v konkurznom konaní. V doplnení dovolania žalovaný poukázal na skutočnosť,\nže na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou je vedené konanie pod sp. zn. 5C/258/2015 o určenie\nneplatnosti zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a úpadcom.\n11. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril. K doplneniu dovolania sa žalobca vyjadril\npodaním z 05. 01. 2017 po uplynutí lehoty 10 dní určenej dovolacím súdom (lehota na vyjadrenie\nuplynula dňa 20. 12. 2016). Z tohto dôvodu dovolací súd na vyjadrenie žalobcu v súlade s ustanovením\n§ 463 ods. 3 C. s. p. neprihliada a v odôvodnení tohto rozhodnutia ani neuvádza jeho obsah.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana\nsporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom\n(§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom (§ 419 a nasl. C.\ns. p.).\n13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n14. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 O. s. p.).\n15. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak: a) sa\nrozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal\nprocesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n16. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c)\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n17. Dovolací súd je pri rozhodovaní o mimoriadnom opravnom prostriedku viazaný jednotlivými\ndovolacími dôvodmi, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní, pričom dovolanie je procesne\nprípustné iba vtedy, ak má dovolací súd tvrdené dovolacie dôvody preukázané.\n18. Senát najvyššieho súdu rozhodujúci vo veci konštatuje, že v dovolacom konaní je za splnenia\nzákonných podmienok prípustná kumulácia dovolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 420 C. s. p. a\nustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že najmä dovolací dôvod v\nzmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. môže byť v konkrétnom prípade prepojený s vymedzeným\ndôvodom podľa ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. Z textu zákona vyplýva, že pri vymedzení dovolacieho\ndôvodu podľa ustanovenia § 420 C. s. p. je možné dovolanie odôvodniť iba taxatívne uvedenými vadami\nzmätočnosti (písm. a/ až f/) a pri konkrétnom dovolacom dôvode v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1\nC. s. p. môže namietať podľa § 432 C. s. p. iba nesprávne právne posúdenie. Najvyšší súd pri svojom\nrozhodovaní vzal do úvahy, že ak dovolateľ predovšetkým namietal porušenie základného práva na\nsúdnu ochranu (a spravodlivý proces), ktoré je v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri\njeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne\ninterpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie,\nči dokonca popretie [viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavného súdu“ z\n09. 11. 2016, č. k. I. ÚS 532/2016-87]. Súdy sú povinné poskytovať spravodlivosť v materiálnom\nponímaní a nemôžu postupovať pri rozhodovaní prísne formálne, pričom prílišný formalizmus by bol\nv rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. IV. ÚS 192/08). Prílišný formalizmus pri výklade právnych\nnoriem vedúcich k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv (nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 1735/07). Spravodlivosť je totiž kritériom ukladajúcim\nkaždému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude\nmožné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných\nzákonných ustanovení (m. m. I. ÚS 26/2010), vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na\nkonkrétnych zisteniach založených rozmerov súdom prerokovanej veci. Špecifické okolnosti prípadu\nmôžu byť komplikované a netypické, to však nezbavuje súdy urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého\nriešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité (I. ÚS 118/2013). Zároveň musí dovolací súd pri svojom\nrozhodovaní brať do úvahy čl. 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený,\ntým spôsobom, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť\nspravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (ods. 1). Právna istota je stav, v ktorom\nkaždý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý\nmôže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2).\n19. Pokiaľ ide o vymedzený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., dovolateľ ho\nvidí v tom, že konajúce súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy a že zo strany súdov došlo k zúženiu\npredmetu konania vo vzťahu k neskúmaniu existencie žalobcom prihlásenej pohľadávky. Zároveň podľa\ndovolateľa sú rozhodnutia konajúcich súdov nepreskúmateľné (nejasné, rozporuplné, nekonzistentné).\n20. Uvedený dovolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a k\njeho naplneniu dochádza, ak odvolací súd (prípadne súd prvej inštancie a k jeho odstráneniu nedošlo\nv odvolacom konaní) zasiahol do ústavou, resp. dohovorom garantovaných práv dovolateľa, čím mu\nbolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (Civilný sporový\nporiadok, resp. do 30. 06. 2016 Občiansky súdny poriadok) priznáva.\n21. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že\nosobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom\nje i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo\niného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu\nalebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť\ntaký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na\nochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia\nbude znamenať nespravodlivý súdny proces.\n\n22. Vo všeobecnosti platí, že nevykonaním dôkazov súd neznemožňuje strane, aby uskutočňovala jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V tomto\nsmere dovolací súd uvádza, že je aplikovateľná staršia judikatúra vo vzťahu k ustanoveniu § 237\nods. 1 písm. f/ O. s. p. účinného do 30. 06. 2016. V prípade neúplnosti skutkových zistení alebo\nnesprávnosti skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu považovaný za dôvod zakladajúci vadu zmätočnosti spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred\nsúdom (viď viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011,\n5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011 a 7Cdo/38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v súdnom konaní dôjde, nie je\nňou znemožnená realizácia procesných oprávnení sporovej strany. Pre úplnosť treba dodať, že dovolací\nsúd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu,\nže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442\nC. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa preto\nnemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania.\n23. S ohľadom na špecifické okolnosti rozhodovanej veci však dovolací súd považuje za potrebné sa\ntouto námietkou zaoberať zo širšieho hľadiska, a to najmä s ohľadom procesný postup okresného súdu,\nktorý predchádzal vyhláseniu rozsudku z 24. 06. 2015, č. k. 36Cbi/30/2013-171, ako aj s ohľadom na\naktuálnu judikatúru ústavného súdu, konkrétne s ohľadom na nález ústavného súdu zo 17. 08. 2016, č.\nk. I. ÚS 317/2015-37. V uvedenom náleze sa ústavný súd zaoberal otázkou navodenia istých očakávaní\nsporovej strany po procesnom úkone súdu, v súlade s ktorým sporová strana očakávala ďalší postup\nsúdu v rozhodovanej veci.\n24. V danej veci súd prvej inštancie pojednávanie uskutočnené dňa 13. 03. 2015 odročil na termín 27.\n03. 2015 o 13:05 hod. za účelom vyhlásenia rozsudku. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 27. 03. 2015\nvšak súd prvej inštancie rozsudok nevyhlásil, nakoľko skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre\nrozhodnutie vo veci, keďže výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nie sú dostatočným podkladom\npre rozhodnutie vo veci, a to najmä s ohľadom na otázku uzavretia zmlúv o pôžičke vo vzťahu k prevzatiu\nfinančných prostriedkov úpadcom.\n25. Uvedeným postupom súd prvej inštancie navodil u žalovaného isté legitímne očakávania (viď\nnález zo 17. 08. 2016, č. k. I. ÚS 317/2015-37) ohľadom ďalšieho procesného postupu v konaní,\nkonkrétne vo vykonávaní dokazovania navrhovaného žalovaným. Následne na základe písomného\nvyjadrenia žalobcu z 27. 05. 2015, ako aj z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.\n06. 2015 súd prvej inštancie v rámci predbežného posúdenia veci podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.\ns. p. skonštatoval, že sa v dokazovaní zaoberá len dôvodom popretia pohľadávok, a to premlčaním\nprihlásených pohľadávok. Iný dôvod popretia uvedený nebol, teda ani neplatnosť zmlúv, prípadne vznik\nprihlásených pohľadávok, v dôsledku čoho tento nie je predmetom konania.\n26. Z tohto dôvodu považuje najvyšší súd za potrebné sa vysporiadať s otázkou, či uvedeným postupom\nsúdu prvej inštancie nedošlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu súdom na úkor žalovaného a či\nnedošlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a tým aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý\nproces.\n27. Incidenčné konanie (konanie o určenie popretej pohľadávky) je osobitným druhom sporového\nkonania, v ktorom sa postup súdu spravuje jednotlivými ustanoveniami Civilného sporového poriadku (do\n30. 06. 2016 Občianskeho súdneho poriadku). Zároveň sa však incidenčné konanie vyznačuje určitými\nšpecifikami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n28. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou\ndokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj\nvlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.\n29. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným\npodaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,\nzabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku\n\norgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú\norgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie (§ 32 ods. 2 ZKR).\n30. Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh\nsprávcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní (§\n32 ods. 4 ZKR).\n31. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí\nvýšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí\nzabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka\nčo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej\npohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou\nstarostlivosťou (§ 32 ods. 5 ZKR).\n32. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne\noznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (§ 32 ods. 6 ZKR).\n33. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť\npodaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým\ntýmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,\ninak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba\nv lehote na nepríslušnom súde (§ 32 ods. 9 ZKR).\n34. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje\nza zistenú (§ 32 ods. 17 ZKR).\n35. V súvislosti s otázkou predmetu incidenčného konania najvyšší súd poukazuje na nález ústavného\nsúdu z 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49, zo záverov ktorého vychádzali pri svojom rozhodovaní v\npredmetnej veci okresný a aj krajský súd. V zmysle záverov ústavného súdu uvedených v predmetnom\nnáleze je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať\nprihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má\nza následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania\nnie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.\nÚčelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí\nalebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú\npohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v\nktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície\nkonajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia\nuplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie\na prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32\nkonkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v\nurčitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného\nkonania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Nie je preto zrejmé, prečo by mal byť incidenčný\nsúd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom\nurobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája účinky konečného a\nv procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia danej pohľadávky\nmedzi uspokojované pohľadávky.\n36. Dovolací súd zároveň poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu (ako rozhodnutie odvolacieho súdu)\nz 31. 03. 2009, sp. zn. 1Obo/139/2007, v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že treba prisvedčiť žalobcovi,\nže v konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý\nsprávkyňa uviedla na prieskumnom pojednávaní. Aplikovanie uvedeného záveru na právnu úpravu\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii znamená, že pre konanie o určenie pravosti pohľadávky je\nrelevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave (viď ustanovenie\n§ 32 ods. 1 a ods. 5 ZKR) a tento tvorí predmet súdneho konania.\n37. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom dovolateľa, že citovaný nález ústavného súdu nie je možné\naplikovať na rozhodovanú vec pre údajné riešenie diametrálne odlišnej právnej situácie. Ústavný súd v\n\npredmetnom náleze vo všeobecnej rovine charakterizoval konanie o určenie pravosti pohľadávky, pričom\nvysvetlil jednotlivé špecifiká konania o určenie pravosti pohľadávky ako osobitného typu sporového\nkonania. Taktiež v konaní, v ktorom bol vydaný predmetný nález, bola spochybnená platnosť právneho\núkonu, na základe ktorého nadobudol konkurzný veriteľ pohľadávku, ktorú si následne prihlásil do\nkonkurzu (zmluva o postúpení pohľadávok). V danej veci žalovaný v priebehu konania namietal\nneplatnosť zmluvy o pôžičke, na základe ktorej si žalobca prihlásil pohľadávku v konkurze prihláškou.\nPreto nemožno skonštatovať, že by išlo o skutkovo alebo právne odlišnú situáciu, než tomu bolo vo veci,\nv ktorej bol vydaný nález 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49.\n38. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ako aj súdnych rozhodnutí vyplýva, že jediným\noprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca\nkonkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s\nodbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom\nrozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod\npopretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej\npohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu\nsprávcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje.\nZ tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup,\nkedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť,\nopodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený\npreskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než\nje uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie\nprihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a\nprihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu\nspočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky, ak bola správcom popretá len jej\nvymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal nečinnosť správcu, čo je\nneprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy, nakoľko zákon\no konkurze preskúmavanie prihlásených zveruje správcovi a nie konkurznému súdu. Správca nemôže\nzodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný súd.\n39. V rozhodovanej veci správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcu len z dôvodu premlčania,\nktoré sa v priebehu súdneho konania ukázalo ako neopodstatnené. Popierací prejav správcu z dôvodu\npremlčania prihlásených pohľadávok pritom vymedzil predmet súdneho konania o určenie popretých\npohľadávok vychádzajúc z ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, podľa ktorého, ten kto popiera pohľadávku,\nmusí jej popretie odôvodniť. Uvedené znamená, že v popieracom prejave musia byť uvedené všetky\nprávne a relevantné skutočnosti, pre ktoré nemá byť riadne prihlásená pohľadávka uspokojená v\nrámci konkurzu. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd boli povinné prihliadať na skutočnosti\nuvádzané sporovými stranami len vo vzťahu k predmetu konania a k prípadnému premlčaniu žalobcom\nprihlásených pohľadávok.\n40. V tejto súvislosti pozornosti dovolacieho súdu neušla nekonzistentnosť tvrdení správcu (dovolateľa).\nV priebehu súdneho konania po preukázaní, že prihlásené pohľadávky žalobcu nie sú premlčané,\nzačal namietať neplatnosť zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Následne v\ndoplnení dovolania žalovaný uviedol, že možno dôjsť iba k premlčaniu existujúcej pohľadávky a\nneexistujúca pohľadávka nemôže byť premlčaná. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok žalobcu\nsamotný správca považoval žalobcove pohľadávky voči úpadcovi za existujúce. Dôvodným dovolaním\nsa premlčania totiž pohľadávka nezaniká, premlčaný nárok síce prestáva byť vynútiteľný (napr. nemôže\nbyť priznaný v súdnom konaní), avšak trvá naďalej v podobe tzv. naturálnej obligácie.\n41. Neobstojí ani argumentácia dovolateľa o tom, že preskúmavanie prihlásených pohľadávok je\nlimitované požiadavkou rýchlosti, kedy správca musí prihlásené pohľadávky preskúmať v zákonnej 30dňovej lehote. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii dáva správcovi možnosť požiadať súd, a to aj o\npredĺženie lehoty na preskúmanie prihlášok, aby mohol s odbornou starostlivosťou náležite preskúmať\nvšetky prihlásené pohľadávky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by správca požiadal o predĺženie lehoty na\npreskúmanie prihlášok a ani sám túto skutočnosť netvrdil. Z tohto dôvodu uvádzanie nových dôvodov\npre popretie prihlásených pohľadávok správcom po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže byť predmetom\nsúdneho konania o určenie popretých pohľadávok.\n\n42. Z uvedeného je zrejmé, že pod pojmom „súd starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania\nnajavo“ (ustanovenie § 132 O. s. p. účinného do 30. 06. 2016, resp. ustanovenie § 191 ods. 1 C. s. p.\núčinného od 01. 07. 2016), je potrebné rozumieť tie skutočnosti, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie\nsúdu z hľadiska predmetu konania. Konajúce súdy nemohli pri svojom rozhodovaní prihliadať na tie\nskutočnosti, ktoré síce vyšli najavo, ale boli uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty, v dôsledku čoho\nnemali dosah na predmet konania.\n43. Konanie vedené na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5C/258/2015, na ktoré\npoukazoval dovolateľ v doplnení dovolania, pritom nemá vplyv na rozhodnutie o žalobe o určenie\npopretých pohľadávok. Samotný dovolateľ neuviedol v dovolacom konaní (ani v konaní pred odvolacím\nsúdom), aký význam môže mať rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou\npod sp. zn. 5C/258/2015 na rozhodovanú vec. Zároveň dovolateľ v dovolaní výslovne nenamietal\nskutočnosť, že odvolací súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie odvolacieho konania a iba v\nodôvodnení svojho rozsudku (bod 12) skonštatoval, že nevidel potrebu prerušenia konania. Dovolací\nsúd môže pri rozhodovaní o dovolaní prihliadať len na tie vady, ktoré sú dovolateľom výslovne namietané\n(§ 430, § 431 ods. 1 a 2, § 440 C. s. p.).\n44. Tým, že súd prvej inštancie a následne aj odvolací súd pri rozhodovaní o určení popretých\npohľadávok žalobcu skúmali popretú pohľadávku iba z dôvodu uvedeného v popieracom prejave\nsprávcu, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a k naplneniu dovolacieho dôvodu\nv zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.\n45. Ako neopodstatnenú vyhodnotil dovolací súd námietku dovolateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nemožno\nposudzovať odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu izolovane, ale spolu s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie, nakoľko obidve rozhodnutia predstavujú jeden celok, ako to vyplýva aj z ustálenej\njudikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09, IV. ÚS\n489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí\nvšeobecných súdov (tak súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania.\n46. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo\nsporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na\nspravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu\nzaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.\n04. 1993, nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 410/06). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo\nupravená v ustanovení § 220 ods. 2 C. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378\nods. 1 C. s. p. a § 393 ods. 2 C. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však\nnemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS\n78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú\nodpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre\nrozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).\nUstanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi\nrozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení\nskonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti\nďalšie dôvody.\n47. Súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. účinného ku dňu vyhlásenia\nrozhodnutia svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, dal odpoveď na všetky otázky, ktoré boli nevyhnutné\npre rozhodnutie vo veci. Okresný súd podrobne, zrozumiteľne a jednoznačne uviedol, že jediným\ndôvodom popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky žalovaným bolo premlčanie, ktoré v konaní nebolo\npreukázané. Zároveň zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie ohľadom\nžalovaným namietanej neplatnosti zmluvy o pôžičke. Súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom\nvysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán. Odvolací súd v súlade s platnou právnou\n\núpravou (§ 387 ods. 2 C. s. p.) svoj rozsudok odôvodnil, pričom je zrejmé, že sa stotožnil s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku skonštatoval, že\nsúd prvej inštancie dodržal všetky ustanovenia o dokazovaní. Podstatnú odvolaciu námietku žalovaného\naj s odkazom na relevantnú časť odôvodnenia nálezu ústavného súdu z 11. 09. 2014, č. k. II. ÚS\n409/2013-49 aplikovateľného aj na rozhodovanú vec (viď body 35 a 37 vyššie) vyhodnotil odvolací\nsúd ako nedôvodnú. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak nemožno považovať za svojvoľné, zjavne\nneodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.\n48. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí reagoval na podstatné odvolacie námietky žalovaného a za\nporušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a naplnenie\ndovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nemožno považovať to, že odvolací súd\nneodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného (viď napr. I. ÚS 673/2014, II. ÚS 27/2008,\nIII. ÚS 167/2013).\n49. K tvrdeniu dovolateľa o nezákonnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a\nk údajnému vzniku škody na strane konkurzných veriteľov považuje dovolací súd za potrebné uviesť,\nže rozsudky okresného súdu, aj krajského súdu boli vydané v súlade so zákonom (viď body 38, 39\na 42 vyššie). Správca ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý sa verejne hlási k\nurčitej profesii, v dôsledku čoho sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou\ns touto odbornosťou (čl. 11 ods. 3 základných zásad C. s. p.), zrejme nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou a náležite nepreskúmal prihlásené pohľadávky, čím mohol porušiť svoje povinnosti\npri výkone funkcie správcu. Následne v priebehu súdneho konania, vrátane dovolacieho konania, sa\nsprávca snažil (neúspešne) preniesť zodpovednosť za svoje pochybenie na konajúce súdy. Jediným\nsubjektom, ktorý môže zodpovedať za prípadnú škodu vzniknutú konkurzným veriteľom, je výlučne\nsprávca a nie konajúce súdy, ktoré sa nestotožnili s jeho vyjadreniami predloženými v priebehu súdneho\nkonania.\n50. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že existencia žalovaným tvrdeného\ndovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. nevyšla v dovolacom konaní najavo.\n51. Žalovaný svoje dovolanie odôvodnil, aj existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 421\nods. 1 C. s. p, nakoľko podľa jeho názoru sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe,\npričom poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/136/2007.\n52. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania je viazaný na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho\nsúdu ako súdu dovolacieho a má sa ním zabezpečiť jednota uplatnenia právnej úpravy v rovnakých\nprípadoch, čím sa zvyšuje právna istota a subjektom práva sa umožňuje predvídať postup súdu,\nktorý právna norma ukladá alebo predvída. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby sa dovolateľ,\nktorý chce odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu uplatniť ako dovolací dôvod, oboznámil\ns predmetným rozhodnutím dovolacieho súdu ako celkom. Uvedené má napĺňať inštitút povinného\nprávneho zastúpenia v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 C. s. p.), nakoľko zákon predpokladá, že advokát\nje subjektom, ktorého odborné znalosti a schopnosti majú kvalifikovaným dovolaním prispieť k priebehu\ndovolacieho konania. Uvedené vyplýva aj z čl. 11 ods. 3 základných zásad, na ktorých je Civilný sporový\nporiadok postavený, že advokát ako osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním, ktorý sa verejne\nhlási k určitej profesii, sa považuje za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto\nodbornosťou.\n53. V danom prípade dovolací súd uvádza, že v obchodných veciach je najvyšší súd nielen dovolacím\nsúdom, ale vo veciach, v ktorých rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj súdom odvolacím.\nRozhodnutie najvyššieho súdu, na ktoré dovolateľ poukazuje, je rozhodnutím odvolacieho súdu (Obo)\na nie rozhodnutím dovolacieho súdu (Obdo, resp. ObdoV). Zároveň uvedené rozhodnutie nie je ani\nrozhodnutím, ktoré by riešilo právnu otázku hmotného práva, ale predstavuje rozhodnutie o trovách\nkonania (najvyšší súd uvedeným uznesením potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 10. 07.\n2006, č. k. 7Cbi/61/2006-25 v napadnutej časti vo výroku o trovách konania). Dovolací súd konštatuje,\nže ak chce dovolateľ odkazovať na predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu, nepostačuje, aby\núčelovo vybral z kontextu odôvodnenia rozhodnutia jednu vetu bez oboznámenia sa s jeho celým\nodôvodnením. V dovolateľom uvádzanom rozhodnutí sa okrem toho, že sa nejednalo o rozhodnutie\ndovolacieho súdu, neriešila meritórna právna otázka, od ktorej sa mal odvolací súd pri svojom\n\nrozhodovaní odkloniť. Odkazovaním na rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania je zrejmé, že\nv predmetnej veci, kde žalovaný je advokátom, ktorý bol v dovolacom konaní zastúpený advokátom,\nnepostupoval dovolateľ s odbornými znalosťami a schopnosťami, ktoré od osoby advokáta vyžaduje\nzákon.\n54. Najvyšší súd preto konštatuje, že dovolanie žalovaného z hľadiska vymedzeného dovolacieho\ndôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nie je prípustné, nakoľko dovolateľ neuviedol\nkonkrétne rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa podľa jeho právneho názoru mal odvolací súd\nodkloniť pri svojom rozhodovaní.\n55. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom\nnedošlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti uvedenej s ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. a\nprípustnosť dovolania v rozhodovanej veci nebola založená ani podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/\nC. s. p. Preto najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p.\n56. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 C. s. p).\n57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16CoKR/40/2015", "guid": "dc5451b8-94fe-4b52-a8f7-4a8ead5294f6:fcbd60d5-9598-4ce2-b558-35a3c60e5bfa", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}