{"guid": "ede3c119-c123-43a9-8726-ff73641b9cee:3c90bdb6-db79-4251-85e0-dd9829d560f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1", "spisova_znacka": "8MCdo/1/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8MCdo/1/2016 z 31. 1. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2017, sp. zn. 8MCdo/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1", "identifikacne_cislo": "3112212319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2017-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "nazov": "§ 427 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-2", "nazov": "§ 130 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-130.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-1", "nazov": "§ 149 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 149 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-149.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-470", "nazov": "§ 470 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-470", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "nazov": "§ 10a ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-1", "nazov": "§ 243a ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "nazov": "§ 242 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-242.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243g", "nazov": "§ 243g OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243g"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "nazov": "§ 243f ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-1", "nazov": "§ 35 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-261", "nazov": "§ 261 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-261", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-261"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-21.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-21.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-130", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-4", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-15", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-149", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-470", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-242", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243g", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-261", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-21", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c90bdb6-db79-4251-85e0-dd9829d560f7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8MCdo/1/2016\n3112212319\n31. 01. 2017\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2017:3112212319.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu F. H., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr. Jánom\nLegerským, advokátom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, proti žalovaným 1/ W. K., bývajúcemu v G.,\n2/ KOOPERATÍVE, a.s., Viena Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o ochranu\nosobnosti, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 27C 107/2012, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2015\nsp.zn. 4 Co 658/2014 a rozsudku Okresného Trenčín z 8. novembra 2013 sp.zn. 27 C 107/2012, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie o d m i e t a.\nŽalobca má nárok na náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní .\nodôvodnenie:\n1/ Okresný súd Trenčín rozsudkom z 8. novembra 2013 č.k. 27 C 107/2012-105 uložil žalovaným\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 52 113,19 € a náhradu trov konania 392,34 € tak, že plnením jedného z\nnich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhého z nich, do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Dospel k záveru, že boli splnené všetky predpoklady vzniku\nzodpovednosti žalovaného 1/ za škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o\nzodpovednosť žalovanej 2/ táto je v postavení poisťovateľa vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý je zároveň i\npoistníkom z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.\nZ tohto právneho vzťahu má žalovaný 1/ ako poistený právo, aby žalovaná 2/ ako poisťovateľ za neho\nnahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri\nusmrtení. Teda pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu škody je nesporne daná i pasívna legitimácia\nžalovanej 2/. Nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 2 113,19 € a spočívajúci v uvedených nákladoch\nvyhodnotil za dôvodný (nárok na náhradu škody spočívajúcu v náhrade nákladov na pomník presahujúcu\nmaximálnu možnú sumu náhrady 663,88 € zamietol ako nedôvodný). Tiež aj nárok uplatnený žalobcom\ntitulom nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 50 000 € vyhodnotil za dôvodný. Poukázal na to, že\ncitovaným trestným rozkazom bol žalovaný 1/ uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.\n1, 2 písm. a/ Trestného zákona, keď ako vodič motorového vozidla spôsobil z nedbanlivosti dopravnú\nnehodu, následkom ktorej zomrela manželka žalobcu. Predmetný zásah bol neoprávnený, protiprávny,\nnakoľko žalovaný 1/ pri nehode nerešpektoval ustanovenia zákona o cestnej premávke a porušil dôležitú\npovinnosť uloženú podľa citovaného ustanovenia. Tým bola preukázaná zodpovednosť žalovaného 1/\nza neoprávnený zásah do osobnostného práva manželky žalovaného 1/ a zároveň aj neoprávnený\nzásah do osobnostného práva žalobcu, a to jeho práva na súkromie a rodinný život s manželkou.\nTáto zodpovednosť žalovaného 1/ je zodpovednosťou objektívnou, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na\nzavinenie, a preto na posúdenie veci nemalo vplyv to, že žalovaný 1/ nehodu zavinil z nedbanlivosti.\nProcesná obrana žalovanej 2/ spočívala v tvrdení, že vo veci nie je pasívne legitimovaná, pretože\nnemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Teda bolo potrebné zodpovedať otázku, či povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o povinnom\nzmluvnom poistení (zákona č. 381/2001 Z.z.) zahŕňa aj poistné krytie poškodeného spojené s ochranou\n\njeho osobnosti, a to náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nKonštatoval, že táto otázka, súvisiaca následne s otázkou pasívnej legitimácie poisťovne, bola už\nv minulosti riešená v rámci rozhodovacej praxe súdov. Poukázal pritom na závery vyplývajúce z\nuvedených rozhodnutí, vrátane rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. apríla 2009\nsp.zn. 4 Cdo 168/2009. Po preskúmaní danej veci ale mal za to, že je dôvod na odchýlenie sa od\nuvedenej súdnej praxe. Na základe uvedených záverov judikovaných Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky v citovaných nálezoch vyvodil, že nejde o porušenie ústavného princípu právnej istoty a práva\núčastníka (strany) na spravodlivé súdne konanie, pokiaľ súd sa odkloní od ustálenej judikatúry z dôvodu,\nže vo veci sú dané iné okolnosti, ako tomu bolo pri predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach, ktorý\nodklon súd riadne odôvodní. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci prihliadol na rozsudok Súdneho\ndvora EÚ z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, ktorej predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho\nkonania podľa čl. 267 ZFEÚ, súvisiaci s konaním N. K. proti L. B. a Z. K. Uviedol, že predmetným\nrozsudkom Súdny dvor rozhodol tak, že čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1973\no aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. 1 ods.\n1, 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských\nštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,\nzmenenej a doplnenej Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 A Čl.\n1 prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/ EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových\nvozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla, má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym\nosobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného\nza škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Ďalej uviedol, že z obsahu\nrozsudku zistil, že predmetné konanie sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná, konkretizoval,\nčo sa uvádza v bodoch 37, 38, 39, 40, 42, 43, 44, 46, 47, 48, 49, 50, 51,53, 54, 55, 56, 57, 58 rozsudku.\nNásledne uzavrel, že z citovaného rozsudku ESD EÚ možno vyvodiť, že zákonné ustanovenia § 4\nods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. treba vykladať tak, že poistné krytie, na ktoré je žalovaná 2/\nako poisťovateľ povinná podľa uvedeného ustanovenia, sa má vzťahovať aj na nároky oprávnených\nosôb z ochrany osobnosti na nemajetkovú ujmu v peniazoch, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci\nosôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody (bod 55 odôvodnenia rozsudku), pričom tento záver\nnemôže spochybniť ani okolnosť, že ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadne zásahov do ochrany\nosobnosti sú v zmysle Občianskeho zákonníka nezávislé od ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti\nza škodu v pravom zmysle slova, pretože zodpovednosť poisteného žalovaného 1/, ktorá v tomto\nprípade vyplýva z § 11 a 13 Občianskeho zákonníka, vznikla na základe dopravnej nehody a mala\nobčianskoprávnu povahu (body 57 a 58 odôvodnenia rozsudku). Pokiaľ ustanovenie § 4 ods. 2 písm.\na/ zákona č. 381/2001 Z.z. výslovne určuje, že žalovaný 1/ má z poistenia zodpovednosti právo, aby\npoistiteľ žalovaná 2/ za neho nahradila poškodenému žalobcovi uplatnené a preukázané nároky na\nnáhradu „škody na zdraví a nákladov pri usmrtení“, nie je táto otázka eurokonformná, čo znamená,\nže právo Európskej únie priznáva osobe viac práv ako právo vnútroštátne. V rozsudku uvedené\nsmernice potom neboli do slovenského právneho poriadku citované správne. V zmysle konštantnej\njudikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok a súd ju musí bez ďalšieho\naplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. Na základe toho súd prvej inštancie\nkonštatoval, že vo veci je daná pasívna legitimácia žalovanej 2/, aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch, a to na základe extenzívneho eurokonformného výkladu § 4 ods. 1,\n2 písm. a/ v spojení s ostatnými ustanoveniami zákona č. 381/2001 Z.z. Pri vyslovení tohto záveru súd\nvychádzal z uvedeného rozsudku Súdneho dvora, v ktorom sa nachádza podrobná a vyčerpávajúca\nargumentácia ohľadom tohto záveru. Teda medzi náhrady, ktoré musí žalovaná 2/ ako poisťovateľ za\nžalovaného 1/ ako poisteného nahradiť poškodenému žalobcovi, patrí aj nemajetková ujma v peniazoch,\nspôsobená zásahom poisteného žalovaného 1/ do osobnostných práv žalobcu a jeho nebohej manželky\npri dopravnej nehode. Keďže pojem škoda zákon č. 381/2001 Z.z. nevymedzuje osobitným spôsobom\na nemá ani špeciálne ustanovenie, čo sa odškodňuje, nie je namieste výlučná striktná aplikácia §\n420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale vo svetle eurokonformného výkladu, prihliadnuc na č. 1 bod\n2 prvej smernice, nie je možné z tohto pojmu vylúčiť žiadny druh škody, medzi ktoré Súdny dvor v\ncitovanom rozsudku zahŕňa aj nemajetkovú ujmu. Doposiaľ používané argumenty o oddelenosti právnej\núpravy zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv a právnej úpravy náhrady škody\nv Občianskom zákonníku a následnej nemožnosti ich prelínania, sú v zmysle záverov Súdneho dvora\nirelevantné, nakoľko v danej veci je rozhodujúca jediná skutočnosť, a to že zodpovednosť poisteného\n\nžalovaného 1/ vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávny charakter. V tomto smere\npoukázal i na kontravotum k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 4 Cdo\n168/2009. Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom\nuplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a jej výška spôsobená jednak neoprávneným\nzásahom do práva na ochranu telesnej integrity jeho manželky a tiež spôsobená neoprávneným\nzásahom do jeho práva na súkromie a na rodinný život je dôvodná a primeraná. O trovách konania\nrozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p.\n2/ Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej 2/ rozsudkom z 21. mája 2015 sp.zn. 4 Co 658/2014\nrozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi\n50 000 € a náhradu trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu\nposkytnutého plnenia povinnosť plniť druhého zo žalovaných potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho\nkonania. Odvolací súd podrobne preskúmal rozhodujúce námietky vznesené žalovanou 2/ v odvolaní\na v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, na ktoré v\ncelom rozsahu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. poukázal. Teda podrobne sa vysporiadal s jednotlivými\nodvolacími námietkami. Námietku žalovanej 2/ o nedostatku jej pasívnej legitimácie nepovažoval z\nkonkrétne uvedených dôvodov za opodstatnenú. Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie súdu prvej\ninštancie v jeho úvahách o výške nemajetkovej ujmy v peniazoch, s týmito sa stotožnil. Vysporiadal sa\naj s námietkou žalovanej 2/ o nepôvodnosti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom\npoukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o danej otázke, ktoré považoval za správne\na náležité.\n3/ Proti rozsudku krajského a okresného súdu vo vyhovujúcom výroku podal na podnet žalovanej\n2/ (23. júna 2016) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol tieto\nrozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu. Poukázal na\npredmet konania v danej veci, rozhodnutia súdov nižšej inštancie. Podrobne sa vyjadril k podmienkam\nprípustnosti mimoriadneho dovolania spočívajúcej v nemožnosti strán dosiahnuť ochranu svojich práv\ninými právnymi prostriedkami. Podľa jeho názoru predpoklad, že túto ochranu nie je možné dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami, znamená neprípustnosť mimoriadneho dovolania iba v prípade, že\npožadovanú ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a\nštátu možno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, najmä návrhom na obnovu konania, dovolaním\npodaným stranou, ako aj v prípadoch, keď zrušenie alebo zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť inak.\nSpoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 20. októbra 2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod č. 94 nemožno chápať izolovane od právneho\nnázoru Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 2015 sp.zn. I. ÚS 84/2015, právnu vetu\nktorého citoval. Vzhľadom na to, že v danej veci nešlo o zmeňujúce rozhodnutie krajského súdu, ani o\nprípad vád konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a strana nemala k dispozícii dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ktorý by bol potenciálne spôsobilý\nprivodiť pre ňu priaznivejší výsledok, je jediným opravným prostriedkom potenciálne spôsobilým privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie vo veci mimoriadne dovolanie podané z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Jeho podanie je v danej veci v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\nnajmä s prihliadnutím na citované rozsudky, nakoľko sa jedná o potrebu nápravy jednak fundamentálnej\nchyby súdneho rozhodnutia, ktorý aj napriek zásahu do princípu právnej istoty predstavuje odstránenie\ntzv. základnej vady vychádzajúcej z nesprávneho pochopenia a následného interpretovania rozhodnutia\nSúdneho dvora (vo veci Haasová č. C-22/12) a následne aj z nesprávnej priamej aplikácie smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009, ktorej priamy účinok je vylúčený\nnakoľko sa v danom prípade jedná o spor proti jednotlivcovi. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp.zn. 3 Cdo 301/2012 a na jeho odôvodnenie,\ns ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. V ďalšom citoval aplikované zákonné ustanovenia, ktorými\nsa podľa jeho názoru súdy nižšej inštancie vo vzťahu k žalovanej 2/ neriadili. V predmetnej veci\nza podstatnú považoval skutočnosť, že súdy nesprávne právne posúdili otázku pasívnej legitimácie\nžalovanej 2/ na plnenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1\nveta druhá zákona č. 381/2001 Z.z. za zásah do osobnostných práv žalobcovi spôsobený úmrtím\njemu blízkej osoby pri dopravne nehode. Poukázal pritom na skutočnosti vyplývajúce z uvedeného\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj z rozhodnutia z 20. apríla 2011 sp.zn.\n4 Cdo 168/2009. Podľa jeho názoru zákon č. 381/2001 Z.z. (ako lex specialis) priamo upravuje na\nkoho sa poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzťahuje (§ 1)\n\na súčasne vymedzuje aj rozsah poistného krytia, a to v § 4. Zo vzťahu tejto osobitnej právnej úpravy\nk všeobecnej právnej úprave (Občianskemu zákonníku) potom jednoznačne vyplýva, že aplikácia\n§ 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k žalovanej 2/ vylúčená. Navyše nemajetkovú\nujmu v peniazoch si možno uplatniť iba voči osobe, ktorá sa zásahu do integrity dopustila, pričom\nžalovaná 2/ sa takéhoto konania z titulu postavenia žalovanej 2/ dopustiť nemohla. Zo znenia § 4\nods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. následne jednoznačne vyplýva, že rozsah poistného krytia predstavuje\ntaxatívny výpočet prípadov toho, čo sa odškodňuje, pričom poistený má podľa § 4 ods. 2 písm. a/\ntohto zákona právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky\nna náhradu škody na zdraví a náhradu nákladov pri usmrtení. Podľa § 15 ods. 1 zákona je poškodený\noprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi. Skutočnosť, že povinné\nzmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa nevzťahuje\nna nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa jeho názoru vyplýva jaj z ďalších ustanovení, a to z\n§ 2 písm. g/ a i/ zákona č. 381/2001 Z.z. Nestotožnil sa s argumentáciou súdov nižšej inštancie vo\nvzťahu k eurokonformnému výkladu vnútroštátneho práva, lebo priama aplikácia príslušných smerníc\no aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu\nspôsobenú morovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti je v danom\nprípade vylúčená (jedná sa o súkromné subjekty). Tiež nesúhlasil s právnym názorom súdov, že je tu\ndôvod na odlišný výklad § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. po rozhodnutí Súdneho dvora vo\nveci N. K. proti L. B. a Z. K. rozsudkom C-22/12. Právna veta tohto rozsudku jednoznačne konštatuje,\nže povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať\naj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak\njej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v\nspore vo veci samej. Teda podmienkou toho, aby bola nemajetková ujma krytá z povinného zmluvného\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je tá skutočnosť, že jej\nkrytie z poistenia upravuje naše vnútroštátne právo. Vo vzťahu k tomu citoval z odôvodnenia rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 301/2012.\n4/ Žalobca navrhol, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora z podrobne\nuvedených dôvodov zamietol. Považoval ho za nedôvodné a založené na nesprávnej, prekonanej\naplikácii a interpretácii právnych noriem vzťahujúcich sa na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo vzťahu k žalovanej 2/.\n5/ Žalovaná 2/ z podrobne uvedených dôvodov navrhla mimoriadnemu dovolaniu generálneho\nprokurátora vyhovieť.\n6/ Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor\nSlovenskej republiky 23. júna 2016, t.j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.)\nskúmal jeho prípustnosť podľa Občianskeho súdneho poriadku („ďalej len O.s.p.„) účinného do 30. júna\n2016 (§ 470 ods. 2 O.s.p.). Ako súd, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel\nk záveru, že mimoriadne dovolanie treba odmietnuť.\n7/ Podľa § 243e ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. júna 2016) ak generálny prokurátor na základe\npodnetu strany, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že\nprávoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje ochrana práv a\nzákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné\ndosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním bolo možné napadnúť právoplatné rozhodnutie\nsúdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.).\n8/ Mimoriadne dovolanie nebolo prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo a/ vo veciach\nupravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o\nobmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní\nrodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva\nalebo o osvojení, b/ o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa\nupravuje vedenie konania, c/ o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní (§ 243f ods. 2 O.s.p.).\n\n9/ Vzhľadom na nejednotné názory senátov najvyššieho súdu na procesnú prípustnosť mimoriadneho\ndovolania z hľadiska jej podmienenosti tým, či strana podala podnet na tento mimoriadny\nopravný prostriedok generálneho prokurátora, najskôr sama (neúspešne) využila možnosť podať všetky\ndostupné riadne a mimoriadne opravné prostriedky, prijalo občianskoprávne kolégium najvyššieho\nsúdu stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky ako stanovisko R36/2008. Jeho právna veta znie: “Podanie mimoriadneho\ndovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky nie je podmienená využitím riadneho a\nmimoriadneho opravného prostriedku účastníkom konania (stranou). Mimoriadnym dovolaním v zmysle\n§ 243e O.s.p. môže generálny prokurátor napadnúť aj právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa\n(od 1. júla 2016 súdu prvej inštancie)“.\n10/ Aj po prijatí uvedeného stanoviska pretrvávali nejednotné názory senátov občianskoprávneho\na obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu na procesnú prípustnosť mimoriadneho dovolania z\nhľadiska jej podmienenosti tým, či účastník - strana, ktorý/á podal/a podnet na tento opravný prostriedok\ngenerálneho prokurátora, najskôr sám/sama (neúspešne) využil/a možnosť podať dostupné riadne\na mimoriadne opravné prostriedky.\n11/ Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že systém opravných\nprostriedkov zakotvený v právnom poriadku zmluvnej strany Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „Dohovor“) musí byť v súlade s požiadavkami čl. 6 Dohovoru. ESĽP v rámci\nsvojej rozhodovacej praxe už viackrát konštatoval porušenie čl. 6 Dohovoru vtedy, keď k nariadeniu\nopätovného preskúmania veci došlo výlučne z dôvodu existencie odlišného právneho posúdenia veci\noproti právnemu názoru vnútroštátnych súdov, ktoré vec s konečnou platnosťou prerokovali a meritórne\nrozhodli (porovnaj Roseltrans proti Rusku z roku 2005). Opakovane tiež zdôraznil, že v záujme právnej\nistoty by právoplatné rozsudky mali vo všeobecnosti zostať nedotknuté a k ich zrušeniu by malo\ndochádzať iba pre účely nápravy zásadných vád [pozri napríklad Abdullayev proti Rusku (rozsudok z\nroku 2010)], resp. závažných pochybení [pozri Sutyazhnik proti Rusku (rozsudok z roku 2009)]. Za takú\nvadu alebo pochybenie však nemožno v žiadnom prípade považovať to, že na predmet konania existujú\ndva odlišné právne názory.\n12/ Zároveň ESĽP opakovane dospel - na základe sčasti odlišných úvah - aj k názoru, že k porušeniu\nčl. 6 Dohovoru dochádza tiež vtedy, ak je právoplatné a záväzné rozhodnutie súdu zrušené v rámci\nmimoriadneho prieskumu, ktorý presadil taký subjekt odlišný od účastníkov konania (strán), len na\núvahe ktorého bolo posúdenie vhodnosti alebo potreby podania mimoriadneho opravného prostriedku\niniciujúceho tento mimoriadny prieskum. Inštitút veľmi podobný mimoriadnemu dovolaniu upravenému\nv Občianskom súdnom poriadku bol predmetom skúmania a následnej kritiky ESĽP vo veci Tripon proti\nRumunsku (rozsudok z roku 2008). V tomto rozhodnutí ESĽP konštatoval, že v skúmanom prípade\nprokurátor nekonal na základe vlastnej iniciatívy, ale konal na základe žiadosti jednej zo strán sporu.\nESĽP zásah prokurátora do takéhoto súkromnoprávneho súdneho konania označil za priťažujúci faktor,\npretože, hoci tento štátny úradník konal na základe podnetu účastníka súdneho konania (strany),\npodanie mimoriadneho dovolania bolo ponechané výlučne na voľnej úvahe prokurátora. ESĽP v danej\nveci preto dospel k záveru, že zrušenie dotknutého právoplatného a záväzného rozhodnutia porušilo\nsťažovateľovo právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Aj aktuálne rozhodnutia\nESĽP z 9. júna 2015 vydané vo veciach proti Slovenskej republike (DRAFT-OVA, a.s., PSMA, s.r.o.\na COMPCAR, s.r.o.) pripomínajú význam a obsah princípu rovnosti zbraní a princípu právnej istoty,\ns ktorými bezprostredne súvisí otázka záväznosti, nezrušiteľnosti a dôveryhodnosti právoplatných\nsúdnych rozhodnutí, ktoré boli napadnuté z iniciatívy generálneho prokurátora vyjadrenej podaním\nmimoriadneho dovolania.\n13/ Uvedené závery ESĽP zohľadnilo aj plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný\nsúd“). Vzhľadom na prípady nejednotnosti senátov ústavného súdu pri riešení otázky prípustnosti\nmimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré už nadobudlo právoplatnosť a záväznosť,\npristúpilo 18. marca 2015 k zjednoteniu rozhodovania senátov ústavného súdu a pod sp.zn. PL.z.\n3/2015 prijalo zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Rešpektujúc princíp právnej istoty,\nktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím, zohľadňujúc princíp subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, ako i výnimočnosť mimoriadneho dovolania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku podávaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, je jeho prípustnosť v civilnom\n\nkonaní akceptovateľná za podmienky vyčerpania všetkých zákonom dovolených riadnych, ako aj\nmimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré mal účastník konania (strana) k dispozícii a ktoré mohol\núčinne využiť na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov.“\n14/ Ústavný súd v tomto stanovisku uviedol, že uplatnenie opravného prostriedku je podľa právneho\nporiadku Slovenskej republiky priamo dostupné účastníkovi konania (strane) v prípade závažných\npochybení na strane súdu, a to prostredníctvom niektorého z dovolacích dôvodov zakotvených v §\n237 O.s.p. V prípade existencie niektorého z tu uvedených dovolacích dôvodov má samotný účastník\nkonania k dispozícii mimoriadny opravný prostriedok v podobe dovolania, ktoré môže úspešne využiť aj\nv prípadoch, keď je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku procesne neprípustné. Ak nejde\no takéto závažné pochybenia konajúcich súdov, je uplatnenie mimoriadneho dovolania nezlučiteľné s čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\n15/ Rovnaká zásada platí aj pri posudzovaní vyčerpania riadnych opravných prostriedkov účastníkmi\nkonania - stranami sporu, ktoré môžu účinne využiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku (odpor, odvolanie) na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov.\n16/ V týchto prípadoch treba rešpektovať zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje\nvlastné pričinenie účastníkov konania - strán sporu o ochranu svojich práv, keď požaduje, aby svoje\nprocesné oprávnenia uplatňovali včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, teda dôsledne\nsledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu\na poškodzovaniu.\n17/ Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého zákonným\nnaplnením v rámci civilného konania je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda ich záväznosť\na zásadná nezmeniteľnosť.\n18/ Judikatúra najvyššieho súdu, vrátane ním prijatých stanovísk na zjednotenie rozhodovania, nemôže\nbyť bez vývoja. Aj pri nezmenenej právnej úprave bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery,\nale aj menená. So zreteľom na význam judikatúry najvyššieho súdu predpisuje platná právna úprava\npre najvyšší súd osobitné a záväzné pravidlá prijímania rozhodnutí a stanovísk vtedy, keď má dôjsť\nk prekonaniu doterajšej judikatúry (§ 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov). Účel, význam a výnimočná právna váha stanoviska kolégia\nnajvyššieho súdu publikovaného v Zbierke predurčujú, že ho nemožno zmeniť (bežným) rozhodnutím\nsenátu najvyššieho súdu, ale iba novým stanoviskom kolégia najvyššieho súdu.\n19/ Občianskoprávne kolégium a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nna spoločnom rokovaní 20. októbra 2015 dospeli k názoru, že stanovisko R 36/2008 vychádza zo\nzáverov, ktoré nie sú súladné s rozhodnutiami ESĽP týkajúcimi sa mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora, ani so zjednocujúcim stanoviskom ústavného súdu PL.z. 3/2015. Teda, že toto stanovisko\nje prekonané predovšetkým v dôsledku odlišného náhľadu na procesnú povinnosť nespokojného\núčastníka (strany) využiť všetky dostupné riadne a mimoriadne opravné prostriedky.\n20/ Na tomto zasadnutí prijali k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e až § 243j O.s.p.\nstanovisko, ktorého právna veta znie : „Procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na\npodnet účastníka(t.č. strany) je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník (t.č.\nstrana) najprv sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolané riadne a mimoriadne\nopravné prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ\ntúto možnosť nevyužil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť“.\n21/ Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravovalo riadne a mimoriadne opravné\nprostriedky bola zrejmá zásada, že je na účastníkovi (strane), ktorý je nespokojný s konaním alebo\nrozhodovaním súdu, aby sám, z vlastnej iniciatívy, svojimi procesnými úkonmi a v logickom slede\nzohľadňujúcom stav, do ktorého sa konanie dostalo, využil postupne všetky procesné prostriedky\nnápravy (opravné prostriedky), ktoré mu Občiansky súdny poriadok poskytuje.\n22/ Pravidlo postupného vyčerpania opravných prostriedkov, a to aj v prípade pochybností o účinnosti\nopravného prostriedku, vyžaduje využiť všetky opravné prostriedky, o ktorých sa dá predpokladať, že\npovedú k dosiahnutiu nápravy rozhodnutia súdu. V súlade s tým je na účastníkovi konania (strane), aby\n\n- až po najvyššiu úroveň - využil možnosť podať všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré sú čo i len\npotenciálne spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. To sa v plnom rozsahu vzťahuje\naj na prípady, v ktorých súd mohol (alebo bol povinný) konať aj bez návrhu účastníka (strany). Osobný\nnázor účastníka konania (strany) na (ne)účinnosť konkrétneho opravného prostriedku nie je významný.\nPrávomoc vyhodnotiť, či boli využité všetky dostupné opravné prostriedky, prináležalo ex officio\nsúdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom opravnom prostriedku. Požiadavka vyčerpania adekvátneho\nopravného prostriedku pritom nebola splnená už tým, že konanie o určitom opravnom prostriedku\n(„hierarchicky nižšom“) začalo avšak ešte neskončilo.\n23/ Vzhľadom na uvedené je opodstatnené konštatovanie, že mimoriadne dovolanie podané na podnet\nstrany (teda nie mimoriadne dovolanie podané generálnym prokurátorom vo veciach uvedených v § 35\nods. 1, 2 O.s.p. a tiež nie mimoriadne dovolanie podané na podnet osoby odlišnej od účastníka konania )\nnemožno považovať za procesne prípustné, ak strana bola pasívna v tom zmysle, že sa nepokúsila\nvyužiť možnosť podať riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli v jej dispozícii.\n24/ V danom prípade prebehlo štandardné dvojstupňové konanie, v ktorom mala žalovaná 2/ možnosť\nrealizovať svoje procesné oprávnenia. Zo spisu nevyplýva, že by náležite chránila svoje práva a\nkonala dostatočne predvídavo, starostlivo a obozretne. Žalovaná 2/ nepodala dovolanie proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave z 21. mája 2015 sp.zn. 4 Co 658/2014. V zmysle vyššie uvedeného výkladu\nnajvyššieho súdu to znamená, že nevyužila dostupný mimoriadny opravný prostriedok, ktorý mala k\ndispozícii a ktorý bol potenciálne spôsobilý podstatne ovplyvniť rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom\nna pasivitu žalovanej 2/ pri včasnej ochrane jej práv je procesne neprípustná dodatočná aktivita\ngenerálneho prokurátora, ku ktorej došlo podaním mimoriadneho dovolania podaného na podnet\nžalovanej 2/.\n25/ Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol mimoriadne dovolanie ako procesne\nneprípustné (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm.\nc/ O.s.p. účinných do 30. júna 2016).\n26/ Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť generálnemu prokurátorovi (§ 261 C.s.p.).\n27/ Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}