{"guid": "91e6f094-5682-4c29-8e9a-1bb11cba7770:46c383b9-f6be-4942-bd34-880585bfae2f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2", "spisova_znacka": "6Tdo/88/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/88/2016 z 20. 4. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2017, sp. zn. 6Tdo/88/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2", "identifikacne_cislo": "3111012070", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniel Hudák", "sudca_id": 565, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-daniel-hudak-565", "datum_vydania": "2017-04-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 212 ods. 2 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 212 ods. 4 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-212.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-212", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-385", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46c383b9-f6be-4942-bd34-880585bfae2f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Tdo/88/2016\n3111012070\n20. 04. 2017\nJUDr. Daniel Hudák\nECLI:SK:NSSR:2017:3111012070.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov\nJUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 20. apríla\n2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného B. P. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 2\npísm. a/ ods. 4 písm. b/ Tr. zákona a iné, o dovolaní obvineného B. P. proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne zo dňa 29. februára 2016, sp. zn.: 23To 89/2015, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. P. sa o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín z 2. marca 2015, sp. zn. 2T 185/2011, bol obvinený B. P. uznaný\nza vinného v bode I. pre skutky č. 2, 6, 19, 35 z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.\na/ ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zákona, pričom v skutku č. 2 spáchaný\nformou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a v skutku č. 19 spáchaný v štádiu pokusu\npodľa § 14 ods. 1 Tr. zákona; pre skutky č. 2, 6, 35, 40, 41 z pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu\nz trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na ust.\n§ 138 písm. b/, písm. i/ Tr. zákona na skutkovom základe tam uvedenom.\nPodľa ust. § 233 ods. 3 Tr. zák. a podľa ust. § 41 ods. 2 Tr. zák., podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona bol\nobvinenému uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.\nPodľa ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na\nvýkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa ust. § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil\nochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku\nOkresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/194/2013, zo dňa 11.02.2014 právoplatný dňa 27.02.2014 ako aj\nvšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej\ndošlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd uložil obvinenému trest zákazu\nčinností viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky.\nProti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolanie obvinený aj prokurátor. Krajský súd\nv Trenčíne rozsudkom zo dňa 29. februára 2016, sp. zn. 23To 89/2015, rozhodol o odvolaní obvineného\ntak, že podľa ust. § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku u obvineného\nvýroky o zaradení obvineného do ústavu na výkon trestu a o uložení ochranného dohľadu. Podľa § 322\nods. 3 Tr. por. bol obvinený podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon\ntrestu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd odvolanie prokurátora krajskej prokuratúry podľa ust.\n§ 319 Tr. por. zamietol.\nProti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. februára 2016, sp. zn. 23To\n89/2015, podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie. Dovolanie podal z dôvodov podľa ust.\n§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku. Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. dovolaním\nnapáda aj konanie na súde prvého stupňa, nakoľko podľa obvineného vytýkané pochybenia neboli\nnapravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. V dovolaní navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky ako dovolaciemu súdu, aby podľa ust. § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným\nrozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 89/2015, zo dňa 29. februára 2016 a konaním ktoré\n\nmu predchádzalo bol porušený zákon v neprospech obvineného. Navrhuje, aby dovolací súd podľa § 386\nods. 2 Tr. por. zrušil dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 89/2015, zo\ndňa 29. februára 2016 a rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 185/2011, zo dňa 2. marca 2015\nv celom rozsahu a zrušil tiež ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce na zrušené rozsudky, pokiaľ\nvzhľadom ku zmene, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a aby dovolací súd podľa ust. § 388 ods.\n1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nZároveň navrhol, aby súd podľa § 380 ods. 4 Tr. por. prerušil výkon trestu odňatia slobody u obvineného\nuložený napadnutým rozhodnutím.\nK ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. mal obvinený za to, že okresný súd nevykonal dôkazy navrhované\nobvineným prostredníctvom obhajcu, a to výsluch svedkov W. M., P. K., O. K. a Mgr. Z. A. a znalecké\ndokazovanie znalcom z odboru psychológie vo vzťahu ku svedkovi E., a tým bolo jeho právo na obhajobu\nporušené zásadným spôsobom. Poukázal na rozpory výpovedí svedka E. a tieto spochybnil. Obvinený\ntvrdil, že tieto výpovede sú jediným usvedčujúcim dôkazom vo vzťahu k nemu pričom svedok E. mal\nsnahu získať pre seba výpoveďou podstatné výhody pri rozhodovaní o vine a treste. Namietal zamietnutý\nnávrh na vykonanie výsluchu svedka vyšetrovateľa pplk. Ing. T. C.. Obvinený namietal spôsob, akým\nvyhodnotil súd právo spoluobvinených odmietnuť vypovedať.\nK ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený uviedol, že výsluch svedka Tisovského ako dôkaz, o ktorý\nsa opiera rozhodnutie okresného a krajského súdu, nebol vykonaný zákonným spôsobom predovšetkým\npreto, že vo vzťahu k obvinenému išlo o jediný usvedčujúci dôkaz osoby, ktorá sama bola z tohto\ntrestného činu obvinená a bola motivovaná získať pre seba podstatné výhody. Uvedený dôkaz bol podľa\nobvineného vykonaný v rozpore s § 132 ods. 1 Tr. por., § 138 Tr. por. s poukazom na § 123 ods. 1 Tr. por.,\n§ 2 ods. 19 Tr. por. s poukazom na § 278 Trestného poriadku, pretože svedok nevypovedal o prežitých\nudalostiach ale tieto čítal z poznámok. Obvinený namietal neodstránenie rozporov vo výpovediach zo\nstrany súdu. Obvinený považoval svedka E. za „nepriameho svedka\", poukázal na inštitút „korunného\nsvedka\".\nK ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený namietal nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku tak,\nako je uvedený v napadnutom rozsudku. Poukázal na objektívnu a subjektívnu stránku trestného činu\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ust. § 233 Tr. zák. a znaky, ktoré tento trestný čin odlišujú od\ntrestného činu podielnictva podľa ust. § 231 Tr. zákona. Obvinený poukázal na zákon č. 297/2008 Z. z.\nv znení neskorších predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. Podľa obvineného\nv popise skutku absentuje jeden zo zákonných znakov skutkovej podstaty predmetného trestného činu\nlegalizácie príjmu z trestnej činnosti. Ako nedôvodné a nepreukázané považoval tvrdenie, že bol členom\norganizovanej skupiny.\nK vyššie uvedenému dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý\nsa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutými rozhodnutiami krajského a okresného súdu. Navrhol, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí podľa ust. § 382\npísm. c/ Tr. por. zamietol (správne odmietol), nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania podľa ust. § 371\nTr. por.\nObvinený podal prostredníctvom obhajcu podanie označené ako „Doplnenie dovolania\", v ktorom s\npoukazom na ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal uložený súhrnný trest. K tomuto sa vyjadril\nprokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín, ktorý navrhol, aby po predložení veci Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky tento dovolanie, vrátane jeho doplnenia, podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.\nObvinený následne podal písomné stanovisko k vyjadreniu sa prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín\nk podanému dovolaniu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní\nobvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti\nprípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou\nprostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1)\na že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil,\nže bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred\npodaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa\n§ 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody,\nako ich uviedol obvinený.\nPodľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené\nprávo na obhajobu.\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch,\nktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nDovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,\npričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou\nstability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené,\naby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná\ninštancia.\nZ pohľadu dovolacieho súdu treba uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych\nnázorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne\nzodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa ust. § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu\ntak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody\ndovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,\nide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por.\nPokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., najvyšší súd zdôrazňuje\ntú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale\nlen jeho zásadné porušenie. Nemožno tvrdiť, že by sa súd nezaoberal návrhmi na dokazovanie zo\nstrany obhajoby, ako to namietal obvinený v dovolaní. Konajúci súd na základe vykonaného dokazovania\ndospel k záveru, že vina obvineného bola v celom rozsahu dostatočne preukázaná. Rozhodoval o\nnávrhoch na dokazovanie zo strany obhajoby. V napadnutom rozhodnutí súd výslovne uvádza, ako\nposúdil výpoveď svedkov P. K. a O. K., o ktorých obvinený tvrdil, že ich okresný súd nevykonal. Výsluch\nsvedkov W. M. a Mgr. Z. A. súd odmietol vykonať, nakoľko tieto nepovažoval za dôveryhodné a vzhľadom\nna odstup času pravdivé. Súd rovnako nezistil, že by svedok E. bol osobou neschopnou správne\nvnímať a reprodukovať udalosti, nezistil sklony k fabulácii, sklon k skresľovaniu udalostí z akéhokoľvek\ndôvodu, práve naopak, súd mal za to, že svedok jednotlivé skutky popísal sám a spontánne, popísal\nrozhodujúce skutočnosti, jeho výpoveď bola logická. Nakoľko neexistovali pochybnosti o vierohodnosti\nvýpovedi svedka, vzhľadom na uvedené súd upustil od znaleckého posudzovania svedka znalcom z\nodboru psychológie. Súdy sa zaoberali jednotlivými návrhmi obhajoby, nemožno prisvedčiť námietke\nobvineného o opaku. Obvinený ďalej namietal spôsob vyhodnocovania výpovedí iných spoluobvinených\nkrajským súdom, to však nijako nezasahuje do práva na obhajobu obvineného. Nesúhlas obvineného s\nrozhodnutím súdu na základe vykonaných dôkazov nemožno považovať za ignoráciu obhajoby. Právo\nna obhajobu nebolo porušené zásadným spôsobom, a preto dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1\npísm. c/ Tr. por. nebol naplnený.\nPokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., dôvod dovolania\nuvedený v tomto ustanovení je naplnený, ak sa vydané rozhodnutie opiera o dôkazy, ktoré súd nevykonal\nzákonným spôsobom. Z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že\ntrestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci\no mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd\nprvého a druhého stupňa. Nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z\ndokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Pri všetkých uplatnených\ndovolacích dôvodoch obvinený namietal skutkové zistenia a nesprávne hodnotenie dôkazov.\nKoncepcia dovolania v trestnom práve vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým\nzisteniam. Na podklade uvedených dovolacích dôvodov nemožno teda preskúmavať a hodnotiť\nsprávnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť\nhodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z\ntoho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli\nprávne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Za nezákonnosť vykonania\ndôkazu nemožno považovať hodnotenie dôkazov zo strany súdu v rozpore s predstavami obvineného.\nNajvyšší súd zdôrazňuje, že je v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, aby súd rozhodol,\nktoré dôkazy na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vykoná, bez ohľadu\nna to, ktorá zo strán konania ich navrhla.\nZásada voľného hodnotenia dôkazov, vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v\ntrestnom konaní, znamená teda myšlienkovú činnosť, ktorá vytvára pre súd možnosť dostatočného\npriestoru v rámci vlastnej úvahy k tomu, aby sám určil rozsah dokazovania, kedy po vykonaní logických\núsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.\nNesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno považovať za dovolací dôvod podľa § 371 ods.\n\n1 písm. g/ Trestného poriadku. Najvyšší súd nezistil porušenie ustanovení zákona tak, ako to namieta\nobvinený.\nNamietaný dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný, ak je rozhodnutie založené\nna nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo vychádza z nesprávneho použitia iného\nhmotnoprávneho ustanovenia. V obidvoch prípadoch platí existencia právnej chyby, nie skutkovej. Vo\nvzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd skúmal, či skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu\nupravenú v Trestnom zákone.\nPodľa ust. § 233 ods. 1 Tr. zák., kto príjem alebo vec pochádzajúcu z trestnej činnosti, v úmysle\nzatajiť existenciu takého príjmu alebo veci, zakryť ich pôvod v trestnej činnosti, ich určenie či použitie\nna spáchanie trestného činu, zmariť ich zaistenie na účely trestného konania alebo ich prepadnutie\nalebo zhabanie, a) prevedie na seba alebo iného, požičia, vypožičia, prevedie v banke alebo v pobočke\nzahraničnej banky, dovezie, prevezie, privezie, premiestni, prenajme alebo inak sebe alebo inému\nzadováži, alebo b) drží, uschováva, ukrýva, užíva, spotrebuje, zničí, zmení alebo poškodí, potrestá sa\nodňatím slobody na dva roky až päť rokov.\nObvinený v dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu s poukazom na vyššie citované ust. § 233\nods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Najvyšší súd nezistil pochybenie zo strany súdov nižšieho stupňa\npri právnom posúdení skutkov. Obvinený naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa\nvyššie citovaného ustanovenia, ako to vyplýva z ustáleného skutkového stavu súdmi nižšieho stupňa,\nna základe ktorého je zrejmé, že obvinený po predchádzajúcej dohode nakupoval vozidlá, prevzal\nich do svojej držby, pričom vedel, že tieto pochádzajú z trestnej činnosti. Z takto získaných vozidiel\nzískaval diely, ktoré ďalej previedol, čím získaval finančný prospech. Táto situácia nie je zrovnateľná s\ntrestným činom podielnictva, lebo tento predpokladá, že vec už odcudzenú bez predchádzajúcej dohody\ns páchateľom prevedie obvinený na seba.\nObvinený namieta aj spôsob odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, avšak podľa ust. § 371 ods. 7 Tr.\npor. dovolaním možno napadnúť iba výroky rozhodnutia, nie však odôvodnenie rozhodnutia. Obvinený\nďalej v doplnení dovolania namietal s poukazom na ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uložený súhrnný\ntrest. Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil porušenie zákona, ktoré by zakladalo dovolací dôvod.\nPostup súdu bol s poukazom na ust. § 42 Tr. zák. správny a zákonný.\nDovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, a preto rozhodol tak ako je uvedené v enunciáte tohto\nuznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23To/89/2015", "guid": "5df5e0af-1759-4b3f-9b1a-343d234abcb0:a3a2a12c-046f-44bd-8f56-cdcd279c18e0", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e067fdb7-7fae-425e-9d83-68463641f605", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.292.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2020 z 23. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.292.2020.1"}, {"guid": "ussr:0121eba7-a339-49da-be0c-a4f7a6927c16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.292.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 292/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 292/2020 z 17. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.292.2020.1"}]}