{"guid": "426b4153-b187-4132-98ff-912401a42888:ea8ba337-42eb-4c49-adc2-688668c3d8ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1", "spisova_znacka": "2Obdo/63/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/63/2016 z 12. 10. 2017", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. októbra 2017, sp. zn. 2Obdo/63/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1", "identifikacne_cislo": "3110215194", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2017-10-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Konkurz"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-3", "nazov": "§ 220 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "nazov": "§ 431 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-431.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-431"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "nazov": "§ 19a zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "nazov": "§ 432 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-432.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-432"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-431", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-432"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea8ba337-42eb-4c49-adc2-688668c3d8ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/63/2016\n3110215194\n12. 10. 2017\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2017:3110215194.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: 1/ T. K. N. bytom XX. októbra XXXX/XX, XXX\nXX Trenčín, a 2/ Q. N., bytom L. V. XXXX/X, XXX XX K., obaja zastúpení: Advokátska kancelária\nJUDr. Danica Birošová, s. r. o., Piaristická 46/276, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému:\nSlovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO:\n44 088 833, správca úpadcu Žrebčín Motešice, a.s., v konkurze, 913 26 Motešice, IČO: 36 297 526, o\nvylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 16. júna 2016, č. k. 2CoKR/29/2015-372, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. júna 2016,\n2CoKR/29/2015-372 z r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n\nč. k.\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 06.02.2012, č. k. 36Cbi/75/2010-74, prvým výrokom vylúčil\nzo súpisu majetku podstát vyhotoveného pre všeobecnú podstatu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX\nk. ú. Horné Motešice, parc. č. 1795/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 243 m2, parc. č. 1795/2\n- zastavané plochy a nádvoria o výmere 820 m2, parc. č. 1795/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere\n189 m2, parc. č. 1795/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parc. č. 1795/5 - zastavané\nplochy a nádvoria o výmere 386 m2, parc. č. 1795/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 175 m2,\nparc. č. 1795/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 272 m2, parc. č. 1803/2 - zastavané plochy\na nádvoria o výmere 795 m2, parc. č. 1803/3 -ostatné plochy o výmere 15 255 m2, parc. č. 1803/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 899 m2 a stavby: dom. dom súp. č. 271, nachádzajúci sa na\nparc. č. 1795/3, dom súp. č. 323, nachádzajúci sa na parc. č. 1795/4, stavba súp. č. 324, nachádzajúca\nsa na parc. č. 1795/6, maštaľ koní, nachádzajúca sa na parcele č. 1795/2, maštaľ koní, nachádzajúca\nsa na parc. č. 1795/5 a senník, nachádzajúci sa na parc. č. 1795/7, všetko v prospech žalobcov 1/ a 2/\nv súlade s § 78 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“) a § 588 a\nnasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník. Druhým výrokom žalobcom v 1/ a 2/ rade náhradu\ntrov konania nepriznal.\n2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nadobudli\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, k. ú. Horné Motešice, na základe kúpnej\nzmluvy uzatvorenej dňa 21.12.2009 medzi predávajúcou M. F. a kupujúcimi - žalobcami v 1/ a 2/ rade,\nktorej zmluve predchádzala kúpna zmluva uzatvorená dňa 11.04.2001 medzi predávajúcim Žrebčín\nMotešice, a.s. a kupujúcou M. F.. Súd prvej inštancie nezistil rozpor uvedených zmlúv so zákonom, a\nteda neplatnosť zmlúv v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 19a ods. 4\nzákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.\n3. Okresný súd konštatoval, že kúpne zmluvy boli uzavreté podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a\nuzatvorili ich subjekty súkromného práva, ktoré nevystupovali ako účastníci tzv. veľkej privatizácie, takže\n\nna ich právny vzťah dopadali typické princípy súkromného práva. Podľa okresného súdu, predávajúci\nŽrebčín Motešice, a. s., mal pri dispozícii s majetkom rovnakú voľnosť ako ktorýkoľvek iný subjekt\nsúkromného práva, lebo neexistuje právny predpis, ktorý by mu ju obmedzoval, či už vo vzťahu k\nM. F., žalobcom v 1/ a 2/ rade, alebo inej, tretej osobe. Žrebčín Motešice, a. s., ako nadobúdateľ\ntohto privatizovaného majetku nebol podľa okresného súdu povinný zaplatiť Fondu národného majetku\nSlovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“) kúpnu cenu, keďže predmetné nehnuteľnosti nadobudol na\nzáklade ich vkladu do jeho základného imania, na základe čoho získal FNM SR v spoločnosti Žrebčín\nMotešice, a. s., majetkovú časť. Z tohto dôvodu sa podľa okresného súdu § 19a ods. 2 zákona č.\n92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom ku dňu 29.06.2001, na\npredmetnú kúpnu zmluvu zo dňa 11.04.2001, nevzťahuje. Okresný súd zároveň zdôraznil, že povinnosť\nzaplatiť kúpnu cenu vznikla obchodnej spoločnosti LIBENTINA, s. r. o., ako nadobúdateľovi akcií na\nzáklade Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 2018/1998 zo dňa 05.11.1998, tieto akcie však\nneboli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2001 na predmetné nehnuteľnosti.\n4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu,\nnapadnutým rozhodnutím zo dňa 16.06.2016, č. k. 2CoKR/29/2015-372, rozsudok Okresného súdu\nTrenčín zo dňa 06.02.2012, č. k. 36Cbi/75/2010-74 zmenil tak, že návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade zo\ndňa 27.05.2010 o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Žrebčín Motešice, a.s., v\nkonkurze, Motešice, IČO: 36 297 526, zamietol. Žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania\nnepriznal s tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 96,98 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n5. Odvolací súd zdôraznil, že po vrátení veci dovolacím súdom zopakoval a doplnil dokazovanie\npripojením súdneho spisu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 38Cbi/73/2010, preskúmal a prejednal vec\nna odvolacom pojednávaní konanom dňa 16.06.2016, na ktoré predvolal strany sporu. S poukazom na\n§ 78 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 ZKR, § 19a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, § 39 Občianskeho zákonníka, odvolací súd poukázal\nna to, že predmetom odvolacieho konania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie\nvylúčil zo súpisu majetku podstát úpadcu vyhotoveného pre všeobecnú podstatu nehnuteľnosti zapísané\nna LV č. XXX k. ú. Horné Motešice, špecifikované vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Trenčín\nzo dňa 06.02.2012, č. k. 36Cbi/75/2010-74 v prospech žalobcov v 1/ a 2/ rade.\n6. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že úpadca bol založený rozhodnutím\nzakladateľa FNM SR vo forme notárskej zápisnice N112/97, NZ108/97 zo dňa 12.03.1997 a\nzakladateľskou listinou podľa § 154 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. upísaním akcií a prijatím stanov.\nSpoločnosť vznikla v súlade s privatizačným projektom transformáciou zrušeného subjektu Žrebčín\nMotešice, štátny podnik. Na základe rozhodnutia o privatizácii štátneho podniku Žrebčín Motešice č.\n75/1995-420 zo dňa 05.01.1996 bol majetok štátneho podniku prevedeným na FNM SR, ktorý v súlade\ns § 12 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., použil tento majetok na založenie Žrebčín Motešice, a.s., a to\ntak, že vložil všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie podniku Žrebčín Motešice, š.p., ako i všetky\npráva, povinnosti a záväzky - okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. - do akciovej spoločnosti\nŽrebčín Motešice ako nepeňažný vklad. Je preto podľa odvolacieho súdu nesporné, že predmetom\nprivatizácie boli aj predmetné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo všeobecnej podstaty úpadcu sa\ndomáhajú žalobcovia v 1/ a 2/ rade v tomto konaní.\n7. Krajský súd v Bratislave dodal, že Prezídium FNM SR vydalo dňa 21.05.1998 rozhodnutie č. 902/1998\no naložení s majetkovou účasťou FNM SR na podnikaní akciovej spoločnosti Žrebčín Motešice vo výške\n35.740 ks akcií, čo predstavuje 66 %-ný podiel na jej základnom imaní. Predaj akcií na spoločnosť\nLIBENTINA, s.r.o., sa uskutočnil na základe Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 2018/1998 zo\ndňa 05.11.1998, z ktorej vyplýva, že Prezídium FNM uznesením č. 1/LXXXI zo dňa 21.05.1998 vydalo\nrozhodnutie č. 902/1998 o naložení s majetkovou účasťou FNM SR na podnikaní a.s. Žrebčín Motešice\nvo výške 35.740 kusov akcií, čo predstavuje 66 % jej základného imania. V zmluve je pritom podľa\nkrajského súdu jednoznačne v čl. VII bod 3. uvedené, že kupujúci sa zaväzuje do splatenia celej kúpnej\nceny nakladať s akciami, ktoré sú predmetom prevodu podľa tejto zmluvy, len po predchádzajúcom\npísomnom súhlase predávajúceho v zmysle §19a ods. 2 a 3 zákona č. 92/1991 Zb.\n8. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd konštatoval, že súd prvej inštancie predmetný spor\nnesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval § 19a zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\n\nprevodu majetku štátu na iné osoby. V predmetnej veci vzťah medzi odporcom a M. F. bol\nzaložený v rámci privatizácie a vzťahuje sa naň zákon č. 92/1991 Zb. Predmetom privatizácie boli aj\npredmetné nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia zo všeobecnej podstaty navrhovatelia žiadajú, a teda aj\nna týchto nehnuteľnostiach má spoločnosť LIBENTINA, s.r.o., 66 %-ný podiel. Preto pokiaľ spoločnosť\nLIBENTINA, s.r.o. nesplatila v čase predaja nehnuteľností M. F. zo strany predávajúceho Žrebčín\nMotešice, a. s. - FNM SR cenu za predaj akcií, aj Žrebčín Motešice, a.s., potreboval na predaj\nnehnuteľností M. F. súhlas FNM SR v zmysle čl. VII bod 3. zmluvy o odplatnom prevode akcií č.\n2018/1998. O súhlas mohol požiadať tak Žrebčín Motešice, a.s. ako aj spoločnosť LIBENTINA, s.r.o. V\ntejto súvislosti poukázal odvolací súd na zákon č. 122/2000 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 13.04.2000,\ns tým, že predchádzajúci písomný súhlas bol potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, ktorých\nmajetkové účasti na podnikaní obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Teda až do úplného\nzaplatenia ceny akcií Žrebčín Motešice, a.s., spoločnosťou LIBENTINA, s.r.o., sa podľa krajského súdu\nna nakladanie s privatizovaným majetkom vzťahoval § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Odvolací súd pritom\npoukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej reubliky sp. zn. 4MCdo/15/2006 a rozhodnutie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 50/2010.\n9. Odvolací súd preto dospel k záveru, že z dôvodu chýbajúceho súhlasu FNM SR k odpredaju\npredmetných nehnuteľností podľa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., je uzatvorenie kúpnej zmluvy\nmedzi Žrebčínom Motešice, a.s. a M. F. zo dňa 11.04.2001 podľa § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991\nZb., absolútne neplatné. Následne je absolútne neplatná aj Zmluva zo dňa 21.12.2009 medzi M. F.\na žalobcami. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa preto nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a v\npredmetnom konaní nepreukázali, že im patrí vlastnícke, prípadne iné právo, ktoré vylučuje zapísanie\nmajetku do súpisu všeobecnej podstaty. Krajský súd v Bratislave zároveň dodal, že sa stotožnil s\ntvrdením žalovaného, že postúpením pohľadávky FNM SR voči spoločnosti LIBENTINA, s.r.o. na\nspoločnosť TIKKA INVESTMENTS samotná pohľadávka nezanikla, kúpna cena zaplatená nebola, a\nteda uvedený právny úkon nezbavoval úpadcu povinnosti požiadať o súhlas s prevodom takéhoto\nmajetku.\n10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade dovolanie, ktoré odôvodnili tým,\nže procesným postupom krajského súdu im bolo znemožnené uskutočňovať im patriace práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Dovolatelia prípustnosť\ndovolania ďalej dôvodili aj s poukazom na § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. c/ C. s. p., keďže rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; ako aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n11. V danom spore došlo postupom krajského súdu podľa dovolateľov k porušeniu princípu právnej istoty\ntým, že Krajský súd v Trenčíne a Krajský súd v Bratislave (iný senát) rozhodoval o obdobnej skutkovej a\nprávnej veci ako Krajský súd v Bratislave a tento ich názor potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí zo dňa 21.07.2015 sp. zn. 4Obdo/29/2014. Krajský súd v Bratislave aj napriek tomu, že\nprávny zástupca dovolateľov poukázal na doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, dospel k diametrálne\nodlišnému právnemu posúdeniu veci, čím podľa dovolateľov naplnil predpoklady neočakávaného a\nprekvapivého rozhodnutia a rozhodol v neprospech právnej istoty žalobcu 1/ a žalobcu 2/, ako aj\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Takýmto postupom súdu, majú dovolatelia za to, že bolo porušené\nich základné právo na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Napadnuté\nrozhodnutie trpí podľa dovolateľov preto vadou podľa §420 C. s. p. a to tým, že sa postupom súdu odňala\nich možnosť konať pred súdom a to tým, že odvolací súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil\nnapadnuté rozhodnutie.\n12. V súvislosti s vydaním prekvapivého rozhodnutia dovolatelia poukázali aj na skutočnosť, že\n14.06.2016 Krajskému súdu v Bratislave doručili žiadosť o ospravedlnenie neúčasti ich právneho\nzástupcu a žiadosť o odročenie pojednávania na iný termín. Odročenie pojednávania dôvodili kolíziou\nvytýčeného pojednávania právneho zástupcu - advokáta a konateľa s pojednávaním v trestnej veci\nvedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 6Nt/l44/2015, pričom jeho účasť na tomto pojednávaní bola\npodľa dovolateľov nevyhnutná a nebolo ho možné nahradiť z dôvodu neprítomnosti druhého advokáta,\nkonateľa v Slovenskej republike.\n\n13. Dovolatelia v dovolaní ďalej poukázali na uznesenie dovolacieho súdu zo dňa 21.07.2015, sp.\nzn. 4Obdo/29/2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 06.11.2013,\nč. k. 8CoKR/7/2013-182 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.02.2012, č.\nk. 39Cbi/75/2010-141. V uvedenom spore konajúce súdy dospeli k záveru, že kúpna zmluva zo\ndňa 07.09.2001, nevyžadovala pre svoju platnosť a účinnosť postup podľa § 19a ods. 2 zákona č.\n92/1991 Zb. Ide teda o platný právny úkon, ktorý nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.\nŽrebčín Motešice, a. s. ako predávajúci nebol vo svojom dispozičnom práve týkajúcim sa prevodu\nvlastníctva predmetných nehnuteľností na žalobcov ničím obmedzený. Súdy zároveň konštatovali, že\nsporné nehnuteľnosti ako vlastníctvo žalobcov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve do majetku úpadcu\nnepatria a nepodliehajú konkurzu, preto po právoplatnom skončení sporu je správca povinný majetok\npatriaci žalobcom podľa § 78 ods. 4 ZKR, bezodkladne zo súpisu vylúčiť. Dovolatelia ďalej poukázali\nna rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/5/2012, 4CoKR/8/2012, Krajského súdu v\nTrenčíne sp. zn. 8CoKR/4/2013, sp. zn. 16CoKR/19/2012, sp. zn. 8CoKR/1/2013, kde súdy potvrdili, že\npri predaji majetku Žrebčín Motešice a.s., t. j. úpadcu, nebol potrebný súhlas FNM SR.\n14. V závere dovolania dovolatelia uviedli, že doplnenie dokazovania v tomto spore pripojením spisu\nnepovažujú za dostatočné s poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave už o predmetnej veci\nrozhodoval (rozhodnutie zo dňa 25.04.2013, č. k. 2CoKR/30/2012-114), t. j. mal mať vedomosť o obsahu\nspisu už pri vydaní skoršieho rozhodnutia.\n15. Na základe vyššie uvedeného dovolatelia navrhli, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho\nsúdu zmenil tak, že žalobe žalobcov v 1/ a 2/ rade vyhovie v celom rozsahu. Zároveň si dovolatelia\nuplatnili náhradu trov konania.\n16. Žalovaný sa k dovolaniu podanému žalobcami 1/ a 2/ rade nevyjadril.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací\n[§ 35 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podali včas\nžalobcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade\nje dôvodné.\n18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia,\nči sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do\nvýlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n19. Zo samej podstaty dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu\núpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých možno na podklade dovolania výnimočne prelomiť\nzáväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia súdu predstavujúceho už res iudicata, nemožno interpretovať\nrozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená\n(meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o\nvšetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n20. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n21. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n22. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c)\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na\nskutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.\n24. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (ods. 2).\n25. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (ods. 2).\n26. Dovolanie v Civilnom sporovom poriadku prešlo zásadnou koncepčnou zmenou. Je koncipované,\nako mimoriadny opravný prostriedok sporovej strany. Na základe teoretických úvah, doterajších\nskúseností súdnej praxe a na základe rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva sa určili\ndve základné úlohy, ktoré má dovolanie plniť:\na/ Náprava najzávažnejších procesných pochybení, t. j. zmätočných rozhodnutí. Zákon nerezignuje na\npožiadavku individuálnej spravodlivosti, dovolanie však pripúšťa len v prípade závažných procesných\npochybení.\nb/ Riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry. Dlhodobo je riešenie\notázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry vnímané ako podstatný prvok\nnapĺňania princípu právnej istoty. Naplnením tejto úlohy plní dovolanie aj celospoločenskú úlohu\n(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 1346).\n27. Dovolací súd je v prípade dovolaní podaných za účinnosti Civilného sporového poriadku povinný\npracovať s takým dovolaním, aké podala strana a nie je možné vyzývať dovolateľa na odstránenie vád\ndovolania. V porovnaní s pôvodnou právnou úpravou (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.), súčasná právna\núprava už neumožňuje súdu prihliadať na vady zmätočnosti ex offo. Tento postup súvisí s dôsledným\nzachovávaním dispozičného princípu a princípu právnej istoty, ako aj procesnej zodpovednosti strán\nza ochranu svojich práv. Odstraňovanie nedostatkov rozhodnutia a konania jemu predchádzajúceho\nprostredníctvom opravných prostriedkov je v dispozícii strán konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová,\nJ., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck:\nPraha, 2016, s. 1420).\n28. Povinnosť podávať kvalifikované, jednoznačné a úplné dovolania, v ktorých sú dovolacie dôvody\nvymedzené podľa § 420, resp. § 421 ods. 1 C. s. p. a ktoré sú odôvodnené v súlade s ustanovením §\n431, resp. § 432 C. s. p., má zabezpečiť povinné právne zastúpenie dovolateľa (§ 429 ods. 1 C. s. p.).\nZákon predpokladá, že advokát je subjektom, ktorého odborné znalosti a schopnosti majú kvalifikovaným\ndovolaním prispieť k priebehu dovolacieho konania. Uvedené vyplýva z čl. 11 ods. 3 Základných zásad,\nna ktorých je Civilný sporový poriadok postavený a podľa ktorého advokát ako osoba s vysokoškolským\nprávnickým vzdelaním, ktorý sa verejne hlási k určitej profesii, sa považuje za schopného konať s\nnáležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou, ako aj z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č.\n586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný dôsledne využívať\nvšetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. To znamená, že úkony\nuskutočnené advokátom majú obsahovať všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov.\n29. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou\n\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s §\n431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n30. Dovolatelia prípustnosť svojho dovolania vyvodzujú popri sebe z ustanovenia § 420 C. s. p.\na (zároveň) aj z ustanovenia § 421 C. s. p. V súvislosti s kumuláciou dovolacích dôvodov podľa\nustanovenia § 420 C. s. p. a podľa ustanovenia § 421 C. s. p., v spore konajúci senát najvyššieho súdu\npoukazuje na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017,\npodľa ktorého uznesenia kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 C. s. p. a § 421\nC. s. p. je neprípustná. Dovolanie totiž nemôže byť úspešne založené na argumentácii týkajúcej sa\nnesprávnosti právneho posúdenia odvolacieho súdu v niektorej právnej otázke (§ 421 C. s. p.), keď je\nv ňom súbežne uplatnená (protirečivá) argumentácia dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd za daného\nprocesného stavu (zmätočnosti) vôbec nemal prikročiť k právnemu posúdeniu ako takému.\n31. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, dovolací senát v tomto spore posudzoval\nprípustnosť dovolania žalobcov v 1/ a 2/ rade, iba z hľadiska nimi tvrdenej procesnej vady zmätočnosti\n(§ 420 C. s. p.); v rámci dovolacieho prieskumu teda nepristúpil (z už vyššie uvedených dôvodov\nani nemohol pristúpiť), k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, že ich mimoriadny opravný\nprostriedok je prípustný tiež podľa § 421 C. s. p.\n32. Podľa presvedčenia žalobcov v 1/ a 2/ rade je ich mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa\n§ 420 písm. f/ C. s. p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\n(procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n33. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.\n34. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia\npredchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol\nspor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním\naj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.\n35. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci\nv civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho\nodôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol.\n36. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., považujú\ndovolatelia taký postup odvolacieho súdu, ktorým súd vydal neočakávané a nepredvídateľné napadnuté\nrozhodnutie, čím rozhodol v neprospech právnej istoty žalobcov v 1/ a 2/ rade. K nesprávnemu\nprocesnému postupu podľa žalobcov došlo aj tým, že odvolací súd síce vykonal zopakovanie\ndokazovania, avšak vykonané dokazovanie odvolacím súdu považujú dovolatelia za nedostatočné.\nĎalším odopretím práva na spravodlivý proces podľa dovolateľov došlo aj tým, že odvolací súd\npojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, keďže odvolací súd nevyhovel návrhu na\nodročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní. Napokon napadnuté rozhodnutie odvolací súd\npodľa dovolateľov trpí ďalej vadou nedostatočného a nepresvedčivého odôvodnenia.\n37. K porušeniu princípu právnej istoty odvolacím súdom malo dôjsť podľa dovolateľov v tomto spore\nvydaním neočakávaného a prekvapivého rozhodnutia. Dovolatelia toto porušenie videli v tom, že\nodvolací súd dospel napadnutým rozhodnutím k odlišnému právnemu posúdeniu veci, ako ostatné\n\nkonajúce súdy, ktoré vydali 5 rozhodnutí s opačným právnym záverom. Dovolací súd k tejto námietke\ndovolateľov uvádza, že predpokladom pre vydanie prekvapivého rozhodnutia je postup, pri ktorom\nodvolací súd použije na spor ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo\npoužité a je pre rozhodnutie v spore určujúce.\n38. Dovolací súd preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatuje, že odvolací súd v\nrámci preskúmavania správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, nedospel k záveru, že by sa na\nspor vzťahovalo ustanovenie právneho predpisu, ktoré dovtedy pri rozhodovaní súdom prvej inštancie\nnebolo použité. Odvolací súd použil tie isté ustanovenia a toho istého právneho predpisu ako súd\nprvej inštancie, čo nepochybne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\nSpor však posúdil tak, že dospel k opačného právnemu záveru v otázke, či k následnému predaju\nnehnuteľností, bol potrebný súhlas FNM SR. Odvolací súd týmto nezaložil svoje rozhodnutie na iných\nprávnych dôvodoch než súd prvej inštancie, vychádzajúc z ustanovení právneho predpisu, ktoré neboli\nv spore dovtedy použité. Nešlo preto o vydanie tzv. prekvapivého, nepredvídateľného rozhodnutia\ntým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa nemali možnosť vyjadriť k možnej aplikácii dovtedy nepoužitého\nprávneho predpisu na zistený skutkový stav. Odvolací súd uvedeným postupom nevylúčil žalobcov\nv 1/ a 2/ rade z realizácie ich procesných práv, ktoré im právny poriadok priznáva. Odvolací súd\nvydaním napadnutého rozhodnutia s odlišným právnym záverom ako je tomu v obdobných prípadoch,\nsa nedopustil nesprávneho procesného postupu a neznemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd zároveň dodáva, že\nodvolací súd za základ svojho rozhodnutia vzal tie skutočnosti, ktoré tvrdil žalovaný v podanom odvolaní\na ku ktorým dôvodom sa vyjadrili aj žalobcovia v 1/ a 2/ rade. V danom spore preto nejde o prípad, kedy\nby bolo vydané nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutia tak, ako to mylne uvádzajú dovolatelia.\n39. K námietke dovolateľov, že dokazovanie bolo podľa ich názoru odvolacím súdu vykonané\nnedostatočne, dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom\nznemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania),\nnedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných\ndôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov\nSlovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky\nnavrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie\nmožnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.\n40. Podľa § 185 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd\nhodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;\npritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Z\nobsahu spisu je zrejmé, že odvolací súd na pojednávaní doplnil a zopakoval dokazovanie s tým, že\ndokazovanie vyhlásil za skončené. Pojednávanie pred odvolacím súdom prebehlo dňa 16.06.2016\na to bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktorý zástupca žiadal o odročenie\npojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní, resp. zdržiavanie sa mimo SR. Odvolací súd sa vyjadril k\nžiadosti o odročenie pojednávania a dospel k záveru, že takýto návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli\ndo spisu doložené žiadne relevantné doklady k postupu súdu, ktoré by viedli k odročeniu pojednávania.\nNapokon deklarované dôvody na odročenie pojednávania, neboli podľa odvolacieho súdu spôsobilé,\naby súd právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní ospravedlnil. Podľa odvolacieho súdu kolízia\npojednávaní JUDr. Matúša Košara ako jedného z konateľov právneho zástupcu žalobcov v 1/ a 2/ rade,\nako aj zdržiavanie sa mimo republiky JUDr. Danice Birošovej ako ďalšej konateľky právneho zástupcu\ndovolateľov, nie sú dôležitými dôvodmi, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť. Dovolací súd\noboznámením sa s týmito dovolacími dôvodmi dospel k záveru, že procesnými postupmi odvolacieho\nsúdu uvedenými v tomto bode\n(ako aj v spojitosti s vyššie uvedenými bodmi ohľadom\npredvídateľnosti rozhodnutia), nedošlo v konaní k vadám zmätočnosti, ktoré by znemožnili stranám\nsporu realizovať svoje práva. Neodročenie pojednávania odvolací súd dostatočne odôvodnil, preto táto\nvada vytýkaná dovolateľmi neobstojí.\n41. Z posledného bodu dovolania vyplýva, že v spore malo dôjsť k porušeniu právnej istoty žalobcov v\n1/ a 2/ rade tým, že odvolací súd nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnil napadnuté rozhodnutie.\n\n42. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).\n43. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že\npri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a\nani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho\nneodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných\nsúdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje\nsvojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich\npovinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako\nsúd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom\nrozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho\nprocesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n44. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy\noznačil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky\nprocesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne\nposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo\npresvedčivé (§ 220 ods. 2 C. s. p.).\n45. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné\nodôvodnenie tohto odklonu (§ 220 ods. 3 C. s. p.).\n46. Dovolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky R2/2016, podľa ktorej: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §\n241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,\nktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Zmeny\nv právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli\npodstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za\naktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nzo dňa 19.04.2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017).\n47. Podľa § 19a ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby\n(v čase účinnosti ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) do splatenia celej kúpnej ceny je nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a\nnakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa\nprivatizovaného majetku.\n48. Podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. do splatenia celej kúpnej ceny je prevod privatizovaného\nmajetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo\njeho založenie v prospech tretích osôb možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak\nfond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu na nakladanie s privatizovaným\nmajetkom písomne nevyjadrí nesúhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený. Predchádzajúci písomný\nsúhlas fondu je potrebný aj pri akciových spoločnostiach, ktorých majetkové účasti na podnikaní akciovej\nspoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s\ntýmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do\nobchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné.\n49. V prejednávanom spore sa odvolací súd odklonil od právneho záveru iných súdov rovnakej inštancie,\npodľa ktorých sa v totožných prípadoch, ktoré tvoria základ aj tohto právneho sporu, pri následnom\npredaji nehnuteľností nevyžadoval súhlas FNM SR, pretože išlo o konanie subjektov súkromného práva.\nDovolací sd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že odvolací súd pri výklade citovaných ustanovení sa\n\npovrchne zaoberal splnením podmienok určených v citovanom ustanovení s prihliadnutím na postavenie\núčastníkov jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré v odôvodnení rozhodnutia uvádza, keď predmetom kúpnej\nzmluvy medzi žalobcami a predávajúcim nebola majetková účasť na podnikaní akciovej spoločnosti\na pôvodný predávajúci nemal povinnosti uložené v cit. ust. § 19a ods. 1 zákona. Odvolací súd\ndospel k právnemu záveru, že súhlas FNM SR s odpredajom bol potrebný, čím sú právne úkony\nabsolútne neplatné priamo zo zákona. Odvolací súd sa týmto odklonil od právnych záverov rozhodnutí\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoKR/5/2012, 4CoKR/8/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n8CoKR/4/2013, sp. zn. 16CoKR/19/2012, sp. zn. 8CoKR/l/2013.\n50. Dovolací súd v prvom rade odkazuje na body 20 a 21 tohto rozhodnutia a zdôrazňuje, že samotná\nmožnosť existencie dvoch právnych názorov na predmet sporu, nie je dôvodom pre opätovné posúdenie\nveci. Odkloniť sa od tohto princípu je možné iba tam, kde je to nevyhnutné z dôvodu okolností\npodstatného a závažného významu (rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z 23. júla 2009,\n§ 33).\n51. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dáva podklad pre\nuplatnenie druhej vety stanoviska R2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa\nvýlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva s poukazom rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. júla 2009\na § 220 ods. 3 C. s. p.\n52. Je nesporné, že vyvodenie iných právnych záverov nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm.\nf/ C. s. p., a tento dôvod nezakladá ani také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je podľa predstáv\nstrán sporu. Z vyššie uvedeného je rovnako nesporné, že podľa subjektívneho názoru strán sporu\nnedostatočné odôvodnenie nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené\nstrane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým postup súdu\nnedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n53. V danom spore bolo zo strany žalobcov v 1/ a 2/ rade predložených celkovo 5 rozhodnutí krajských\nsúdov a 1 rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré rozhodnutia preukazujú judikovanú skutočnosť, že k\nnáslednému predaju majetku súhlas FNM SR, nie je potrebný. Dovolací súd dodáva, že rovnaký právny\nzáver zaujíma aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/80/2002, ZSP 17/2004.\nJe preto zrejmé, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom rozsiahlo odôvodnil\nsvoj právny názor, avšak k ostatným rozhodnutiam predloženými žalobcami v 1/ a 2/ rade, v odôvodnení\nneuviedol vôbec nič. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto neobsahuje žiadne, nie to ešte dôkladné\nodôvodnenie tohto odklonu (§ 220 ods. 3 C. s. p.). Zdôvodnenie právneho posúdenia nie je možné\npovažovať za zdôvodnenie odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe. Odôvodnenie odvolacieho súdu\nv tejto časti neobsahuje žiadne argumenty, prečo napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n4CoKR/5/2012 je nesprávne a bolo potrebné sa od neho odkloniť, a pod. Takýto nedostatok odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za podstatný a závažného významu.\n54. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že pochybením odvolacieho súdu z dôvodu, že\nneodôvodnil odklon od ustálenej judikatúry, došlo k porušeniu základného práva dovolateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd. V dôsledku procesného postupu odvolacieho súdu tak došlo k porušeniu práv\nžalobcov v 1/ a 2/ rade na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Zistená procesná vada konania\nzakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou,\nnemôže byť považované za správne.\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p.\n56. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n57. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).\n\n58. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2CoKR/29/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}