{"guid": "5a393eff-e0b6-4660-97e8-70d1004d369b:0a5f6497-1832-4669-8224-3566a4116c1b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1", "spisova_znacka": "6Sžo/28/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/28/2016 z 24. 1. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2017, sp. zn. 6Sžo/28/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1", "identifikacne_cislo": "3015200775", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2017-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a5f6497-1832-4669-8224-3566a4116c1b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/28/2016\n3015200775\n24. 01. 2017\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2017:3015200775.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členiek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nKUKA Slovakia s. r. o. (predtým KUKA ENCO WERKZEUGBAU, spol. s r. o.), so sídlom Štúrova 1,\nDubnica nad Váhom, IČO: 34 148 515, právne zastúpený: Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou, so\nsídlom ul. Moyzesova 1200/12, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so\nsídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/\nBEZ/2015/4504 O-443/2015 z 30. septembra 2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 13S/122/2015-30 z 11. mája 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/122/2015-30 z 11.\nmája 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4504 O-443/2015 z 30. septembra\n2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č. k. 085/2015/2.1G, IPTN/KAHIP/ROZ/2015/262 zo\n14. júla 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo sumy\n140,- eur\nzaplatenej titulom súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia v sume 636,44 eura, všetko na účet\njeho právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/122/2015-30 z 11. mája 2016 zamietol podľa ust. §\n250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4504\nO-443/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie\nInšpektorátu práce so sídlom v Trenčíne\nč. 085/2015/2.1/G IPTN/KAHIP/ROZ/2015/262 zo dňa\n14.07.2015, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“ alebo „zákon o\ninšpekcii práce“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur za spáchanie iného správneho deliktu\nporušením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“ alebo „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“), ktorého\nsa žalobca dopustil na tom skutkovom základe, že ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho\nzamestnávania tým, že dňa 16.02.2015 od 06:00 hod. do 14:32 hod. využíval závislú prácu fyzickej\n\nosoby H. A., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu\n- pracovnú zmluvu zo dňa 16.02.2015, pričom si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231\nods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z. z.“), nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia Sociálnej poisťovne bol H. A., nar. XX.XX.XXXX prihlásený dňa 16.02.2015 o 15:07:36 hod.\nPo oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu mal prvostupňový súd za to, že\npreskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v medziach žaloby v súlade so zákonom,\nnakoľko správne orgány obstarali všetky vo veci do úvahy pripadajúce dôkazy a na základe vykonaného\ndokazovania riadne ustálili skutkový stav a tento aj správne právne posúdili.\nPrvostupňový správny orgán zistil, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a H. A. ako zamestnancom\nbol založený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.02.2015, ktorý bol aj dňom vzniku\npracovného pomeru z dôvodu dojednaného dňa nástupu do práce (§ 42 ods. 1 a § 46 Zákonníka práce).\nZ dokazovania vykonaného prvostupňovým správnym orgánov ďalej vyplynulo, že zamestnanec H. A.\nnastúpil do práce dňa 16.02.2015, kedy odpracoval 8-hodinovú pracovnú zmenu\naj\ns prestávkou na odpočinok a jedenie v čase od 6.00 hod. do 14.30 hod. Žalobca ako zamestnávateľ\npoukázal zamestnancovi H. A. februárovú mzdu\nza odpracovanie 80 hodín\npočas 10-tich pracovných dní od 16.02.2015 do 27.02.2015. Z uvedených faktov je preto zrejmé, že\nsamotný žalobca považoval za odplatný výkon závislej práce na základe pracovnej zmluvy už činnosť,\nktorú zamestnanec H. A. pre neho začal vykonávať dňa 16.02.2015 od 6-tej hodiny ráno.\nPrvostupňový súd tiež považoval za potrebné upozorniť na nezrovnalosti v obrane žalobcu. Na kontrolné\nzistenia prvostupňového správneho orgánu zhrnuté v protokole o výkone inšpekcie práce žalobca\nreagoval tak, že vytýkaný nedostatok bol zavinený jedine v dôsledku urgentného ošetrenia personálnej\nmanažérky. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu však už namietal, že v deň nástupu do\nzamestnania dotknutý zamestnanec absolvoval vstupnú lekársku prehliadku a potrebné školenie. Vo\nvzťahu k takto prednesenej obrane súd poznamenal, že žalobca svoje obranné tvrdenia nepodložil a\nnepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Podľa súdu bolo tiež nelogické, aby žalobca rozšíril svoju\nobranu o ďalšie nové a nepreukázané skutočnosti, o ktorých sa však vo svojom prvotnom vyjadrení\nku kontrolným zisteniam žiadnym spôsobom nezmienil, hoci mu v tom nič nebránilo, a o ktorých by\nmal vedieť už v čase ukončenia inšpekcie, keď mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie k zisteniam\ninšpektorov.\nZ vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd považoval námietky žalobcu čo do neúplného zistenia\nskutkového stavu za nedôvodné, nakoľko mal za preukázané, že k prihláseniu zamestnanca H. do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia došlo až potom ako menovaný\nzamestnanec začal pre žalobcu ako zamestnávateľa reálne vykonávať platenú činnosť zamestnanca v\nzmysle dojednanej pracovnej zmluvy zo dňa 16.02.2015, t. j. začal plniť úlohy a povinnosti v súlade s\ndojednanou pracovnou náplňou, za ktoré mu žalobca ako zamestnávateľ zaplatil mzdu.\nZo znenia a označenia § 19 zákona o inšpekcii práce a § 6 zákona o nelegálnej práci\na\nnelegálnom zamestnávaní jednoznačne vyplýva, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (§ 3\nods. 2 vetá prvá zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní)\nsa posudzuje a postihuje\nako správny delikt, ktorého znaky skutkovej podstaty nezahŕňajú prvok zavinenia.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu o povinnosti správnych orgánov vykonať vo veci ústne pojednávanie,\nsúd nemohol súhlasiť s názorom žalobcu o povinnosti aplikovať\nna\nprejednávaný prípad zákon o priestupkoch, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i)\nv spojení s § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii, ktoré odkazujú pri ukladaní pokuty na postup podľa správneho\nporiadku, ktorý ako jediný je možné aplikovať pri rozhodovaní o pokute podľa zákona o inšpekcii práce\nv prípadoch nelegálneho zamestnávania. Na rozdiel od spomínaného zákona o priestupkoch, ktorý\nobligatórne ukladá povinnosť vykonať vo veci ústne pojednávanie, správny poriadok predpokladá len\nmožnosť ústneho pojednávania v závislosti od povahy veci (najmä v prípade potreby dokazovania za\núčelom ustálenia skutkového stavu) alebo ak to ukladá osobitný zákon. Nakoľko súd dospel k záveru o\nnáležitom zistení skutkového stavu správnymi orgánmi a zákon o inšpekcii neukladá povinnosť vykonať\nvo veci ústne pojednávanie, súd mal za to, že v preskúmavanom prípade správne orgány neboli povinné\nvykonať ústne pojednávanie, nakoľko na to nebol dôvod a nebolo to ani potrebné ani účelné. Preto súd\n\nnámietku žalobcu o procesnom pochybení z dôvodu nezákonného postupu zo strany správnych orgánov\nnepovažoval za dôvodnú.\nPodľa názoru súdu postup správnych orgánov nebol v rozpore s účelom a zmyslom zákona o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní. Ak žalobca v pracovný deň - pondelok uzatvára s fyzickou osobou\npracovnú zmluvu s okamžitým nástupom do práce, tak ako tomu bolo v preskúmavanom prípade,\nvedome sa napr. z dôvodu časovej núdze vystavuje riziku nelegálneho zamestnávania pre nesplnenie si\nregistračnej povinnosti. Z tohto pohľadu sám žalobca sa pričinil do značnej miery o vznik protiprávneho\nstavu. Z uvedeného potom vyplýva, že dodržanie účelu a zmyslu zákonnej úpravy treba vykladať nielen\nz pohľadu rešpektovania práv žalobcu, ale aj z pohľadu vyžadovania plnenia povinností žalobcu, ktoré\nmu ukladá či už zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ale vo všeobecnej rovine aj\nObčiansky zákonník v ustanovení § 43, podľa ktorého účastníci (fyzické a právnické osoby) sú povinné\ndbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. S\npoukazom na uvedené preto postup správnych orgánov súd nevyhodnotil ako šikanózny.\nPretože námietka týkajúca sa zápisu žalobcu do registra právnických osôb porušujúcich zákaz\nnelegálneho zamestnávania nebola a ani nie je predmetom konania, súd\nna túto námietku\nneprihliadal.\nS poukazom na vyššie uvedené považoval súd skutkový stav zistený a ustálený prvostupňovým\nsprávnym orgánom a potvrdený žalovaným za dostačujúci a správne právne posúdený. Z tohto dôvodu\nsúd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a im predchádzajúci procesný postup sú v súlade so\nzákonom, a preto podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol ako nedôvodnú.\nO trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že v konaní\nneúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že napadnutý rozsudok\nkrajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň zistenie skutkového stavu,\nz ktorého vychádzajú správne rozhodnutia je nedostatočné, vykonané dôkazy boli nesprávne právne\nvyhodnotené a po právnej stránke posúdené v rozpore s ustanoveniami hmotného práva, v konaní\ndošlo k procesnému pochybeniu, čo má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu.\nŽalobca mal za to, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol s tým, že\nsa stotožnil so závermi, ku ktorým dospeli správne orgány pri rozhodovaní v predmetnej veci a námietky,\nktoré uplatnil považoval za nedôvodné.\nZastával názor, že správne orgány a súd v predmetnej veci nedostatočne zistili skutkový stav veci a ich\nrozhodnutia je potrebné považovať za predčasné. Správne orgány a súd vychádzali pri posudzovaní\nnelegálneho zamestnávania z dokladov, a to pracovnej zmluvy zamestnanca H. a potvrdenia prihlášky\nmenovaného do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnou\npoisťovňou, pričom nezisťovali skutočnosť, či zo strany zamestnanca - H. bola vykonávaná v uvedený\ndeň 16.02.2015 závislá práca. Pritom pre posúdenie včasnosti splnenia si povinnosti prihlásenia do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ako základného predpokladu\npre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, je zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca.\nMenovaný zamestnanec v uvedený deň nastupoval do zamestnania a v tento deň absolvoval vstupnú\nlekársku prehliadku a potrebné školenia, pričom v prílohe odvolania žalobca priložil záznam z lekárskej\nprehliadky zo dňa 16.02.2015 a školení, ktoré menovaný zamestnanec absolvoval v uvedený deň.\nPri posudzovaní nelegálneho zamestnávania zamestnanca súd, žalovaný ako i prvostupňový správny\norgán vychádzali výlučne z gramatického výkladu uvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom\nnevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a nekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností\ns následkami takéhoto konania v súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\n\nzamestnávaní. Cieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou\nv § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb\nzamestnávateľom. Postup správneho orgánu voči žalobcovi považoval za šikanózny, keď formalistickým\nvýkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods.\n2 takmer počítal hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej poisťovni. Účelom zákona o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a\nnelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a\nnie formálny. Výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musia byť v súlade\ns ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov\nmodifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí\nreštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť\ninterpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia\nako individuálneho správneho aktu.\nĎalej poukázal na to, že súd ako aj správne orgány sa súčasne v konaní dopustili takej vady, ktorá\nmohla mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav podmieňujúci zákonnosť ich rozhodnutia.\nVzhľadom k tomu, že zákon č. 125/2006 Z. z. neustanovuje hmotnoprávnu ani procesnoprávnu úpravu\nsankcionovania správnych deliktov, bolo potrebné vychádzať z právnej úpravy zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tiež je potrebné aplikovať v predmetnej veci čl. 6 ods.\n1 prvá časť Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR sa\ntrestnoprávne princípy analogicky aplikujú i v správnom trestaní, trestanie za správne delikty podlieha\nobdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky,\nktoré sa poskytujú obvinenému.\nTým, že správne orgány nenariadili ústne pojednávanie v predmetnej veci, odňali žalobcovi právo na\nspravodlivý proces pred orgánom verejnej správy v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nZároveň poukázal na to, že skutočnosť, že došlo k oneskorenému prihláseniu zamestnanca do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne nevyvolala žiadne\nnegatívne účinky vo sfére zamestnanca, ani v poistných systémoch, spočívajúce napr. v omeškaní s\nodvodovými povinnosťami (keď pracovný pomer menovaného vznikol dňa 16.02.2015 a prihlásený do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol menovaný\nv tento deň o 15:07:36 hod.). Žalobca mal za to, že nemožno vyššie uvedené konanie posúdiť\nako nelegálne zamestnávanie s postihom, ktorý mu bol uložený za toto konanie, a to pokuta vo\nvýške\n2 000,- eur, ako aj zapísanie do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho\nzamestnávania.\nSpoločnosť žalobcu bola zapísaná do zoznamu právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho\nzamestnávania hneď po vykonaní kontroly, i napriek skutočnosti, že rozhodnutie Inšpektorátu práce\nTrenčín z dôvodu podaného odvolania Národnému inšpektorátu práce nenadobudlo právoplatnosť.\nTento postup prvostupňového orgánu považoval za nezákonný.\nŽalobca na základe vyššie uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne zo dňa 11.05.2016, č. k. 13S/122/2015-30 zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\nč. OPS/BEZ/2015/4504 O-443/2015 zo dňa 30.09.2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce v Trenčíne\nč. 085/2015/2.1/G IPTN/KAHIP/ROZ/2015/262 zo dňa 14.07.2015 a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného\nsúdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, vyčíslených vo výške 636,44 eura, s podrobnou\nšpecifikáciou.\nIII.\nŽalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložil.\nIV.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\na z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.);\nodvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O. s. p.), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu je dôvodné.\nPodľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky\nna jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s. p.)\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O. s. p. (§ 247 ods. 1 O. s. p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O. s. p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O. s. p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O. s. p.).\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť rozhodnutia\nžalovaného č. OPS/BEZ/2015/4504 O-443/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorým zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce so sídlom v Trenčíne č. 085/2015/2.1/G IPTN/\nKAHIP/ROZ/2015/262 zo dňa 14.07.2015, ktorým podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006\nZ. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 3 ods.\n2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., spočívajúceho v tom, že žalobca\nako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.02.2015 od 06:00 hod.\ndo 14:32 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby H. A., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým mal založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - pracovnú zmluvu zo dňa 16.02.2015, pričom si\nnesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bol H. A.,\nnar. XX.XX.XXXX prihlásený dňa 16.02.2015 o 15:07:36 hod.\nZákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana\nzamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu\na ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania;\nPodľa § 7 ods. 3 písm. i/ a j/ zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce\ni/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu,\nj/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných\npredpisov;\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce uloží pokutu\na/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za\n1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- eur do 200 000,- eur, a ak ide o nelegálne\nzamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur;\nPodľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a e/,\n§ 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a t/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o\nsprávnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto\nzákona.\nSenát odvolacieho súdu v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že na daný prípad je potrebné\naplikovať § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 21 ods. 3 zák. č. 125/2006 Z. z.,\npodľa ktorých na konanie, v ktorom inšpektorát rozhoduje o uložení pokút aj podľa § 19 sa vzťahujú\nvšeobecné predpisy o správnom konaní - Správny poriadok.\nZa stavu, že na konanie podľa § 19 zák. č. 125/2006 Z. z. sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak a keďže inú právnu úpravu predmetné konanie nepripúšťa, je\nevidentné, že na sankcionovanie žalobcu za správny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. (teda\naj za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) bolo potrebné použiť Správny poriadok, ktorý v\nustanovení § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania, pričom na rozdiel od zákona o priestupkoch\nponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či toto ústne pojednávanie nariadi alebo nie.\nZákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz\nvykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného\norgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 1).\nPodľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom v čase vydania prvostupňového\nrozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.\nPrávnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods.\n2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.\nPodľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu\nkontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu\n(zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).\nPodľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nje zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na\npoistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na\nzáklade ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred\nvznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca\nnajneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny\nv údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).\n\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi\na ostatnými\nprávnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 6Sžo/51/2011 dal do pozornosti,\nže v kontexte s úpravou právnej teórie, ktorá v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské\nkonanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii podliehajú správne\ndisciplinárne delikty a správne delikty poriadkové, sa za delikt považuje len také porušenie povinnosti\n(konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom rozlišovacím kritériom\nmedzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti\nvyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj\nokruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne\ndelikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho\ntrestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné\nzdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu\nzaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe\nsankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je\nlen vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany\njednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza\nvýraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a\ndokázaniu konkrétnych skutkov, ako aj prísnosti postihu delikventa. V konaniach zisťovania správneho\ndeliktu, rozhodovania o vine páchateľa za spáchanie deliktu a ukladaní sankcie zaň na základe analógie\nlegis teda treba postupovať v súlade so zásadami trestnoprávnej zodpovednosti.\nOdvolací súd zastáva názor, že tak zákon č. 125/2006 Z. z. ako aj správny poriadok neustanovujú\nšpeciálnu právnu úpravu postupu správneho orgánu na konanie a rozhodovanie o administratívnom\ndelikte, a preto bolo povinnosťou správneho orgánu v konaní a zisťovaní porušenia právnej povinnosti\na vydania rozhodnutia o uznaní žalobcu za vinného z porušenia právnej povinnosti a uloženia sankcie\nza administratívny delikt postupovať analogicky v zmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako\nsubjektu obvineného z administratívneho deliktu boli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava\nzaručuje obvinenému z trestného činu, a to predovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce\nv jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam kladeným mu za vinu.\nJudikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3Sžn/68/2004, 3Sž/85/2007,\n8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008, 6Sžo/51/2011, 6Sžo/150/2015), je jednotná v tom, že trestnoprávne\nprincípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky,\nsprávne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému\nrežimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa\nposkytujú obvinenému.\nOdporúčanie Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené\nVýborom ministrov 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam členských\nštátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide\no rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa\nukladá postih\nza správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo\niné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu\nsa považujú za správne sankcie. V zmysle zásady č. 6 uvedeného Odporúčania vo vzťahu k ukladaniu\nsprávnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii\nmá byť informovaná o obvinení proti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s\ntým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba,\n\nprípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa\n(byť vypočutá) predtým ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia,\nmá obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá.\nSenát 3S v rozsudku najvyššieho súdu zo 7. októbra 2014, sp. zn. 3Sžo/21/2014, uviedol, že otázka\nzásad vzťahujúcich sa na správne trestanie je veľmi všeobecná a Odporúčanie Výboru ministrov č. R\n(91) pre členské štáty o správnych sankciách možno použiť len ako legislatívnu pomôcku pre výklad\nzákona.\nAj podľa senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci, v prípade odporúčaní sa jedná o tzv. soft\nlaw, teda absentuje v nich právna záväznosť, chýba im nadväznosť na inštitút medzinárodnoprávnej\nzodpovednosti pre prípad ich porušovania, respektíve nerešpektovania. Na druhej strane, je však nutné\ndodať, že Výbor ministrov môže podľa potreby požiadať vlády jednotlivých členských štátov Rady\nEurópy, aby ho informovali o krokoch, ktoré podnikli v súvislosti s týmito odporúčaniami (Kapitola\nIV, Článok 15, písm. b/ Štatútu Rady Európy z 5. mája 1949). Taktiež ich dodržiavanie je vecou\nmedzinárodnej dôveryhodnosti členských štátov, ktoré ich prijali. Možno hovoriť aj o tzv. zásade\npoctivého plnenia záväzkov na poli medzinárodnej morálky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba\nústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\nna základe\n\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ citovanej ústavnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych\norgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt\npôsobí reštriktívne alebo extenzívne\nna dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.\nZ uvedených dôvodov bolo povinnosťou Národného inšpektorátu práce, ako aj Inšpektorátu práce\nTrenčín v danom prípade vykonať výklad a aplikáciu právnej normy ustanovenej v § 3 ods. 2 v spojení s\n§ 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. v kontexte s účelom tohto zákona s prihliadnutím na všetky\nokolnosti daného prípadu.\nInšpektorát práce Trenčín a aj žalovaný v preskúmavanej veci pri posudzovaní nelegálneho\nzamestnávania uvedeného zamestnanca žalobcom, vychádzajúc výlučne z gramatického výkladu\nuvedených právnych noriem, žiadnym spôsobom nevyhodnotili postup žalobcu ako zamestnávateľa a\nnekonfrontovali kvalitu týchto zistených skutočností s následkami takéhoto konania v súlade s účelom\nzákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že z\ndoposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť\nzáver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v\nspojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. Pokiaľ zákonodarca v právnej norme ustanovenej\nv § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené\nna využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a zamestnávateľ má s ňou založený pracovnoprávny\nvzťah podľa osobitného zákona - Zákonníka práce, a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej\npoisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 461/2003 Z. z. a ktorá predpokladá prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodku najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, je pre posúdenie včasnosti splnenia\nsi povinnosti prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodku, ako základného\npredpokladu pre ustálenie záveru nelegálneho zamestnávania, zistenie začiatku výkonu činnosti\nzamestnanca. Predloženie pracovnej zmluvy a potvrdenie prihlášky do uvedeného registra Sociálnou\npoisťovňou bez ďalšieho považuje odvolací súd za nepostačujúce na ustálenie záveru o nelegálnom\nzamestnávaní žalobcom ako zamestnávateľom najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že pracovná\n\nzmluva bola účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu podpísaná k 16.02.2015, prihláška do registra bola\nspísaná 16.02.2015 o 15:07:36 hod.\nCieľom zákonodarcu právnou úpravou zákazu nelegálneho zamestnávania ustanovenou v § 3 ods. 2\nv spojení s § 2 ods. 2 bolo zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb zamestnávateľom.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu postup správnych orgánov oboch stupňov voči žalobcovi\njaví za šikanózny, keď formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania stanovenej\nv § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 takmer počítali hodiny pre splnenie včasnosti registrácie v Sociálnej\npoisťovni. Najvyšší súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v\nmateriálnom zmysle, a preto i prístup k zákonu musí byť materiálny a nie formálny. Z uvedených dôvodov\nsa najvyšší súd stotožnil s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžo/51/2011.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa\n§ 250ja ods. 3 O. s. p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom v zmysle § 250ja ods. 4 O. s. p. je viazaný\nprávnym názorom súdu.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou správnych orgánov postupovať podľa právnej úpravy, ustanovujúcej\nporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle ustanovení zákona č. 294/2017 Z. z. - ktorým\nbol s účinnosťou od 1.1.2018 novelizovaný zákon č. 82/2005 Z. z. - podľa ktorého sa porušenie právnej\npovinnosti posudzuje pre zamestnávateľov priaznivejšie (§ 2 ods. 2 písm. b/).\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c veta prvá\nO. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.\nNáhrada trov konania spočíva v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140,- eur (za žalobu a za\nodvolanie) ako i v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli právnym zástupcom žalobcu vyčíslené v\nsúlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších prepisov za 4 úkony právnej služby (2x úkon á 139,83 eura - prevzatie a\npríprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x úkon á 143,- eur - účasť na pojednávaní krajského súdu dňa\n11.05.2016, podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1\npísm. a), c), g), 2x režijný paušál á 8,39 eura pre rok 2015, 2x režijný paušál á 8,58 eura pre rok 2016,\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., cestovné motorovým vozidlom na pojednávanie\nkrajského súdu dňa 11.05.2016 (Dubnica nad Váhom - Trenčín a späť 30 km x 0,075 l/km x 1,220 eura/l\n= 2,75 eura + 30 km x 0,183 eura/km = 5,49 eura) v sume 8,24 eura a stratu času v trvaní 2x polhodina\npo 14,30 eura, teda 28,60 eura). Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 636,44 eura.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/122/2015", "guid": "3e52fb92-1a66-43cb-a777-b88b9d6d8b99:a0fa4809-1538-4952-827a-9375d22dc711", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}