{"guid": "2115d3e8-9a77-4874-bdc7-51f683eb2c42:b6ba2bdb-7639-4c60-981b-d9b888642644", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1", "spisova_znacka": "6Sžr/12/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/12/2016 z 23. 11. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2017, sp. zn. 6Sžr/12/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1", "identifikacne_cislo": "3015200611", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2017-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6ba2bdb-7639-4c60-981b-d9b888642644", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžr/12/2016\n3015200611\n23. 11. 2017\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2017:3015200611.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a z\nčlenov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci navrhovateľky:\nN. C., bytom T., zastúpenej JUDr. Gabrielom Privitzerom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova\n3, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: Okresný úrad Prievidza, pozemkový a lesný odbor, so\nsídlom Mariánska 6, 971 01 Prievidza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OU-PDPLO-2015-000511-0042378-340-D zo 16. júla 2015, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sp/26/2015-18 z 10. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sp/26/2015-18 z 10.\nnovembra 2015 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej v texte rozhodnutia aj „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) postupom podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\npotvrdil rozhodnutie odporcu č. OU-PD-PLO-2015-000511-0042378-340-D zo 16. júla 2015, ktorým\nrozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a\ndoplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. <. o niektorých opatreniach na\nusporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 503/2003 Z.z.“),\nže navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú v § 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z. na\nnavrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k parcele č. 138a pasienok o výmere 8.616\nm2 v k. ú. S.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6972/20400 na tejto\nnehnuteľnosti pôvodný vlastník D. M. odpredal Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, PR Žilina\nna základe kúpnej zmluvy č. 317/MP/II.-1/c z 15. mája 1980 za kúpnu cenu v sume 1.176,90 Kčs.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podanou žiadosťou domáhala\nvrátenia spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý mal patriť jej právnemu predchodcovi D. M.. Až v\nroku 2013 do zápisnice konkretizovala ako reštitučný dôvod vyvlastnenie bez náhrady. Existencia tohto\ndôvodu však nebola preukázaná. Ďalej konštatoval, že právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní\nsám uviedol, že tento zákonom stanovený dôvod na vrátenie vlastníctva tu neexistuje.\nKrajský súd dôvodil, že z predložených dôkazov vyplynulo, že predmetný spoluvlastnícky podiel\nnebol právnemu predchodcovi navrhovateľky vyvlastnený, keď D. M. uzavrel so Stredoslovenským\nkameňolom a štrkopieskom, Žilina kúpnu zmluvu, na základe ktorej ho predal za cenu v sume 1.176,90\nKčs. Uvedený listinný dôkaz nebol zo strany navrhovateľky kvalifikovaným spôsobom spochybnený a\nvzhľadom na uvedené tu nebol žiaden dôvod na tento listinný dôkaz neprihliadať. Krajský súd v tejto\n\nsúvislosti poukázal na to, že ak by uvedená kúpna zmluva nebola uzavretá, tak by následne došlo\nk vyvlastneniu za náhradu tak, ako tomu bolo u iných spoluvlastníkov tejto pozemnoknižnej parcely.\nSamotná skutočnosť, že navrhovateľka nemala o tejto zmluve vedomosť a pôvodne mala za to, že k\nstrate vlastníctva jej právneho predchodcu došlo vyvlastnením, nie je dôvodom, ktorý spochybňuje tento\nlistinný dôkaz.\nPoukázal aj na to, že nebolo vecou správneho orgánu dokázať, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy\nmedzi právnym predchodcom navrhovateľky a štátom, ako uviedol na pojednávaní právny zástupca\nnavrhovateľky, ale je vecou navrhovateľky, ako oprávnenej osoby, aby preukázala, že tu existuje dôvod\nna navrátenie vlastníctva stanovený v ust. § 3 zákona. Samotné, včasné podanie žiadosti oprávnenou\nosobou totiž samo o sebe nezakladá právo na navrátenie vlastníctva a je potrebné, aby bola zistená\nexistencia niektorého zo zákonných dôvodov stanoveného v ust. § 3 zákona. Samotný právny zástupca\nnavrhovateľky sa však vyjadril tak, že tu takýto dôvod daný nie je.\nZáverom krajský súd uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetnej\nnehnuteľnosti neprešlo na štát v dôsledku vyvlastnenia ako správne konštatoval odporca, ale na základe\nkúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené krajský súd konštatoval, že odporca dospel na základe\nvykonaného dokazovania k správnemu záveru, že nebol dôvod stanovený v ust. § 3 ods. 1 písm. m)\nzákona č. 503/2003 Z.z. pre navrátenie vlastníckeho práva k pozemku. Existenciu iného dôvodu podľa\n§ 3 zákona navrhovateľka ani netvrdila. Odporca teda vec správne právne posúdil a správne vo veci\nrozhodol.\nKrajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľke nepriznal\nnáhradu trov konania z dôvodu neúspechu. Zároveň rozhodol o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie vo výške 35,- Eur podľa položky č. 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nV odvolaní okrem priebehu doterajšieho konania uviedla, že otec navrhovateľky D. M. nikdy\nnehnuteľnosti, ktoré vlastnil, nepredával a predmetnú parcelu č. 138a nikdy nepredal kúpnou zmluvou\nz 15. mája 1980 pod č. 317/MP/II.-I/c a taktiež neprevzal nikdy ani kúpnu cenu vo výške 1.176,90\nKčs. Podľa názoru navrhovateľky krajský súd sa zaoberal len kúpnou zmluvou, no tak ako ani odporca\nneskúmal pravosť podpisu D. M., nakoľko nebol problém, aby mu tieto parcely boli zobraté. Taktiež\nnikde nebolo preukázané, že peniaze, ktoré mal dostať ako kúpnu cenu, tieto prevzal a odovzdal svoje\nnehnuteľnosti.\nNavrhovateľka ďalej poukázala na tvrdenie krajského súdu v odôvodnení rozsudku, že právny zástupca\nnavrhovateľky na pojednávaní uviedol, že zákonom stanovený dôvod na vrátenie vlastníctva neexistuje.\nV inej časti odôvodnenia je konštatované, že právny zástupca navrhovateľky uviedol, že nebohý D. M.\nza svojho života žiadne svoje nehnuteľnosti nepredával, naopak, ich skupoval. Podľa navrhovateľky\nsprávny orgán sa mal vysporiadať aj s pravosťou podpisu D. M. na predmetnej zmluve, či táto bola\nskutočne uzavretá.\nZáverom navrhovateľka konštatovala, že krajský súd pri rozhodovaní zle vyhodnotil zistený skutkový\nstav odporcom, ako aj zistené dôvody na pojednávaní pred krajským súdom dňa 10. novembra 2015,\nv dôsledku čoho je predmetné rozhodnutie zmätočné.\nIII.\nOdporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu z 19. januára 2016 stručne poukázal na svoje dôvody\nuvedené v rozhodnutí, na ktorých trvá, nakoľko navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú v § 3 ods.\n1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z. Podľa názoru odporcu kúpna zmluva získaná z archívu, podpísaná\nobidvoma zúčastnenými stranami nadobudla právoplatnosť, a preto správny orgán nemá dôvod skúmať\nani spochybňovať pravosť tejto listiny.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.), odvolanie prejednal bez\n\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné\npriznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 <., <. O.s.p.).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní, pričom ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 <. O.s.p.).\nPodľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré\nnebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria\na) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,\nb) lesný pôdny fond.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý\nprešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku\na) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v\ntrestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,4)\n<.\nb) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. <. o revízii prvej pozemkovej reformy\nalebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. <. o novej pozemkovej reforme,\nc) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom\nkonaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,\nd) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave\nprávnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych\nútvarov,\ne) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),\nf) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky\nalebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. <.o majetku zanechanom na\núzemí Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík\na presídlili na jeho územie,\ng) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,\nh) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,\ni) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan\npred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,\nprípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou\nnadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,\nj) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\nk) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,\nl) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,\nm) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,\nn) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,\no) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,\np) politickej perzekúcie5) <. alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,6)\n<.r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,7) <.\ns) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. <. o pomoci roľníkom pri\nuskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. <.o\nniektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,\nt) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj\nfyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.\n\nPredmetom odvolacieho konania v posudzovanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo\npotvrdené rozhodnutie odporcu č. OU-PD-PLO-2015-000511-0042378-340-D zo 16. júla 2015, ktorým\nrozhodol podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., že navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú v\n§ 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu\nk parcele č.138a pasienok o výmere 8.616 m2 v k. ú. S.. Kľúčovým pre posúdenie uplatneného nároku\nnavrhovateľkou bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorou právny predchodca navrhovateľky D. M. previedol\nvlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti na štát.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania navrhovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, pričom nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku prvostupňového\nsúdu. Preto sa s ním stotožňuje považujúc pritom za nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty\na skutkové okolnosti prejednávanej veci.\nZákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s\nostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových\nkrívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom rozhodnom období vo vzťahu k presne\nvymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.\nZákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa\nosobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 a 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo\nsa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria a b) lesný\npôdny fond (§ 1 zákona).\nNavrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok žiadosťou postúpenou dňa 22. decembra 2004 na správny\norgán Slovenským pozemkovým fondom, regionálnym odborom Prievidza na vydanie pozemkových\nnehnuteľností v k. ú. S.. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné uzatvorenie kúpnej\nzmluvy č. 317/MP/II.-1/c z 15. mája 1980 medzi D. M. a Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom,\nPR Žilina za kúpnu cenu 1.176,90 Kčs, ktorá vylučovala vyvlastnenie nehnuteľnosti štátom na základe\nrozhodnutia Okresného národného výboru, odboru územného plánovania v Prievidzi č. ÚP 651/81- Sv\nzo 4. mája 1981 na žiadosť Slovenských kameňolomov a štrkopieskov Žilina pre príjazdovú cestu do\nvýrobne, ktoré by zakladalo právny dôvod na navrátenie vlastníctva a uplatnenie reštitučného nároku na\nzáklade predtým navrhovateľkou uvádzaného dôvodu v ust. 3 ods. 1 písm. m) zákona č. 503/2003 Z.z.\nOdvolací súd sa na tomto mieste stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že navrhovateľka\nnespĺňa podmienky reštitučného nároku v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. m)\nzákona č. 503/2003 Z.z., ktoré najskôr uviedla samotná navrhovateľka. Právny zástupca navrhovateľky\nneskôr v priebehu konania zmenil túto argumentáciu a uviedol, že nejde o reštitučný titul v zmysle § 3\nods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., ale poukázal na skutočnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo,\npričom napadol pravosť podpisu prevodcu, t.j. D. M. a poukázal na nevyplatenie kúpnej ceny. V podanom\nodvolaní rovnako namieta tieto skutočnosti s tým, že ani správny orgán, ani krajský súd sa uvedeným\nnezaoberali.\nOdvolací súd konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či navrhovateľka spĺňa\npodmienky na navrátenie vlastníctva dotknutých nehnuteľností, resp. či je tu daný niektorý z dôvodov\nvymedzených v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z., pričom dospel k záveru, že nie je\nnaplnený ani jeden z tam vymedzených reštitučných titulov. Vyššie uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie\nsa netýkalo dotknutej nehnuteľnosti navrhovateľky, nakoľko pred vydaním rozhodnutia bola uzavretá\nkúpna zmluva. Neopodstatnená je námietka navrhovateľky, týkajúca sa nesúhlasu so záverom krajského\nsúdu, že predmetná kúpno-predajná zmluva bola uzavretá platne. Podľa názoru odvolacieho súdu,\nskúmanie platnosti predmetnej zmluvy, t. j. či bola podpísaná predávajúcim, nepatrí do kompetencie v\ndanom prípade správneho orgánu, ale do kompetencie všeobecného civilného súdu v rámci civilného\nprocesu. Nepochybil preto správny orgán, keď sa touto otázkou nezaoberal a samotná navrhovateľka\nnepreukázala, že si túto otázku riešila alebo rieši cestou príslušného všeobecného súdu.\n\nV rámci reštitúcie v súvislosti s uzatvorenou kúpnou zmluvou prichádza v rámci reštitučných nárokov\ndo úvahy jedine uzatvorenie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok (ust. § 3\nods. 1 písm. j) zákona č. 503/2003 Z.z.). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvyplýva, že obe podmienky by museli byť splnené kumulatívne, t.j. súčasne. Správny orgán by teda\nskúmal kúpnu zmluvu v tomto rozsahu. V rámci skúmania nápadne nevýhodných podmienok by išlo\no posudzovanie určenia kúpnej ceny, ktorá by musela byť v súlade s v tom čase platnými a účinnými\ncenovými predpismi, pri posudzovaní podmienky tiesne zasa vhodným spôsobom vziať do úvahy všetky\nokolnosti posudzovaného prípadu, teda nielen politický motív, ale aj tieseň samotnej konajúcej osoby.\nInými slovami, pri posudzovaní tiesne a nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vychádzať z toho,\nže tieseň je subjektívny stav osoby vyvolaný objektívnymi skutočnosťami, ktoré doliehajú na konajúceho\ntakým spôsobom, že toho obmedzujú v slobodnom rozhodovaní do takej miery, že urobí právny úkon,\nktorý by inak nikdy neurobil a tak koná vo svoj neprospech a pri skúmaní znakov nápadne nevýhodných\npodmienok je potrebné prehodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, že ju možno kvalifikovať ako\nnápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy\nobvyklých.\nNavrhovateľka v priebehu konania tento reštitučný nárok neuplatnila, avšak ani netvrdila tieto\nskutočnosti. Správny orgán nemôže posudzovať kúpnu zmluvu z hľadiska splnenia všetkých zákonom\nstanovených náležitostí právneho úkonu vrátane prejavu vôle, ak navrhovateľka spochybňuje podpis jej\nprávneho predchodcu, nie spomínanú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Ako vyššie skonštatoval\nodvolací súd, platnosť právneho úkonu v takom rozsahu posudzuje jedine civilný súd a nie je v\nkompetencii správneho orgánu skúmať platnosť kúpnych zmlúv, resp. pravosť podpisu predávajúceho\nv tomto konaní (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/80/2008 z 3.\ndecembra 2008).\nAk si teda navrhovateľka neuplatňuje svoje právo na navrátenie vlastníctva k dotknutým\nnehnuteľnostiam, ktoré prešli na štát na základe reštitučných titulov vyplývajúcich zo zákona č. 503/2003\nZ.z., nemožno jej odvolaniu priznať úspech. Námietky navrhovateľky v podanom odvolaní neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nOdvolací súd konštatuje, že nepochybil preto krajský súd, keď napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\npotvrdil, pričom odvolací súd sa stotožnil s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250ja ods. 3 veta\ndruhá O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že navrhovateľke, ktorá\nv tomto konaní nemala úspech ich náhradu nepriznal a odporcovi náhrada trov zo zákona neprináleží\n(§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p, § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety\nprvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}