{"guid": "79c4b65a-2fcb-4fc1-9c10-097826a7ac28:f06007d5-a153-4f43-8676-ee9a98a1c323", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1", "spisova_znacka": "10Sžso/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/3/2016 z 27. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp. zn. 10Sžso/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1", "identifikacne_cislo": "3015200543", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2017-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-54"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-54"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f06007d5-a153-4f43-8676-ee9a98a1c323", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/3/2016\n3015200543\n27. 02. 2017\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2017:3015200543.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne\nIng. U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mikita s.r.o. so sídlom\n1. mája 11, Trenčín, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 34836-2/2015-BA zo dňa 28. mája 2015, o odvolaní žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/39/2015-31 zo dňa 6. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/39/2015-31 zo dňa 6.\noktóbra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovanej č. 34836-2/2015-BA zo dňa 28. mája 2015. Žalovaná týmto rozhodnutím zamietla odvolanie\nžalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 200-006861CA04/2015 zo dňa 24.03.2015 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa“), ktorým bol\nžalobkyni priznaný nárok na materské. Náhradu trov žalobkyni nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v\ndanom prípade bol postup pri výpočte denného vymeriavacieho základu, a to, či má byť použité ust. §\n54 ods. 1 alebo 54 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“).\nV preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že postup správnych orgánov pri výpočte denného\nvymeriavacieho základu u žalobkyne na materské bol správny. Žalobkyňa ako jediná konateľka a\nspoločníčka spoločnosti VR-PLUS s.r.o. Borčice za predmetnú spoločnosť koná, a teda aj uzatvára a\nrozväzuje pracovné pomery. Žalobkyňa je u žalovanej registrovaná od 23.12.2013 ako zamestnanec\nspoločnosti povinne nemocensky poistený s tým, že dňa 05.11.2014 bola odhlásená a následne dňa\n06.11.2014 opätovne prihlásená k registrácií, a to z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a jeho\nopätovného vzniku. Túto skutočnosť žalovaná vyhodnotila ako účelové konanie žalobkyne s úmyslom\ndosiahnuť pri výpočte dávok zo sociálneho zabezpečenia výhodu, čo vyplýva i z výšky odvodov\nnemocenského poistenia hneď po uzatvorení pracovného pomeru od 06.11.2014, keď boli odvádzané\ndo nemocenského poistenia mnohonásobne vyššie sumy. Krajský súd sa s týmto názorom žalovanej\nplne stotožnil a dospel k rovnakému záveru ako žalovaná, že nemocenské poistenie žalobkyne trvalo\nod 23.12.2013, a nie od 06.11.2014, kedy malo dôjsť k novému pracovnému pomeru žalobkyne, avšak\n\nu toho istého zamestnávateľa. U žalobkyni v skutočnosti nedošlo k zániku nemocenského poistenia a\nnásledne k jeho vzniku, ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite z dôvodu zamestnania žalobkyne\nu toho istého zamestnávateľa. Správne preto správne orgány pri výpočte denného vymeriavacieho\nzákladu u žalobkyne vychádzali z ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nJednou z úloh žalovanej je i zabránenie zneužívania systému sociálneho zabezpečenia, ku ktorému\ndochádza napríklad i manipuláciou s vymeriavacími základmi, ako je to i v prípade žalobkyne,\nktorá formálne ukončila a v nasledujúci deň opätovne uzatvorila pracovný pomer u toho istého\nzamestnávateľa, za ktorého zároveň koná ako štatutárny orgán, následne došlo k podstatnému zvýšeniu\nodvodov na nemocenské poistenie žalobkyne, a to všetko v čase, keď žalobkyňa už mala vedomosť, že\nbude poberateľkou materskej, nakoľko očakávala narodenie dieťaťa.\nS poukazom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup správnych\norgánov boli v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie krajského\nsúdu považovala za nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.\nS poukazom na citované ustanovenia zákona o sociálnom poistení namietala, že správny orgán mal\npri výpočte materského, resp. pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho\nzákladu postupovať nie v zmysle vyššie citovaného § 54 ods. 1 predmetného zákona, ale podľa § 54\nods. 2.\nPodľa názoru žalobkyne neobstojí tvrdenie žalovanej (s ktorým sa v plnej miere stotožnil aj krajský\nsúd,) že.: „V prípade opätovného vzniku právneho vzťahu zakladajúceho nemocenské poistenie medzi\nrovnakými subjektmi, časovo na seba nadväzujúceho, pričom predchádzajúce nemocenské poistenie\naj nové nemocenské poistenie rovnakého typu, sa na účely určenia rozhodujúceho obdobia na\nzistenie denného vymeriavacieho základu za vznik nemocenského poistenia považuje vznik prvého\nnemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa...“, z ktorého správny orgán vychádzal pri\nurčovaní rozhodujúceho obdobia a následne i stanovení výšky materského, nakoľko toto nemá oporu\nv zákone.\nRozhodujúcim obdobím v danom prípade má teda byť doba od vzniku nemocenského poistenia, teda\nodo dňa 06.11.2014 do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v\nktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a nie kalendárny rok 2014, ktorá skutočnosť\nmá samozrejme následne i vplyv na výšku materského.\nSúhlasila s tvrdením o úlohe žalovanej pri zabraňovaní zneužívania systému sociálneho zabezpečenia,\nku ktorému dochádza napríklad i manipuláciou s vymeriavacími základmi. Zároveň však poukázala na\nto, že v prejednávanej veci nešlo o takýto prípad. Žalobkyňa totiž iba využila to, čo právna norma konkrétne zákon o sociálnom poistení - v čase rozhodovania o jej nároku umožňovala.\nĎalej poukázala na to, že výklad práva má svoje pravidlá, pričom interpretácia práva (právnych noriem)\nje proces, v ktorom sa objasňujú jednotlivé normatívne slová a vety, ako nositeľov určitého normatívneho\nvýznamu a obsahu, že niečo je dovolené, prikázané alebo zakázané. V pochybnostiach výklad práva\nmá byť vždy taký, aby sa vyhlo nevhodnému a absurdnému výkladu v aplikačnej praxi.\nBola toho názoru, že ide o dve odlišné a na sebe nezávislé veci - na strane jednej v podobe úlohy\nžalovanej pri zabraňovaní zneužívania systému sociálneho zabezpečenia a na strane druhej v podobe\ninterpretácie práva - v podobe zákona o sociálnom zabezpečení a ostatných súvisiacich právnych\npredpisov. Mala za to, že nekonala contra legem, ale naopak, jej postup bol plne v súlade s vtedy platným\nzákonom o sociálnom zabezpečení, pričom vyššie spomínanej úlohe sociálnej poisťovne nesmie byť\npodriadený i (svojvoľný a účelový) výklad zákona.\nPokiaľ ide o namietané nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku poukázala na § 157 ods. 1.\n2 O. s. p. a uviedla, že krajský súd v odôvodnení rozsudku síce podrobne oboznámil obsah rozhodnutí\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovanej, vrátane skutkového stavu a dôvodov, na ktorých boli\n\nzaložené, z ďalšieho obsahu odôvodnenia je však už iba zrejmé, že prvostupňový súd iba bez ďalšieho\nv celom rozsahu prijal argumentáciu (právny názor) žalovanej, ktorú uviedol, pričom zároveň dodal, že\ns názorom žalovanej sa plne stotožnil.\nV súvislosti s riadnym odôvodnením odkázala na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre\nľudské práva, ako aj judikatúru Ústavného súdu SR. Nakoľko v prejednávanom prípade sa podľa\nnázoru žalobkyne krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s jej námietkami,\npovažovala takýto rozsudok (odôvodnenie) za nepreskúmateľný a nepresvedčivý.\nV závere navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej v spojení s rozhodnutím správneho orgánu 1. stupňa zruší a vec vráti žalovanej na ďalšie\nkonanie, alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 592,88 €.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že trvá na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení\nzo dňa 26. augusta 2015 k žalobe. Trvala na názore, že konanie žalobkyne sa javí ako zneužívanie\nsystému nemocenského poistenia. V prípade žalobkyne je viacero ukazovateľov, ktoré svedčia o jej\núčelovom konaní s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku.\nŽalobkyňa už pri predchádzajúcich uplatnených nárokoch na nemocenské dávky v roku 2014 (ošetrovné,\nnemocenské) manipulovala s vvmeriavacími základmi na platenie poistného na sociálne poistenie.\nJedným z ukazovateľov účelovosti konania žalobkyne je časové naplánovanie ukončenia\nprávneho vzťahu, ktorý jej zakladal účasť na povinnom nemocenskom poistení zamestnankyne a\nopätovné uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu u toho istého zamestnávateľa. Žalobkyňa podľa\npravdepodobného dňa pôrodu určeného lekárom (21. marec 2015) vedela dátum, od ktorého si\nmôže uplatniť nárok na materské a jeho výplatu. Na splnenie podmienky minimálneho rozsahu 90ich dní platenia poistného na nemocenské poistenie pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie\ndenného vymeriavacieho základu sa domnievala, že jej stačilo k 5. novembru 2014 ukončiť právny\nvzťah zakladajúci jej povinné nemocenské poistenie zamestnankyne a uzatvoriť v tej istej spoločnosti\npracovnoprávny vzťah nasledujúcim dňom 6. novembra 2014 s vyššími sumami vymeriavacieho základu\nna platenie poistného na nemocenské poistenie.\nO účelovosti konania žalobkyne svedčia aj jej vyjadrenia na súdnom pojednávaní dňa 6. októbra 2015.\nZ celkového pohľadu na sociálne poistenie žalobkyne v spoločnosti VR-PLUS s. r. o. vyplýva, že k\nfaktickému ukončeniu pracovného vzťahu nedošlo, išlo iba o formálny právny úkon, ktorého jediným\ncieľom bolo určenie nového rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu, s\npodstatne vyšším vymeriavacím základom na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktorý by bol\nzapočítaný do výpočtu denného vymeriavacieho na určenie výšky materského, pričom fakticky právny\nvzťah k vlastnej spoločnosti trval nepretržite od 23. decembra 2013.\nK námietke žalobkyne týkajúcej sa výkladu práva žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení v\nznení zákona č. 543/2010 Z. z. v § 54 ods. 1 uvádza pojem „nepretržité poistenie.“ V prípadoch, kedy\nzákonodarca nemá v úmysle považovať poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za\nnepretržité, uvádza to explicitne v právnej norme. Ako príklad možno uviesť § 57 ods. 1 písm. d) zákona\no sociálnom poistení, kde je v súvislosti s pojmom nepretržité poistenie uvedené, že za nepretržité\nnemocenské poistenie sa nepovažuje také poistenie, ktoré zaniklo a znovu nasledujúci deň vzniklo.\nRozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa v prípade žalobkyne určuje v\nsúlade s § 54 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., a nie podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona\no sociálnom poistení ako žalobkyňa uvádza. Práve naopak, ak by sa žalobkyni určila výška materského\niba zo súčtu vymeriavacích základov z rozhodujúceho obdobia, ktoré navrhuje žalobkyňa, t. j. podľa\nustanovenia § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, viedlo by to k situáciám v aplikačnej praxi, ktoré\nby boli v rozpore s účelom nemocenského poistenia a dobrými mravmi.\nŽalobkyňa rozhodnutím žalovanej neostala bez straty príjmu zo zárobkovej činnosti a bez zabezpečenia\npríjmu v dôsledku tehotenstva a materstva. Priznaná výška materského žalobkyni za obdobie od\n7. februára 2015 spravodlivo zodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ktoré\nžalobkyňa platila do vzniku sociálnej udalosti. Žalobkyňa sa teda mylne domnieva, že ide o dve odlišné\nna sebe nezávislé veci (zneužívanie systému sociálneho poistenia a interpretácia práva). Právne normy\n\nustanovené v zákone o sociálnom poistení treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti,\npričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť.\nVzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.02.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o\nnarodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky\npoistená najmenej 270 dní.\nPodľa § 54 ods. 1 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej\nod 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na\nposkytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,\nrozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základe je kalendárny rok predchádzajúci\nkalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\nPodľa § 54 ods. 2 Z.z. zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo\nv kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\nnemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej\ndávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské\npoistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,\nrozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského\npoistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol\ndôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu\nžalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 34836-2/2015-BA zo dňa 28. mája\n2015. Žalovaná týmto rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie správneho\norgánu 1. stupňa, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovanej, mal odvolací\nsúd za preukázané, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 07.02.2015 uplatnila nárok na materské. Správny\norgán 1. stupňa žalobkyni podľa § 30, § 48 ods. 2, § 53 a § 55 zákona o sociálnom poistení priznal nárok\nna materské za obdobie od 07. 02.2015 do zániku nároku na materské vo výške 6,12449500 Eur za\ndeň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky bol stanovený s použitím ust. §\n54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nPri určení rozhodného obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu správny orgán 1. stupňa\nzohľadnil, že žalobkyňa je povinne nemocensky poistenou zamestnankyňou uvedeného zamestnávateľa\n(VR-PLUS s.r.o.) od 23.12.2013 s dátumom registrácie od 23.12.2013 do 05.11.2014 a následne od\n06.11.2014 (u toho istého zamestnávateľa). Nemocenské poistenie vzniklo teda medzi tými istými\nsubjektmi, žalobkyňa vykonávala zárobkovú činnosť, ktorá jej vyplývala z právneho vzťahu k tomu istému\nzamestnávateľovi a z tejto zárobkovej činnosti jej vzniklo právo na pravidelný mesačný príjem.\n\nNámietku žalobkyne, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho\nzákladu sa malo postupovať podľa § 54 ods. 2, a nie v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Rovnako považoval za nedôvodnú námietku, týkajúca\nsa výkladu práva žalovanou, ktorý akceptoval aj krajský súd.\nOdvolací súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej osoby\npre prípad straty alebo zníženia príjmu z dôvodu tehotenstva a materstva. Pri určovaní rozhodujúceho\nobdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu žalovaná prihliada na všetky ustanovenia zákona,\nktoré sa týkajú výpočtu nemocenských dávok, berie ich ako jeden celok a v ich vzájomnej súvislosti.\nZákladné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré\nvýchodiskom je systém prameňov práva, je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu\nvšeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako\nprincípy „dobrej správy“.\nPrincíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia\na úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli\núčinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen\npožiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a\nvšeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu\nprávomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality,\nktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú\nrovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami.\n„Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné\nhľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané\ndemokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne\nnespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky\nzo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11)\nVzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s interpretáciou § 54 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení žalovanou, v zmysle ktorej sa za nepretržité povinné nemocenské poistenie zamestnanca\npovažuje aj povinné nemocenské poistenie rovnakého typu u jedného zamestnávateľa, ktoré zaniklo\na znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu nepovažovať povinné\nnemocenské poistenie, ktoré jeden deň zaniklo a nasledujúci deň vzniklo za nepretržité, uviedol by\nto výslovne v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rovnako ako je to uvedené napr. v ust.\n§ 57 ods. 1 písm. d) predmetného zákona. Keďže v ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\nnegatívne vymedzenie nepretržitosti nie je uvedené, v prípade opätovného vzniku právneho vzťahu\nzakladajúceho nemocenské poistenie medzi rovnakými subjektmi, a to žalobkyňou ako zamestnancom\na zamestnávateľom, ktoré časovo nadväzuje na predchádzajúce nemocenské poistenie medzi tými\nistými subjektmi (zamestnanec a zamestnávateľ), pričom predchádzajúce nemocenské poistenie aj nové\nnemocenské poistenie je rovnakého typu, nemožno opätovne vzniknuté nové nemocenské poistenie\npovažovať za vznik nového nemocenského poistenia, ale ide o nepretržité trvanie nemocenského\npoistenia.\nNa účely určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu za vznik\nnemocenského poistenia je potrebné považovať vznik prvého nemocenského poistenia u toho istého\nzamestnávateľa, t. j. od 23.12.2013, ktoré trvalo nepretržite, a nie od 06.11.2014 ako tvrdí žalobkyňa.\nOdvolací súd preto považuje za správny názor krajského súdu, že v prípade žalobkyne nedošlo k zániku\nnemocenského poistenia a následne k jeho vzniku, ale nemocenské poistenie trvalo nepretržite z dôvodu\nzamestnania žalobkyne u toho istého zamestnávateľa.\nOdvolací súd má rovnako ako krajský súd a žalovaná za to, že konanie žalobkyne možno jednoznačne\npovažovať za účelové s cieľom získania výhody - vyššieho materského. Žalobkyňa ako jediná konateľka\na spoločníčka spoločnosti VR-PLUS s.r.o. Borčice je registrovaná od 23.12.2013 ako zamestnanec\nspoločnosti povinne nemocensky poistený s tým, že dňa 05.11.2014 bola odhlásená a následne dňa\n06.11.2014 opätovne prihlásená k registrácií, a to z dôvodu ukončenia pracovného pomeru a jeho\nopätovného vzniku, pričom žalobkyňa zamestnáva samu seba.\n\nVzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žalovaná v predmetnom prípade postupovala v súlade\nso zákonom, keď pri určení rozhodujúceho obdobia pre výpočet denného vymeriavacieho základu\npostupovala podľa ust. § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nNámietku žalobkyne, že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s jej\nnámietkami, vyhodnotil odvolací súd taktiež za nedôvodnú.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia,\npričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky,\nspochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich\nsúvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nvyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého\njurisdikčného aktu (rozhodnutia).\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,\n„že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a\nobranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia“.\nV predmetnej veci žalobkyňa v žalobe namietala iba to, že pri určovaní rozhodujúceho obdobia na\nzistenie denného vymeriavacieho základu sa malo postupovať podľa § 54 ods. 2, nie v zmysle §\n54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd má za to, že s touto námietkou sa krajský\nsúd dostatočne vysporiadal, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a vzhľadom na záver o zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej, ako aj správneho orgánu 1. stupňa sa s právnym názorom žalovanej v\nnapadnutom rozhodnutí stotožnil.\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď\nžalobu zamietol. Žalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti\nrozhodnutí a postupov vyvrátili, odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a s poukazom na §\n246c veta prvá a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}