{"guid": "ed0128c0-78c2-4e87-9c3e-4fb2f39306b7:eea64f11-1237-4e2c-910d-e121048adb26", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1", "spisova_znacka": "5Sžf/60/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/60/2015 z 28. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2017, sp. zn. 5Sžf/60/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1", "identifikacne_cislo": "3013200909", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2017-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eea64f11-1237-4e2c-910d-e121048adb26", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/60/2015\n3013200909\n28. 02. 2017\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2017:3013200909.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členov\nsenátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: UNIPRINT, s.r.o.\nv likvidácii, so sídlom Nová 2419, Považská Bystrica, IČO: 31 603 947, zastúpeného JUDr. Eugenom\nKostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1100306/1/475973/2013/5050 z 3. októbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/192/2013-46 z 19. augusta 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/192/2013-46 zo dňa\n19. augusta 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/475973/2013/5050 z 3. októbra 2013.\nTýmto rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“)\nč. 9312401/5/3433730/2013/Tá zo 16. júla 2013, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti\nna § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 6 333,59\n€ za zdaňovacie obdobie september 2005 s odôvodnením, že žalobca si faktúrami č. 2709/2005 z\n27.09.2005 a č. 0609/2005 z 06.09.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o. a faktúrou č. 4/2909/5 z 29.09.2005\nod dodávateľa IXUS, s.r.o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty spolu v sume 6 333,59 €,\navšak hodnoverným spôsobom nepreukázal, že tovar, deklarovaný na uvedených faktúrach, mu bol\nspoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. aj reálne dodaný a preto mu v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) právo na odpočet dane\nnevzniklo. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi,\nktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov vychádzal z ustanovení § 49 ods. 1,\nods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a dospel k záveru, že vo veci bol dostatočne\nzistený skutkový stav a prijatý správny právny názor. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že\nv danom prípade je preukázané, že spoločnosti TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. nemohli žalobcovi dodať\ntovar deklarovaný na sporných faktúrach, nakoľko v čase zdaniteľného plnenia reálne nevykonávali\npodnikateľskú činnosť, čo vyplýva aj z výpovedí P. F., A. A. (bývalého spoločníka a konateľa spoločnosti\nTINGO, s.r.o.), D. H. - H. (bývalej spoločníčky spoločnosti TINGO s.r.o. a bývalej konateľky spoločnosti\nIXUS, s.r.o.) a F. H. (bývalého konateľa spoločnosti IXUS, s.r.o). Títo zároveň uviedli, že dotknuté\n\nspoločnosti vystavovali len fiktívne faktúry, a to za províziu. V rozpore s uvedeným záverom nie je podľa\nkrajského súdu ani tvrdenie žalobcu, že tovar deklarovaný na sporných faktúrach, žalobcovi osobne\ndoručil Q. Z., splnomocnený zástupca spoločností TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Krajský súd zdôraznil, že\ntvrdenie žalobcu, že tovar bol žalobcovi osobne doručený Q. Z., čo zhodne potvrdili nielen Q. Z. a konateľ\nžalobcu V. B., ale aj zamestnanci žalobcu P. Q., H. T., Q. A., M. J., nepreukazuje to, že tento tovar bol\ndodaný žalobcovi práve spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Len samotná existencia tovaru, bez\ntoho, aby bolo zároveň preukázané, že tento tovar bol dodaný žalobcovi práve dodávateľmi uvedenými\nna sporných faktúrach, nie je dostatočným dôvodom na uznanie práva na odpočet dane z týchto\nfaktúr. Z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane je nespochybniteľné,\nže dôvodom neuznania sporných faktúr je tá skutočnosť, že tieto nemajú podklad v reálnom plnení.\nNakoľko správca dane v priebehu následne vykonávanej daňovej kontroly preukázateľným spôsobom\nspochybnil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr, došlo k presunu dôkazného bremena, týkajúceho\nsa nároku žalobcu na odpočet dane, na žalobcu. Bolo teda povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať\nreálne uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Žalobca však v daňovom\nkonaní nepredložil relevantný dôkaz o tom, že k dodávke tovaru, deklarovaného na sporných faktúrach,\nspoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. skutočne došlo.\n3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že\nkrajský súd vec neprávne posúdil po skutkovej aj právnej stránke. Rozsudok krajského súdu je na\nviacerých miestach vnútorne rozporný, tvrdenia súdu sú v extrémnom rozpore so zisteným skutkovým\nstavom, čo činí rozsudok nepreskúmateľným. Obsah rozsudku vyznieva jednostranne a tendenčne v\nsnahe prezentovať správnosť záverov daňových orgánov. Krajský súd obdobne ako správca dane a\nžalovaný fiktívnosť dokladov, a tým aj neuznanie odpočítania dane v zmysle ustanovenia § 49 a 51\nzákona o DPH nespája s neexistenciou tovaru ale so spochybnením osoby dodávateľa. Ak správca\ndane dôkazy predložené žalobcom neakceptuje z dôvodu pochybnosti o osobe dodávateľa, potom bol\npovinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom\ndôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť,\nako dôkazy predložené žalobcom. Dôkazy, o ktoré oprel svoje tvrdenia správca dane a žalovaný takéto\nschopnosti nemajú a správca dane preukázateľným spôsobom nespochybnil vierohodnosť a pravdivosť\nsporných faktúr. Výpovede žalobcu a jeho zamestnancov sú v zásadnom rozpore s výpoveďami K. A.,\nI. H. a M. H., pretože žalobca a jeho zamestnanci jednoznačne potvrdili výpoveď S. Z., ktorý na rozdiel\nod výpovedí K. A., I. H. a M. H. potvrdil dodanie tovaru, prijatie platieb a odovzdanie dokladov znejúcich\nna dodávateľov TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Daňové orgány boli povinné posudzovať všetky dôkazy vo\nvzájomných súvislostiach, avšak takto nepostupovali. Za stavu, keď je preukázaná existencia tovaru,\nkeď S. Z. ako splnomocnený zástupca spoločností TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o., konajúci v mene týchto\nspoločností, potvrdil dodanie tovaru, odovzdal doklady znejúce na dodávateľov TINGO, s.r.o. a IXUS,\ns.r.o. a potvrdil aj prevzatie platby za tovar, je nepriznanie práva na odpočítanie dane v rozpore so\nzámermi a s účelom DPH a popiera samotný spoločný systém DPH, zaručujúci plnú neutralitu tejto dane\nza účelom ktorej bol zavedený nárok na uplatnenie odpočítania dane.\n4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa plne stotožňuje s\nvysloveným právnym názorom krajského súdu a navrhol preto napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, keďže odvolanie\nneobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa žalovaný už nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať\núspech.\n\n6. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie\nje ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti.\n7. Podľa § 492 ods. 1, 2 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nOdvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\n8. Zákonodarca v ustanovení § 3 zákona č. 563/2009 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správe daní) ustanovuje základné zásady daňového\nkonania. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa\nzáujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 zákona o správe daní). Správca dane postupuje pri správe daní\nv úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných\nprávach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou\nvecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zákona o\nspráve daní). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3\nzákona o správe daní). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný\nobsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods.\n6 zákona o správe daní). Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (§ 3 ods. 7\nzákona o správe daní). Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm.\nd/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8 zákona o správe daní).\n9. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú\nvplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie,\npričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je\npritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno\npoužiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o\nrôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o\ndaňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené\ndaňovými subjektmi a doklady k nim.\n10. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať\nod dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako\nplatiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n11. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,\nak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n12. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca si faktúrami č. 2709/2005 z 27.09.2005\na č. 0609/2005 z 06.09.2005 od dodávateľa TINGO, s.r.o. a faktúrou č. 4/2909/5 z 29.09.2005 od\ndodávateľa IXUS, s.r.o. uplatnil za zdaňovacie obdobie september 2005 odpočítanie dane z pridanej\nhodnoty za dodávku tovaru spolu v sume 190 806,- Sk (6 333,59 €). Správca dane za účelom\npreverenia skutočností rozhodujúcich pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle § 49 ods.\n2 písm. a/ zákona o DPH vykonal u žalobcu riadnu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie september 2005. Na základe vykonanej daňovej kontroly správca dane vyrubil\nžalobcovi dodatočným platobným výmerom č. 670/230/50853/07/Hel rozdiel dane z pridanej hodnoty\n\nza zdaňovacie obdobie september 2005 v sume 190.806,- Sk. Žalovaný na odvolanie žalobcu zrušil\ndňa 25. augusta 2008 rozhodnutím č. I/226/3148-69456/2008/990600-r dodatočný platobný výmer\na vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň dal žalovaný podnet na\nvykonanie opakovanej daňovej kontroly. Správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu\ndane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2005 a o výsledku opakovanej daňovej\nkontroly vyhotovil Protokol č. 670/320/50461/2010/Tá. Správca dane dodatočným platobným výmerom\nč. 670/230/3019/11/Sed z 26. januára 2011 na základe výsledkov zistených opakovanou daňovou\nkontrolou vyrubil žalobcovi rozdiel dane z priadnej hodnoty v sume 6 333,59 €. Správca dane\nodôvodnil rozhodnutie tým, že žalobca nesplnil podmienky na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/\nzákona o DPH, <.pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov, predmetom ktorých bolo\ndodanie tovaru spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a\nrozhodnutím č. I/226/7412-54596/2011/990600-r z 13. mája 2011 potvrdil dodatočný platobný výmer z\n26. januára 2011. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. januára 2013, sp.zn. 5Sžf/8/2012,\n5Sžf/29/2012, na základe žalobcom podaného odvolania zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\ntak, že rozhodnutie žalovaného č. I/226/7412-54596/2011/990600-r z 13. mája 2011 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Následne žalovaný rozhodnutím č. 1100306/1/134707/2013/5050-r\nzrušil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 670/230/3019/11/Sed z 26. januára 2011 a správca\ndane pokračoval vo vyrubovacom konaní a rozhodnutím zo 16. júla 2013, č. 9312401/5/3433730/2013/\nTá, podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zákona o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane z pridanej hodnoty v sume 6 333,59 € za zdaňovacie obdobie september 2005 z rovnakých\ndôvodov ako v predchádzajúcom rozhodnutí, t.j., že nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov,\npredmetom ktorých bolo dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. Žalovaný\nna odvolanie žalobcu napadnutým rozhodnutím č. 1100306/1/475973/2013/5050 z 3. októbra 2013\npotvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo 16. júla 2013, č. 9312401/5/3433730/2013/Tá. Z\nadministratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri daňovej kontrole nevykonal iba formálnu kontrolu\ndokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, a to vo\nvšetkých vzájomných súvislostiach.\n13. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\ndospel k záveru, že žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie\nhmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet dane z pridanej hodnoty viaže.\n14. Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazané na kumulatívne\nsplnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie\nnároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou\nuplatnenia odpočtu dane. Platiteľ musí v tomto prípade preukázať, že pri tomto tovare vznikla daňová\npovinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po stránke obsahovej. Nestačí\nlen formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná\nfaktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, pri ktorom\nvznikla daňová povinnosť a má právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Prijatie faktúry s\nformálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH ešte nezakladá možnosť uplatnenia práva\nna odpočítanie dane z tejto faktúry. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká\nplatiteľovi nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, teda v predložení dokladov\ns predpísaným obsahom, ale tieto musia odrážať reálne plnenie. Uvedené žalobca, ako preverovaný\ndaňový subjekt, nesplnil. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúru, z ktorej bol dodávateľ povinný\nsumu dane z pridanej hodnoty uvedenú na tejto faktúre priznať a odviesť, takáto faktúra je dôkazom\nlen vtedy, ak bola vystavená na základe reálneho plnenia, ktorého uskutočnenie bol žalobca povinný\npreukázať. Žalobca však v daňovom konaní nepredložil relevantný dôkaz o tom, že k dodávke tovaru,\ndeklarovaného na sporných faktúrach, spoločnosťami TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o. žalobcovi aj reálne\ndošlo.\n15. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú\nhmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nodpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí\n\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou\nna faktúre.\n16. V tomto prípade dôkazná povinnosť zaťažuje daňový subjekt, a teda je jeho povinnosťou preukázať\nvšetky ním tvrdené skutočnosti. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.\n17. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudky najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Sžf/52/2011\nz 22. augusta 2012, sp.zn. 5Sžf/52/2011 z 28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp.zn. 2Sžf/4/2009 z\n23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17\nz 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje\nsvojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;\npreto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených\npodmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\n18. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že spoločnosti TINGO, s.r.o. a IXUS, s.r.o.,\nktorí žalobcovi fakturovali dodanie tovaru, tento žalobcovi aj skutočne dodali.\n19. S dôvodmi rozhodnutiam žalovaného sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Vykonaným\ndokazovaním bol dostatočne zistený skutkový stav. Daňové orgány postupovali pri hodnotení dôkazov v\nsúlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Záver, ku ktorému dospeli, je výsledkom logickej úvahy\na ich rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Z postupu a rozhodnutí daňových\norgánov ako aj krajského súdu nevyplýva ani to, že by pri hodnotení dôkazov účelne postupovali v\nneprospech žalobcu. Odvolací súd v konaní daňových orgánov nezistil ani takú vadu, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho\nnemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade\nso zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu zamietol.\n20.Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\n21.O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a 250k ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal a úspešný žalovaný na náhradu trov konania nemá v správnom súdnictve nárok (§ 250k ods.\n1 O.s.p.).\n22.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/192/2013", "guid": "79c74724-ec68-4c3d-a1c9-8097d8d7a4e4:d47af10f-f3b0-4a46-a05d-71ffe909e43c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}